|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Papātasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Papāta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
崖、断崖 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「断崖経」(『相応部』56-42) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe
pabbate. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekaṃ |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
副対 |
一、とある |
|
|
|
|
samayaṃ |
saṃ-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
rājagahe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
地名、ラージャガハ、王舎城 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
gijjhakūṭe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
地名、ギッジャクータ、霊鷲山 |
|
|
|
|
pabbate. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
山 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるとき世尊はラージャガハのギッジャクータ山に住しておられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
対 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āmantesi – |
|
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
呼びかける、話す、相談する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに世尊は比丘たちへ呼びかけられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘āyāma, bhikkhave, yena paṭibhānakūṭo tenupasaṅkamissāma
divāvihārāyā’’ti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘āyāma, |
ā-yā |
動 |
命 |
能 |
複 |
一 |
来る、近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
paṭibhānakūṭo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
地名、パティバーナクータ(弁才の峰の意か) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamissāma |
upa-saṃ-kram |
動 |
未 |
能 |
複 |
一 |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
divā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
日中に |
|
|
|
|
vihārāyā’’ |
vi-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
住、住処 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、我々は昼住のため、パティバーナクータへ近づくとしましょう」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
bhante’’ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
与 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「そのように、尊者よ」と比丘たちは世尊へ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho bhagavā sambahulehi bhikkhūhi saddhiṃ yena
paṭibhānakūṭo tenupasaṅkami. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
sambahulehi |
|
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
多くの、衆多の |
|
|
|
|
bhikkhūhi |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
具 |
比丘 |
|
|
|
|
saddhiṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
共に、一緒に(具格支配) |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
paṭibhānakūṭo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
地名、パティバーナクータ |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkami. |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこで世尊は多くの比丘たちと共にパティバーナクータへ近づかれた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Addasā kho aññataro bhikkhu paṭibhānakūṭe mahantaṃ
papātaṃ. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Addasā |
dṛś |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
見た |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
paṭibhānakūṭe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
地名、パティバーナクータ |
|
|
|
|
mahantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
大きい |
|
|
|
|
papātaṃ. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
断片、絶壁 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
とある比丘は、パティバーナクータの大きな断崖を見た。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Disvāna bhagavantaṃ etadavoca – |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Disvāna |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavantaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
対 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
見て、世尊へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘mahā vatāyaṃ, bhante, papāto subhayānako, bhante,
papāto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘mahā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
大きい |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
papāto |
pra-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
崖 |
|
|
|
|
subhayānako, |
su-bhī |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく怖れさせる |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
papāto. |
pra-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
崖 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、これはじつに大きな断崖です。尊者よ、とても恐ろしい断崖です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi nu kho, bhante, imamhā papātā añño papāto mahantataro ca
bhayānakataro cā’’ti? |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
imamhā |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
奪 |
これ |
|
|
|
|
papātā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
崖、断崖 |
|
|
|
|
añño |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
別の |
|
|
|
|
papāto |
pra-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
崖 |
|
|
|
|
mahantataro |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
より大きい |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhayānakataro |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
より恐ろしい |
|
|
|
|
cā’’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いったい、この崖とは別の、より大きく、より恐ろしい断崖は存在するのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atthi kho, bhikkhu, imamhā papātā añño papāto mahantataro ca
bhayānakataro cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atthi kho, bhikkhu, imamhā papātā añño papāto
mahantataro ca bhayānakataro cā’’ti. (1112-9.) |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘よ、これとは別の、より大きく、より恐ろしい断崖は存在します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamo pana, bhante, imamhā papātā añño papāto mahantataro ca
bhayānakataro cā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
bhante, imamhā papātā
añño papāto mahantataro ca bhayānakataro cā’’ti? (1112-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「しからば尊者よ、何が、これとは別の、より大きく、より恐ろしい断崖なのでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ‘idaṃ dukkha’nti
yathābhūtaṃ nappajānanti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ nappajānanti,
‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ nappajānanti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī
paṭipadā’ti yathābhūtaṃ nappajānanti, te jātisaṃvattanikesu saṅkhāresu
abhiramanti, jarāsaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiramanti, maraṇasaṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiramanti, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiramanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
keci, |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
samaṇā |
śram |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
沙門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
brāhmaṇā |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
‘idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha’n |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānanti, |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
苦 |
|
|
|
|
samudayo’ |
saṃ-ud-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
集、生起、原因 |
|
|
|
|
ti yathābhūtaṃ
nappajānanti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ nappajānanti, ‘ayaṃ
dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ
nappajānanti, (同上) |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
苦 |
|
|
|
|
nirodho’ |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
苦 |
|
|
|
|
nirodha |
ni-rudh 使 |
名 |
a |
男 |
依(対) |
滅尽 |
|
|
|
|
gāminī |
gam |
名形 |
in |
男→女 |
単 |
主 |
行かせる、導く |
|
|
|
|
paṭipadā’ |
prati-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
jāti |
jan |
名 |
i |
女 |
依(対) |
生、誕生、生まれ、種類 |
|
|
|
|
saṃvattanikesu |
saṃ-vṛt |
形 |
a |
男 |
複 |
処 |
作用する、導く、与える、至らしめる |
|
|
|
|
saṅkhāresu |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhiramanti, |
abhi-ram |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
大いに喜ぶ、歓楽する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
依(対) |
老、老い |
|
|
|
|
saṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiramanti, maraṇasaṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiramanti, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiramanti. (同上) |
|
|
|
|
maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
依(対) |
死 |
|
|
|
|
soka |
śuc |
名 |
a |
男 |
相 |
愁、憂、うれい |
|
|
|
|
parideva |
pari-div |
名 |
a |
男 |
相 |
悲、悲泣 |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
相 |
苦 |
|
|
|
|
domanassa |
|
名 |
a |
中 |
相 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
upāyāsa |
|
名 |
a |
男 |
依(対) |
悩、愁、絶望、悶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、誰であれ、沙門あるいは婆羅門たちで、『これは苦である』と如実に了知せず、『これは苦の集(原因)である』と如実に了知せず、『これは苦の滅である』と如実に了知せず、『これは苦の滅へ導く道である』と如実に了知しないような者たち。彼らは生を導く諸行に対して歓喜し、老を導く諸行に対して歓喜し、死を導く諸行に対して歓喜し、愁悲苦憂悩を導く諸行に対して歓喜します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā jarāsaṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiratā maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā
jātisaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharonti, jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre
abhisaṅkharonti, maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharonti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre
abhisaṅkharonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikesu
saṅkhāresu abhiratā
jarāsaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu abhiratā jātisaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharonti, jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre
abhisaṅkharonti, maraṇasaṃvattanikepi
saṅkhāre abhisaṅkharonti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi
saṅkhāre abhisaṅkharonti. (1112-12.) |
|
|
|
|
abhiratā |
abhi-ram |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
大いに喜んだ |
|
|
|
|
saṃvattanike |
saṃ-vṛt |
形 |
a |
男 |
複 |
対 |
作用する、導く |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
saṅkhāre |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhisaṅkharonti, |
abhi-saṃ-kṛ |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
為作する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生を導く諸行に対して歓喜し、老を導く諸行に対して歓喜し、死を導く諸行に対して歓喜し、愁悲苦憂悩を導く諸行に対して歓喜して、生を導く諸行を為作し、老を導く諸行を為作し、死を導く諸行を為作し、愁悲苦憂悩を導く諸行を為作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharitvā
jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharitvā maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre
abhisaṅkharitvā sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre
abhisaṅkharitvā jātipapātampi papatanti, jarāpapātampi papatanti,
maraṇapapātampi papatanti, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsapapātampi
papatanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikepi
saṅkhāre abhisaṅkharitvā
jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharitvā maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharitvā sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre abhisaṅkharitvā (1112-13.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhisaṅkharitvā |
abhi-saṃ-kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
為作する、現行する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jāti |
jan |
名 |
i |
女 |
持 |
生、誕生、生まれ、種類 |
|
|
|
|
papātam |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
断片、絶壁 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
papatanti, |
pra-pat |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
落ちる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
持 |
老、老い |
|
|
|
|
papātampi papatanti, maraṇapapātampi papatanti, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsapapātampi
papatanti. (同上) |
|
|
|
|
maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
持 |
死 |
|
|
|
|
soka |
śuc |
名 |
a |
男 |
相 |
愁、憂、うれい |
|
|
|
|
parideva |
pari-div |
名 |
a |
男 |
相 |
悲、悲泣 |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
相 |
苦 |
|
|
|
|
domanassa |
|
名 |
a |
中 |
相 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
upāyāsa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
悩、愁、絶望、悶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生を導く諸行を為作し、老を導く諸行を為作し、死を導く諸行を為作し、愁悲苦憂悩を導く諸行を為作して、生という断崖に陥り、老という断崖に陥り、死という断崖に陥り、愁悲苦憂悩という断崖に陥ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te na parimuccanti jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi
dukkhehi domanassehi upāyāsehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parimuccanti |
pari-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
解放される、自由になる、脱する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jātiyā |
jan |
名 |
i |
女 |
単 |
奪 |
生、誕生、生まれ、種類 |
|
|
|
|
jarāya |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
老 |
|
|
|
|
maraṇena |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
具(奪) |
死 |
|
|
|
|
sokehi |
śuc |
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
愁、憂、うれい |
|
|
|
|
paridevehi |
pari-div |
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
悲、悲泣 |
|
|
|
|
dukkhehi |
|
名形 |
a |
中 |
複 |
奪 |
苦 |
|
|
|
|
domanassehi |
|
名 |
a |
中 |
複 |
奪 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
upāyāsehi. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
悩、悶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生、老、死、愁悲苦憂悩から解放されません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Na parimuccanti dukkhasmā’ti vadāmi’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parimuccanti |
pari-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
解放される、自由になる、脱する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dukkhasmā’ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
奪 |
苦 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadāmi’’. |
vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは苦から解放されない、と私は説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ‘idaṃ
dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānanti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā
brāhmaṇā vā ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānanti…pe… (1112-12.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかして比丘たちよ、誰であれ、沙門あるいは婆羅門たちで、『これは苦である』と如実に了知し…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānanti, te
jātisaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti, jarāsaṃvattanikesu saṅkhāresu
nābhiramanti, maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ
dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānanti, te jātisaṃvattanikesu
saṅkhāresu nābhiramanti, jarāsaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti,
maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu nābhiramanti.
(1112-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……『これは苦の滅へ導く道である』と如実に了知するような者たち。彼らは生を導く諸行に対して歓喜せず、老を導く諸行に対して歓喜せず、死を導く諸行に対して歓喜せず、愁悲苦憂悩を導く諸行に対して歓喜しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā, jarāsaṃvattanikesu
saṅkhāresu anabhiratā, maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā,
jātisaṃvattanikepi saṅkhāre nābhisaṅkharonti, jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre
nābhisaṅkharonti, maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre nābhisaṅkharonti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre
nābhisaṅkharonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikesu
saṅkhāresu anabhiratā,
jarāsaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā, maraṇasaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikesu saṅkhāresu anabhiratā, jātisaṃvattanikepi
saṅkhāre nābhisaṅkharonti,
jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre nābhisaṅkharonti, maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre nābhisaṅkharonti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre nābhisaṅkharonti. (1112-13.) |
|
|
|
|
anabhiratā, |
an-abhi-ram |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
楽しまない、喜ばない |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生を導く諸行に対して歓喜せず、老を導く諸行に対して歓喜せず、死を導く諸行に対して歓喜せず、愁悲苦憂悩を導く諸行に対して歓喜せずして、生を導く諸行を為作せず、老を導く諸行を為作せず、死を導く諸行を為作せず、愁悲苦憂悩を導く諸行を為作しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikepi saṅkhāre anabhisaṅkharitvā,
jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre anabhisaṅkharitvā, maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre
anabhisaṅkharitvā, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre
anabhisaṅkharitvā, jātipapātampi nappapatanti, jarāpapātampi nappapatanti,
maraṇapapātampi nappapatanti, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsapapātampi
nappapatanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te jātisaṃvattanikepi
saṅkhāre anabhisaṅkharitvā,
jarāsaṃvattanikepi saṅkhāre anabhisaṅkharitvā, maraṇasaṃvattanikepi saṅkhāre anabhisaṅkharitvā, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsasaṃvattanikepi saṅkhāre anabhisaṅkharitvā, jātipapātampi nappapatanti, jarāpapātampi nappapatanti, maraṇapapātampi nappapatanti,
sokaparidevadukkhadomanassupāyāsapapātampi nappapatanti. (1112-14.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anabhisaṅkharitvā |
an-abhi-saṃ-kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
為作せざる、現行されざる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生を導く諸行を為作せず、老を導く諸行を為作せず、死を導く諸行を為作せず、愁悲苦憂悩を導く諸行を為作せずして、生という断崖に陥らず、老という断崖に陥らず、死という断崖に陥らず、愁悲苦憂悩という断崖に陥りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Te parimuccanti jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi
dukkhehi domanassehi upāyāsehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Te parimuccanti jātiyā
jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi. (1112-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは生、老、死、愁悲苦憂悩から解放されています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Parimuccanti dukkhasmā’ti vadāmi’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Parimuccanti
dukkhasmā’ti vadāmi’’. (1112-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは苦から解放されている、と私は説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tasmātiha, bhikkhave, ‘idaṃ dukkha’nti yogo karaṇīyo…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tasmā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
奪 |
それ、彼 |
|
|
|
|
iha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
‘idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha’n |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
yogo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
繋縛、結合、瞑想、修行 |
|
|
|
|
karaṇīyo…pe… |
kṛ |
名未分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
なされるべき、所作、義務 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、それゆえここに、『これは苦である』と瑜伽行がなされ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1112-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yogo karaṇīyo’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
苦 |
|
|
|
|
nirodha |
ni-rudh 使 |
名 |
a |
男 |
依(対) |
滅尽 |
|
|
|
|
gāminī |
gam |
名形 |
in |
男→女 |
単 |
主 |
行かせる、導く |
|
|
|
|
paṭipadā’ |
prati-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
yogo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
繋縛、結合、瞑想、修行 |
|
|
|
|
karaṇīyo’’ |
kṛ |
名未分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
なされるべき、所作、義務 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……『これは苦の滅へ導く道である』と瑜伽行がなされるべきです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |