←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     6. Rāgavinayasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rāga  raj a 依(属) 貪、貪欲、染  
      vinaya    a 依(属) 律、調伏  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「貪調伏経」(『増支部』4-96  
                       
                       
                       
    96-1.                
     96. ‘‘Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Cattāro     
      ime,    代的 これら  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      puggalā    a 人、個人  
      santo  as 現分 ant ある、なる  
      saṃvijjamānā  saṃ-vid 受   現分 a 見られる、存在する  
      lokasmiṃ.    a 世界、世間  
    訳文                
     「比丘たちよ、これら四つの人々が、世にあって見られます。  
                       
                       
                       
    96-2.                
     Katame cattāro?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katame    代的 いずれの、どちらの  
      cattāro?     
    訳文                
     いかなる四か。  
                       
                       
                       
    96-3.                
     Attahitāya paṭipanno no parahitāya, parahitāya paṭipanno no attahitāya, nevattahitāya paṭipanno no parahitāya, attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Atta    an 依(属) 自己、我  
      hitāya  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      paṭipanno  prati-pad 過分 a 行道した  
      no    不変 ない、否  
      para    代的 依(属) 他の  
      hitāya,  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      para    代的 依(属) 他の  
      hitāya  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      paṭipanno  prati-pad 過分 a 行道した  
      no    不変 ない、否  
      atta    an 依(属) 自己、我  
      hitāya,  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      na    不変 ない  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      atta    an 依(属) 自己、我  
      hitāya  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      paṭipanno  prati-pad 過分 a 行道した  
      no    不変 ない、否  
      para    代的 依(属) 他の  
      hitāya,  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      atta    an 依(属) 自己、我  
      hitāya  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      paṭipanno  prati-pad 過分 a 行道した  
      para    代的 依(属) 他の  
      hitāya  dhā 名過分 a 有益な、利益  
      ca.    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     他者の利益のためはでなく自己の利益のために行道する者、自己の利益のためではなく他者の利益のために行道する者、自己の利益のためでもなく他者の利益のためでもなく行道する者、自己の利益のためにも他者の利益のためにも行道する者です。  
                       
                       
                       
    96-4.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti no parahitāya?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañ    不変 いかに、なぜに  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      puggalo    a 人、個人  
      attahitāya paṭipanno hoti no parahitāya? (96-3.)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかに人は、他者の利益のためはでなく自己の利益のために行道する者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    96-5.                
     Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā rāgavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ rāgavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ekacco    代的 一部の、一類の  
      puggalo    a 人、個人  
      attanā    an 副具 自ら  
      rāga  raj a 依(属) 貪、貪欲、染  
      vinayāya  vi-nī a 律、調伏  
      paṭipanno  prati-pad 過分 a 行道した  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti,  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      no    不変 ない、否  
      paraṃ    代的 他の  
      rāga  raj a 依(属) 貪、貪欲、染  
      vinayāya  vi-nī a 律、調伏  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      samādapeti;  saṃ-ā-dā 使 取らせる、勧導する、訓誡する  
    訳文                
     比丘たちよ、ここなる一部の者は、自ら貪欲の調伏のため行道し、〔しかし〕他者を貪欲の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-6.                
     attanā dosavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ dosavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā dosavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ dosavinayāya samādapeti; (96-5.)  
      dosa    a 依(属) 瞋恚  
    訳文                
     自ら瞋恚の調伏のため行道し、〔しかし〕他者を瞋恚の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-7.                
     attanā mohavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ mohavinayāya samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā mohavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ mohavinayāya samādapeti. (96-5.)  
      moha    a 依(属) 愚痴  
    訳文                
     自ら愚痴の調伏のため行道し、〔しかし〕他者を愚痴の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-8.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya. (96-4.)  
    訳文                
     比丘たちよ、このように人は、他者の利益のためはでなく自己の利益のために行道する者となるのです。  
                       
                       
                       
    96-9.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya? (96-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかに人は、自己の利益のためではなく他者の利益のために行道する者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    96-10.                
     Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā na rāgavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ rāgavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā na rāgavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ rāgavinayāya samādapeti; (96-5.)  
      na    不変 ない  
    訳文                
     比丘たちよ、ここなる一部の者は、自ら貪欲の調伏のため行道せず、〔しかし〕他者を貪欲の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-11.                
     attanā na dosavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ dosavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā na dosavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ dosavinayāya samādapeti; (96-6, 10.)  
    訳文                
     自ら瞋恚の調伏のため行道せず、〔しかし〕他者を瞋恚の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-12.                
     attanā na mohavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ mohavinayāya samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā na mohavinayāya paṭipanno hoti, paraṃ mohavinayāya samādapeti. (96-7, 10.)  
    訳文                
     自ら愚痴の調伏のため行道せず、〔しかし〕他者を愚痴の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-13.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya. (96-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、このように人は、自己の利益のためではなく他者の利益のために行道する者となるのです。  
                       
                       
                       
    96-14.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya? (96-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかに人は、自己の利益のためでもなく他者の利益のためでもなく行道する者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    96-15.                
     Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā na rāgavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ rāgavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā na rāgavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ rāgavinayāya samādapeti; (96-5, 10.)  
    訳文                
     比丘たちよ、ここなる一部の者は、自ら貪欲の調伏のため行道せず、〔また〕他者を貪欲の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-16.                
     attanā na dosavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ dosavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā na dosavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ dosavinayāya samādapeti; (96-6, 15.)  
    訳文                
     自ら瞋恚の調伏のため行道せず、〔また〕他者を瞋恚の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-17.                
     attanā na mohavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ mohavinayāya samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā na mohavinayāya paṭipanno hoti, no paraṃ mohavinayāya samādapeti. (96-7, 15.)  
    訳文                
     自ら愚痴の調伏のため行道せず、〔また〕他者を愚痴の調伏へ勧導することはありません。  
                       
                       
                       
    96-18.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya. (96-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、このように人は、自己の利益のためでもなく他者の利益のためでもなく行道する者となるのです。  
                       
                       
                       
    96-19.                
     ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca? (96-3, 4.)  
    訳文                
     では比丘たちよ、いかに人は、自己の利益のためにも他者の利益のためにも行道する者となるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    96-20.                
     Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā ca rāgavinayāya paṭipanno hoti, parañca rāgavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā ca rāgavinayāya paṭipanno hoti, parañca rāgavinayāya samādapeti; (96-5.)  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
    訳文                
     比丘たちよ、ここなる一部の者は、自ら貪欲の調伏のため行道し、また他者を貪欲の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-21.                
     attanā ca dosavinayāya paṭipanno hoti, parañca dosavinayāya samādapeti;   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca dosavinayāya paṭipanno hoti, parañca dosavinayāya samādapeti; (96-6, 20.)  
    訳文                
     自ら瞋恚の調伏のため行道し、また他者を瞋恚の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-22.                
     attanā ca mohavinayāya paṭipanno hoti, parañca mohavinayāya samādapeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      attanā ca mohavinayāya paṭipanno hoti, parañca mohavinayāya samādapeti. (96-7, 20.)  
    訳文                
     自ら愚痴の調伏のため行道し、また他者を愚痴の調伏へ勧導します。  
                       
                       
                       
    96-23.                
     Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca. (96-3, 8.)  
    訳文                
     比丘たちよ、このように人は、自己の利益のためにも他者の利益のためにも行道する者となるのです。  
                       
                       
                       
    96-24.                
     Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’n (96-1.)  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     比丘たちよ、これらが、世にあって見られる四つの人々なのです」  
                       
                       
                       
     Chaṭṭhaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Chaṭṭhaṃ.    a 第六の  
    訳文                
     第六〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system