|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. Abhiṇhapaccavekkhitabbaṭhānasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Abhiṇha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
常に、しばしば、引き続いて |
|
|
|
|
paccavekkhitabba |
prati-ava-īkṣ |
未分 |
a |
中 |
依(属) |
観察、省察されるべき |
|
|
|
|
ṭhāna |
sthā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
場所、状態、理由 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「度々観察事経」(『増支部』5-57) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, ṭhānāni abhiṇhaṃ paccavekkhitabbāni
itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
imāni, |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ṭhānāni |
sthā |
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
abhiṇhaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
しばしば、引き続いて |
|
|
|
|
paccavekkhitabbāni |
prati-ava-īkṣ |
未分 |
a |
中 |
複 |
主 |
観察、省察されるべき |
|
|
|
|
itthiyā |
|
名 |
i, ī |
女 |
単 |
具 |
女性 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
purisena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人、男 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
gaha |
|
名 |
a |
中 |
依(処) |
家 |
|
|
|
|
ṭhena |
sthā |
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
立つ、ある、存続する →在家者 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pabbajitena |
pra-vraj |
名過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
出家した、出家者 |
|
|
|
|
vā. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、これら五つの事柄は、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamāni pañca? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamāni |
|
形 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
pañca? |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Jarādhammomhi, jaraṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ
itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
有(持) |
老、老い |
|
|
|
|
dhammo |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
amhi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jaraṃ |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
老、老い |
|
|
|
|
anatīto’ |
an-ati-i |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
過ぎ去っていない |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā
purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. (57-1.) |
|
|
|
|
paccavekkhitabbaṃ |
prati-ava-īkṣ |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
観察、省察されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は老の性質ある者、老を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Byādhidhammomhi, byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ
itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Byādhi |
vi-ā-dhā? |
名 |
i |
男 |
有(持) |
病 |
|
|
|
|
dhammomhi, byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā.
(57-3.) |
|
|
|
|
byādhiṃ |
|
名 |
i |
男 |
単 |
対 |
病、病気 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は病の性質ある者、病を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Maraṇadhammomhi, maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ
itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
有(持) |
死 |
|
|
|
|
dhammomhi, maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā.
(57-3.) |
|
|
|
|
maraṇaṃ |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
死 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は死の性質ある者、死を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Sabbehi me piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Sabbehi |
|
名形 |
代的 |
中 |
複 |
具 |
すべて |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
piyehi |
|
形 |
a |
中 |
複 |
具 |
可愛の、所愛の |
|
|
|
|
manāpehi |
|
形 |
a |
中 |
複 |
具 |
可意の、適意の |
|
|
|
|
nānā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
種々の、異なって |
|
|
|
|
bhāvo |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
本性、状態 |
|
|
|
|
vinā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なくして、除いて |
|
|
|
|
bhāvo’ |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
本性、状態 →別離、離別 |
|
|
|
|
ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā.
(57-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私には、あらゆる可愛、可意のものどもとの別異、別離がある』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『長部』16「大般涅槃経」などに出る表現。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Kammassakomhi, kammadāyādo kammayoni kammabandhu
kammapaṭisaraṇo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
有(持) |
業 |
|
|
|
|
sako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
自分の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
amhi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
dāyādo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
相続人、後継者 |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
有(持) |
業 |
|
|
|
|
yoni |
|
名 |
i |
女→男 |
単 |
主 |
胎、子宮、起源、原因 |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
bandhu |
|
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
親類、縁者 |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
有(持) |
業 |
|
|
|
|
paṭisaraṇo. |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
帰依処、帰趣、所依 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、業を自己のものとする者、業の相続人、業を起源とする者、業の縁者、業を拠り所とする者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃ kammaṃ karissāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
対 |
業、行為 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karissāmi – |
kṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
なす |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私がそれをなすところの、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・訳を一部次文へ、以下同様。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pāpakaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪しき |
|
|
|
|
vā – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善あるいは悪の業。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa dāyādo bhavissāmī’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā
vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
dāyādo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
相続人、後継者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissāmī’ |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā.
(57-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は、その相続人となることであろう』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘jarādhammomhi, jaraṃ
anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā
pabbajitena vā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
義 |
|
|
|
|
vasaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
力、自在、影響 →道理、義理、因由 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
‘jarādhammomhi, jaraṃ
anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā
pabbajitena vā? (57-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる道理によって、『私は老の性質ある者、老を超越していない者である』ということが、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, sattānaṃ yobbane yobbanamado, yena madena
mattā kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā duccaritaṃ
caranti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sattānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
有情、衆生 |
|
|
|
|
yobbane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
青年、青春 |
|
|
|
|
yobbana |
|
名 |
a |
中 |
依(奪) |
青年、青春 |
|
|
|
|
mado, |
mad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
驕慢、慢心 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
madena |
mad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
驕慢、慢心 |
|
|
|
|
mattā |
mad |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
酔った、狂った |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
caranti, |
car |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
行ずる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
言葉、語 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
caranti, |
同上 |
|
|
|
|
manasā |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
caranti. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、有情たちには、その慢心によって狂酔した者たちが、身による悪行をなし、語による悪行をなし、意による悪行をなすような、青春における、青春ゆえの慢心が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato yo yobbane yobbanamado
so sabbaso vā pahīyati tanu vā pana hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
abhiṇhaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
しばしば、引き続いて |
|
|
|
|
paccavekkhato |
prayi-ava-īkṣ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
観察する、省察する |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
yobbane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
青年、青春 |
|
|
|
|
yobbana |
|
名 |
a |
中 |
依(奪) |
青年、青春 |
|
|
|
|
mado |
mad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
驕慢、慢心 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahīyati |
pra-hā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
捨てられる、断ぜられる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tanu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
細い、薄い |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕その者が、かの事柄をしばしば省察するならば、青春における、青春ゆえの慢心、それはあまねく断ぜられるか、あるいは希薄なものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘jarādhammomhi, jaraṃ
anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā
pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, atthavasaṃ
paṭicca ‘jarādhammomhi, jaraṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā
vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. (57-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、この道理によって、『私は老の性質ある者、老を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘byādhidhammomhi,
byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā
gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘byādhidhammomhi, byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? (57-4,
11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる道理によって、『私は病の性質ある者、病を超越していない者である』ということが、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, sattānaṃ ārogye ārogyamado, yena madena mattā
kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā duccaritaṃ
caranti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
sattānaṃ ārogye ārogyamado,
yena madena mattā kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti,
manasā duccaritaṃ caranti. (57-12.) |
|
|
|
|
ārogye |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
無病、健康 |
|
|
|
|
ārogya |
|
名 |
a |
中 |
依(奪) |
無病、健康 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、有情たちには、その慢心によって狂酔した者たちが、身による悪行をなし、語による悪行をなし、意による悪行をなすような、無病における、無病ゆえの慢心が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato yo ārogye ārogyamado so
sabbaso vā pahīyati tanu vā pana hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato yo ārogye ārogyamado so sabbaso vā pahīyati tanu vā
pana hoti. (57-13, 16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕その者が、かの事柄をしばしば省察するならば、無病における、無病ゆえの慢心、それはあまねく断ぜられるか、あるいは希薄なものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘byādhidhammomhi,
byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā
gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘byādhidhammomhi, byādhiṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. (57-4,
14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、この道理によって、『私は病の性質ある者、病を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘maraṇadhammomhi,
maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā
gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘maraṇadhammomhi, maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? (57-5,
11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる道理によって、『私は死の性質ある者、死を超越していない者である』ということが、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, sattānaṃ jīvite jīvitamado, yena madena mattā
kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā duccaritaṃ
caranti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
sattānaṃ jīvite jīvitamado,
yena madena mattā kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti,
manasā duccaritaṃ caranti. (57-12.) |
|
|
|
|
jīvite |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
寿命、生命 |
|
|
|
|
jīvita |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
依(奪) |
寿命、生命 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、有情たちには、その慢心によって狂酔した者たちが、身による悪行をなし、語による悪行をなし、意による悪行をなすような、生命における、生命ゆえの慢心が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato yo jīvite jīvitamado so
sabbaso vā pahīyati tanu vā pana hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato yo jīvite jīvitamado so sabbaso vā pahīyati tanu vā
pana hoti. (57-13, 20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕その者が、かの事柄をしばしば省察するならば、生命における、生命ゆえの慢心、それはあまねく断ぜられるか、あるいは希薄なものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘maraṇadhammomhi,
maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā
gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘maraṇadhammomhi, maraṇaṃ anatīto’ti abhiṇhaṃ
paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. (57-5,
14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、この道理によって、『私は死の性質ある者、死を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘sabbehi me piyehi
manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā
purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘sabbehi me piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti
abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena
vā? (57-6, 11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる道理によって、『私には、あらゆる可愛、可意のものどもとの別異、別離がある』ということが、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, sattānaṃ piyesu manāpesu yo chandarāgo yena
rāgena rattā kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā
duccaritaṃ caranti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
sattānaṃ piyesu manāpesu yo chandarāgo yena rāgena rattā kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā
duccaritaṃ caranti. (57-12.) |
|
|
|
|
piyesu |
|
形 |
a |
中 |
複 |
処 |
可愛の、所愛の |
|
|
|
|
manāpesu |
|
形 |
a |
中 |
複 |
処 |
可意の、適意の |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
chanda |
|
名 |
a |
男 |
相 |
欲、志欲、意欲 |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
rāgena |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
rattā |
raj |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
染心の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、有情たちには、その貪によって染心した者たちが、身による悪行をなし、語による悪行をなし、意による悪行をなすような、可愛、可意のものどもに対する貪欲が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato yo piyesu manāpesu
chandarāgo so sabbaso vā pahīyati tanu vā pana hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato yo piyesu manāpesu chandarāgo so sabbaso vā pahīyati
tanu vā pana hoti. (57-13, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕その者が、かの事柄をしばしば省察するならば、可愛、可意のものどもに対する貪欲、それはあまねく断ぜられるか、あるいは希薄なものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘sabbehi me piyehi
manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā
purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘sabbehi me piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti
abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena
vā. (57-6, 14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、この道理によって、『私は死の性質ある者、死を超越していない者である』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘kammassakomhi,
kammadāyādo kammayoni kammabandhu kammapaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiñca, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘kammassakomhi, kammadāyādo kammayoni kammabandhu
kammapaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi – (57-7, 8, 11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる道理によって、『私は、業を自己のものとする者、業の相続人、業を起源とする者、業の縁者、業を拠り所とする者である。〔また〕私がそれをなすところの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā
– (57-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善あるいは悪の業。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa dāyādo bhavissāmī’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā
vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa dāyādo
bhavissāmī’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā
pabbajitena vā? (57-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は、その相続人となることであろう』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, sattānaṃ kāyaduccaritaṃ vacīduccaritaṃ
manoduccaritaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
sattānaṃ (57-12.) |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪行 |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪行 |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
依(具) |
意 |
|
|
|
|
duccaritaṃ. |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪行 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、有情たちには、身による悪行、語による悪行、意による悪行が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato sabbaso vā duccaritaṃ
pahīyati tanu vā pana hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato sabbaso vā duccaritaṃ pahīyati tanu vā pana hoti.
(57-13, 30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕その者が、かの事柄をしばしば省察するならば、悪行はあまねく断ぜられるか、あるいは希薄なものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave, atthavasaṃ paṭicca ‘kammassakomhi,
kammadāyādo kammayoni kammabandhu kammapaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ kho, bhikkhave,
atthavasaṃ paṭicca ‘kammassakomhi, kammadāyādo kammayoni kammabandhu
kammapaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi – (57-7, 8, 14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、この道理によって、『私は、業を自己のものとする者、業の相続人、業を起源とする者、業の縁者、業を拠り所とする者である。〔また〕私がそれをなすところの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā
– (57-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善あるいは悪の業。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa dāyādo bhavissāmī’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā
vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa dāyādo
bhavissāmī’ti abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā
pabbajitena vā. (57-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は、その相続人となることであろう』ということは、女性あるいは男性、在家者あるいは出家者によって、しばしば省察されるべきものとなるのですです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sa kho [sace (pī. ka.)] so, bhikkhave, ariyasāvako iti
paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる、尊貴な |
|
|
|
|
sāvako |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisañcikkhati – |
prati-saṃ-khyā 強 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
精察する、深慮する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらに比丘たちよ、その聖者の弟子はこのように省察します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko jarādhammo [ahañceveko jarādhammomhi (ka.)]
jaraṃ anatīto, atha kho yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbe sattā
jarādhammā jaraṃ anatītā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ahaññ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
eko |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一、とある |
|
|
|
|
jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
有(属) |
老、老い |
|
|
|
|
dhammo |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
jaraṃ |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
老、老い |
|
|
|
|
anatīto, |
an-ati-i |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
過ぎ去っていない |
|
|
|
|
atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
yāvatā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜所のそれだけで、〜である限り |
|
|
|
|
sattānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
有情、衆生 |
|
|
|
|
āgati |
ā-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
来、帰来 |
|
|
|
|
gati |
gam |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
帰趣、行方、死去 |
|
|
|
|
cuti |
cyu |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
死没 |
|
|
|
|
upapatti |
|
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
往生、再生、転生 |
|
|
|
|
sabbe |
|
名形 |
代的 |
中→男 |
複 |
主 |
すべて |
|
|
|
|
sattā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
有情、衆生 |
|
|
|
|
jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
有(属) |
老、老い |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
jaraṃ |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
老、老い |
|
|
|
|
anatītā’ |
an-ati-i |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
過ぎ去らない |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私ただ一人が、老の性質ある、老を超越していない者なのではない。ここなる有情たちには帰来、帰趣、死没、再生があるが、その限りの、あらゆる有情たちが、老の性質ある、老を超越していない者たちなのだ』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
abhiṇhaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
しばしば、引き続いて |
|
|
|
|
paccavekkhato |
prayi-ava-īkṣ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
観察する、省察する |
|
|
|
|
maggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sañjāyati. |
saṃ-jan 受使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
生ぜしめられる、造られる、起こる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道理をしばしば省察すると、道が生ぜしめられます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
maggaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
道 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āsevati |
ā-sev |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
修習する、行う、習熟する |
|
|
|
|
bhāveti |
bhū 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
修習する |
|
|
|
|
bahulīkaroti. |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
多作する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその道を修め、修習し、多作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni
sabbaso pahīyanti anusayā byantīhonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
maggaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
道 |
|
|
|
|
āsevato |
ā-sev |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
修習する、行う、習熟する |
|
|
|
|
bhāvayato |
bhū 使 |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
修習する |
|
|
|
|
bahulīkaroto |
kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
多作する |
|
|
|
|
saṃyojanāni |
saṃ-yuj |
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
結、繋縛 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahīyanti |
pra-hā 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
捨てられる、断ぜられる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anusayā |
anu-śī |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
随眠、煩悩 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
byantīhonti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
止む、終わる、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道を修め、修習し、多作すると、諸々の結縛はあまねく断ぜられ、随眠は滅びます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sa kho so,
bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – (57-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらに比丘たちよ、その聖者の弟子はこのように省察します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko byādhidhammo byādhiṃ anatīto, atha kho
yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbe sattā byādhidhammā byādhiṃ
anatītā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko
byādhidhammo byādhiṃ anatīto, atha kho yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti
upapatti sabbe sattā byādhidhammā byādhiṃ anatītā’ti. (57-4, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私ただ一人が、病の性質ある、病を超越していない者なのではない。ここなる有情たちには帰来、帰趣、死没、再生があるが、その限りの、あらゆる有情たちが、病の性質ある、病を超越していない者たちなのだ』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. (57-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道理をしばしば省察すると、道が生ぜしめられます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati
bhāveti bahulīkaroti. (57-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその道を修め、修習し、多作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni
sabbaso pahīyanti, anusayā byantīhonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ
āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni sabbaso pahīyanti, anusayā
byantīhonti. (57-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道を修め、修習し、多作すると、諸々の結縛はあまねく断ぜられ、随眠は滅びます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sa kho so,
bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – (57-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらに比丘たちよ、その聖者の弟子はこのように省察します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto, atha kho
yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbe sattā maraṇadhammā maraṇaṃ
anatītā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko
maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto, atha kho yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti
upapatti sabbe sattā maraṇadhammā maraṇaṃ anatītā’ti. (57-5, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私ただ一人が、死の性質ある、死を超越していない者なのではない。ここなる有情たちには帰来、帰趣、死没、再生があるが、その限りの、あらゆる有情たちが、死の性質ある、死を超越していない者たちなのだ』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. (57-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道理をしばしば省察すると、道が生ぜしめられます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati
bhāveti bahulīkaroti. (57-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその道を修め、修習し、多作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni
sabbaso pahīyanti, anusayā byantīhonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ
āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni sabbaso pahīyanti, anusayā
byantīhonti. (57-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道を修め、修習し、多作すると、諸々の結縛はあまねく断ぜられ、随眠は滅びます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sa kho so,
bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – (57-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらに比丘たちよ、その聖者の弟子はこのように省察します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na kho mayhevekassa sabbehi piyehi manāpehi nānābhāvo
vinābhāvo, atha kho yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbesaṃ
sattānaṃ piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na kho mayhevekassa sabbehi piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo, atha kho yāvatā
sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbesaṃ sattānaṃ piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ (57-6, 46.) |
|
|
|
|
mayhaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
ekassa |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
一、とある |
|
|
|
|
sattānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
有情、衆生 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私ただ一人に、あらゆる可愛、可意のものどもとの別異、別離があるではない。ここなる有情たちには帰来、帰趣、死没、再生があるが、その限りの、あらゆる有情たちに、あらゆる可愛、可意のものどもとの別異、別離があるのだ』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. (57-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道理をしばしば省察すると、道が生ぜしめられます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati
bhāveti bahulīkaroti. (57-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその道を修め、修習し、多作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni
sabbaso pahīyanti, anusayā byantīhonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ
āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni sabbaso pahīyanti, anusayā
byantīhonti. (57-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道を修め、修習し、多作すると、諸々の結縛はあまねく断ぜられ、随眠は滅びます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sa kho so,
bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – (57-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらに比丘たちよ、その聖者の弟子はこのように省察します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko kammassako kammadāyādo kammayoni kammabandhu
kammappaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na kho ahaññeveko
kammassako kammadāyādo kammayoni kammabandhu kammappaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ
karissāmi – (57-7, 8, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私ただ一人が、業を自己のものとする者、業の相続人、業を起源とする者、業の縁者、業を拠り所とする者ではない。〔また〕私がそれをなすところの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā
– (57-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善あるいは悪の業。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa dāyādo bhavissāmi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa dāyādo bhavissāmi; (57-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私〔ただ一人〕が、その相続人となる〔のではない〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
atha kho yāvatā sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbe sattā
kammassakā kammadāyādā kammayoni kammabandhu kammappaṭisaraṇā, yaṃ kammaṃ
karissanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
atha kho yāvatā
sattānaṃ āgati gati cuti upapatti sabbe sattā kammassakā kammadāyādā kammayoni kammabandhu kammappaṭisaraṇā, yaṃ kammaṃ karissanti – (57-7, 8, 36.) |
|
|
|
|
sakā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
自分の |
|
|
|
|
dāyādā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
相続人、後継者 |
|
|
|
|
yoni |
|
名 |
i |
女→男 |
単(複) |
主 |
胎、子宮、起源、原因 |
|
|
|
|
bandhu |
|
名 |
u |
男 |
単(複) |
主 |
親類、縁者 |
|
|
|
|
paṭisaraṇā, |
|
名 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
帰依処、帰趣、所依 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karissanti – |
kṛ |
動 |
未 |
能 |
複 |
三 |
なす |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ここなる有情たちには帰来、帰趣、死没、再生があるが、その限りの、あらゆる有情たちが、業を自己のものとする者たち、業の相続人たち、業を起源とする者たち、業の縁者たち、業を拠り所とする者たちなのだ。〔また〕彼らがそれをなすところの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā
– (57-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善あるいは悪の業。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa dāyādā bhavissantī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
dāyādā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
相続人、後継者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissantī’ |
bhū |
動 |
未 |
能 |
複 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らは、その相続人たちとなることであろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ ṭhānaṃ
abhiṇhaṃ paccavekkhato maggo sañjāyati. (57-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道理をしばしば省察すると、道が生ぜしめられます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So taṃ maggaṃ āsevati
bhāveti bahulīkaroti. (57-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその道を修め、修習し、多作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni
sabbaso pahīyanti, anusayā byantīhontī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ maggaṃ
āsevato bhāvayato bahulīkaroto saṃyojanāni sabbaso pahīyanti, anusayā
byantīhontī’’ (57-39.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼がその道を修め、修習し、多作すると、諸々の結縛はあまねく断ぜられ、随眠は滅びます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Byādhidhammā jarādhammā, atho maraṇadhammino; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Byādhi |
vi-ā-dhā? |
名 |
i |
男 |
有(持) |
病 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
jarā |
jṝ |
名 |
ā |
女 |
有(持) |
老、老い |
|
|
|
|
dhammā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
atho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
依(属) |
死 |
|
|
|
|
dhammino; |
dhṛ |
形 |
in |
男 |
複 |
主 |
法ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪病の法あり、老の法あり、死の法ある者たち。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『増支部』3-39「優雅経」にパラレル。そのメモもみよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathā dhammā tathā sattā [santā (syā. kaṃ.)], jigucchanti
puthujjanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
sattā, |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
有情、衆生 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jigucchanti |
gup 意 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
厭う、避ける |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
puthujjanā. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
凡夫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪そのような諸々の性質ある、そのような有情たちでありながら、凡夫たちは〔それを〕厭う。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ahañce taṃ jiguccheyyaṃ, evaṃ dhammesu pāṇisu; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ahañ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
ce |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし、たとえ |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jiguccheyyaṃ, |
gup 意 |
動 |
願 |
能反 |
単 |
一 |
厭う、避ける |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
dhammesu |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
法 |
|
|
|
|
pāṇisu; |
pra-an |
形 |
in |
男中 |
複 |
処 |
生命ある、生物 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪もし私が、そのような諸々の性質ある生類たちのうちで、それを厭うならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na metaṃ patirūpassa, mama evaṃ vihārino. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
patirūpassa, |
|
形 |
a |
中 |
単 |
属(主) |
適当な、ふさわしい |
|
|
|
|
mama |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vihārino. |
vi-hṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪そのことは私にとってふさわしいことではない。このように住する私にとっては。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sohaṃ evaṃ viharanto, ñatvā dhammaṃ nirūpadhiṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
viharanto, |
vi-hṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
住する |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ñatvā |
jñā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
知る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
nirūpadhiṃ; |
nir-upa-dhā |
形 |
i |
男 |
単 |
対 |
所依なき、生存の素因なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪このように住するその私は、生存の素因なき法を知り、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ārogye yobbanasmiñca, jīvitasmiñca ye madā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ārogye |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
無病、健康 |
|
|
|
|
yobbanasmiñ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
青年、青春 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
jīvitasmiñ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
寿命、生命 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
madā. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
驕慢、慢心 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪無病、若さ、生命におけるおよその慢心、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sabbe made abhibhosmi, nekkhammaṃ daṭṭhu khemato [nekkhamme
daṭṭhu khemataṃ (a. ni. 3.39) ubhayatthapi aṭṭhakathāya sameti]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sabbe |
|
名形 |
代的 |
中→男 |
単 |
処 |
すべて |
|
|
|
|
made |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
驕慢、慢心 |
|
|
|
|
abhibhū |
abhi-bhū |
名形 |
ū |
男 |
単 |
主 |
勝者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
asmi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nekkhammaṃ |
nis-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
出離、離欲 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
daṭṭhu |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る(不定詞「見ること」でもある) |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
khemato; |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
安穏、平穏 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪私は出離を安穏と見て、〔それら〕全ての慢心に対する勝者となる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa me ahu ussāho, nibbānaṃ abhipassato. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ahu |
bhū |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ussāho, |
ud-sah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
能力、敢行、勇猛 |
|
|
|
|
nibbānaṃ |
nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
涅槃、寂静 |
|
|
|
|
abhipassato. |
abhi-paś |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
観見する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪涅槃を見るその私には勇猛がおこった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ bhabbo etarahi, kāmāni paṭisevituṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhabbo |
bhū |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
できる、可能な |
|
|
|
|
etarahi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いま、現在 |
|
|
|
|
kāmāni |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
対 |
欲 |
|
|
|
|
paṭisevituṃ; |
prati-sev |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
受用すること、行うこと、従事すること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪今や私が諸欲を受用することは不可能である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Anivatti [anivattī (?)] bhavissāmi,
brahmacariyaparāyaṇo’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Anivatti |
a-ni-vṛt |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
不退転 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissāmi, |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
brahmacariya |
bṛh, car |
名 |
a |
中 |
有(具) |
梵行 |
|
|
|
|
parāyaṇo’’ |
para-ā-i |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
到彼岸 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪私は梵行によって彼岸へ至る者となり、退転することはないであろう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sattamaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sattamaṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第七の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第七〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |