|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Kāyasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
身体、集まり |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「身経」(『相応部』46-2) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183. Sāvatthinidānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthi |
|
名 |
ī |
女 |
有(処) |
地名、サーヴァッティー、舎衛城 |
|
|
|
|
nidānaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
因縁、因由 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
サーヴァッティーでのことである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kāyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
身体 |
|
|
|
|
āhāra |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
有(具) |
食 |
|
|
|
|
ṭhitiko, |
sthā |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
住立の、存続する |
|
|
|
|
āhāraṃ |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
食 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
tiṭṭhati, |
sthā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住立する、立つ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anāhāro |
an-ā-hṛ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
食なき、原因のない |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
tiṭṭhati; |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「たとえば比丘たちよ、この身は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・āhāraṭṭhitikoはāhāra-ṭhitiが有財釈をおこした際、標識-ikaが付されたものと解した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, pañca nīvaraṇā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
五 |
|
|
|
|
nīvaraṇā |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
āhāra |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
有(具) |
食 |
|
|
|
|
ṭhitikā, |
sthā |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
存続の、住立する |
|
|
|
|
āhāraṃ |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
食 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
tiṭṭhanti, |
sthā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
立つ、住立する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anāhārā |
an-ā-hṛ |
形 |
a |
男中 |
複 |
主 |
食なき |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
tiṭṭhanti. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように比丘たちよ、五蓋は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā kāmacchandassa
uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
āhāro |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
食 |
|
|
|
|
anuppannassa |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(与) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chandassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
uppādāya, |
ud-pad |
名 |
a |
男中 |
単 |
与 |
生起 |
|
|
|
|
uppannassa |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(与) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chandassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
bhiyyo |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに多く |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
性質、状態 →増大 |
|
|
|
|
vepullāya? |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
広大、方広、成満 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, subhanimittaṃ. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
持 |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、清浄相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasikāra |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
作意 |
|
|
|
|
bahulīkāro – |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
多作 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa
vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āhāro anuppannassa vā
kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya
vepullāya. (183-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya,
uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? (183-4.) |
|
|
|
|
byāpādassa |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. (183-5.) |
|
|
|
|
paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
持 |
瞋、障碍、有対 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、障碍相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (183-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā
byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya.
(183-7, 8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā thinamiddhassa
uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya
vepullāya? (183-4.) |
|
|
|
|
anuppannassa |
an-ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
uppannassa |
ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
thina |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middhassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
睡眠(すいめん) →惛眠 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, arati tandi vijambhitā bhattasammado cetaso
ca līnattaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
arati |
a-ram |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
不快、不楽 |
|
|
|
|
tandi |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
倦怠、懶惰 |
|
|
|
|
vijambhitā |
vi-jṛmbh |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
欠伸 |
|
|
|
|
bhatta |
bhuj |
名過分 |
a |
中 |
依(具) |
食した、食物 |
|
|
|
|
sammado |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
食後の眠気 |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
līnattaṃ. |
lī? |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
退縮 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不楽、倦怠、欠伸、食後の眠気、また心の退縮がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (183-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa
vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya
vepullāya. (183-7, 12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa
uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? (183-12.) |
|
|
|
|
uddhacca |
|
名 |
a |
中 |
相 |
掉挙 |
|
|
|
|
kukkuccassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
悪作、悔 →掉悔 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, cetaso avūpasamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
avūpasamo. |
a-vi-upa-śam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
非寂静の、非寂止の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、心の非寂止がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (183-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya,
uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa
bhiyyobhāvāya vepullāya. (183-7, 16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya,
uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya
vepullāya? (183-4.) |
|
|
|
|
anuppannāya |
an-ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
uppannāya |
ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
vicikicchāya |
vi-cit |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
疑、疑惑 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, vicikicchāṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
vicikicchā |
vi-cit 意 |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
疑、疑念、猶予 |
|
|
|
|
ṭhānīyā |
sthā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
立たれるべき、あるべき、地位の |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、疑が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (183-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā
vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannāya
vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya.
(183-7, 20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no
tiṭṭhati; (183-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、この身は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, ime pañca nīvaraṇā āhāraṭṭhitikā,
āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evameva kho,
bhikkhave, ime pañca nīvaraṇā
āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. (183-3.) |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように比丘たちよ、これら五蓋は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no
tiṭṭhati; (183-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、この身は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, satta bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evameva kho,
bhikkhave, satta bojjhaṅgā
āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. (183-3.) |
|
|
|
|
satta |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
七 |
|
|
|
|
bodhi |
budh |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
覚、菩提、さとり |
|
|
|
|
aṅgā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
支分、部分 →七覚支、七菩提分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように比丘たちよ、七覚支は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā (183-4.) |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
持 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
sambodhi |
saṃ-budh |
名 |
i |
女 |
依(属) |
正覚、等覚 |
|
|
|
|
aṅgassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
支分、部分 →覚支、菩提分 |
|
|
|
|
bhāvanāya |
bhū 使 |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
修習 |
|
|
|
|
pāripūriyā? |
pari-pūr |
名 |
ī |
女 |
単 |
与 |
完全、円満 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā.
(183-21.) |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
持 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
sambodhi |
saṃ-budh |
名 |
i |
女 |
依(属) |
正覚、等覚 |
|
|
|
|
aṅga |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
支分、部分 →覚支、菩提分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、念覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro –
(183-6.) |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya
pāripūriyā. (183-7, 28.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
vicaya |
vi-ci |
名 |
a |
男 |
持 |
簡択、調査 →択法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā, sāvajjānavajjā dhammā,
hīnapaṇītā dhammā, kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sāvajja |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
有罪の、呵責すべき |
|
|
|
|
anavajjā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
無罪の、呵責すべからず |
|
|
|
|
dhammā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
hīna |
hā |
過分 |
a |
‐ |
相 |
捨てられた、劣った |
|
|
|
|
paṇītā |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
適用された、優れた |
|
|
|
|
dhammā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
kaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
黒い |
|
|
|
|
sukka |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
白い |
|
|
|
|
sappaṭibhāgā |
sa-prati-bhuj |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
類似の、両方をそなえた、対偶の |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、善・不善の諸法、有罪・無罪の諸法、劣・優の諸法、黒・白・倶分の諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (183-7, 32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
精進 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu [ārabbhadhātu (syā. ka.)]
nikkamadhātu parakkamadhātu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
依(属) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
nikkama |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
精勤、努力 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
parakkama |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
努力、勇猛 |
|
|
|
|
dhātu. |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、努力の要素、精勤の要素、勇猛の要素がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (183-7, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
持 |
喜、喜悦 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (183-29, 40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、喜覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya
pāripūriyā. (183-7, 40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
passaddhi |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
持 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の軽安覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kāyapassaddhi, cittapassaddhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
身体、集まり |
|
|
|
|
passaddhi, |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
passaddhi. |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、身の軽安と心の軽安がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (183-7, 44.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の軽安覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
持 |
定、三昧、精神統一 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, samathanimittaṃ [samādhinimittaṃ (syā.)]
abyagganimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(183-5.) |
|
|
|
|
samatha |
śam |
名 |
a |
男 |
依(属) |
止、サマタ |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
|
abyagga |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
動揺・混乱・困惑しない |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、止の相、不乱の相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (183-7, 48.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (183-28.) |
|
|
|
|
upekkhā |
upa-īkṣ |
名 |
ā |
女 |
持 |
捨、無関心 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (183-29, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、捨覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (183-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (183-7, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ
paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no
tiṭṭhati; (183-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、この身は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, ime satta bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā,
āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evameva kho,
bhikkhave, ime satta
bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhantī’’
(183-27.) |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように比丘たちよ、これら七覚支は食による住立あるものであり、食によって住立し、食なくば住立しません」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |