|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Ṭhānasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ṭhāna |
sthā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「状態経」(『増支部』4-192) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, ṭhānāni catūhi ṭhānehi
veditabbāni. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Cattāri |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
|
imāni, |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ṭhānāni |
sthā |
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
catūhi |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
具 |
四 |
|
|
|
|
ṭhānehi |
sthā |
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
場所、状態、原因、道理 |
|
|
|
|
veditabbāni. |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
複 |
主 |
知られるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、四つの理由によって知られるべき、これら四つの状態があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamāni cattāri? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamāni |
|
形 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
cattāri? |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saṃvāsena, bhikkhave, sīlaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saṃvāsena, |
saṃ-vas |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
共住、親交 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sīlaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
veditabbaṃ, |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
知られるべき |
|
|
|
|
tañ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
dīghena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
長い |
|
|
|
|
addhunā, |
|
名 |
an |
中 |
単 |
具 |
路、時 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ittaraṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
暫時の、些少の、無常の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、戒は共住によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・以下、『相応部』3-11「七結髪経」にパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, |
man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
具 |
作意する |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
amanasikarotā; |
a-man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
具 |
作意しない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, |
pra-jñā |
形 |
ant |
男 |
単 |
具 |
有慧の |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
duppaññena. |
dur-pra-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
具 |
悪慧の、劣慧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saṃvohārena, bhikkhave, soceyyaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saṃvohārena, |
saṃ-vi-ava-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
業務、商売、対談 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
soceyyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
清浄、浄行 |
|
|
|
|
veditabbaṃ, |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
知られるべき |
|
|
|
|
tañca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; (192-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、清廉さは交渉によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññena. (192-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Āpadāsu, bhikkhave, thāmo veditabbo, so ca kho dīghena addhunā,
na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āpadāsu, |
|
名 |
ā |
女 |
複 |
処 |
災禍、災害、事故 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
thāmo |
|
名 |
as/an |
中 |
単 |
主 |
力、勢力 |
|
|
|
|
veditabbo, |
vid 使 |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
知られるべき |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; (192-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、力は災禍において知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññena. (192-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sākacchāya, bhikkhave, paññā veditabbā, sā ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sākacchāya, |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
会話、議論 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
智慧、般若 |
|
|
|
|
veditabbā, |
vid 使 |
未分 |
a |
女 |
単 |
主 |
知られるべき |
|
|
|
|
sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; (192-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、智慧は対話によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā (192-5.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
[saṃ. ni. 1.122] ‘‘‘Saṃvāsena, bhikkhave, sīlaṃ veditabbaṃ,
tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Saṃvāsena,
bhikkhave, sīlaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、戒は共住によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ (192-5.) |
|
|
|
|
ti, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
vuttaṃ. |
vac 受 |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、このように言われました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vuttaṃ? |
vac 受 |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これによって、何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ saṃvasamāno evaṃ
jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
puggalena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人、個人 |
|
|
|
|
saddhiṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
共に、一緒に(具格支配) |
|
|
|
|
saṃvasamāno |
saṃ-vas |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
共住する、共に住む |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jānāti – |
jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに人が、人とともに共住して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘dīgharattaṃ kho ayamāyasmā khaṇḍakārī chiddakārī sabalakārī
kammāsakārī, na santatakārī na santatavutti [satatavutti (syā. kaṃ.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘dīgha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
長い |
|
|
|
|
rattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
副対 |
夜 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
khaṇḍa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
破片、断片 |
|
|
|
|
kārī |
kṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
なす、作者 |
|
|
|
|
chidda |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
欠陥ある、空洞の、孔、隙間、欠陥 |
|
|
|
|
kārī |
kṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
なす、作者 |
|
|
|
|
sabala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
まだら |
|
|
|
|
kārī |
kṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
なす、作者 |
|
|
|
|
kammāsa |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
雑色の、交雑した、汚点 |
|
|
|
|
kārī, |
kṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
なす、作者 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
santata |
saṃ-tan |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
常に |
|
|
|
|
kārī |
kṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
なす、作者 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
santata |
saṃ-tan |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
常に |
|
|
|
|
vutti; |
|
名 |
i |
女→男 |
単 |
主 |
行為、生活、習慣 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『長い間、この尊者は〔戒を〕断片的になし、穴だらけになし、まだらになし、入り混じりになし、常になさず、常習しない者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sīlesu dussīlo ayamāyasmā, nāyamāyasmā sīlavā’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sīlesu |
|
名 |
a |
中 |
複 |
処 |
戒、習慣 |
|
|
|
|
dussīlo |
|
名 |
a |
中(男) |
単 |
主 |
破戒の、悪戒の |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā, |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sīlavā’’’ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
持戒の |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸々の戒に関して、この尊者は破戒者である。この尊者は持戒者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Idha pana, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ saṃvasamāno
evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Idha pana, bhikkhave, puggalo puggalena
saddhiṃ saṃvasamāno evaṃ jānāti – (192-19.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また、比丘たちよ、ここに人が、人とともに共住して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘dīgharattaṃ kho ayamāyasmā akhaṇḍakārī acchiddakārī
asabalakārī akammāsakārī santatakārī santatavutti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘dīgharattaṃ kho
ayamāyasmā akhaṇḍakārī acchiddakārī asabalakārī akammāsakārī santatakārī
santatavutti; (192-20.) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『長い間、この尊者は〔戒を〕断片的になさず、穴だらけになさず、まだらになさず、入り混じりになさず、常になし、常習する者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sīlesu sīlavā ayamāyasmā, nāyamāyasmā dussīlo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sīlesu sīlavā
ayamāyasmā, nāyamāyasmā dussīlo’ti. (192-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸々の戒に関して、この尊者は持戒者である。この尊者は破戒者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Saṃvāsena, bhikkhave, sīlaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Saṃvāsena, bhikkhave,
sīlaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、戒は共住によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ
paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ
idametaṃ paṭicca
vuttaṃ. (192-17, 18.) |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ、彼、彼女、そのとき(副対) |
|
|
|
|
idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、およそそのように言われたこのことによって、これがいわれたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Saṃvohārena, bhikkhave, soceyyaṃ veditabbaṃ, tañca kho
dīghena addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Saṃvohārena,
bhikkhave, soceyyaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ;
(192-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、清廉さは交渉によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. (192-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、このように言われました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (192-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これによって、何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ saṃvoharamāno evaṃ
jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
puggalo puggalena saddhiṃ saṃvoharamāno evaṃ jānāti – (192-19.) |
|
|
|
|
saṃvoharamāno |
saṃ-vi-ava-hṛ |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取引する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに人が、人とともに交渉して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘aññathā kho ayamāyasmā ekena eko voharati, aññathā dvīhi,
aññathā tīhi, aññathā sambahulehi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā, |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ekena |
|
数 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
一、とある |
|
|
|
|
eko |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一、とある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
voharati, |
vi-ava-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
言説する、説く、決定する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
dvīhi, |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
二 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
tīhi, |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
sambahulehi; |
|
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
多くの、衆多の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者は、一人と一人で〔の場合〕と、二人、三人、多数と〔の場合〕では、異なったことを言説する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vokkamati ayamāyasmā purimavohārā pacchimavohāraṃ; |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vokkamati |
vi-ud-kram |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
それる、堕落する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
purima |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
前の、古い、最初の |
|
|
|
|
vohārā |
vi-ava-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
言説、名称、慣例、俗事、売買 |
|
|
|
|
pacchima |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
後の、最後の |
|
|
|
|
vohāraṃ; |
vi-ava-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
言説、名称、慣例、俗事、売買 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は、先の言説から後の言説へと逸脱する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
aparisuddhavohāro ayamāyasmā, nāyamāyasmā
parisuddhavohāro’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aparisuddha |
a-pari-śudh |
形 |
a |
‐ |
有(持) |
不浄の |
|
|
|
|
vohāro |
vi-ava-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
言説、名称、慣例、俗事、売買 |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā, |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
parisuddha |
pari-śudh |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
清浄の |
|
|
|
|
vohāro’’’ |
vi-ava-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
言説、名称、慣例、俗事、売買 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は、清廉ならぬ言説の者である。この尊者は、清廉な言説の者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ saṃvoharamāno
evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, puggalo puggalena
saddhiṃ saṃvoharamāno evaṃ jānāti – (192-32.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここに人が、人とともに交渉して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yatheva kho ayamāyasmā ekena eko voharati, tathā dvīhi, tathā
tīhi, tathā sambahulehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho ayamāyasmā ekena
eko voharati, tathā dvīhi, tathā tīhi, tathā sambahulehi. (192-33.) |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者は、一人と一人で〔の場合〕と、二人、三人、多数と〔の場合〕で、同様に言説する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nāyamāyasmā vokkamati purimavohārā pacchimavohāraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ayamāyasmā vokkamati
purimavohārā pacchimavohāraṃ; (192-34.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は、先の言説から後の言説へと逸脱することがない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
parisuddhavohāro ayamāyasmā, nāyamāyasmā
aparisuddhavohāro’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parisuddhavohāro
ayamāyasmā, nāyamāyasmā aparisuddhavohāro’ti. (192-34.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は、清廉な言説の者である。この尊者は、清廉ならぬ言説の者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Saṃvohārena, bhikkhave, soceyyaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Saṃvohārena,
bhikkhave, soceyyaṃ veditabbaṃ, tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ;
(192-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、清廉さは交渉によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ
paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (192-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、およそそのように言われたこのことによって、これがいわれたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Āpadāsu, bhikkhave, thāmo veditabbo, so ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Āpadāsu, bhikkhave,
thāmo veditabbo, so ca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、力は災禍において知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. (192-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、このように言われました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (192-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これによって、何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco ñātibyasanena vā phuṭṭho samāno,
bhogabyasanena vā phuṭṭho samāno, rogabyasanena vā phuṭṭho samāno na iti
paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
ñāti |
jñā |
名 |
i |
女 |
依(属) |
親戚 |
|
|
|
|
byasanena |
vi-as |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
不幸、災厄 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
phuṭṭho |
spṛś |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
触れた |
|
|
|
|
samāno, |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
bhoga |
bhuj |
名 |
a |
男 |
依(属) |
富、財、受用 |
|
|
|
|
byasanena |
vi-as |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
不幸、災厄 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
phuṭṭho |
spṛś |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
触れた |
|
|
|
|
samāno, |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
roga |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
病気、疾病 |
|
|
|
|
byasanena |
vi-as |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
不幸、災厄 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
phuṭṭho |
spṛś |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
触れた |
|
|
|
|
samāno |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisañcikkhati – |
prati-saṃ-khyā 強 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
精察する、深慮する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の者は、親族の災厄に触れ、富の災厄に触れ、病気の災厄に触れながら、このようには熟慮しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘tathābhūto kho ayaṃ lokasannivāso tathābhūto ayaṃ
attabhāvapaṭilābho yathābhūte lokasannivāse yathābhūte attabhāvapaṭilābhe
aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti loko ca aṭṭha lokadhamme
anuparivattati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘tathābhūto |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
そのように、如実に |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
有(処) |
世界、世間 |
|
|
|
|
sannivāso |
saṃ-ni-vas |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
共住 |
|
|
|
|
tathābhūto |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
そのように、如実に |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
atta |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
自己、我 |
|
|
|
|
bhāva |
bhū |
名 |
a |
男 |
有(属) |
本性、状態 →自体 |
|
|
|
|
paṭilābho |
prati-labh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
獲得、得達 |
|
|
|
|
yathābhūte |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
そのように、如実に |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(処) |
世界、世間 |
|
|
|
|
sannivāse |
saṃ-ni-vas |
名 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
共住 |
|
|
|
|
yathābhūte |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
そのように、如実に |
|
|
|
|
atta |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
自己、我 |
|
|
|
|
bhāva |
bhū |
名 |
a |
男 |
依(属) |
本性、状態 →自体 |
|
|
|
|
paṭilābhe |
prati-labh |
名 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
獲得、得達 |
|
|
|
|
aṭṭha |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
八 |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(処) |
世界、世間 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuparivattanti |
anu-pari-vṛt |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
随転する、従事する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
loko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
世界、世間 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aṭṭha |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
八 |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(処) |
世界、世間 |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
対 |
法 |
|
|
|
|
anuparivattati – |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この、世間における共住者はこのようなものだ。この、自体の獲得者はこのようなものだ。そのような世間における共住があり、そのような自体の獲得があるときには、八つの世間法が世間を随転し、また世間が八つの世間法を随転するのだから。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・大仰な表現だが、要は、生きている以上は幸不幸があるものだ、ということであろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca,
sukhañca, dukkhañcā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
lābho |
labh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
利得 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
alābho |
a-labh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
不利得 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
yaso |
|
名 |
as |
中 |
単 |
主 |
名誉、名声 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ayaso |
|
形 |
as |
中 |
単 |
主 |
不名誉 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
nindā |
nid |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
叱責、非難 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pasaṃsā |
pra-śams |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
称讃 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
sukhañ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
楽 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
dukkhañ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
cā’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕不得と不利得、名誉と不名誉、非難と賞賛、また楽と苦が』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So ñātibyasanena vā phuṭṭho samāno bhogabyasanena vā phuṭṭho
samāno rogabyasanena vā phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ
kandati, sammohaṃ āpajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ñātibyasanena vā
phuṭṭho samāno bhogabyasanena vā phuṭṭho samāno rogabyasanena vā phuṭṭho
samāno (192-47.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
socati |
śuc |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
悲しむ、愁う |
|
|
|
|
kilamati |
klam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疲れる |
|
|
|
|
paridevati, |
pari-div |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
泣く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ura |
|
名 |
a |
男中 |
依(対) |
胸 |
|
|
|
|
tāḷiṃ |
taḍ |
形 |
in |
中 |
単 |
副対 |
打つ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kandati, |
krand |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
号泣する、悲泣する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammohaṃ |
saṃ-muh |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
迷妄、迷乱 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjati. |
ā-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
来る、遭う、到達する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は、親族の災厄に触れ、富の災厄に触れ、病気の災厄に触れて、悲しみ、疲弊し、泣き、胸を打って号泣し、迷乱に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco ñātibyasanena vā phuṭṭho samāno
bhogabyasanena vā phuṭṭho samāno rogabyasanena vā phuṭṭho samāno iti
paṭisañcikkhati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco
ñātibyasanena vā phuṭṭho samāno bhogabyasanena vā phuṭṭho samāno
rogabyasanena vā phuṭṭho samāno iti paṭisañcikkhati – (192-47.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の者は、親族の災厄に触れ、富の災厄に触れ、病気の災厄に触れながら、このように熟慮します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘tathābhūto kho ayaṃ lokasannivāso tathābhūto ayaṃ
attabhāvapaṭilābho yathābhūte lokasannivāse yathābhūte attabhāvapaṭilābhe
aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti loko ca aṭṭha lokadhamme
anuparivattati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘tathābhūto kho ayaṃ
lokasannivāso tathābhūto ayaṃ attabhāvapaṭilābho yathābhūte lokasannivāse
yathābhūte attabhāvapaṭilābhe aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti loko ca
aṭṭha lokadhamme anuparivattati – (192-48.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この、世間における共住者はこのようなものだ。この、自体の獲得者はこのようなものだ。そのような世間における共住があり、そのような自体の獲得があるときには、八つの世間法が世間を随転し、また世間が八つの世間法を随転するのだから。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca,
sukhañca, dukkhañcā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
lābho ca, alābho ca,
yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca, sukhañca, dukkhañcā’ti. (192-49.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕不得と不利得、名誉と不名誉、非難と賞賛、また楽と苦が』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So ñātibyasanena vā phuṭṭho samāno bhogabyasanena vā phuṭṭho
samāno rogabyasanena vā phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati,
na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So ñātibyasanena vā
phuṭṭho samāno bhogabyasanena vā phuṭṭho samāno rogabyasanena vā phuṭṭho
samāno na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. (192-50.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は、親族の災厄に触れ、富の災厄に触れ、病気の災厄に触れても、悲しまず、疲弊せず、泣かず、胸を打って号泣せず、迷乱に至りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Āpadāsu, bhikkhave, thāmo veditabbo, so ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Āpadāsu, bhikkhave,
thāmo veditabbo, so ca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、力は災禍において知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ
paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (192-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、およそそのように言われたこのことによって、これがいわれたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Sākacchāya, bhikkhave, paññā veditabbā, sā ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Sākacchāya,
bhikkhave, paññā veditabbā, sā ca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、智慧は対話によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. (192-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、このように言われました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (192-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これによって、何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ sākacchāyamāno evaṃ
jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
puggalo puggalena saddhiṃ sākacchāyamāno evaṃ jānāti – (192-19.) |
|
|
|
|
sākacchāyamāno |
|
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
会話する、議論する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに人が、人とともに対話して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca
pañhāsamudāhāro, duppañño ayamāyasmā, nāyamāyasmā paññavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
imassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
āyasmato |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
属 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ummaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
トンネル、傍道、邪道 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
abhinīhāro |
abhi-nir-hṛ? |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
引発、志向、決意 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pañhā |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
問い |
|
|
|
|
samudāhāro, |
saṃ-ud-ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
言説、会話 |
|
|
|
|
duppañño |
dur-pra-jñā |
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
悪慧の、劣慧の |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā, |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
paññavā. |
pra-jñā |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
有慧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者の、このような〔問いの〕経路からして、このような志向からして、またこのような問いによる言説からして、この尊者は劣慧者である。この尊者は有慧者ではない。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・Yathāとは「その理由により」yenākārena.であると『註』はいう。 |
|
|
|
・また、Ummaggoti pañhummaggo. と述べるが、これではUmmaggoとは具体的に何であるか不明のままである。ここでは上のように解したが、『増支部』4-186「浮上経」に対する『註』のように「浮上」ummujjanaの意味で取るべきか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
kissa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
何、誰 |
|
|
|
|
hetu? |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
副対 |
因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それはなぜか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā na ceva gambhīraṃ atthapadaṃ udāharati
santaṃ paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ paṇḍitavedanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
gambhīraṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
深い、甚深の |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
男中 |
相 |
義 |
|
|
|
|
padaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
句、足 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
udāharati |
ud-ā-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
発言する、述べる、引例する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
santaṃ |
śam |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
寂静の |
|
|
|
|
paṇītaṃ |
pra-nī |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
適用された、勝妙の |
|
|
|
|
atakka |
a-tark |
名 |
a |
男 |
有(属) |
takka(思索、思択、理論、推論)ならざる |
|
|
|
|
avacaraṃ |
ava-car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
界、行境 →推論の範囲を超えた、深奥の |
|
|
|
|
nipuṇaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
微妙の、巧妙の |
|
|
|
|
paṇḍita |
|
形 |
a |
‐ |
依(具) |
賢い |
|
|
|
|
vedanīyaṃ. |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
対 |
感受すべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜならこの尊者は、甚深の、寂静の、勝妙の、深奥の、微妙の、賢者によって感受されるべき、そのような意義と字句を述べていないからである。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』のSantanti paccanīkasantatāya santaṃ katvā na kathetīti attho. という説明が「Santanというのは、反論の寂止性の故に寂静をなして語ることがない、という意味である」という意味であろうから、「寂静の」とした。ただ、「ある、なる」だけでなく「善い」をも意味する語根asの現在分詞である可能性もあろうかとも思われる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā dhammaṃ bhāsati tassa ca nappaṭibalo
saṃkhittena vā vitthārena vā atthaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ
vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāsati |
bhāṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
話す、語る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
paṭibalo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有能な、可能な、耐えうる |
|
|
|
|
saṃkhittena |
saṃ-kṣip |
形 |
a |
中 |
単 |
副具 |
要略すれば、簡潔には |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
vitthārena |
vi-stṛ 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
広説すれば、詳細には |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味 |
|
|
|
|
ācikkhituṃ |
ā-khyā 強 |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
告知、宣説すること |
|
|
|
|
desetuṃ |
|
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
説示、教説すること |
|
|
|
|
paññāpetuṃ |
pra-jñā 使 |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
施設、告知すること |
|
|
|
|
paṭṭhapetuṃ |
|
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
建立すること |
|
|
|
|
vivarituṃ |
vi-vṛ |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
開顕、開明すること |
|
|
|
|
vibhajituṃ |
vi-bhaj |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
解釈すること |
|
|
|
|
uttānīkātuṃ. |
ud-tan, kṛ |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
闡明すること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は法を説いてはいるが、この者には簡潔に、あるいは詳細に意義を宣説し、説示し、告知し、建立し、開顕し、解釈し、開明することができていない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Duppañño ayamāyasmā, nāyamāyasmā paññavā’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Duppañño ayamāyasmā,
nāyamāyasmā paññavā’’’ (192-63.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は劣慧者である。この尊者は有慧者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, cakkhumā puriso udakarahadassa tīre
ṭhito passeyya parittaṃ macchaṃ ummujjamānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
cakkhumā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
眼ある |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
rahadassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
池、湖、沼 |
|
|
|
|
tīre |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
岸 |
|
|
|
|
ṭhito |
sthā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
立つ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
passeyya |
paś |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parittaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
小さい、少ない |
|
|
|
|
macchaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
魚 |
|
|
|
|
ummujjamānaṃ. |
ud-majj |
現分 |
a |
中 |
単 |
対 |
浮かぶ、水から顔を出す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、眼ある男が湖沼の岸に立って、小さな魚が顔を出すのを見たとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa – |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、このような〔思いが〕起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa macchassa ummaggo yathā ca ūmighāto yathā ca
vegāyitattaṃ, paritto ayaṃ maccho, nāyaṃ maccho mahanto’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
imassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
macchassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
魚 |
|
|
|
|
ummaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
トンネル、傍道、邪道 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ūmi |
|
名 |
i, ī |
女 |
依(属) |
波 |
|
|
|
|
ghāto |
han |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
殺害、破壊 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vegāyitattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
勢力、威力 |
|
|
|
|
paritto |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
小さい、少ない |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
maccho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
魚 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
maccho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
魚 |
|
|
|
|
mahanto’ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
大きい |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この魚の、このような経路からして、このような波の立てかたからして、このような勢いからして、この魚は小さい。この魚は大きくない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamevaṃ kho, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ
sākacchāyamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, puggalo
puggalena saddhiṃ sākacchāyamāno evaṃ jānāti – (192-62.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、ここに人が、人とともに対話して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca
pañhāsamudāhāro, duppañño ayamāyasmā, nāyamāyasmā paññavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā kho imassa
āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca pañhāsamudāhāro, duppañño
ayamāyasmā, nāyamāyasmā paññavā. (192-63.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者の、このような〔問いの〕経路からして、このような志向からして、またこのような問いによる言説からして、この尊者は劣慧者である。この尊者は有慧者ではない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu?
(192-64.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それはなぜか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā na ceva gambhīraṃ atthapadaṃ udāharati
santaṃ paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ paṇḍitavedanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā na
ceva gambhīraṃ atthapadaṃ udāharati santaṃ paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ
paṇḍitavedanīyaṃ. (192-65.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜならこの尊者は、甚深の、寂静の、勝妙の、深奥の、微妙の、賢者によって感受されるべき、そのような意義と字句を述べていないからである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā dhammaṃ bhāsati, tassa ca na paṭibalo
saṃkhittena vā vitthārena vā atthaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ
vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā
dhammaṃ bhāsati, tassa ca na paṭibalo saṃkhittena vā vitthārena vā atthaṃ
ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ.
(192-66.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は法を説いてはいるが、この者には簡潔に、あるいは詳細に意義を宣説し、説示し、告知し、建立し、開顕し、解釈し、開明することができていない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Duppañño ayamāyasmā, nāyamāyasmā paññavā’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Duppañño ayamāyasmā,
nāyamāyasmā paññavā’’’ti. (192-67.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は劣慧者である。この尊者は有慧者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-77. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ
sākacchāyamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ sākacchāyamāno evaṃ jānāti – (192-62.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここに人が、人とともに対話して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-78. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca
pañhāsamudāhāro, paññavā ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā kho imassa
āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca pañhāsamudāhāro, paññavā
ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño. (192-63.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者の、このような〔問いの〕経路からして、このような志向からして、またこのような問いによる言説からして、この尊者は有慧者である。この尊者は劣慧者ではない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-79. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu?
(192-64.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それはなぜか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-80. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā gambhīrañceva atthapadaṃ udāharati santaṃ
paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ paṇḍitavedanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā
gambhīrañceva atthapadaṃ udāharati santaṃ paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ
paṇḍitavedanīyaṃ. (192-65.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜならこの尊者は、甚深の、寂静の、勝妙の、深奥の、微妙の、賢者によって感受されるべき、そのような意義と字句を述べているからである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-81. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā dhammaṃ bhāsati, tassa ca paṭibalo saṃkhittena
vā vitthārena vā atthaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ
vibhajituṃ uttānīkātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā
dhammaṃ bhāsati, tassa ca paṭibalo saṃkhittena vā vitthārena vā atthaṃ
ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ.
(192-66.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は法を説いており、この者には簡潔に、あるいは詳細に意義を宣説し、説示し、告知し、建立し、開顕し、解釈し、開明することができている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-82. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paññavā ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paññavā ayamāyasmā,
nāyamāyasmā duppañño’’’ti. (192-67.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は有慧者である。この尊者は劣慧者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-83. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, cakkhumā puriso udakarahadassa tīre
ṭhito passeyya mahantaṃ macchaṃ ummujjamānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, cakkhumā puriso udakarahadassa tīre ṭhito passeyya mahantaṃ macchaṃ ummujjamānaṃ.
(192-68.) |
|
|
|
|
mahantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
大きい |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、眼ある男が湖沼の岸に立って、大さな魚が顔を出すのを見たとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-84. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa evamassa –
(192-69.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、このような〔思いが〕起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-85. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa macchassa ummaggo yathā ca ūmighāto yathā ca
vegāyitattaṃ, mahanto ayaṃ maccho, nāyaṃ maccho paritto’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā kho imassa
macchassa ummaggo yathā ca ūmighāto yathā ca vegāyitattaṃ, mahanto ayaṃ
maccho, nāyaṃ maccho paritto’ti. (192-70.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この魚の、このような経路からして、このような波の立てかたからして、このような勢いからして、この魚は大さい。この魚は小さくない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-86. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamevaṃ kho, bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ
sākacchāyamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evamevaṃ kho,
bhikkhave, puggalo puggalena saddhiṃ sākacchāyamāno evaṃ jānāti – (192-71.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、ここに人が、人とともに対話して、このように知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-87. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā kho imassa āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca
pañhāsamudāhāro, paññavā ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā kho imassa
āyasmato ummaggo yathā ca abhinīhāro yathā ca pañhāsamudāhāro, paññavā
ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño. (192-78.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊者の、このような〔問いの〕経路からして、このような志向からして、またこのような問いによる言説からして、この尊者は有慧者である。この尊者は劣慧者ではない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-88. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ kissa hetu?
(192-64.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それはなぜか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-89. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā gambhīrañceva atthapadaṃ udāharati santaṃ
paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ paṇḍitavedanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā hi ayamāyasmā
gambhīrañceva atthapadaṃ udāharati santaṃ paṇītaṃ atakkāvacaraṃ nipuṇaṃ
paṇḍitavedanīyaṃ. (192-80.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜならこの尊者は、甚深の、寂静の、勝妙の、深奥の、微妙の、賢者によって感受されるべき、そのような意義と字句を述べているからである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-90. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā dhammaṃ bhāsati, tassa ca paṭibalo saṃkhittena
vā vitthārena vā atthaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ
vibhajituṃ uttānīkātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañca ayamāyasmā
dhammaṃ bhāsati, tassa ca paṭibalo saṃkhittena vā vitthārena vā atthaṃ
ācikkhituṃ desetuṃ paññāpetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ.
(192-81.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は法を説いており、この者には簡潔に、あるいは詳細に意義を宣説し、説示し、告知し、建立し、開顕し、解釈し、開明することができている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-91. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paññavā ayamāyasmā, nāyamāyasmā duppañño’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paññavā ayamāyasmā,
nāyamāyasmā duppañño’ti. (192-82.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この尊者は有慧者である。この尊者は劣慧者ではない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-92. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Sākacchāya, bhikkhave, paññā veditabbā, sā ca kho dīghena
addhunā, na ittaraṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Sākacchāya,
bhikkhave, paññā veditabbā, sā ca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; (192-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、智慧は対話によって知られるべきです。そしてそれは、暫時ではなく長時により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-93. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
manasikarotā, no amanasikarotā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasikarotā, no
amanasikarotā; (192-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
作意しない者でなく、作意する者により、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-94. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paññavatā, no duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ
paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññavatā, no
duppaññenā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (192-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
劣慧の者でなく、有慧の者によって〔知られます〕』と、およそそのように言われたこのことによって、これがいわれたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192-95. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, cattāri ṭhānāni imehi catūhi ṭhānehi
veditabbānī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, cattāri ṭhānāni imehi catūhi ṭhānehi veditabbānī’’
(192-1.) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
imehi |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら四つの理由によって知られるべき、これら四つの状態があります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |