|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
5. Dutiyasaṅgāmasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiya |
|
名形 |
a |
男 |
持 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
|
saṅgāma |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
戦、戦闘、戦場、戦陣 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「第二の戦争経」(『相応部』3-15) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126. [ettha ‘‘atha kho rājā pasenadi kosalo caturaṅginiṃ senaṃ
sannayhitvā rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ abbhuyyāsī’’ti ādinā
pāṭhena bhavitabbaṃ. aṭṭhakathāyaṃ hi ‘‘abbhuyyāsīti parājaye
garahappatto…pe… vuttajayakāraṇaṃ sutvā abhiuyyāsī’’ti vuttaṃ] Atha kho rājā
māgadho ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ
pasenadiṃ kosalaṃ abbhuyyāsi yena kāsi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho rājā māgadho
ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ pasenadiṃ
kosalaṃ abbhuyyāsi yena kāsi. (125-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥが、四兵科よりなる軍を編成して、コーサラ王パセーナディに対し、カーシ国へ進軍した。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・[ ]内は、アジャータサットゥとパセーナディの立場を置き換えるべきではないか、という趣旨である。前経で奪われたカーシ国の奪回戦が描かれている筈だ、という理解なのであろう。一理あるが、ここでは一応テクスト通りに訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Assosi kho rājā pasenadi kosalo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Assosi kho rājā
pasenadi kosalo – (125-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
コーサラ王パセーナディは聞いた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘rājā kira māgadho ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ
sannayhitvā mamaṃ abbhuyyāto yena kāsī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘rājā kira māgadho
ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā mamaṃ abbhuyyāto yena
kāsī’’ti. (125-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥが、四兵科よりなる軍を編成して、私に対し、カーシ国へ進軍したらしい」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho rājā pasenadi kosalo caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā
rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ paccuyyāsi yena kāsi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho rājā pasenadi
kosalo caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ
vedehiputtaṃ paccuyyāsi yena kāsi. (125-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこでコーサラ王パセーナディは、四兵科よりなる軍を編成して、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥに対し、カーシ国へ向かった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho rājā ca māgadho ajātasattu vedehiputto rājā ca
pasenadi kosalo saṅgāmesuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho rājā ca
māgadho ajātasattu vedehiputto rājā ca pasenadi kosalo saṅgāmesuṃ. (125-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そしてヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥとコーサラ王パセーナディは交戦した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tasmiṃ kho pana saṅgāme rājā pasenadi kosalo rājānaṃ māgadhaṃ
ajātasattuṃ vedehiputtaṃ parājesi, jīvaggāhañca naṃ aggahesi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tasmiṃ kho pana
saṅgāme rājā pasenadi kosalo rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ
parājesi, (125-5, 7.) |
|
|
|
|
jīva |
jīv |
名 |
a |
中 |
依(属) |
生命、寿命 |
|
|
|
|
gāhañ |
grah |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
捕捉者 →生け捕り |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
naṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ、彼 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
aggahesi. |
grah |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
取る、掴む |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その戦いで、コーサラ王パセーナディは、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥを打ち負かし、彼を生け捕りにした。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho rañño pasenadissa kosalassa etadahosi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
pasenadissa |
|
名 |
i |
男 |
単 |
属 |
人名、パセーナディ |
|
|
|
|
kosalassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
地名、コーサラ |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ahosi – |
bhū |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにコーサラ王パセーナディにこの〔思い〕がおこった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘kiñcāpi kho myāyaṃ rājā māgadho ajātasattu vedehiputto
adubbhantassa dubbhati, atha ca pana me bhāgineyyo hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘kiñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども →たとえ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
与 |
私 |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
rājā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
主 |
王 |
|
|
|
|
māgadho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
マガダ国の |
|
|
|
|
ajātasattu |
a-jan |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
人名、アジャータサットゥ、阿闍世 |
|
|
|
|
vedehi |
|
名 |
ī |
女 |
依(属) |
人名、ヴェーデーヒー、韋提希 |
|
|
|
|
putto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
息子 |
|
|
|
|
adubbhantassa |
a-dabh |
現分 |
ant |
男 |
単 |
与 |
害さない、裏切らない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
dubbhati, |
dabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
害する、欺く、裏切る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
bhāgineyyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
甥 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「このヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥは、たとえ裏切っていない私を裏切ったとはいえ、私の甥である。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・PPNのBimbisāra
had married a sister of Pasenadiという記述や、「沙門果経」Vedehiputtoti ayaṃ kosalarañño dhītāya puttoという説明を見るに、どうもヴェーデーヒーはパセーナディの姉妹であるようだ。ただ、断定的説明はないため注意を要する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃnūnāhaṃ rañño māgadhassa ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ
hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ
pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā jīvantameva naṃ osajjeyya’’nti
[ossajjeyyanti (sī. syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃnūna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜してはどうか |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
māgadhassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
マガダ国の |
|
|
|
|
ajātasattuno |
a-jan |
名 |
u |
男 |
単 |
属 |
人名、アジャータサットゥ、阿闍世 |
|
|
|
|
vedehi |
|
名 |
ī |
女 |
依(属) |
人名、ヴェーデーヒー、韋提希 |
|
|
|
|
puttassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
息子 |
|
|
|
|
sabbaṃ |
|
名形 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
すべて |
|
|
|
|
hatthi |
|
名 |
in |
男 |
依(属) |
象 |
|
|
|
|
kāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
身体、集まり |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyādiyitvā |
pari-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
遍取する、占領する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sabbaṃ assakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā (同上) |
|
|
|
|
assa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
馬 |
|
|
|
|
ratha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
車 |
|
|
|
|
patti |
|
名 |
i |
男 |
依(属) |
歩兵 |
|
|
|
|
jīvantam |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
生きた、生命 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
naṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ、彼 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
osajjeyya’’n |
ava-sṛj |
動 |
願 |
能反 |
単 |
一 |
解放する、捨てる、除去する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥのすべての戦象隊を取り上げ、すべての騎馬隊を取り上げ、すべての戦車隊を取り上げ、すべての歩兵隊を取り上げて、ただ生きたままで彼を解放してはどうだろうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho rājā pasenadi kosalo rañño māgadhassa ajātasattuno
vedehiputtassa sabbaṃ hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ
pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā
jīvantameva naṃ osajji [ossaji (sī.), ossajji (syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
rājā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
主 |
王 |
|
|
|
|
pasenadi |
|
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
人名、パセーナディ |
|
|
|
|
kosalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
地名、コーサラ |
|
|
|
|
rañño māgadhassa
ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ
pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā
jīvantameva naṃ (126-9.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
osajji. |
ava-sṛj |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
解放する、捨てる、除去する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこでコーサラ王パセーナディは、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥのすべての戦象隊を取り上げ、すべての騎馬隊を取り上げ、すべての戦車隊を取り上げ、すべての歩兵隊を取り上げて、ただ生きたままで彼を解放した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho sambahulā bhikkhū pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā
pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pavisiṃsu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho sambahulā
bhikkhū pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya
pavisiṃsu. (125-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに、多くの比丘たちが午前中、衣を付け、鉢と衣を持って、サーヴァッティーへ托鉢に入った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantā
yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthiyaṃ piṇḍāya
caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
(125-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
サーヴァッティーへ托鉢にゆき、食後、施食より退いて、世尊のもとへ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā
bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. (125-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、世尊へ礼拝し、一方へ坐った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekamantaṃ nisinnā kho
te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – (125-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
一方へ坐った彼ら比丘たちは、世尊へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha, bhante, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto
caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ pasenadiṃ kosalaṃ abbhuyyāsi yena
kāsi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha, bhante, rājā
māgadho ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ
pasenadiṃ kosalaṃ abbhuyyāsi yena kāsi. (125-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、ここに、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥが、四兵科よりなる軍を編成して、コーサラ王パセーナディに対し、カーシ国で進軍しました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Assosi kho, bhante, rājā pasenadi kosalo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Assosi kho, bhante,
rājā pasenadi kosalo – (125-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、コーサラ王パセーナディは聞きました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘rājā kira māgadho ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ
sannayhitvā mamaṃ abbhuyyāto yena kāsī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘rājā kira māgadho
ajātasattu vedehiputto caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā mamaṃ abbhuyyāto yena
kāsī’ti. (125-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥが、四兵科よりなる軍を編成して、私に対し、カーシ国で進軍したらしい』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho, bhante, rājā pasenadi kosalo caturaṅginiṃ senaṃ
sannayhitvā rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ paccuyyāsi yena
kāsi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho, bhante, rājā
pasenadi kosalo caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ
vedehiputtaṃ paccuyyāsi yena kāsi. (125-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、そこでコーサラ王パセーナディは、四兵科よりなる軍を編成して、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥに対し、カーシ国へ向かいました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho, bhante, rājā ca māgadho ajātasattu vedehiputto rājā
ca pasenadi kosalo saṅgāmesuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho, bhante, rājā
ca māgadho ajātasattu vedehiputto rājā ca pasenadi kosalo saṅgāmesuṃ.
(125-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、そしてヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥとコーサラ王パセーナディは交戦しました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tasmiṃ kho pana, bhante, saṅgāme rājā pasenadi kosalo rājānaṃ
māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ parājesi, jīvaggāhañca naṃ aggahesi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tasmiṃ kho pana, bhante, saṅgāme rājā pasenadi
kosalo rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ parājesi, jīvaggāhañca naṃ
aggahesi. (126-6.) |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、その戦いで、コーサラ王パセーナディは、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥを打ち負かし、彼を生け捕りにしました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho, bhante, rañño pasenadissa kosalassa etadahosi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho, bhante,
rañño pasenadissa kosalassa etadahosi – (126-7, 20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ときにコーサラ王パセーナディにこの〔思い〕がおこりました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiñcāpi kho myāyaṃ rājā māgadho ajātasattu vedehiputto
adubbhantassa dubbhati, atha ca pana me bhāgineyyo hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiñcāpi kho myāyaṃ
rājā māgadho ajātasattu vedehiputto adubbhantassa dubbhati, atha ca pana me
bhāgineyyo hoti. (126-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『このヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥは、たとえ裏切っていない私を裏切ったとはいえ、私の甥である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃnūnāhaṃ rañño māgadhassa ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ
hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ sabbaṃ rathakāyaṃ sabbaṃ
pattikāyaṃ pariyādiyitvā jīvantameva naṃ osajjeyya’’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃnūnāhaṃ rañño
māgadhassa ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ hatthikāyaṃ pariyādiyitvā
sabbaṃ assakāyaṃ sabbaṃ rathakāyaṃ sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā
jīvantameva naṃ osajjeyya’’’nti. (126-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥのすべての戦象隊を取り上げ、すべての騎馬隊を、すべての戦車隊を、すべての歩兵隊を取り上げて、ただ生きたままで彼を解放してはどうだろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhante, rājā pasenadi kosalo rañño māgadhassa
ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ
pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā
jīvantameva naṃ osajjī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhante,
rājā pasenadi kosalo rañño māgadhassa ajātasattuno vedehiputtassa sabbaṃ
hatthikāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ assakāyaṃ pariyādiyitvā sabbaṃ rathakāyaṃ
pariyādiyitvā sabbaṃ pattikāyaṃ pariyādiyitvā jīvantameva naṃ osajjī’’
(126-10, 20.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこでコーサラ王パセーナディは、ヴェーデーヒーの息子たるマガダ王アジャータサットゥのすべての戦象隊を取り上げ、すべての騎馬隊を取り上げ、すべての戦車隊を取り上げ、すべての歩兵隊を取り上げて、ただ生きたままで彼を解放しました」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo
abhāsi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
etam |
|
代 |
代的 |
男中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viditvā |
vid |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
知る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tāyaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
処 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
velāyaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
時 |
|
|
|
|
imā |
|
代 |
代的 |
女 |
複 |
対 |
これら |
|
|
|
|
gāthāyo |
|
名 |
ā |
女 |
複 |
対 |
偈、歌 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhāsi – |
bhāṣ |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
語る、話す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこで世尊はそのことを知って、そのときこれらの諸偈を発された。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Vilumpateva puriso, yāvassa upakappati; |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Vilumpati |
vi-lup |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
盗む、かすめる、奪う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
puriso, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
yāva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜だけ、〜まで、〜の限り |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upakappati; |
upa-kḷp |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
役に立つ、奉仕する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「♪人は彼にとって役立つ限りを奪う。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yadā caññe vilumpanti, so vilutto viluppati [vilumpati (sī. pī.
ka.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yadā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜の時 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aññe |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
他 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vilumpanti, |
vi-lup |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
盗む、かすめる、奪う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
vilutto |
vi-lup |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
奪われた |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viluppati. |
vi-lup 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
奪われる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪そして他の者たちが奪い〔返し〕、奪った彼が奪われる。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・viluttoは「奪われた」だが諸訳にならって「奪った」とした。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ṭhānañhi maññati bālo, yāva pāpaṃ na paccati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ṭhānañ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
maññati |
man |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bālo, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚かな、無知の、若い |
|
|
|
|
yāva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜だけ、〜まで、〜の限り |
|
|
|
|
pāpaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccati; |
pac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
煮られる、焼かれく、責められる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪愚者は〔掠奪を〕道理と考える。悪が異熟するまでは。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・paccatiを「熟する」としたのは諸訳にならったもの。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yadā ca paccati pāpaṃ, atha dukkhaṃ nigacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yadā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜の時 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccati |
pac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
煮られる、焼かれく、責められる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāpaṃ, |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪 |
|
|
|
|
atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nigacchati. |
ni-gam? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
受ける、得る、入る、至る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪悪が異熟するとき、彼はそこで苦を受ける。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Hantā labhati [labhati hantā (sī. syā. kaṃ.)] hantāraṃ,
jetāraṃ labhate jayaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Hantā |
han |
名 |
ar |
男 |
複 |
主 |
殺すもの、殺害者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
labhati |
labh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
得る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
hantāraṃ, |
han |
名 |
ar |
男 |
単 |
対 |
殺害者、破壊者 |
|
|
|
|
jetāraṃ |
ji |
名 |
ar |
男 |
単 |
対 |
勝者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
labhate |
labh |
動 |
現 |
反 |
単 |
三 |
得る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jayaṃ; |
ji |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
勝つ、勝利者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪殺す者は〔自分を〕殺す者を得る。征服者は〔自分の〕征服者を得る。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Akkosako ca akkosaṃ, rosetārañca rosako; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Akkosako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
悪罵の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
akkosaṃ, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
悪罵、謗り |
|
|
|
|
rosetārañ |
ruṣ 使 |
名 |
ar |
男 |
単 |
対 |
怒らせる、悩害する |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
rosako; |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
悩害者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪悪罵の者は悪罵を、悩害者は悩害を〔得る〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
126-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kammavivaṭṭena, so vilutto viluppatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
vivaṭṭena, |
vi-vṛt |
名 |
a |
男中 |
単 |
具 |
成立、転回 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
vilutto |
vi-lup |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
奪われた |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viluppatī’’ |
vi-lup 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
奪われる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪ここに、業の転回によって、奪った彼が奪われるのである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |