|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10. Sugatavinayasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sugata |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
依(属) |
善逝 |
|
|
|
|
vinaya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
律 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善逝律経」(『増支部』4-160) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160. ‘‘Sugato vā, bhikkhave, loke tiṭṭhamāno sugatavinayo vā
tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya
devamanussānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sugato |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく行ったもの、善逝 |
|
|
|
|
vā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
loke |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
世界、世間 |
|
|
|
|
tiṭṭhamāno |
sthā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
立つ、住立する |
|
|
|
|
sugata |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
依(属) |
善逝 |
|
|
|
|
vinayo |
vi-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
律、調伏 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
jana |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
人 |
|
|
|
|
hitāya |
dhā |
名過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
有益な、利益 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
jana |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
人 |
|
|
|
|
sukhāya |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
与 |
楽 |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(対) |
世界、世間 |
|
|
|
|
anukampāya |
anu-kamp |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
同情、憐愍、慈悲 |
|
|
|
|
atthāya |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
与 |
義 |
|
|
|
|
hitāya |
dhā |
名過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
有益な、利益 |
|
|
|
|
sukhāya |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
与 |
楽 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
相 |
天、神、陛下 |
|
|
|
|
manussānaṃ. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人間 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、善逝あるいは善逝の律が世に住立しているならば、そのことは多くの人の益のため、多くの人の楽のため、世間への憐愍のため、神々と人々の義、益、楽のためとなることでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sugato? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sugato? |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく行ったもの、善逝 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが善逝なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho
vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā
devamanussānaṃ buddho bhagavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
tathāgato |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
如来 |
|
|
|
|
loke |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
世界、世間 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
arahaṃ |
arh |
名現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
阿羅漢、応供 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
sambuddho |
saṃ-budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
等覚 |
|
|
|
|
vijjā |
vid |
名 |
ā |
女 |
相 |
明智 |
|
|
|
|
caraṇa |
car |
名 |
a |
中 |
依(具) |
行、行為、実践、徳行 |
|
|
|
|
sampanno |
saṃ-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具足した、成就した →明行足 |
|
|
|
|
sugato |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく行ったもの、善逝 |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
世界、世間 |
|
|
|
|
vidū |
vid |
形 |
ū |
男 |
単 |
主 |
賢い、知者 →世間解 |
|
|
|
|
anuttaro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
この上ない、無上士 |
|
|
|
|
purisa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
人、男 |
|
|
|
|
damma |
dam |
未分 |
a |
‐ |
依(属) |
ならされるべき |
|
|
|
|
sārathi |
|
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
御者 →調御丈夫 |
|
|
|
|
satthā |
śās |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
師 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
天、神、陛下 |
|
|
|
|
manussānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人間 →天人師 |
|
|
|
|
buddho |
budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
仏陀、覚者 |
|
|
|
|
bhagavā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、阿羅漢、正等覚、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊たる如来が世に現れます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, sugato. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sugato. |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく行ったもの、善逝 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが善逝です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sugatavinayo? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sugata |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
依(属) |
善逝 |
|
|
|
|
vinayo? |
vi-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
律、調伏 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが善逝の律なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ
sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ
pakāseti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
deseti |
diś 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
示す、指示する、教示する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ādi |
|
名 |
i |
男中 |
依(処) |
最初、初 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
majjhe |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
処 |
中、中間の |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
pariyosāna |
pari-o-sā 使 |
名 |
a |
中 |
依(処) |
終末、完結、完了 |
|
|
|
|
kalyāṇaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
sātthaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義ある、有義の(sa-attha) |
|
|
|
|
sabyañjanaṃ, |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
字ある |
|
|
|
|
kevala |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
独一、独存、完全、全部 |
|
|
|
|
paripuṇṇaṃ |
pari-pṝ |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
円満した、充満した、完全な |
|
|
|
|
parisuddhaṃ |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
清浄の |
|
|
|
|
brahmacariyaṃ |
bṛh, car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
梵行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pakāseti. |
pra-kāś 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
説明する、あきらかにする、知らせる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は、始めよく、半ばよく、終わりよく、意義をそなえ、字句をそなえた法を、完全に円満した清浄の梵行を明らかにします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, sugatavinayo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sugata |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
依(属) |
善逝 |
|
|
|
|
vinayo. |
vi-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
律、調伏 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが善逝の律です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ sugato vā, bhikkhave, loke tiṭṭhamāno sugatavinayo vā
tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya
devamanussānanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
sugato vā, bhikkhave,
loke tiṭṭhamāno sugatavinayo vā tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya
lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānan (160-1.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このように、比丘たちよ、善逝あるいは善逝の律が世に住立しているならば、そのことは多くの人の益のため、多くの人の楽のため、世間への憐愍のため、神々と人々の義、益、楽のためとなることでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Cattārome, bhikkhave, dhammā saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Cattāro |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
|
ime, |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
saddhammassa |
sa-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
正法 |
|
|
|
|
sammosāya |
saṃ-mṛṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
失念、錯乱 |
|
|
|
|
antaradhānāya |
dhā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
滅没、隠没 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvattanti. |
saṃ-vṛt |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
転起する、作用する、導く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら四つの法は、正法の錯乱と隠没へと導きます。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『相応部』16-13「偽正法経」、『増支部』「二集」「論争品」第10経などにパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame cattāro? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
cattāro? |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhū duggahitaṃ suttantaṃ pariyāpuṇanti
dunnikkhittehi padabyañjanehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
duggahitaṃ |
dur-grah |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
誤解の、謬見ある |
|
|
|
|
suttantaṃ |
sīv |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
経、経典 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyāpuṇanti |
pari-āp |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
学得する、得達する、了知する、暗記する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dunnikkhittehi |
dur-ni-kṣip |
過分 |
a |
中 |
複 |
具 |
悪く布置された |
|
|
|
|
pada |
|
名 |
a |
中 |
相 |
足、歩 |
|
|
|
|
byañjanehi. |
|
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
特相、字句 →文句 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、比丘たちが、悪しく布置された文句による、悪しく把持された経典を学得します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dunnikkhittassa, bhikkhave, padabyañjanassa atthopi dunnayo
hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dunnikkhittassa, |
dur-ni-kṣip |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
悪く布置された |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
pada |
|
名 |
a |
中 |
相 |
足、歩 |
|
|
|
|
byañjanassa |
vi-añj |
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
特相、字句 →文句 |
|
|
|
|
attho |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
義、意味 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
dunnayo |
dur-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
悪い方法、難解 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、悪しく布置された文句の意味は悪しき理趣となります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・ここも『増支部』「二集」「論争品」第10経などにパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo dhammo saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
paṭhamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
|
dhammo |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
saddhammassa |
sa-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
正法 |
|
|
|
|
sammosāya |
saṃ-mṛṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
失念、錯乱 |
|
|
|
|
antaradhānāya |
dhā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
滅没、隠没 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvattati. |
saṃ-vṛt |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
転起する、作用する、導く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の錯乱と隠没へと導く第一の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū dubbacā honti
dovacassakaraṇehi dhammehi samannāgatā akkhamā appadakkhiṇaggāhino
anusāsaniṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
後の、次の、他の、(副対で)さらに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
dubbacā |
dur-vac |
名形 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
悪語 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dovacassa |
dur-vac |
名 |
a |
中 |
有(属) |
悪言、不受諫 |
|
|
|
|
karaṇehi |
kṛ |
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
所作、遂行 →説諭しがたき |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
|
samannāgatā |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
具足した |
|
|
|
|
akkhamā |
a-kṣam |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
耐えない |
|
|
|
|
appadakkhiṇa |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
巧みでない |
|
|
|
|
gāhino |
|
名形 |
in |
男 |
複 |
主 |
取る、取る人 |
|
|
|
|
anusāsaniṃ. |
anu-śās |
名 |
ī |
女 |
単 |
対 |
教誡、教訓 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘たちが、悪語あり、説諭しがたき性質をそなえ、忍耐がなく、教誡を把握することの巧みでない者たちとなります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『相応部』16-6「教誡経」などに出る表現。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo saddhammassa
sammosāya antaradhānāya saṃvattati. (160-13.) |
|
|
|
|
dutiyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の錯乱と隠没へと導く第二の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā
dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te na sakkaccaṃ suttantaṃ paraṃ
vācenti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
後の、次の、他の、(副対で)さらに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
有(持) |
多い |
|
|
|
|
sutā |
śru |
名過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
āgata |
ā-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
来た |
|
|
|
|
āgamā |
ā-gam |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
阿含、伝承 →阿含に通じた |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(対) |
法 |
|
|
|
|
dharā |
dhṛ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
持つ、保持する |
|
|
|
|
vinaya |
|
名 |
a |
男 |
依(対) |
律 |
|
|
|
|
dharā |
dhṛ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
持つ、保持する |
|
|
|
|
mātikā |
|
名 |
ā |
女 |
依(対) |
論母、本典要目 |
|
|
|
|
dharā, |
dhṛ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
持つ、保持する |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sakkaccaṃ |
sat-kṛ |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
恭敬して、恭しく |
|
|
|
|
suttantaṃ |
sīv |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
経、経典 |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vācenti. |
vac 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
説かせる、誦せしむ、教える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、およそ多聞であり、阿含に通じ、法を保ち、律を保ち、論母を保つ比丘たち、彼らが、恭しく経典を他者へ教えることがありません。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharāという表現は『長部』16「大般涅槃経経」などに出る。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tesaṃ accayena chinnamūlako suttanto hoti appaṭisaraṇo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
accayena |
ati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
過ぎてから、死後 |
|
|
|
|
chinna |
chid |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
切断された、切られた |
|
|
|
|
mūlako |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
根本とする、価値ある、根 |
|
|
|
|
suttanto |
sīv |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
経、経典 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appaṭisaraṇo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
帰趣なき、無所依の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らの死後、経典は根を断たれ、よりどころなきものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo saddhammassa
sammosāya antaradhānāya saṃvattati. (160-13.) |
|
|
|
|
tatiyo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の錯乱と隠没へと導く第三の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, therā bhikkhū bāhulikā honti
sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā, na vīriyaṃ ārabhanti
appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa
sacchikiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
後の、次の、他の、(副対で)さらに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
therā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
長老、上座 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bāhulikā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
贅沢な |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sāthalikā, |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
放漫、怠慢 |
|
|
|
|
okkamane |
ava-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
入来、接近、堕落 |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(対) |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
gamā, |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
行く →先行、先駆、先導 |
|
|
|
|
paviveke |
pra-vi-vic |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
nikkhitta |
ni-kṣip |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
布置された、放棄された |
|
|
|
|
dhurā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
重荷、責任、先導 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
vīriyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
精進 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabhanti |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
はじめる、出発する、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appattassa |
a-pra-āp |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
得達されない |
|
|
|
|
pattiyā |
pra-āp |
名 |
i |
女 |
単 |
与 |
得達、獲得、利得 |
|
|
|
|
anadhigatassa |
an-adhi-gam |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
証得されない |
|
|
|
|
adhigamāya |
adhi-gam |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
到達、証得 |
|
|
|
|
asacchikatassa |
a-sacchi-kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
作証されない |
|
|
|
|
sacchikiriyāya. |
kṛ |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
作証、現証、能証 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、上座の比丘たちが、奢侈、怠慢であり、堕落において先行し、遠離における先導を放棄し、得達されていないものの得達のため、証得されていないものの証得のため、作証されていないものの作証のため精進に励まず、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『増支部』「二集」「会衆品」第3経などにパラレル。前半と後半の言い回しは、それぞれ諸経にパラレルあり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tesaṃ pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
pacchimā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
後の、最後の、西の |
|
|
|
|
janatā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
人々 |
|
|
|
|
diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
依(与) |
見、見解、謬見 |
|
|
|
|
anugatiṃ |
anu-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
従属、随従、依止 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjati. |
ā-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
来る、遭う、到達する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らの後の人々が見解への従属へ至り、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sāpi hoti bāhulikā sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke
nikkhittadhurā, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa
adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bāhulikā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
贅沢な |
|
|
|
|
sāthalikā, |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
放漫、怠慢 |
|
|
|
|
okkamane |
ava-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
入来、接近、堕落 |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
有(持) |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
gamā, |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
行く →先行、先駆、先導、上首 |
|
|
|
|
paviveke |
pra-vi-vic |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
nikkhitta |
ni-kṣip |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
布置された、放棄された |
|
|
|
|
dhurā, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 →女 |
複 |
主 |
重荷、責任、先導 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
vīriyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
精進 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabhati |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
始める、励む |
|
|
|
|
appattassa pattiyā
anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. (160-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その〔人々〕もまた、奢侈、怠慢であり、堕落において先行し、遠離における先導を放棄し、得達されていないものの得達のため、証得されていないものの証得のため、作証されていないものの作証のため精進に励みません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo saddhammassa
sammosāya antaradhānāya saṃvattati. (160-13.) |
|
|
|
|
catuttho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第四の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の錯乱と隠没へと導く第四の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā saddhammassa sammosāya
antaradhānāya saṃvattantī’’ (160-9.) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら四つの法は、正法の錯乱と隠没へと導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Cattārome, bhikkhave, dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya
anantaradhānāya saṃvattanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Cattārome,
bhikkhave, dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya
anantaradhānāya saṃvattanti. (160-9.) |
|
|
|
|
ṭhitiyā |
sthā |
名 |
i |
女 |
単 |
与 |
住、止住、定立 |
|
|
|
|
asammosāya |
a-saṃ-muh |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
不妄、不惑乱 |
|
|
|
|
anantaradhānāya |
an-antara-dhā |
形 |
a |
中 |
単 |
与 |
不滅没、不隠没 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら四つの法は、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame cattāro? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame cattāro?
(160-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhū suggahitaṃ suttantaṃ pariyāpuṇanti
sunikkhittehi padabyañjanehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhū suggahitaṃ suttantaṃ pariyāpuṇanti sunikkhittehi padabyañjanehi.
(160-11.) |
|
|
|
|
suggahitaṃ |
su-grah |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく把持された |
|
|
|
|
sunikkhittehi |
su-ni-kṣip |
過分 |
a |
中 |
複 |
具 |
善く布置された、善く整備・配置された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、比丘たちが、善く布置された文句による、よく把持された経典を学得します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sunikkhittassa, bhikkhave, padabyañjanassa atthopi sunayo
hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sunikkhittassa, |
su-ni-kṣip |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
善く布置された、善く整備・配置された |
|
|
|
|
bhikkhave,
padabyañjanassa atthopi sunayo hoti.
(160-12.) |
|
|
|
|
sunayo |
su-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
善き道理 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
善く布置された文句の意味は善き理趣となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya
anantaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave,
paṭhamo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.
(160-13, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導く第一の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū suvacā honti
sovacassakaraṇehi dhammehi samannāgatā khamā padakkhiṇaggāhino
anusāsaniṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhū suvacā honti
sovacassakaraṇehi
dhammehi samannāgatā khamā padakkhiṇaggāhino anusāsaniṃ. (160-14.) |
|
|
|
|
suvacā |
su-vac |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善語の、説きやすき、従順の |
|
|
|
|
sovacassa |
su-vac |
名 |
a |
中 |
有(属) |
従順、柔和 |
|
|
|
|
khamā |
kṣam |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
耐える、忍ぶ |
|
|
|
|
padakkhiṇa |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
巧みな |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘たちが、善語あり、説諭しやすき性質をそなえ、忍耐あり、教誡を把握することの巧みな者たちとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya
anantaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave,
dutiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.
(160-15, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導く第二の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā
dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te sakkaccaṃ suttantaṃ paraṃ
vācenti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā
mātikādharā, te sakkaccaṃ suttantaṃ paraṃ vācenti. (160-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、およそ多聞であり、阿含に通じ、法を保ち、律を保ち、論母を保つ比丘たち、彼らが、恭しく経典を他者へ教えます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tesaṃ accayena nacchinnamūlako [acchinnamūlako (syā. kaṃ.) a.
ni. 5.156] suttanto hoti sappaṭisaraṇo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tesaṃ accayena nacchinnamūlako suttanto hoti
(160-17.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sappaṭisaraṇo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
帰趣ある、所依ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らの死後〔も〕、経典は根を断たれず、よりどころあるものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya
anantaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave,
tatiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.
(160-18, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導く第三の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, therā bhikkhū na bāhulikā honti na
sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhanti
appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, therā bhikkhū na bāhulikā honti na sāthalikā, okkamane
nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhanti appattassa pattiyā
anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. (160-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、上座の比丘たちが、奢侈、怠慢でなく、遠離において先行し、堕落における先導を放棄し、得達されていないものの得達のため、証得されていないものの証得のため、作証されていないものの作証のため精進に励み、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tesaṃ pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tesaṃ pacchimā janatā
diṭṭhānugatiṃ āpajjati. (160-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼らの後の人々が見解への従属へ至り、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sāpi hoti na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā,
paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa
adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāpi hoti na bāhulikā
na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhati
appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya.
(160-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その〔人々〕もまた、奢侈、怠慢でなく、遠離において先行し、堕落における先導を放棄し、得達されていないものの得達のため、証得されていないものの証得のため、作証されていないものの作証のため精進に励みます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo saddhammassa ṭhitiyā
asammosāya anantaradhānāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ, bhikkhave,
catuttho dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.
(160-22, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導く第四の法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā saddhammassa ṭhitiyā
asammosāya anantaradhānāya saṃvattantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime kho, bhikkhave,
cattāro dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya
saṃvattantī’’ti. (160-23, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら四つの法は、正法の止住、不錯乱、不隠没へと導きます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第十の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第十〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Indriyavaggo paṭhamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Indriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
paṭhamo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『増支部』「四集」第四の五十経〕第一〔品〕「根品」〔おわり〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassuddānaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
uddānaṃ – |
ud-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
摂頌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その摂頌は、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Indriyāni saddhā paññā, sati saṅkhānapañcamaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Indriyāni |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
saddhā |
śrad-dhā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
信 |
|
|
|
|
paññā, |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
智慧、般若 |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
saṅkhāna |
saṃ-khyā? |
名 |
a |
中? |
持 |
Paṭisaṅkhāna (思択、思惟、計数)の略か |
|
|
|
|
pañcamaṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪「根〔経〕」、「信〔力経〕」、「慧〔力経〕」、「念〔力経〕」、第五に「思択〔力経〕」、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kappo rogo parihāni, bhikkhunī sugatena cāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kappo |
|
名形 |
a |
中(男) |
単 |
主 |
劫 |
|
|
|
|
rogo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
病気、疾病 |
|
|
|
|
parihāni, |
pari-hā |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
衰退、衰亡 |
|
|
|
|
bhikkhunī |
bhikṣ |
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
比丘尼 |
|
|
|
|
sugatena |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
善逝 |
|
|
|
|
cā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪「劫〔経〕」、「病〔経〕」、「衰退〔経〕」、「比丘尼〔経〕」、そして「善逝〔律経〕」である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |