←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     3. Sattakammasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Satta     
      kamma  kṛ an 依(属)  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「七業経」(『増支部』4-203  
                       
                       
                       
    203-1.                
     203. ‘‘Asappurisañca vo, bhikkhave, desessāmi, asappurisena asappurisatarañca;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Asappurisañ    a 不善士  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      vo,    代的 あなたたち  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      desessāmi,  diś 使 示す  
      語根 品詞 語基 意味  
      asappurisena    a 不善士  
      asappurisatarañ    a より不善な人  
      ca;    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     「比丘たちよ、私はあなたがたへ、不善人と、不善人以上の不善人を説こうと思います。  
                       
                       
                       
    203-2.                
     sappurisañca, sappurisena sappurisatarañca.   
      語根 品詞 語基 意味  
      sappurisañ    a 善士、善人、正士  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      sappurisena    a 善士、善人、正士  
      sappurisatarañ    a より善き人  
      ca.    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     また、善人と、善人以上の善人を。  
                       
                       
                       
    203-3.                
     Taṃ suṇātha…pe….  
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ    代的 それ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      suṇātha…pe….  śru 聞く  
    訳文                
     それを聞いてください……  
                       
                       
                       
    203-4.                
     ‘‘Katamo ca, bhikkhave, asappuriso?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamo    代的 いずれの、どちらの  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      asappuriso?    a 不善士  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかなる者が不善人なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    203-5.                
     Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti, adinnādāyī hoti, kāmesumicchācārī hoti, musāvādī hoti, pisuṇavāco hoti, pharusavāco hoti, samphappalāpī hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ekacco    代的 一部の、一類の  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      atipātī  ati-pat in たおすこと、伐つことある →殺生の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      adinna  a-dā 過分 a 依(対) 与えられないもの  
      ādāyī  ā-dā in 取、取ることある →偸盗の  
      hoti,  同上  
      kāmesu    a 男中 欲、欲楽  
      micchā    不変 邪、よこしま、邪悪  
      cārī  car 名形 in 行の、行者 →邪淫の  
      hoti,  同上  
      musā    不変 虚妄に、偽って  
      vādī  vad in 説、語、論ある →妄語の  
      hoti,  同上  
      pisuṇa    a 有(持) 離間の、中傷の  
      vāco  vac ā 女→男 語、言葉 →両舌の  
      hoti,  同上  
      pharusa    a 有(持) 粗暴な、麁悪な  
      vāco  vac ā 女→男 語、言葉 →悪口の  
      hoti,  同上  
      sampha    a 有(持) 雑穢の、綺(かざ)った  
      palāpī    in 駄弁、談論; もみがらの →綺語の  
      hoti.  同上  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の者は、殺生者となり、偸盗者となり、邪淫者となり、妄語者となり、両舌者となり、悪口者となり、綺語者となります。  
                       
                       
                       
    203-6.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, asappuriso.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      asappuriso.    a 不善士  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が不善人といわれます。  
                       
                       
                       
    203-7.                
     ‘‘Katamo ca, bhikkhave, asappurisena asappurisataro?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamo    代的 いずれの、どちらの  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      asappurisena    a 不善士  
      asappurisataro?    代的 より不善なる者  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかなる者が、不善人以上の不善人なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    203-8.                
     Idha, bhikkhave, ekacco attanā ca pāṇātipātī hoti, parañca pāṇātipāte samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ekacco    代的 一部の、一類の  
      attanā    an 副具 自ら  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      atipātī  ati-pat in たおすこと、伐つことある →殺生の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      parañ    代的 他の  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      atipāte  ati-pat a たおすこと、伐つこと →殺生  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      samādapeti;  saṃ-ā-dā 使 取らせる、勧導する、訓誡する  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の者は、自ら殺生者となり、また他者を殺生へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-9.                
     attanā ca adinnādāyī hoti, parañca adinnādāne samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca adinnādāyī hoti, parañca adinnādāne samādapeti; (203-8.)  
      adinna  a-dā 過分 a 依(対) 与えられないもの  
      ādāyī  ā-dā in 取、取ることある →偸盗の  
      ādāne  ā-dā a 取、取ること →偸盗  
    訳文                
     自ら偸盗者となり、また他者を偸盗へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-10.                
     attanā ca kāmesumicchācārī hoti, parañca kāmesumicchācāre samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca kāmesumicchācārī hoti, parañca kāmesumicchācāre samādapeti; (203-8.)  
      kāmesu    a 男中 欲、欲楽  
      micchā    不変 邪、よこしま、邪悪  
      cārī  car 名形 in 行の、行者 →邪淫の  
      cāre  car a 男中 行 →邪淫  
    訳文                
     自ら邪淫者となり、また他者を邪淫へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-11.                
     attanā ca musāvādī hoti, parañca musāvāde samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca musāvādī hoti, parañca musāvāde samādapeti; (203-8.)  
      musā    不変 虚妄に、偽って  
      vādī  vad in 説、語、論ある →妄語の  
      vāde  vad a 言葉 →妄語  
    訳文                
     自ら妄語者となり、また他者を妄語へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-12.                
     attanā ca pisuṇavāco hoti, parañca pisuṇāya vācāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca pisuṇavāco hoti, parañca pisuṇāya vācāya samādapeti; (203-8.)  
      pisuṇa    a 有(持) 離間の、中傷の  
      vāco  vac ā 女→男 語、言葉 →両舌の  
      pisuṇāya    a 離間の、中傷の  
      vācāya  vac ā 言葉、語 →両舌  
    訳文                
     自ら両舌者となり、また他者を両舌へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-13.                
     attanā ca pharusavāco hoti, parañca pharusāya vācāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca pharusavāco hoti, parañca pharusāya vācāya samādapeti; (203-8.)  
      pharusa    a 有(持) 粗暴な、麁悪な  
      vāco  vac ā 女→男 語、言葉 →悪口の  
      pharusāya    a 粗暴な、麁悪な  
      vācāya  vac ā 言葉、語 →悪口  
    訳文                
     自ら悪口者となり、また他者を悪口へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-14.                
     attanā ca samphappalāpī hoti, parañca samphappalāpe samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca samphappalāpī hoti, parañca samphappalāpe samādapeti. (203-8.)  
      sampha    a 有(持) 雑穢の、綺(かざ)った  
      palāpī    in 駄弁、談論; もみがらの →綺語の  
      sampha    a 雑穢の、綺(かざ)った  
      palāpe    a 駄弁、談論; もみがら →綺語  
    訳文                
     自ら綺語者となり、また他者を綺語へ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-15.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, asappurisena asappurisataro.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      asappurisena    a 不善士  
      asappurisataro.    代的 より不善なる者  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が、不善人以上の不善人といわれます。  
                       
                       
                       
    203-16.                
     ‘‘Katamo ca, bhikkhave, sappuriso?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamo    代的 いずれの、どちらの  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      sappuriso?    a 善士、善人、正士  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかなる者が善人なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    203-17.                
     Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, pharusāya vācāya paṭivirato, hoti, samphappalāpā paṭivirato hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ekacco    代的 一部の、一類の  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      atipātā  ati-pat a たおすこと、伐つこと →殺生  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      adinna  a-dā 過分 a 依(対) 与えられないもの  
      ādānā  ā-dā a 取、取ること →偸盗  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti,  同上  
      kāmesu    a 男中 欲、欲楽  
      micchā    不変 邪、よこしま、邪悪  
      cārā  car a 男中 行 →邪淫  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti,  同上  
      musā    不変 虚妄に、偽って  
      vādā  vad a 説、語、論 →妄語  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti,  同上  
      pisuṇāya    a 離間の、中傷の  
      vācāya  vac ā 言葉、語 →両舌  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti,  同上  
      pharusāya    a 粗暴な、麁悪な  
      vācāya  vac ā 言葉、語 →悪口  
      paṭivirato,  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti,  同上  
      sampha    a 雑穢の、綺(かざ)った  
      palāpā    a 駄弁、談論; もみがら →綺語  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      hoti.  同上  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の者は、殺生より離れた者となり、偸盗より離れた者となり、邪淫より離れた者となり、妄語より離れた者となり、両舌より離れた者となり、悪口より離れた者となり、綺語より離れた者となります。  
                       
                       
                       
    203-18.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sappuriso.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      sappuriso.    a 善士、善人、正士  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が善人といわれます。  
                       
                       
                       
    203-19.                
     ‘‘Katamo ca, bhikkhave, sappurisena sappurisataro?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamo    代的 いずれの、どちらの  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      sappurisena    a 善士、善人、正士  
      sappurisataro?    代的 より善なる者  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかなる者が、善人以上の善人なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    203-20.                
     Idha bhikkhave, ekacco attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha bhikkhave, ekacco attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti; (203-8.)  
      pāṇa  pra-an a 依(対) 生類、生命  
      atipātā  ati-pat a たおすこと、伐つこと →殺生  
      paṭivirato  prati-vi-ram 過分 a 回避した、離れた  
      veramaṇiyā  vi-ram i 離、離れること  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の者は、自ら殺生より離れた者となり、また他者を殺生より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-21.                
     attanā ca adinnādānā paṭivirato hoti, parañca adinnādānā veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca adinnādānā paṭivirato hoti, parañca adinnādānā veramaṇiyā samādapeti; (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら偸盗より離れた者となり、また他者を偸盗より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-22.                
     attanā ca kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, parañca kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, parañca kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti; (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら邪淫より離れた者となり、また他者を邪淫より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-23.                
     attanā ca musāvādā paṭivirato hoti, parañca musāvādā veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca musāvādā paṭivirato hoti, parañca musāvādā veramaṇiyā samādapeti; (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら妄語より離れた者となり、また他者を妄語より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-24.                
     attanā ca pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pisuṇāya vācāya veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pisuṇāya vācāya veramaṇiyā samādapeti; (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら両舌より離れた者となり、また他者を両舌より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-25.                
     attanā ca pharusāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pharusāya vācāya veramaṇiyā samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca pharusāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pharusāya vācāya veramaṇiyā samādapeti; (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら悪口より離れた者となり、また他者を悪口より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-26.                
     attanā ca samphappalāpā paṭivirato hoti, parañca samphappalāpā veramaṇiyā samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca samphappalāpā paṭivirato hoti, parañca samphappalāpā veramaṇiyā samādapeti. (203-17, 20.)  
    訳文                
     自ら綺語より離れた者となり、また他者を綺語より離れることへ勧導します。  
                       
                       
                       
    203-27.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sappurisena sappurisataro’’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      sappurisena    a 善士、善人、正士  
      sappurisataro’’    代的 より善なる者  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が善人以上の善人といわれます」  
                       
                       
                       
     Tatiyaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Tatiyaṃ.    a 第三の  
    訳文                
     第三〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system