←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     7. Dutiyaavijjāpahānasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Dutiya    名形 a 第二の、伴侶  
      avijjā  a-vid ā 依(属) 無明  
      pahāna  pra-hā a 依(属) 捨断  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「第二の無明捨断経」(『相応部』35-80  
                       
                       
                       
    80-1.                
     80. Atha kho aññataro bhikkhu…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      aññataro    代的 とある、随一の  
      bhikkhu…pe…  bhikṣ u 比丘  
      yena    代的 (関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」)  
      bhagavā    ant 世尊  
      tena    代的 それ、彼、それによって、それゆえ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkami…pe…  upa-saṃ-kram 近づいた  
    訳文                
     ときにとある比丘が世尊へ近づいた……  
                       
                       
                       
    80-2.                
     etadavoca –   
      語根 品詞 語基 意味  
      etad    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      avoca –  vac いう  
    訳文                
     こう言った。  
                       
                       
                       
    80-3.                
     ‘‘atthi nu kho, bhante, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti?  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ‘‘atthi  as ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      nu    不変 いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhante,  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、大徳よ  
      eko    代的 一、とある  
      dhammo  dhṛ a 男中  
      yassa    代的 男中 (関係代名詞)  
      pahānā  pra-hā a 捨、断、捨断、捨離  
      bhikkhuno  bhikṣ u 比丘  
      avijjā  a-vid ā 無明  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pahīyati,  pra-hā 受 捨てられる、断ぜられる  
      語根 品詞 語基 意味  
      vijjā  vid ā 明智  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      uppajjatī’’  ud-pad 起こる、生ずる、発生する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti?    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     「尊者よ、いったい、それの捨断のゆえに、比丘に〈無明〉が捨断され、明智が生ずるような一法は、存在するのでしょうか」  
                       
                       
                       
    80-4.                
     ‘‘Atthi kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Atthi kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti. (80-3.)  
      bhikkhu,  bhikṣ u 比丘  
    訳文                
     「比丘よ、それの捨断のゆえに、比丘に〈無明〉が捨断され、明智が生ずるような一法は、存在します」  
                       
                       
                       
    80-5.                
     ‘‘Katamo pana, bhante, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti?  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamo    代的 いずれの、どちらの  
      pana,    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhante, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti? (80-3.)  
    訳文                
     「しからば尊者よ、何が、それの捨断のゆえに、比丘に〈無明〉が捨断され、明智が生ずるような一法なのでしょうか」  
                       
                       
                       
    80-6.                
     ‘‘Avijjā kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Avijjā  a-vid ā 無明  
      kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti. (80-4.)  
    訳文                
     「比丘よ、〈無明〉が、それの捨断のゆえに、比丘に〈無明〉が捨断され、明智が生ずるような一法です」  
                       
                       
                       
    80-7.                
     ‘‘Kathaṃ pana, bhante, jānato, kathaṃ passato avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti?  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathaṃ    不変 いかに、なぜに  
      pana,    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhante,  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、大徳よ  
      jānato,  jñā 現分 ant 属絶 知る  
      kathaṃ    不変 いかに、なぜに  
      passato  paś 現分 ant 属絶 見る  
      avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti? (80-3.)  
    訳文                
     「しからば尊者よ、いかに知り、いかに見れば、〈無明〉が捨断され、明智が生ずるのでしょうか」  
                       
                       
                       
    80-8.                
     ‘‘Idha, bhikkhu, bhikkhuno sutaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhu,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhuno  bhikṣ u 比丘  
      sutaṃ  śru 名過分 a 所聞、聞かれた  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti –  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     「比丘よ、ここに、比丘が聞いた〔としましょう〕。  
                       
                       
                       
    80-9.                
     ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sabbe    名形 代的 中→男 すべて  
      dhammā  dhṛ a 男中  
      na    不変 ない  
      alaṃ    不変 適当な、当然の、十分に、満足して、沢山だ  
      abhinivesāyā’    a 執持、現貪、執着  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『一切の諸法は執持に値しない』と。  
                       
                       
                       
    80-10.                
     Evañcetaṃ, bhikkhu, bhikkhuno sutaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evañ    不変 このように、かくの如き  
      ce    不変 もし  
      etaṃ,    代的 これ  
      bhikkhu, bhikkhuno sutaṃ hoti – (80-8.)  
    訳文                
     そのように、比丘よ、もし比丘がこのことを聞いた〔としましょう〕。  
                       
                       
                       
    80-11.                
     ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti. (80-9.)  
    訳文                
     『一切の諸法は執持に値しない』と。  
                       
                       
                       
    80-12.                
     So sabbaṃ dhammaṃ abhijānāti, sabbaṃ dhammaṃ abhiññāya sabbaṃ dhammaṃ parijānāti, sabbaṃ dhammaṃ pariññāya sabbanimittāni aññato passati, cakkhuṃ aññato passati, rūpe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      sabbaṃ    名形 代的 すべて  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhijānāti,  abhi-jñā 証知する、自証する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sabbaṃ    名形 代的 すべて  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhiññāya  abhi-jñā 証知する、自証する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sabbaṃ    名形 代的 すべて  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      parijānāti,  pari-jñā 遍知する、暁了する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sabbaṃ    名形 代的 すべて  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pariññāya  pari-jñā 遍知する、暁了する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sabba    名形 代的 すべて  
      nimittāni    a 相、特相、理由  
      aññato    代的 他の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati,  paś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      cakkhuṃ    us  
      aññato    代的 他の  
      passati,  同上  
      rūpe…    a 中(男) 色、物質、肉体、形相  
    訳文                
     彼は、一切の諸法を自証します。一切の諸法を自証して、一切の諸法を遍知します。一切の諸法を遍知して、一切の諸相を〔自己とは〕異なるものと見ます。〈眼〉を〔自己とは〕異なるものと見、諸々の〈色〉を……  
    メモ                
     ・『註』の「執持を遍知しない人は一切の諸相を自己として見るが、執持を遍知する人は一切の諸相を自己として見ない」yathā apariññātābhiniveso jano passati, tato aññato passati. Apariññātābhiniveso hi jano sabbanimittānipi attato passati. Pariññātābhiniveso pana anattato passati, no attatoti云々、という説明に従って補訳した。  
                       
                       
                       
    80-13.                
     cakkhuviññāṇaṃ…   
      語根 品詞 語基 意味  
      cakkhu    us 依(属)  
      viññāṇaṃ…  vi-jñā a  
    訳文                
     〈眼識〉を……  
                       
                       
                       
    80-14.                
     cakkhusamphassaṃ…   
      語根 品詞 語基 意味  
      cakkhu    us 依(属)  
      samphassaṃ…  saṃ-spṛś a 触、摩触  
    訳文                
     〈眼触〉を……  
                       
                       
                       
    80-15.                
     yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aññato passati…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      yam    代的 (関係代名詞)  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      idaṃ    代的 これ  
      cakkhu    us 依(属)  
      samphassa  saṃ-spṛś a 触、摩触  
      paccayā  prati-i a 副奪 縁、資具(奪格で「縁りて、ゆえに」)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      uppajjati  ud-pad 起こる、生ずる、発生する  
      語根 品詞 語基 意味  
      vedayitaṃ  vid 使 過分 a 知らしめられた、感受された  
      sukhaṃ    名形 a  
          不変 あるいは  
      dukkhaṃ    名形 a  
          不変 あるいは  
      adukkhamasukhaṃ    a 不苦不楽  
          不変 あるいは  
      tam    代的 それ  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      aññato    代的 他の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati…pe…  paś 見る  
    訳文                
     およそ〈眼触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それを〔自己とは〕異なるものと見……  
                       
                       
                       
    80-16.                
     manaṃ aññato passati, dhamme…   
      語根 品詞 語基 意味  
      manaṃ  man as  
      aññato    代的 他の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati,  paś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      dhamme…  dhṛ a 男中  
    訳文                
     〈意〉を〔自己とは〕異なるものと見、諸々の〈法〉を……  
                       
                       
                       
    80-17.                
     manoviññāṇaṃ…   
      語根 品詞 語基 意味  
      mano  man as 依(属)  
      viññāṇaṃ…  vi-jñā a  
    訳文                
     〈意識〉を……  
                       
                       
                       
    80-18.                
     manosamphassaṃ…   
      語根 品詞 語基 意味  
      mano  man as 依(属)  
      samphassaṃ…  saṃ-spṛś a 触、摩触  
    訳文                
     〈意触〉を……  
                       
                       
                       
    80-19.                
     yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aññato passati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aññato passati. (80-15.)  
      mano  man as 依(属)  
    訳文                
     およそ〈意触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それを〔自己とは〕異なるものと見ます。  
                       
                       
                       
    80-20.                
     Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhu,  bhikṣ u 比丘  
      jānato evaṃ passato bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī’’ti. (80-7.)  
    訳文                
     比丘よ、このように知り、このように見れば、比丘に〈無明〉が捨断され、明智が生ずるのです」  
                       
                       
                       
     Sattamaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Sattamaṃ.    a 第七の  
    訳文                
     第七〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system