|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
9. Akkhamasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Akkhama |
a-kṣam |
形 |
a |
‐ |
依(属) |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「不耐経」(『増支部』5-139) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139. ‘‘Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo na
rājāraho hoti na rājabhoggo, na rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
aṅgehi |
|
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
支分、部分、肢体、理由 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
nāgo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
竜、蛇、象 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
rāja |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
王 |
|
|
|
|
araho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
値する、価値ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
rāja |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
王 |
|
|
|
|
bhoggo, |
bhuj |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
受用されるべき、財産 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
与 |
王 |
|
|
|
|
aṅgaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
支分、部分 |
|
|
|
|
tv |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
という(ti)、しかし(tu) |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
saṅkhaṃ |
saṃ-khyā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
呼称 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
gacchati. |
gam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
行く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しくないもの、王の財産ならぬもの、王の手足ならぬもの』という呼称に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi |
|
形 |
代的 |
中 |
複 |
具 |
いずれの |
|
|
|
|
pañcahi? |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo
saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
nāgo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
竜、蛇、象 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpānaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
複 |
与 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
saddānaṃ, |
|
名 |
a |
男 |
複 |
与 |
音、声、語 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
gandhānaṃ, |
|
名 |
a |
男 |
複 |
与 |
香 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
rasānaṃ, |
|
名 |
a |
男 |
複 |
与 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
phoṭṭhabbānaṃ. |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
複 |
与 |
触、所触、触れられるべきもの |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに王の象が、諸々の〈色〉に耐えられず、諸々の〈声〉に耐えられず、諸々の〈香〉に耐えられず、諸々の〈味〉に耐えられず、諸々の〈触〉に耐えられない者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
nāgo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
竜、蛇、象 |
|
|
|
|
akkhamo |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐えられない、我慢できない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpānaṃ? |
|
名 |
a |
中 |
複 |
与 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈色〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthikāyaṃ vā disvā
assakāyaṃ vā disvā rathakāyaṃ vā disvā pattikāyaṃ vā disvā saṃsīdati
visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
nāgo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
竜、蛇、象 |
|
|
|
|
saṅgāma |
|
名 |
a |
男 |
依(対) |
戦、戦闘、戦場、戦陣 |
|
|
|
|
gato |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行った |
|
|
|
|
hatthi |
|
名 |
in |
男 |
依(属) |
象 |
|
|
|
|
kāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
身体、集まり |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
馬 |
|
|
|
|
kāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
身体、集まり |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
disvā |
同上 |
|
|
|
|
ratha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
車 |
|
|
|
|
kāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
身体、集まり |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
disvā |
同上 |
|
|
|
|
patti |
|
名 |
i |
男 |
依(属) |
歩兵 |
|
|
|
|
kāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
身体、集まり |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
同上 |
|
|
|
|
saṃsīdati |
saṃ-sad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
沈む、消沈する、行き止まる |
|
|
|
|
visīdati, |
vi-sad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
沈む、落胆する、意気消沈する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
santhambhati |
saṃ-stambh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
堅固である、堅く保つ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sakkoti |
śak |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
可能である |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṅgāmaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
戦、戦闘、戦場、戦陣 |
|
|
|
|
otarituṃ. |
ava-tṝ |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
入ること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、象の群を見、馬の群を見、戦車の群を見、あるいは歩兵の群を見て、沈み込み、消沈し、堅固でおれず、戦場へ入ることができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, rañño nāgo
akkhamo hoti rūpānaṃ. (139-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈色〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ? (139-3, 4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈声〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ vā sutvā
assasaddaṃ vā sutvā rathasaddaṃ vā sutvā pattisaddaṃ vā sutvā
bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā saṃsīdati visīdati, na
santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ
vā sutvā assasaddaṃ vā sutvā
rathasaddaṃ vā sutvā pattisaddaṃ vā sutvā
bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā saṃsīdati visīdati, na
santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-5.) |
|
|
|
|
saddaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
音、声、語 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sutvā |
śru |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
聞く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bheri |
|
名 |
i |
女 |
相 |
太鼓、鼓 |
|
|
|
|
paṇava |
|
名 |
a |
男 |
相 |
小鼓、銅鼓 |
|
|
|
|
saṅkha |
|
名 |
a |
男 |
相 |
法螺貝 |
|
|
|
|
tiṇava |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
鑵鼓 |
|
|
|
|
ninnāda |
|
名 |
a |
男 |
持 |
喨喨たる、冴え渡って響く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、象の音を聞き、馬の音を聞き、戦車の音を聞き、歩兵の音を聞き、あるいは太鼓、小鼓、銅鑼、法螺貝、鑵鼓の鳴り渡る音を聞いて、沈み込み、消沈し、堅固でおれず、戦場へ入ることができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ. (139-3, 6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈声〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ? (139-3, 4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈香〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā
abhijātā saṅgāmāvacarā tesaṃ muttakarīsassa gandhaṃ ghāyitvā saṃsīdati
visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā abhijātā saṅgāmāvacarā
tesaṃ muttakarīsassa gandhaṃ ghāyitvā saṃsīdati
visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-5.) |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
nāgā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
竜、蛇、象 |
|
|
|
|
abhijātā |
abhi-jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
よい生まれの |
|
|
|
|
saṅgāma |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
戦、戦闘、戦場、戦陣 |
|
|
|
|
avacarā |
ava-car |
名 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
界、行境 →戦場往来者 |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
mutta |
|
名 |
a |
中 |
相 |
尿 |
|
|
|
|
karīsassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
糞、大便 |
|
|
|
|
gandhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
香 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ghāyitvā |
ghrā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
嗅ぐ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、およそ生まれのよい、戦場を行き来する王の象たち、それらの糞尿のにおいを嗅いで、沈み込み、消沈し、堅固でおれず、戦場へ入ることができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ. (139-3, 6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈香〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ? (139-3, 4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈味〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekissā vā
tiṇodakadattiyā vimānito [vihanīto (syā.), vihānito (katthaci)] dvīhi vā tīhi
vā catūhi vā pañcahi vā tiṇodakadattīhi vimānito saṃsīdati visīdati, na
santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ekissā vā tiṇodakadattiyā vimānito dvīhi
vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā tiṇodakadattīhi vimānito saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ
otarituṃ. (139-5.) |
|
|
|
|
ekissā |
|
数 |
代的 |
女 |
単 |
与 |
一、とある |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tiṇa |
|
名 |
a |
中 |
相 |
草 |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
dattiyā |
dā |
名 |
i |
女 |
単 |
与 |
施与、贈与 |
|
|
|
|
vimānito |
vi-man 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
侮られる、軽侮される |
|
|
|
|
dvīhi |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
二 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tīhi |
|
数 |
特 |
女 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
catūhi |
|
数 |
特 |
女 |
複 |
具 |
四 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pañcahi |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tiṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
草 |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
dattīhi |
dā |
名 |
i |
女 |
複 |
具 |
施与、贈与 |
|
|
|
|
vimānito |
vi-man 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
侮られる、軽侮される |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、一〔日分〕の草と水の給餌を軽くされ、二、三、四、あるいは五〔日分〕の草と水の給餌を軽くされ、沈み込み、消沈し、堅固でおれず、戦場へ入ることができなくなります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『南伝』は「与うるを等閑にされて」、『原始』は「与えられないなら」とする。『註』が「一日分の量、草と水を得ることができない、という意味である」ekadivasamattaṃ aladdhatiṇodakoti attho とするとおり、餌が少ないだけで怯んでしまう、という意味と思われる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ. (139-3, 6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈味〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti
phoṭṭhabbānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? (139-3, 4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈触〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena
viddho, dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā saravegehi viddho saṃsīdati
visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena viddho, dvīhi vā
tīhi vā catūhi vā pañcahi vā saravegehi viddho saṃsīdati
visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-5.) |
|
|
|
|
ekena |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
一、とある |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sara |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
葦、矢 |
|
|
|
|
vegena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
急動、衝動、速力 |
|
|
|
|
viddho, |
vyadh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
射られた、貫通した |
|
|
|
|
dvīhi |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
二 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tīhi |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
catūhi |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
具 |
四 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pañcahi |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sara |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
葦、矢 |
|
|
|
|
vegehi |
|
名 |
a |
男 |
複 |
具 |
急動、衝動、速力 |
|
|
|
|
viddho |
vyadh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
射られた、貫通した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、一本の矢の衝撃によって射貫かれ、二、三、四、あるいは五本の矢の衝撃によって射貫かれて、沈み込み、消沈し、堅固でおれず、戦場へ入ることができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. (139-3, 6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈触〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo
na rājāraho hoti na rājabhoggo na rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Imehi |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, pañcahi
aṅgehi samannāgato rañño nāgo na rājāraho hoti na rājabhoggo na rañño
aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.(139-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しくないもの、王の財産ならぬもの、王の手足ならぬもの』という呼称に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato bhikkhu
na āhuneyyo hoti na pāhuneyyo na dakkhiṇeyyo na añjalikaraṇīyo na anuttaraṃ
puññakkhettaṃ lokassa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
pañcahi |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
|
aṅgehi |
|
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
支分、部分、肢体、理由 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
āhuneyyo |
ā-hu |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
供食されるべき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
pāhuneyyo |
pra-ā-hu |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
饗応されるべき |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
dakkhiṇeyyo |
|
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
供養されるべき |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
añjali |
|
名 |
i |
男 |
有(持) |
合掌 |
|
|
|
|
karaṇīyo |
kṛ |
名未分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
なされるべき、所作、義務 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
anuttaraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
無上の |
|
|
|
|
puñña |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
福、善、功徳 |
|
|
|
|
khettaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
田畑、土地、国土 |
|
|
|
|
lokassa. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
世、世界、世間 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、五つの支分を具足した比丘は、供食され、饗応され、供養され、合掌されるべからざる、世の無上なる福田ならぬ者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi pañcahi?
(139-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo
saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ,
akkhamo saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ.
(139-3.) |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、諸々の〈色〉に耐えられず、諸々の〈声〉に耐えられず、諸々の〈香〉に耐えられず、諸々の〈味〉に耐えられず、諸々の〈触〉に耐えられない者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ?
(139-4.) |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈色〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rajanīye rūpe
sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
cakkhunā |
|
名 |
us |
中 |
単 |
具 |
眼 |
|
|
|
|
rūpaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rajanīye |
raj |
未分 |
a |
中 |
単 |
処 |
染まるべき、染心を煽る |
|
|
|
|
rūpe |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sārajjati, |
saṃ-raj |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
執着する、貪着する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sakkoti |
śak |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
可能である |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
samādahituṃ. |
saṃ-ā-dhā |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
定めること、置くこと、心を統一すること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈眼〉によって〈色〉を見て、染心を煽る〈色〉に対して執着し、心を統一することができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ.
(139-6.) |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈色〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ? (139-3, 23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈声〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde
sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. (139-24.) |
|
|
|
|
sotena |
śru |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
耳 |
|
|
|
|
saddaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
音、声、語 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sutvā |
śru |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
聞く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rajanīye |
raj |
未分 |
a |
男 |
単 |
処 |
染まるべき、染心を煽る |
|
|
|
|
sadde |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
音、声、語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈耳〉によって〈声〉を聞いて、染心を煽る〈声〉に対して執着し、心を統一することができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ. (139-3, 25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈声〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ? (139-3, 23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈香〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye
gandhe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye gandhe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. (139-27.) |
|
|
|
|
ghānena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
鼻 |
|
|
|
|
gandhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
香 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ghāyitvā |
ghrā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
嗅ぐ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
gandhe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
香 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈鼻〉によって〈香〉を嗅いで、染心を煽る〈香〉に対して執着し、心を統一することができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ. (139-3, 25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈香〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ? (139-3, 23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈味〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye rase
sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye
rase sārajjati, na
sakkoti cittaṃ samādahituṃ. (139-27.) |
|
|
|
|
jivhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
舌 |
|
|
|
|
rasaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sāyitvā |
svad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
味わう、食べる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rase |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈舌〉によって〈味〉を味わい、染心を煽る〈味〉に対して執着し、心を統一することができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ. (139-3, 25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈味〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? (139-3, 23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈触〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye
phoṭṭhabbe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye phoṭṭhabbe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. (139-24.) |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
phoṭṭhabbaṃ |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
単 |
対 |
触 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
phusitvā |
spṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
触れる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
phoṭṭhabbe |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
単 |
処 |
触 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈身〉によって〈触〉へ触れて、染心を煽る〈触〉に対して執着し、心を統一することができなくなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. (139-3, 25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈触〉に耐えられない者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu na
āhuneyyo hoti na pāhuneyyo na dakkhiṇeyyo na añjalikaraṇīyo na anuttaraṃ
puññakkhettaṃ lokassa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Imehi |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
kho, bhikkhave,
pañcahi dhammehi samannāgato
bhikkhu na āhuneyyo hoti na pāhuneyyo na dakkhiṇeyyo na añjalikaraṇīyo na
anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. (139-20.) |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの法を具足した比丘は、供食され、饗応され、供養され、合掌されるべからざる、世の無上なる福田ならぬ者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho
hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi
samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ
gacchati. (139-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しいもの、王の財産、王の手足』という呼称に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi pañcahi?
(139-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ,
khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ, khamo phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ, khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ, khamo phoṭṭhabbānaṃ. (139-3.) |
|
|
|
|
khamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
耐える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに王の象が、諸々の〈色〉に耐え、諸々の〈声〉に耐え、諸々の〈香〉に耐え、諸々の〈味〉に耐え、諸々の〈触〉に耐える者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ? (139-4, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈色〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthikāyaṃ vā disvā
assakāyaṃ vā disvā rathakāyaṃ vā disvā pattikāyaṃ vā disvā na saṃsīdati na
visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato hatthikāyaṃ vā disvā assakāyaṃ vā disvā rathakāyaṃ vā disvā
pattikāyaṃ vā disvā na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ
otarituṃ. (139-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、象の群を見、馬の群を見、戦車の群を見、あるいは歩兵の群を見ても、沈み込まず、消沈せず、堅固であり、戦場へ入ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ. (139-6, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈色〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ? (139-7, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈声〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ vā sutvā
assasaddaṃ vā sutvā rathasaddaṃ vā sutvā pattisaddaṃ vā sutvā
bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā na saṃsīdati na visīdati,
santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ vā sutvā assasaddaṃ vā sutvā rathasaddaṃ vā
sutvā pattisaddaṃ vā sutvā bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā na
saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、象の音を聞き、馬の音を聞き、戦車の音を聞き、歩兵の音を聞き、あるいは太鼓、小鼓、銅鑼、法螺貝、鑵鼓の鳴り渡る音を聞いても、沈み込まず、消沈せず、堅固であり、戦場へ入ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ. (139-9, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈声〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ? (139-10, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈香〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā
abhijātā saṅgāmāvacarā tesaṃ muttakarīsassa gandhaṃ ghāyitvā na saṃsīdati na
visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā abhijātā saṅgāmāvacarā tesaṃ muttakarīsassa
gandhaṃ ghāyitvā na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ
otarituṃ. (139-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、およそ生まれのよい、戦場を行き来する王の象たち、それらの糞尿のにおいを嗅いでも、沈み込まず、消沈せず、堅固であり、戦場へ入ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ. (139-12, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈香〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ?
(139-13, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈味〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekissā vā
tiṇodakadattiyā vimānito dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā
tiṇodakadattīhi vimānito na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti
saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ekissā vā tiṇodakadattiyā vimānito dvīhi vā tīhi vā catūhi
vā pañcahi vā tiṇodakadattīhi vimānito na saṃsīdati na visīdati, santhambhati
sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、一〔日分〕の草と水の給餌を軽くされ、二、三、四、あるいは五〔日分〕の草と水の給餌を軽くされても、沈み込まず、消沈せず、堅固であり、戦場へ入ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ. (139-15, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈味〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti
phoṭṭhabbānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? (139-16, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、王の象は、いかに諸々の〈触〉に耐えられない者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena
viddho, dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā saravegehi viddho na saṃsīdati
na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, rañño
nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena viddho, dvīhi vā tīhi vā catūhi vā
pañcahi vā saravegehi viddho na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti
saṅgāmaṃ otarituṃ. (139-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、戦場へ行った王の象が、一本の矢の衝撃によって射貫かれ、二、三、四、あるいは五本の矢の衝撃によって射貫かれても、沈み込まず、消沈せず、堅固であり、戦場へ入ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
rañño nāgo khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. (139-18, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、王の象は、このように諸々の〈触〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo
rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Imehi kho,
bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo,
rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. (139-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの支分を具えた王の象は、『王に相応しいもの、王の財産、王の手足』という呼称に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu
āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ
lokassa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evamevaṃ kho,
bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato
bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ
puññakkhettaṃ lokassa. (139-20.) |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具奪 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、五つの法を具足した比丘は、供食され、饗応され、供養され、合掌されるべき、世の無上なる福田です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi |
|
形 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
いずれの |
|
|
|
|
pañcahi? |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ,
khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ, khamo phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ, khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ,
khamo phoṭṭhabbānaṃ. (139-22, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、諸々の〈色〉に耐え、諸々の〈声〉に耐え、諸々の〈香〉に耐え、諸々の〈味〉に耐え、諸々の〈触〉に耐える者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ? (139-23, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈色〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rajanīye rūpe na
sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rajanīye rūpe na sārajjati, sakkoti cittaṃ
samādahituṃ. (139-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈眼〉によって〈色〉を見ても、染心を煽る〈色〉に対して執着せず、心を統一することができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ. (139-25, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈色〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti saddānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti saddānaṃ? (139-26, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈声〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde na
sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde na sārajjati, sakkoti cittaṃ
samādahituṃ. (139-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈耳〉によって〈声〉を聞いても、染心を煽る〈声〉に対して執着せず、心を統一することができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti saddānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti saddānaṃ. (139-28, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈声〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ. (139-29, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈香〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye
gandhe na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye gandhe na sārajjati, sakkoti cittaṃ
samādahituṃ. (139-30.) |
|
|
|
|
ghānena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
鼻 |
|
|
|
|
gandhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
香 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ghāyitvā |
ghrā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
嗅ぐ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
gandhe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
香 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈鼻〉によって〈香〉を嗅いでも、染心を煽る〈香〉に対して執着せず、心を統一することができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ. (139-31, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈香〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rasānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti rasānaṃ? (139-32, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈味〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye rase na
sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye rase na sārajjati, sakkoti cittaṃ
samādahituṃ. (139-33.) |
|
|
|
|
jivhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
舌 |
|
|
|
|
rasaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sāyitvā |
svad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
味わう、食べる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rase |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈舌〉によって〈味〉を味わっても、染心を煽る〈味〉に対して執着せず、心を統一することができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rasānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti rasānaṃ. (139-34, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈味〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ?
(139-35, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、比丘は、いかに諸々の〈触〉に耐える者となるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye
phoṭṭhabbe na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye phoṭṭhabbe na sārajjati, sakkoti
cittaṃ samādahituṃ. (139-36.) |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
phoṭṭhabbaṃ |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
単 |
対 |
触 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
phusitvā |
spṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
触れる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
phoṭṭhabbe |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
単 |
処 |
触 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、〈身〉によって〈触〉へ触れても、染心を煽る〈触〉に対して執着せず、心を統一することができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ. (139-37, 41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、比丘は、このように諸々の〈触〉に耐える者となるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
139-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu
āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ
lokassā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Imehi kho,
bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo
dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ (139-38.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの支分を具足した比丘は、供食され、饗応され、供養され、合掌されるべき、世の無上なる福田です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第九の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第九〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |