|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Vitthārasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vitthāra |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
詳細、広説 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「詳説経」(『増支部』4-233) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, kammāni mayā sayaṃ abhiññā
sacchikatvā paveditāni. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Cattāri |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
|
imāni, |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kammāni |
kṛ |
名 |
an |
中 |
複 |
主 |
業 |
|
|
|
|
mayā |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
sayaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
自ら、自分で |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhiññā |
abhi-jñā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
証知する、自証する |
|
|
|
|
sacchikatvā |
kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
作証する、証明をなす、さとる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paveditāni. |
pra-vid
使 |
過分 |
a |
中 |
複 |
主 |
知らせられた、説かれた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私によって自ら証知され、作証されて説かれた、これら四つの業があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamāni cattāri? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamāni |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
cattāri? |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四つか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ; |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
kaṇhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
黒い |
|
|
|
|
kaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
黒い |
|
|
|
|
vipākaṃ; |
vi-pac |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
異熟 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、黒い異熟ある黒い業があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
atthi, bhikkhave, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ; |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
sukkaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
白い |
|
|
|
|
sukka |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
白い |
|
|
|
|
vipākaṃ; |
vi-pac |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
異熟 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、白い異熟ある白い業があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
atthi, bhikkhave, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ; |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
kaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
黒い |
|
|
|
|
sukkaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
白い |
|
|
|
|
kaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
黒い |
|
|
|
|
sukka |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
白い |
|
|
|
|
vipākaṃ; |
vi-pac |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
異熟 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、黒白の異熟ある黒白の業があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
atthi, bhikkhave, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ
kammakkhayāya saṃvattati. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
akaṇha |
|
形 |
a |
中 |
相 |
非黒の |
|
|
|
|
asukkaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
非白の |
|
|
|
|
akaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
非黒の |
|
|
|
|
asukka |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
非白の |
|
|
|
|
vipākaṃ |
vi-pac |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
異熟 |
|
|
|
|
kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業、行為 |
|
|
|
|
khayāya |
kṣi |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
尽、滅尽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvattati. |
saṃ-vṛt |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
転起する、作用する、導く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、非黒非白の異熟ある非黒非白の業があり、業の滅尽へと導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamañca, bhikkhave, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamañ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, kammaṃ
kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ? (233-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが黒い異熟ある黒い業なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco sabyābajjhaṃ [sabyāpajjhaṃ (sabbattha)]
kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti,
sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一類の |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害ある |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
saṅkhāraṃ |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
行、為作、現象、形成力 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhisaṅkharoti, |
abhi-saṃ-kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
為作する、現行する |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, (同上) |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. (同上) |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
依(具) |
意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の者は、悩害ある身行を為作し、悩害ある語行を為作し、悩害ある意行を為作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sabyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ
vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā
sabyābajjhaṃ lokaṃ upapajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ
kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ
vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā
sabyābajjhaṃ (233-8.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhisaṅkharitvā, |
abhi-saṃ-kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
為作する、現行する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upapajjati. |
upa-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
再生する、往生する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は、悩害ある身行を為作し、悩害ある語行を為作し、悩害ある意行を為作すると、悩害ある世界へ生まれ変わります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sabyābajjhaṃ lokaṃ upapannaṃ samānaṃ sabyābajjhā phassā
phusanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
enaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害ある |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
upapannaṃ |
upa-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
往生した、再生した |
|
|
|
|
samānaṃ |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
対 |
ある、なる |
|
|
|
|
sabyābajjhā |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悩害ある |
|
|
|
|
phassā |
spṛś |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
触、接触 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
phusanti. |
spṛś |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
触れる、接触する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悩害ある世界へ生まれ変わったその彼へ、諸々の悩害ある〈触〉が接触します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sabyābajjhehi phassehi phuṭṭho samāno sabyābajjhaṃ vedanaṃ
vediyati [vedayati (ka.) a. ni. 6.63] ekantadukkhaṃ, seyyathāpi sattā
nerayikā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sabyābajjhehi |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
悩害ある |
|
|
|
|
phassehi |
spṛś |
名 |
a |
男 |
複 |
具 |
触、接触 |
|
|
|
|
phuṭṭho |
spṛś |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
接触された |
|
|
|
|
samāno |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
sabyābajjhaṃ |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
悩害ある |
|
|
|
|
vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vediyati |
vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、感受する、経験する、知らしめる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekanta |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
一向の、単一の |
|
|
|
|
dukkhaṃ, |
|
名形 |
a |
中→女 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
sattā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
有情、衆生 |
|
|
|
|
nerayikā. |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
堕地獄の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸々の悩害ある〈触〉に接触された彼は、堕地獄の有情たちの如く、悩害ある、ひたすら苦しい〈受〉を感受します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ vuccati, bhikkhave, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuccati, |
vac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
いわれる |
|
|
|
|
bhikkhave, kammaṃ
kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ. (233-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、黒い異熟ある黒い業といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamañca, bhikkhave, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamañca,
bhikkhave, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ? (233-4, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが白い異熟ある白い業なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco abyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ
abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ
manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco abyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ
abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ
manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. (233-8.) |
|
|
|
|
abyābajjhaṃ |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の者は、悩害なき身行を為作し、悩害なき語行を為作し、悩害なき意行を為作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So abyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ
vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā
abyābajjhaṃ lokaṃ upapajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So abyābajjhaṃ
kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ
abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā abyābajjhaṃ
lokaṃ upapajjati. (233-9.) |
|
|
|
|
abyābajjhaṃ |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は、悩害なき身行を為作し、悩害なき語行を為作し、悩害なき意行を為作すると、悩害なき世界へ生まれ変わります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ abyābajjhaṃ lokaṃ upapannaṃ samānaṃ abyābajjhā phassā
phusanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ abyābajjhaṃ lokaṃ upapannaṃ samānaṃ
abyābajjhā phassā
phusanti. (233-10.) |
|
|
|
|
abyābajjhaṃ |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
|
abyābajjhā |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悩害なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悩害なき世界へ生まれ変わったその彼へ、諸々の悩害なき〈触〉が接触します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So abyābajjhehi phassehi phuṭṭho samāno abyābajjhaṃ vedanaṃ
vediyati ekantasukhaṃ, seyyathāpi devā subhakiṇhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So abyābajjhehi
phassehi phuṭṭho samāno abyābajjhaṃ
vedanaṃ vediyati ekantasukhaṃ,
seyyathāpi (233-11.) |
|
|
|
|
abyābajjhehi |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
悩害なき |
|
|
|
|
abyābajjhaṃ |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
|
sukhaṃ, |
|
名形 |
a |
中→女 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
devā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
天、神 |
|
|
|
|
subhakiṇhā. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
遍浄天 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸々の悩害なき〈触〉に接触された彼は、遍浄天の神々の如く、悩害なき、ひたすら楽なる〈受〉を感受します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ vuccati, bhikkhave, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ vuccati,
bhikkhave, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ.(233-4, 12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、白い異熟ある白い業といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamañca, bhikkhave, kammaṃ kaṇhasukkaṃ
kaṇhasukkavipākaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamañca,
bhikkhave, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ? (233-5, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが黒白の異熟ある黒白の業なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco sabyābajjhampi abyābajjhampi
kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ
abhisaṅkharoti, sabyābajjhampi abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ
abhisaṅkharoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti,
sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti,
sabyābajjhampi abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti.
(233-8, 14.) |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の者は、有悩害も無悩害も〔混在する〕身行を為作し、有悩害も無悩害も〔混在する〕語行を為作し、有悩害も無悩害も〔混在する〕意行を為作します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā,
sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhampi
abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā sabyābajjhampi abyābajjhampi
lokaṃ upapajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā,
sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā,
sabyābajjhampi abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā
sabyābajjhampi abyābajjhampi lokaṃ upapajjati. (233-9, 15.) |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は、有悩害も無悩害も〔混在する〕身行を為作し、有悩害も無悩害も〔混在する〕語行を為作し、有悩害も無悩害も〔混在する〕意行を為作すると、有悩害も無悩害も〔混在する〕世界へ生まれ変わります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sabyābajjhampi abyābajjhampi lokaṃ upapannaṃ samānaṃ
sabyābajjhāpi abyābajjhāpi phassā phusanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ sabyābajjhampi abyābajjhampi lokaṃ upapannaṃ samānaṃ
sabyābajjhāpi abyābajjhāpi phassā phusanti. (233-10, 16.) |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
有悩害も無悩害も〔混在する〕世界へ生まれ変わったその彼へ、諸々の有悩害も無悩害も〔混在する〕〈触〉が接触します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sabyābajjhehipi abyābajjhehipi phassehi phuṭṭho samāno
sabyābajjhampi abyābajjhampi vedanaṃ vediyati vokiṇṇasukhadukkhaṃ, seyyathāpi
manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So sabyābajjhehipi abyābajjhehipi phassehi phuṭṭho samāno
sabyābajjhampi abyābajjhampi vedanaṃ vediyati vokiṇṇasukhadukkhaṃ, seyyathāpi
(233-11, 17.) |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
vokiṇṇa |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
満ちる、覆われた、雑じった |
|
|
|
|
sukha |
|
名形 |
a |
中 |
相 |
楽 |
|
|
|
|
dukkhaṃ, |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
manussā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
人間 |
|
|
|
|
ekacce |
|
名形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
一類の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
devā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
天、神 |
|
|
|
|
ekacce |
|
名形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
一類の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vinipātikā. |
|
名形 |
a |
男 |
複 |
主 |
堕悪処者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸々の有悩害も無悩害も〔混在する〕〈触〉に接触された彼は、人間、一部の神々、あるいは一部の堕悪処者の如く、有悩害も無悩害も〔混在する〕、楽苦入り交じった〈受〉を感受します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ vuccati, bhikkhave, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ vuccati,
bhikkhave, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ. (233-5, 12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、黒白の異熟ある黒白の業といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamañca, bhikkhave, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ
akaṇhaasukkavipākaṃ kammakkhayāya saṃvattati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamañca,
bhikkhave, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ kammakkhayāya saṃvattati?
(233-6, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、業の滅尽へと導く非黒非白の異熟ある非黒非白の業なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatra, bhikkhave, yamidaṃ kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ tassa
pahānāya yā cetanā, yamidaṃ [yampidaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] kammaṃ sukkaṃ
sukkavipākaṃ tassa pahānāya yā cetanā, yamidaṃ [yampidaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)]
kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ tassa pahānāya yā cetanā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatra, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kammaṃ kaṇhaṃ
kaṇhavipākaṃ (233-3.) |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
pahānāya |
pra-hā |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
|
yā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
cetanā, |
cit |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
思、意思 |
|
|
|
|
yam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
yamidaṃ (同上) |
|
|
|
|
kammaṃ sukkaṃ
sukkavipākaṃ (233-4.) |
|
|
|
|
tassa pahānāya yā
cetanā, (同上) |
|
|
|
|
yamidaṃ (同上) |
|
|
|
|
kammaṃ kaṇhasukkaṃ
kaṇhasukkavipākaṃ (233-5.) |
|
|
|
|
tassa pahānāya yā
cetanā – (同上) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそこの黒い異熟ある黒い業、その捨断のための意思、およそこの白い異熟ある白い業、その捨断のための意思、およそこの黒白の異熟ある黒白の業、その捨断のための意思、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
idaṃ vuccati, bhikkhave, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ
akaṇhaasukkavipākaṃ kammakkhayāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
idaṃ vuccati,
bhikkhave, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ kammakkhayāya saṃvattati.
(233-6, 12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、業の滅尽へと導く非黒非白の異熟ある非黒非白の業といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, cattāri kammāni mayā sayaṃ abhiññā
sacchikatvā paveditānī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, cattāri kammāni
mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditānī’’ (233-1.) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これらが、私によって自ら証知され、作証されて説かれた四つの業です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |