←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     10. Sotasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Sota  śru ar 依(属) 聞くもの、聞者、能聞者  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「聞者経」(『増支部』5-140  
    メモ                
     ・『増支部』4-114「象経」にパラレル。  
     ・経の内容からしてa語基の「耳」sotaではないものと思われるが、どうであろうか。  
                       
                       
                       
    140-1.                
     140. ‘‘Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Pañcahi,     
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      aṅgehi    a 支分、部分、肢体、理由  
      samannāgato  saṃ-anu-ā-gam 過分 a 具備した、具足の  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      rāja    an 依(属)  
      araho    a 値する、価値ある  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      rāja    an 依(属)  
      bhoggo,  bhuj 未分 a 受用されるべき、財産  
      rañño    an  
      aṅgaṃ    a 支分、部分  
      tv    不変 という(ti)、しかし(tu)  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      saṅkhaṃ  saṃ-khyā ā 呼称  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      gacchati.  gam 行く  
    訳文                
     「比丘たちよ、五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しいもの、王の財産、王の手足』という呼称に至ります。  
                       
                       
                       
    140-2.                
     Katamehi pañcahi?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamehi    代的 いずれの  
      pañcahi?     
    訳文                
     いかなる五か。  
                       
                       
                       
    140-3.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo sotā ca hoti, hantā ca, rakkhitā ca, khantā ca, gantā ca.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an 与属  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      sotā  śru ar 聞くもの、聞者、能聞者  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      hantā  han ar 殺すもの、殺害者  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      rakkhitā  rakṣ 過分 a(ar) 複(単) 守護された  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      khantā  kṣam 名形 ar 耐える者、従順な、温和な、象  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      gantā  gam ar 行く人  
      ca.    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに王の象が、聞く者、殺す者、守る者、耐える者、また行く者となります。  
    メモ                
     ・rakkhitāは、ここでは語根rakṣ由来のar語基名詞の男性単数主格が意図されているものと思われる(rakkhatāとでもなるか)。そこで文法事項どおり過去分詞ふうで「守られる者」はなく、上記のようにした。  
                       
                       
                       
    140-4.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo sotā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañ    不変 いかに、なぜに  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      sotā  śru ar 聞くもの、聞者、能聞者  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti?  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     では比丘たちよ、王の象は、いかに聞く者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-5.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo yamenaṃ hatthidammasārathi [hatthidammasārathī (sī.)] kāraṇaṃ kāreti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      yam    代的 (関係代名詞)  
      enaṃ    代的 これ(tamenaṃで「直ちに、やがて」の場合も)  
      hatthi    in  
      damma  dam 未分 a 依(属) ならされるべき  
      sārathi    i 御者 →調象師  
      kāraṇaṃ  kṛ a 原因、根拠、懲罰、所作  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      kāreti –  kṛ 使 なさしめる  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、王の象が、およそその〔象〕へ調象士がなさしめるところの行為を、  
                       
                       
                       
    140-6.                
     yadi vā katapubbaṃ yadi vā akatapubbaṃ –   
      語根 品詞 語基 意味  
      yadi    不変 もし  
          不変 あるいは  
      kata  kṛ 過分 a 有(持) なされた  
      pubbaṃ    代的 前の、先の、昔の  
      yadi    不変 もし  
          不変 あるいは  
      akata  a-kṛ 過分 a 有(持) なされない  
      pubbaṃ –    代的 前の、先の、昔の  
    訳文                
     以前になされたものであれ、以前になされていないものであれ、  
                       
                       
                       
    140-7.                
     taṃ aṭṭhiṃ katvā [aṭṭhikatvā (sī. syā. kaṃ. pī.) a. ni. 4.114] manasi katvā sabbaṃ cetasā [sabbacetasā (?)] samannāharitvā ohitasoto suṇāti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      taṃ    代的 それ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      aṭṭhiṃ katvā  kṛ 目的として  
      manasi katvā  man, kṛ 作意する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sabbaṃ    名形 代的 すべて  
      cetasā  cit as  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      samannāharitvā  saṃ-anu-ā-hṛ 思念する、注意する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ohita  ava-dhā 過分 a 有(持) 下ろされた  
      soto  śru as 中→男 耳 →耳を傾けた  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      suṇāti.  śru 聞く  
    訳文                
     それを目的として、作意し、すべてを意をもって思念し、耳を傾けて聞きます。  
                       
                       
                       
    140-8.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo sotā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave, rañño nāgo sotā hoti. (140-4.)  
    訳文                
     比丘たちよ、王の象は、このように聞く者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-9.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti? (140-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、王の象は、いかに殺す者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-10.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthimpi hanati [hanti (sī. pī.)], hatthāruhampi hanati, assampi hanati, assāruhampi hanati, rathampi hanati, rathikampi [rathāruhampi (pī.)] hanati, pattikampi hanati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      saṅgāma    a 依(対) 戦、戦闘、戦場、戦陣  
      gato  gam 過分 a 行った  
      hatthim    in  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hanati,  han 殺す、害する、破壊する  
      語根 品詞 語基 意味  
      hatthi    in 依(対)  
      āruham  ā-ruh 現分 ant 上る、登る  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati,  同上  
      assam    a  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati,  同上  
      assa    a 依(対)  
      āruham  ā-ruh 現分 ant 上る、登る  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati,  同上  
      ratham    a 車、戦車  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati,  同上  
      rathikam    a 車兵、乗車者  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati,  同上  
      pattikam    a 歩行者、歩兵  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      hanati.  同上  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、王の象は、戦場へ行くと、象を殺し、象兵を殺し、馬を殺し、騎兵を殺し、戦車を破壊し、戦車兵を殺し、また歩兵を殺します。  
                       
                       
                       
    140-11.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti. (140-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、王の象は、このように殺す者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-12.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti? (140-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、王の象は、いかに守る者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-13.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato rakkhati purimaṃ kāyaṃ, rakkhati pacchimaṃ kāyaṃ, rakkhati purime pāde, rakkhati pacchime pāde, rakkhati sīsaṃ, rakkhati kaṇṇe, rakkhati dante, rakkhati soṇḍaṃ, rakkhati vāladhiṃ, rakkhati hatthāruhaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      saṅgāma    a 依(属) 戦、戦闘、戦場、戦陣  
      gato  gam 過分 a 行った  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      rakkhati  rakṣ 守る  
      語根 品詞 語基 意味  
      purimaṃ    a 前の  
      kāyaṃ,    a 身体  
      rakkhati  同上  
      pacchimaṃ    a 西の、後ろの  
      kāyaṃ,    a 身体  
      rakkhati  同上  
      purime    a 前の、古い、最初の  
      pāde,    a  
      rakkhati  同上  
      pacchime    a 後の、最後の  
      pāde,    a  
      rakkhati  同上  
      sīsaṃ,    a  
      rakkhati  同上  
      kaṇṇe,    a 中(男)  
      rakkhati  同上  
      dante,    a 歯、牙  
      rakkhati  同上  
      soṇḍaṃ,    ā 象の鼻  
      rakkhati  同上  
      vāladhiṃ,    i 尻尾  
      rakkhati  同上  
      hatthi    in 依(対)  
      āruhaṃ.  ā-ruh 現分 ant 上る、登る  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、王の象は、前半身を守り、後半身を守り、前足を守り、後ろ足を守り、頭を守り、耳を守り、牙を守り、鼻を守り、尻尾を守り、象兵を守ります。  
                       
                       
                       
    140-14.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti. (140-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、王の象は、このように守る者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-15.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti? (140-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、王の象は、いかに耐える者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-16.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato khamo hoti sattippahārānaṃ asippahārānaṃ usuppahārānaṃ pharasuppahārānaṃ bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      nāgo    a 竜、蛇、象  
      saṅgāma    a 依(属) 戦、戦闘、戦場、戦陣  
      gato  gam 過分 a 行った  
      khamo    a 耐える  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      satti    i 依(属) 刀、刃物、槍  
      pahārānaṃ  pra-hṛ a 打撃、傷  
      asi    i 依(属)  
      pahārānaṃ  pra-hṛ a 打撃、傷  
      usu    u 男女 依(属) 矢、弓箭  
      pahārānaṃ  pra-hṛ a 打撃、傷  
      pharasu    u 依(属) 斧、手斧  
      pahārānaṃ  pra-hṛ a 打撃、傷  
      bheri    i 太鼓、鼓  
      paṇava    a 小鼓、銅鼓  
      saṅkha    a 法螺貝  
      tiṇava    a 依(属) 鑵鼓  
      ninnāda    a 喨喨たる、冴え渡って響く  
      saddānaṃ.    a 音、声、語  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、王の象は、戦場へ行くと、槍の打撃、剣の打撃、矢の打撃、斧の打撃、太鼓、小鼓、法螺貝、缶鼓の騒々しい音に耐えるものとなります。  
                       
                       
                       
    140-17.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti. (140-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、王の象は、このように耐える者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-18.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti? (140-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、王の象は、いかに行く者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-19.                
     Idha, bhikkhave, rañño nāgo yamenaṃ hatthidammasārathi disaṃ peseti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, rañño nāgo yamenaṃ hatthidammasārathi (140-5.)  
      disaṃ    ā 方広、方角  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      peseti –  pra-iṣ 送る、遣使する、命令する  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、王の象は、およそその〔象〕へ調象士が命ずるところの方角、  
                       
                       
                       
    140-20.                
     yadi vā gatapubbaṃ yadi vā agatapubbaṃ –   
      語根 品詞 語基 意味  
      yadi vā gatapubbaṃ yadi vā agatapubbaṃ – (140-6.)  
      gata  gam 過分 a 有(持) 行った  
      agata  a-gam 過分 a 有(持) 行っていない  
    訳文                
     以前に行ったところであれ、以前に行っていないところであれ、  
                       
                       
                       
    140-21.                
     taṃ khippameva gantā hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      taṃ    代的 それ  
      khippam  kṣip 名形 a 副対 急速に、速疾に  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      gantā  gam ar 行く人  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti.  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     そこへ素早く行くものとなります。  
                       
                       
                       
    140-22.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti. (140-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、王の象は、このように行く者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-23.                
     ‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Imehi    代的 これら  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. (140-1.)  
    訳文                
     比丘たちよ、これら五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しいもの、王の財産、王の手足』という呼称に至ります。  
                       
                       
                       
    140-24.                
     ‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Evam    不変 このように、かくの如き  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      pañcahi     
      dhammehi  dhṛ a 男中  
      samannāgato  saṃ-anu-ā-gam 過分 a 具備した、具足の  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      āhuneyyo  ā-hu 未分 a 供食されるべき  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      pāhuneyyo  pra-ā-hu 未分 a 饗応されるべき  
      dakkhiṇeyyo    未分 a 供養されるべき  
      añjali    i 有(持) 合掌  
      karaṇīyo  kṛ 名未分 a 中→男 なされるべき、所作、義務  
      anuttaraṃ    代的 無上の  
      puñña    a 依(属) 福、善、功徳  
      khettaṃ    a 田畑、土地、国土  
      lokassa.    a 世、世界、世間  
    訳文                
     まさにそのように、比丘たちよ、五つの法を具足した比丘は、供食され、饗応され、供養され、合掌されるべき、世の無上なる福田です。  
                       
                       
                       
    140-25.                
     Katamehi pañcahi?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamehi    代的 男中 いずれの  
      pañcahi?     
    訳文                
     いかなる五か。  
                       
                       
                       
    140-26.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu sotā ca hoti, hantā ca, rakkhitā ca, khantā ca, gantā ca.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an 与属  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      hantā  han ar 殺すもの、殺害者  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      rakkhitā  rakṣ 過分 a(ar) 複(単) 守護された  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      khantā  kṣam 名形 ar 耐える者、従順な、温和な、象  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      gantā  gam ar 行く人  
      ca.    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘が、聞く者、殺す者、守る者、耐える者、また行く者となります。  
                       
                       
                       
    140-27.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti? (140-4.)  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
    訳文                
     では比丘たちよ、比丘は、いかに聞く者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-28.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne aṭṭhiṃkatvā manasi katvā sabbaṃ cetasā samannāharitvā ohitasoto dhammaṃ suṇāti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      tathāgata  tathā-(ā-)gam a 依(具) 如来  
      pavedite  pra-vid 使 過分 a 処絶 知らされた、説かれた  
      dhamma  dhṛ a 男中  
      vinaye  vi-nī a 処絶 律、調伏  
      desiyamāne  diś 使受 現分 a 処絶 示される  
      aṭṭhiṃkatvā manasi katvā sabbaṃ cetasā samannāharitvā ohitasoto dhammaṃ suṇāti. (140-7.)  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘は、如来によって説かれた法と律が示されるとき、〔それを〕目的として、作意し、すべてを意をもって思念し、耳を傾けて、法を聞きます。  
                       
                       
                       
    140-29.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti. (140-8.)  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
    訳文                
     比丘たちよ、比丘は、このように聞く者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-30.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti? (140-3, 27.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、比丘は、いかに殺す者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-31.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ kāmavitakkaṃ nādhivāseti, pajahati vinodeti (hanati) [( ) natthi sī. pī. potthakesu a. ni. 4.114] byantīkaroti anabhāvaṃ gameti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      uppannaṃ  ud-pad 過分 a 生じた  
      kāma    a 男中 依(属) 欲、欲楽  
      vitakkaṃ    a 尋、尋求、思惟、考察  
      na    不変 ない  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      adhivāseti,  adhi-vas 使 同意する、承認する、忍住する  
      pajahati  pra-hā 捨断する  
      vinodeti  vi-nud 使 除去する  
      hanati  han 殺す、害する、破壊する  
      byantīkaroti  kṛ 除く、滅ぼす  
      語根 品詞 語基 意味  
      anabhāvaṃ    a 非有、虚無  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      gameti;  gam 使 行かせる  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘は、生じた欲の尋思を容認せず、捨断し、除去し、破壊し、滅ぼし、虚無へ至らしめ、  
                       
                       
                       
    140-32.                
     uppannaṃ byāpādavitakkaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      uppannaṃ  ud-pad 過分 a 生じた  
      byāpāda  vi-ā-pad a 依(属) 瞋恚  
      vitakkaṃ…pe…    a 尋、尋求、思惟、考察  
    訳文                
     生じた瞋恚の尋伺を……  
                       
                       
                       
    140-33.                
     uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      uppannaṃ  ud-pad 過分 a 生じた  
      vihiṃsā  vi-hiṃs ā 依(属) 害意、悩害  
      vitakkaṃ…pe…    a 尋、尋求、思惟、考察  
    訳文                
     生じた害意の尋伺を……  
                       
                       
                       
    140-34.                
     uppannuppanne pāpake akusale dhamme nādhivāseti, pajahati vinodeti (hanati) [( ) natthi sī. pī. potthakesu a. ni. 4.114] byantīkaroti anabhāvaṃ gameti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      uppanna  ud-pad 過分 a 生起した、発生した  
      uppanne  ud-pad 過分 a 生じた、発生した  
      pāpake    a 悪しき  
      akusale    a 不善の  
      dhamme  dhṛ a 男中  
      nādhivāseti, pajahati vinodeti hanati byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. (140-31.)  
    訳文                
     それぞれ生じた悪しき不善の諸法を容認せず、捨断し、除去し、破壊し、滅ぼし、虚無へ至らしめます。  
                       
                       
                       
    140-35.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti.(140-3, 29.)  
    訳文                
     比丘たちよ、比丘は、このように殺す者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-36.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti? (140-3, 27.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、比丘は、いかに守る者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-37.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      cakkhunā    us  
      rūpaṃ    a 色、物質、肉体  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      disvā  dṛś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      nimitta    a 依(属) 相、困相、前兆,理由  
      gāhī  grah 名形 in 取るもの  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      anubyañjana  anu-vi-añj a 依(属) 随好、随相、細相、随相好  
      gāhī.  grah 名形 in 取るもの  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘は、〈眼〉によって〈色〉を見ながら、相(大まかな特徴)に執せず、随相(細かな特徴)に執しません。  
                       
                       
                       
    140-38.                
     Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yato    不変 そこから、〜なるがゆえに、なんとなれば  
      adhikaraṇam  adhi-kṛ a 副対 問題、〜のために(副対) →そのゆえに  
      enaṃ    代的 これ、彼  
      cakkhu    us 有(持)  
      indriyaṃ    a 中→男 根、感官  
      asaṃvutaṃ  a-saṃ-vṛ a 防護、律儀、摂護なき  
      viharantaṃ  vi-hṛ 現分 ant 住する  
      abhijjhā  abhi-dhyā ā 有(相) 貪、貪欲、貪求、貪愛  
      domanassā    a 中→男 憂、憂悩  
      pāpakā    a 悪い、邪悪な  
      akusalā    a 不善の  
      dhammā  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      anvāssaveyyuṃ,  anu-ā-sru 流れ込む、落ちる  
      語根 品詞 語基 意味  
      tassa    代的 それ、彼  
      saṃvarāya  saṃ-vṛ a 防護、律儀、摂護  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paṭipajjati;  prati-pad 向かって歩く、行動する、目的に進む、遂行する  
    訳文                
     〈眼根〉が守られないままに住するその者へは、貪欲と憂悩をもたらす悪しき不善の諸法が流れ込みます。それゆえ彼は、それ(眼根)の防護のため励行し、  
                       
                       
                       
    140-39.                
     rakkhati cakkhundriyaṃ;   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      rakkhati  rakṣ 守る  
      語根 品詞 語基 意味  
      cakkhu    us  
      indriyaṃ;    a 根、感官  
    訳文                
     〈眼根〉を守り、  
                       
                       
                       
    140-40.                
     cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      cakkhu    us  
      indriye    a 根、感官  
      saṃvaraṃ  saṃ-vṛ a 防護、律儀、摂護  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āpajjati.  ā-pad 来る、会う、遭遇する、到達する  
    訳文                
     〈眼根〉における防護に至ります。  
                       
                       
                       
    140-41.                
     Sotena saddaṃ sutvā…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Sotena  śru as  
      saddaṃ    a 音、声、語  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      sutvā…  śru 聞く  
    訳文                
     〈耳〉によって〈声〉を聞きながら……  
                       
                       
                       
    140-42.                
     ghānena gandhaṃ ghāyitvā…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ghānena    a  
      gandhaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ghāyitvā…  ghrā 嗅ぐ  
    訳文                
     〈鼻〉によって〈香〉を嗅ぎながら……  
                       
                       
                       
    140-43.                
     jivhāya rasaṃ sāyitvā…   
      語根 品詞 語基 意味  
      jivhāya    ā  
      rasaṃ    a 味、汁、作用、実質  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      sāyitvā…  svad 味わう、食べる  
    訳文                
     〈舌〉によって〈味〉を味わいながら……  
                       
                       
                       
    140-44.                
     kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…   
      語根 品詞 語基 意味  
      kāyena    a  
      phoṭṭhabbaṃ  spṛś 名未分 a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      phusitvā…  spṛś 触れる  
    訳文                
     〈身〉によって〈触〉を触れながら……  
                       
                       
                       
    140-45.                
     manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.   
      語根 品詞 語基 意味  
      manasā    as  
      dhammaṃ  dhṛ a 男中  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      viññāya  vi-jñā 知る  
      na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. (140-37.)  
    訳文                
     〈意〉によって〈法〉を識りながら、相(大まかな特徴)に執せず、随相(細かな特徴)に執しません。  
                       
                       
                       
    140-46.                
     Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati; (140-38.)  
      mano  man as 有(持)  
    訳文                
     〈意根〉が守られないままに住するその者へは、貪欲と憂悩をもたらす悪しき不善の諸法が流れ込みます。それゆえ彼は、それ(意根)の防護のため励行し、  
                       
                       
                       
    140-47.                
     rakkhati manindriyaṃ;   
      語根 品詞 語基 意味  
      rakkhati manindriyaṃ; (140-39.)  
      mano  man as  
    訳文                
     〈意根〉を守り、  
                       
                       
                       
    140-48.                
     manindriye saṃvaraṃ āpajjati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      mano  man as  
      indriye saṃvaraṃ āpajjati. (140-40.)  
    訳文                
     〈意根〉における防護に至ります。  
                       
                       
                       
    140-49.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti.(140-3, 29.)  
    訳文                
     比丘たちよ、比丘は、このように守る者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-50.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti? (140-3, 27.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、比丘は、いかに耐える者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-51.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti sītassa uṇhassa jighacchāya pipāsāya ḍaṃsamakasavātātapasarīsa [… siriṃsapa (sī. syā. kaṃ. pī.)] pasamphassānaṃ;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      khamo    a 耐える  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sītassa    a 冷たい、寒い  
      uṇhassa    a 熱い、暑い  
      jighacchāya  gras 意 ā 飢餓  
      pipāsāya   意 ā 渇き、渇望  
      ḍaṃsa  daṃś? a  
      makasa    a  
      vāta  a  
      ātapa  ā-tap? as 陽光、熱  
      sarīsapa  sṛp a 依(具)  
      samphassānaṃ;  saṃ-spṛś a 摩触  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘は、寒さ、熱さ、飢え、渇き、虻や蚊や風や陽光や蛇との接触、  
    メモ                
     ・訳を一部次文へ。  
                       
                       
                       
    140-52.                
     duruttānaṃ durāgatānaṃ vacanapathānaṃ uppannānaṃ sārīrikānaṃ vedanānaṃ dukkhānaṃ tibbānaṃ kharānaṃ kaṭukānaṃ asātānaṃ amanāpānaṃ pāṇaharānaṃ adhivāsakajātiko hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      duruttānaṃ  dur-vac a 罵詈された、悪く言われた  
      durāgatānaṃ  dur-ā-gam 過分 a 誹謗された  
      vacana  vac a 有(具) 語、命令  
      pathānaṃ  path a 道 →語法、語呂  
      uppannānaṃ  ud-pad 過分 a 生起した、発生した  
      sārīrikānaṃ    名形 a 中→女 舎利の、身体の  
      vedanānaṃ  vid ā 感受、苦痛  
      dukkhānaṃ    名形 a 中→女  
      tibbānaṃ    a 重い、激しい  
      kharānaṃ    a 粗なる、激しい  
      kaṭukānaṃ    名形 a 中→女 辛い、渋い、激しい  
      asātānaṃ    a 不快な  
      amanāpānaṃ    a 不適意の  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      harānaṃ  hṛ a 取ること →奪命、殺生  
      adhivāsaka  adhi-vas 使 a 忍住する  
      jātiko  jan a 生種、生の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti.  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     罵り誹謗する言葉づかい、苦しく、激しく、荒々しく、辛く、不快な、不適意の、命取りの身体的苦痛に関して耐える者、忍住する種類の者となります。  
                       
                       
                       
    140-53.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti.(140-3, 29.)  
    訳文                
     比丘たちよ、比丘は、このように耐える者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-54.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti? (140-3, 27.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、比丘は、いかに行く者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    140-55.                
     Idha, bhikkhave, bhikkhu yā sā disā agatapubbā iminā dīghena addhunā, yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ, taṃ khippaññeva gantā hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
          代的 (関係代名詞)  
          代的 それ、彼女  
      disā  diś ā 方向、方角  
      agata  a-gam 過分 a 有(持) 行っていない  
      pubbā    代的 前の、先の、昔の  
      iminā    代的 これ  
      dīghena    a 長い  
      addhunā,    an 路、時  
      yadidaṃ    不変 すなわち  
      sabba    名形 代的 すべて  
      saṅkhāra  saṃ-kṛ a 依(属) 行、為作、潜勢力、現象  
      samatho  śam a 止、サマタ  
      sabba    名形 代的 すべて  
      upadhi  upa-dhā i 依(属) 依、所依、生存の素因  
      paṭinissaggo  prati-ni-sṛj a 捨遺、捨離、定棄  
      taṇhā    ā 依(属) 渇愛、愛  
      khayo  kṣī a 滅尽、尽滅  
      virāgo    a 離貪、遠離、薄れ、消失、浄化  
      nirodho  ni-rudh 受 a 滅、滅尽  
      nibbānaṃ,  nir-vā? a 涅槃、寂静  
      taṃ    代的 それ  
      khippaññ  kṣip 名形 a 副対 急速に、速疾に  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      gantā  gam ar 行く人  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti.  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに比丘は、長い時によってもかつて行ったことのない方角、すなわち、あらゆる諸行の寂止、あらゆる生存の素因の捨棄、渇愛の尽滅、遠離、滅尽、涅槃、それへ速疾に行く者となります。  
                       
                       
                       
    140-56.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti.(140-3, 29.)  
    訳文                
     比丘たちよ、比丘は、このように行く者となるのです。  
                       
                       
                       
    140-57.                
     ‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Imehi    代的 男中 これら  
      bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe… (140-24.)  
    訳文                
     まさにそのように、比丘たちよ、五つの法を具足した比丘は、供食され……  
                       
                       
                       
    140-58.                
     anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ (140-24.)  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     ……世の無上なる福田です。  
                       
                       
                       
     Dasamaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Dasamaṃ.    a 第十の  
    訳文                
     第十〔経〕。  
                       
                       
                       
     Rājavaggo catuttho.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rāja    an 依(属)  
      vaggo    a 章、品  
      catuttho.    a 第四の  
    訳文                
     〔『増支部』「五集」第三の五十経〕第四〔品〕「王品」〔おわり〕。  
                       
                       
                       
     Tassuddānaṃ –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      uddānaṃ –  ud-dā a 摂頌  
    訳文                
     その摂頌は、  
                       
                       
                       
     Cakkānuvattanā rājā, yassaṃdisaṃ dve ceva patthanā;  
      語根 品詞 語基 意味  
      Cakka    a 依(属)  
      anuvattanā  anu-vṛt a 中(男) 随喜、随転、随順  
      rājā,    an  
      yassaṃ    代的 (関係代名詞)  
      disaṃ    ā 方広、方角  
      dve     
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      patthanā;  pra-arth ā 欲望、希望、希求  
    訳文                
     ♪〔二つの〕「輪随転〔経〕」、「〔法〕王〔経〕」、「何方角〔経〕」、二つの「希望〔経〕」、  
                       
                       
                       
     Appaṃsupati bhattādo, akkhamo ca sotena cāti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Appaṃ    名形 a 少ない、少量  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      supati  svap 眠る  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhatta  bhuj 名過分 a 食した、食物  
      ādo,  ā-dā a 取る?  
      akkhamo  a-kṣam a 耐えられない、我慢できない  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      sotena  śru ar(a) 聞くもの、聞者、能聞者  
          不変 と、また、そして、しかし  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     ♪「小眠〔経〕」、「摂食者〔経〕」、「不耐〔経〕」、「聞者〔経〕」である。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system