|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Sanidānasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sanidāna |
sa-ni-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
有因 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「有因経」(『相応部』14-12) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96. Sāvatthiyaṃ viharati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati…pe… |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔あるとき世尊は〕サーヴァッティーに住しておられた…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘sanidānaṃ, bhikkhave, uppajjati kāmavitakko, no
anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘sanidānaṃ, |
sa-ni-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
有因 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
vitakko, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
尋、尋求、思惟、考察 |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
anidānaṃ; |
a-ni-dā |
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無因の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、欲の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati byāpādavitakko, no anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati byāpādavitakko, no anidānaṃ;
(96-2.) |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati vihiṃsāvitakko, no anidānaṃ’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati vihiṃsāvitakko, no anidānaṃ’’.
(96-2.) |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, sanidānaṃ uppajjati kāmavitakko, no
anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, sanidānaṃ
uppajjati kāmavitakko, no anidānaṃ; (96-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかに、欲の尋思は有因のものとして生ずるのであって無因のものとしてではなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati byāpādavitakko, no anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati
byāpādavitakko, no anidānaṃ; (96-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋の尋思は有因のものとして生ずるのであって無因のものとしてではなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati vihiṃsāvitakko, no anidānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati
vihiṃsāvitakko, no anidānaṃ? (96-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāmadhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati kāmasaññā, kāmasaññaṃ
paṭicca uppajjati kāmasaṅkappo, kāmasaṅkappaṃ paṭicca uppajjati kāmacchando,
kāmacchandaṃ paṭicca uppajjati kāmapariḷāho, kāmapariḷāhaṃ paṭicca uppajjati
kāmapariyesanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
dhātuṃ, |
|
名 |
u |
女 |
単 |
対 |
界、要素 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
saññaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
saṅkappaṃ |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chando, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chandaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
pariḷāho, |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
pariḷāhaṃ |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
熱悩、苦悩 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
pariyesanā. |
pari-iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍求、尋求 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、欲の界に縁って欲の〈想〉が生じ、欲の〈想〉に縁って欲の思惟が生じ、欲の思惟に縁って欲の欲求が生じ、欲の欲求に縁って欲の熱悩が生じ、欲の熱悩に縁って欲の遍求が生じます。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・「欲の欲求」というのも妙であるが、やむを得ぬ仕儀である。『南伝』や『パーリ』は「欲欲」としている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāmapariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno assutavā puthujjano
tīhi ṭhānehi micchā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
pariyesanaṃ, |
pari-iṣ |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
遍求 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
pariyesamāno |
pari-iṣ |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
遍求する、欲求する |
|
|
|
|
assutavā |
a-śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
無聞の、無経験の |
|
|
|
|
puthujjano |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
凡夫 |
|
|
|
|
tīhi |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
ṭhānehi |
sthā |
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
処、場所、状態、原因、道理 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭipajjati – |
prati-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
向かって歩く、行動する、目的に進む、遂行する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、欲の遍求をなす無聞の凡夫は、三つのところによって、邪に行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
vācāya, |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
言葉、語 |
|
|
|
|
manasā. |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Byāpādadhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati byāpādasaññā,
byāpādasaññaṃ paṭicca uppajjati byāpādasaṅkappo…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
dhātuṃ, bhikkhave,
paṭicca uppajjati byāpādasaññā,
byāpādasaññaṃ paṭicca
uppajjati byāpādasaṅkappo…pe…
(96-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、瞋の界に縁って瞋の〈想〉が生じ、瞋の〈想〉に縁って瞋の思惟が生じ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādacchando… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
chando… |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋の欲求…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādapariḷāho… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
pariḷāho… |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋の熱悩…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādapariyesanā… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
pariyesanā… |
pari-iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍求、尋求 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋の遍求…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādapariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno assutavā puthujjano
tīhi ṭhānehi micchā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
pariyesanaṃ,
bhikkhave, pariyesamāno assutavā puthujjano tīhi ṭhānehi micchā paṭipajjati –
(96-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、瞋の遍求をなす無聞の凡夫は、三つのところによって、邪に行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, vācāya,
manasā. (96-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Vihiṃsādhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati
vihiṃsāsaññā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
bhikkhave, paṭicca
uppajjati vihiṃsāsaññā;
(96-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、害の界に縁って害の〈想〉が生じ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihiṃsāsaññaṃ paṭicca uppajjati vihiṃsāsaṅkappo…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
saññaṃ paṭicca
uppajjati saṅkappo…pe… (96-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、害の〈想〉に縁って害の思惟が生じ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihiṃsāchando… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
chando… |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害の欲求…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihiṃsāpariḷāho… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
pariḷāho… |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害の熱悩…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihiṃsāpariyesanā… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
pariyesanā… |
pari-iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍求、尋求 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害の遍求…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihiṃsāpariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno assutavā puthujjano
tīhi ṭhānehi micchā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害意、悩害 |
|
|
|
|
pariyesanaṃ,
bhikkhave, pariyesamāno assutavā puthujjano tīhi ṭhānehi micchā paṭipajjati –
(96-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、害の遍求をなす無聞の凡夫は、三つのところによって、邪に行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, vācāya,
manasā. (96-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso ādittaṃ tiṇukkaṃ sukkhe
tiṇadāye nikkhipeyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
ādittaṃ |
ā-dīp |
過分 |
a |
女 |
単 |
対 |
点火した、燃えた |
|
|
|
|
tiṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
草 |
|
|
|
|
ukkaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
炬火、たいまつ、ふいご、火事場 |
|
|
|
|
sukkhe |
śuṣ |
形 |
a |
男 |
単 |
処 |
乾燥した、乾いた |
|
|
|
|
tiṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
草 |
|
|
|
|
dāye |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
森、林、園 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nikkhipeyya; |
ni-kṣip |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
置く、投棄する、蓄える、除く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば比丘たちよ、〔とある〕男が燃えた草の松明を乾いた草原に放ったとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
no ce hatthehi ca pādehi ca khippameva nibbāpeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
ce |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし、たとえ |
|
|
|
|
hatthehi |
hṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
具 |
手 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pādehi |
|
名 |
a |
男 |
複 |
具 |
足 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
khippam |
kṣip |
名形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
急速に、速疾に |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nibbāpeyya. |
nir-vā 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
消尽させる、涅槃に至らせる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
もし彼が、即座に手や足によって消さないならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi, bhikkhave, ye tiṇakaṭṭhanissitā pāṇā te anayabyasanaṃ
āpajjeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
hi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
tiṇa |
|
名 |
a |
中 |
相 |
草 |
|
|
|
|
kaṭṭha |
|
名 |
a |
中 |
依(対) |
薪、木 |
|
|
|
|
nissitā |
ni-śri |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
依った、依止した |
|
|
|
|
pāṇā |
pra-an |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
生物、生類 |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
anaya |
|
名 |
a |
男 |
相 |
不幸、不運、禍 |
|
|
|
|
byasanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
喪失、不幸、厄難 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjeyyuṃ. |
ā-pad |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
来る、あう、遭遇する、到達する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのような場合、草木に依止した生き物たち、彼らは不幸と災厄に至ることでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, bhikkhave, yo hi koci samaṇo vā brāhmaṇo vā
uppannaṃ visamagataṃ saññaṃ na khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti
anabhāvaṃ gameti, so diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati savighātaṃ
saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
koci |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
samaṇo |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
沙門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
brāhmaṇo |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
uppannaṃ |
ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
生じた |
|
|
|
|
visama |
|
名形 |
a |
中 |
依(対) |
不当の、非正の |
|
|
|
|
gataṃ |
gam |
過分 |
a |
女 |
単 |
対 |
行った、関係した、姿 |
|
|
|
|
saññaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
khippam |
kṣip |
名形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
急速に、速疾に |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajahati |
pra-hā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
捨断する |
|
|
|
|
vinodeti |
vi-nud 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
除去する |
|
|
|
|
byantīkaroti |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
除く、滅ぼす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anabhāvaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
非有、虚無 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
gameti, |
gam 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
行かせる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
diṭṭhe |
dṛś |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
見られた、見、所見 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 →現法、現世 |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
savighātaṃ |
sa-vi-han |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
破壊、困惑、悩害ある |
|
|
|
|
saupāyāsaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
悩、愁、悶ある |
|
|
|
|
sapariḷāhaṃ; |
sa-pari-ḍah |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
熱悩ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、いかなる沙門あるいは婆羅門であれ、即座に、生じて非正に至った〈想〉を捨断し、除去し、滅ぼし、無に至らしめないような者。彼は現法において悩害あり、憂悩あり、熱悩ある苦へ住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
身体、集まり |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhedā |
bhid |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
破壊、不和合、離間、種類、区分 |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他の、(副対:さらに、後に、越えて) |
|
|
|
|
maraṇā |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
死 →死後に |
|
|
|
|
duggati |
dur-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
悪趣 |
|
|
|
|
pāṭikaṅkhā. |
prati-kāṅkṣ |
未分 |
a |
女 |
単 |
主 |
期待されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また身の破壊より、死後に、悪趣が予想されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sanidānaṃ, bhikkhave, uppajjati nekkhammavitakko, no
anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sanidānaṃ,
bhikkhave, uppajjati nekkhammavitakko,
no anidānaṃ; (96-2.) |
|
|
|
|
nekkhamma |
nis-kram |
名 |
a |
中 |
依(属) |
出離、離欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、離欲の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati abyāpādavitakko, no anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati abyāpādavitakko, no anidānaṃ;
(96-2.) |
|
|
|
|
abyāpāda |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
無瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無瞋の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati avihiṃsāvitakko, no anidānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati avihiṃsāvitakko, no anidānaṃ.
(96-2.) |
|
|
|
|
avihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
不害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不害の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, sanidānaṃ uppajjati nekkhammavitakko, no
anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
sanidānaṃ uppajjati nekkhammavitakko, no anidānaṃ; (96-5, 29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかに、離欲の尋思は有因のものとして生ずるのであって無因のものとしてではなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati abyāpādavitakko, no anidānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati
abyāpādavitakko, no anidānaṃ; (96-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無瞋の尋思は有因のものとして生ずるのであって無因のものとしてではなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati avihiṃsāvitakko, no anidānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sanidānaṃ uppajjati
avihiṃsāvitakko, no anidānaṃ? (96-31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不害の尋思は有因のものとして生ずるのであって、無因のものとしてではないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nekkhammadhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati nekkhammasaññā,
nekkhammasaññaṃ paṭicca uppajjati nekkhammasaṅkappo, nekkhammasaṅkappaṃ
paṭicca uppajjati nekkhammacchando, nekkhammacchandaṃ paṭicca uppajjati
nekkhammapariḷāho, nekkhammapariḷāhaṃ paṭicca uppajjati
nekkhammapariyesanā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nekkhammadhātuṃ,
bhikkhave, paṭicca uppajjati nekkhammasaññā, nekkhammasaññaṃ paṭicca
uppajjati nekkhammasaṅkappo, nekkhammasaṅkappaṃ paṭicca uppajjati
nekkhammacchando, nekkhammacchandaṃ paṭicca uppajjati nekkhammapariḷāho,
nekkhammapariḷāhaṃ paṭicca uppajjati nekkhammapariyesanā; (96-8, 29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、離欲の界に縁って離欲の〈想〉が生じ、離欲の〈想〉に縁って離欲の思惟が生じ、離欲の思惟に縁って離欲の欲求が生じ、離欲の欲求に縁って離欲の熱悩が生じ、離欲の熱悩に縁って離欲の遍求が生じます。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・「離欲の熱悩」もまた妙ではあるが、組み合わせの結果やむを得ずこうした。『パーリ』は「離欲悩」、『南伝』は「出離熱」とする。「離欲にもとづく熱意」という『原始』の訳が語の趣意に近くはあろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nekkhammapariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno sutavā
ariyasāvako tīhi ṭhānehi sammā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nekkhammapariyesanaṃ,
bhikkhave, pariyesamāno sutavā ariyasāvako tīhi ṭhānehi sammā paṭipajjati – (96-9, 29.) |
|
|
|
|
sutavā |
śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
聞をそなえた、有聞の、博聞の |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvako |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、離欲の遍求をなす聞をそなえた聖者の弟子は、三つのところによって、正しく行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, vācāya,
manasā. (96-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Abyāpādadhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati abyāpādasaññā,
abyāpādasaññaṃ paṭicca uppajjati abyāpādasaṅkappo…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Abyāpādadhātuṃ,
bhikkhave, paṭicca uppajjati abyāpādasaññā, abyāpādasaññaṃ paṭicca uppajjati
abyāpādasaṅkappo…pe… (96-11, 30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、無瞋の界に縁って無瞋の〈想〉が生じ、無瞋の〈想〉に縁って無瞋の思惟が生じ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyāpādacchando… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyāpāda |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
無瞋恚 |
|
|
|
|
chando… |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無瞋の欲求…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyāpādapariḷāho… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyāpāda |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
無瞋恚 |
|
|
|
|
pariḷāho… |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無瞋の熱悩…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyāpādapariyesanā, abyāpādapariyesanaṃ, bhikkhave,
pariyesamāno sutavā ariyasāvako tīhi ṭhānehi sammā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyāpādapariyesanā,
abyāpādapariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno sutavā ariyasāvako tīhi ṭhānehi
sammā paṭipajjati – (96-8, 30, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無瞋の熱悩に縁って無瞋の遍求が生じます。比丘たちよ、無瞋の遍求をなす聞をそなえた聖者の弟子は、三つのところによって、正しく行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, vācāya,
manasā. (96-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Avihiṃsādhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati avihiṃsāsaññā,
avihiṃsāsaññaṃ paṭicca uppajjati avihiṃsāsaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappaṃ paṭicca
uppajjati avihiṃsāchando, avihiṃsāchandaṃ paṭicca uppajjati avihiṃsāpariḷāho,
avihiṃsāpariḷāhaṃ paṭicca uppajjati avihiṃsāpariyesanā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Avihiṃsādhātuṃ,
bhikkhave, paṭicca uppajjati avihiṃsāsaññā, avihiṃsāsaññaṃ paṭicca uppajjati
avihiṃsāsaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappaṃ paṭicca uppajjati avihiṃsāchando,
avihiṃsāchandaṃ paṭicca uppajjati avihiṃsāpariḷāho, avihiṃsāpariḷāhaṃ paṭicca
uppajjati avihiṃsāpariyesanā; (96-8, 31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不害の界に縁って不害の〈想〉が生じ、不害の〈想〉に縁って不害の思惟が生じ、不害の思惟に縁って不害の欲求が生じ、不害の欲求に縁って不害の熱悩が生じ、不害の熱悩に縁って不害の遍求が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
avihiṃsāpariyesanaṃ, bhikkhave, pariyesamāno sutavā ariyasāvako
tīhi ṭhānehi sammā paṭipajjati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
avihiṃsāpariyesanaṃ,
bhikkhave, pariyesamāno sutavā ariyasāvako tīhi ṭhānehi sammā paṭipajjati –
(96-31, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不害の遍求をなす聞をそなえた聖者の弟子は、三つのところによって、正しく行道します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyena, vācāya, manasā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena, vācāya,
manasā. (96-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕身口意によって。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso ādittaṃ tiṇukkaṃ sukkhe
tiṇadāye nikkhipeyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, puriso ādittaṃ tiṇukkaṃ sukkhe tiṇadāye nikkhipeyya; (96-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば比丘たちよ、〔とある〕男が燃えた草の松明を乾いた草原に放ったとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tamenaṃ hatthehi ca pādehi ca khippameva nibbāpeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
enaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
hatthehi ca pādehi ca
khippameva nibbāpeyya. (96-25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼が、それを即座に手や足によって消すならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi, bhikkhave, ye tiṇakaṭṭhanissitā pāṇā te na
anayabyasanaṃ āpajjeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañhi, bhikkhave, ye
tiṇakaṭṭhanissitā pāṇā te na
anayabyasanaṃ āpajjeyyuṃ. (96-26.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのような場合、草木に依止した生き物たち、彼らが不幸と災厄に至ることはないでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, bhikkhave, yo hi koci samaṇo vā brāhmaṇo vā
uppannaṃ visamagataṃ saññaṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti
anabhāvaṃ gameti, so diṭṭhe ceva dhamme sukhaṃ viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ
apariḷāhaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evameva kho,
bhikkhave, yo hi koci samaṇo vā brāhmaṇo vā uppannaṃ visamagataṃ saññaṃ
khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti, so diṭṭhe ceva
dhamme sukhaṃ viharati
(96-27.) |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
avighātaṃ |
a-vi-han |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
|
anupāyāsaṃ |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
対 |
無悩、不悩 |
|
|
|
|
apariḷāhaṃ; |
a-pari-ḍah |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
熱悩なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、いかなる沙門あるいは婆羅門であれ、即座に、生じて非正に至った〈想〉を捨断し、除去し、滅ぼし、無に至らしめるような者。彼は現法において悩害なく、憂悩なく、熱悩なき楽へ住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā sugati pāṭikaṅkhā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyassa ca bhedā paraṃ
maraṇā sugati pāṭikaṅkhā’’
(96-28.) |
|
|
|
|
sugati |
su-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
善趣 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また身の破壊より、死後に、善趣が予想されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |