|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(17) 7. Kammapathapeyyālaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
patha |
path |
名 |
a |
男 |
依(属) |
道、路 |
|
|
|
|
peyyālaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
略、中略 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「業道略〔品〕」(『増支部』3-164-183) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-183. ‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ
nikkhitto evaṃ niraye. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tīhi, |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ābhataṃ |
ā-bhṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
運ばれた、持ち来たった |
|
|
|
|
nikkhitto |
ni-kṣip |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
布置された、放置された |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
niraye. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
地獄 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、三つの法を具足した者は、運ばれたかのように、地獄に布置されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi tīhi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi |
|
形 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
いずれの |
|
|
|
|
tīhi? |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attanā ca pāṇātipātī hoti, parañca pāṇātipāte samādapeti,
pāṇātipāte ca samanuñño hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attanā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
副具 |
自ら |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātī |
ati-pat |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
たおすこと、伐つことある →殺生の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parañ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipāte |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samādapeti, |
saṃ-ā-dā 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
取らせる、勧導する、訓誡する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipāte |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
samanuñño |
saṃ-anu-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
是認者 |
|
|
|
|
hoti. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
自ら殺生者となる、他者を殺生へ勧導する、殺生に対する是認者となる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ
nikkhitto evaṃ niraye. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imehi |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, tīhi
dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. (164-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら三つの法を具足した者は、運ばれたかのように、地獄に布置されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto
evaṃ sagge. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tīhi, bhikkhave,
dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ (164-1.) |
|
|
|
|
sagge. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
天界 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、三つの法を具足した者は、運ばれたかのように、天界に布置されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamehi tīhi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamehi tīhi?
(164-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā
veramaṇiyā samādapeti, pāṇātipātā veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attanā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
副具 |
自ら |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
paṭivirato |
prati-vi-ram |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
回避した、離れた |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parañ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
veramaṇiyā |
vi-ram |
名 |
i |
女 |
単 |
処 |
離、離れること |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samādapeti, |
saṃ-ā-dā 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
取らせる、勧導する、訓誡する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
veramaṇiyā |
vi-ram |
名 |
i |
女 |
単 |
処 |
離、離れること |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
samanuñño |
saṃ-anu-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
是認者 |
|
|
|
|
hoti…. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
自ら殺生より離れた者となる、他者を殺生より離れることへ勧導する、殺生より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
165-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca adinnādāyī hoti, parañca adinnādāne samādapeti,
adinnādāne ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca adinnādāyī hoti, parañca adinnādāne samādapeti, adinnādāne ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādāyī |
ā-dā |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
取、取ることある →偸盗の |
|
|
|
|
ādāne |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第二経)「……自ら偸盗者となる、他者を偸盗へ勧導する、偸盗に対する是認者となる…… |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・以下、十悪が続く。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
165-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca adinnādānā paṭivirato hoti, parañca adinnādānā
veramaṇiyā samādapeti, adinnādānā veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca adinnādānā paṭivirato hoti, parañca
adinnādānā veramaṇiyā
samādapeti, adinnādānā
veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādānā |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら偸盗より離れた者となる、他者を偸盗より離れることへ勧導する、偸盗より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
166-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca kāmesumicchācārī hoti, parañca kāmesumicchācāre
samādapeti, kāmesumicchācāre ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca kāmesumicchācārī hoti, parañca kāmesumicchācāre samādapeti, kāmesumicchācāre ca samanuñño
hoti…. (164-3.) |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
cārī |
car |
名形 |
in |
男 |
単 |
主 |
行の、行者 →邪淫の |
|
|
|
|
cāre |
car |
形 |
a |
男中 |
単 |
処 |
行 →邪淫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第三経)「……自ら邪淫者となる、他者を邪淫へ勧導する、邪淫に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
166-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, parañca
kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti, kāmesumicchācārā veramaṇiyā ca
samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca kāmesumicchācārā paṭivirato hoti,
parañca kāmesumicchācārā
veramaṇiyā samādapeti, kāmesumicchācārā veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
cārā |
car |
形 |
a |
男中 |
単 |
奪 |
行 →邪淫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら邪淫より離れた者となる、他者を邪淫より離れることへ勧導する、邪淫より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
167-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca musāvādī hoti, parañca musāvāde samādapeti,
musāvāde ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca musāvādī hoti, parañca musāvāde samādapeti, musāvāde ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある →妄語の |
|
|
|
|
vāde |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
言葉 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第四経)「……自ら妄語者となる、他者を妄語へ勧導する、妄語に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
167-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca musāvādā paṭivirato hoti, parañca musāvādā
veramaṇiyā samādapeti, musāvādā veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca musāvādā paṭivirato hoti, parañca musāvādā veramaṇiyā samādapeti, musāvādā veramaṇiyā ca samanuñño
hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādā |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら妄語より離れた者となる、他者を妄語より離れることへ勧導する、妄語より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
168-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pisuṇavāco hoti, parañca pisuṇāya vācāya
samādapeti, pisuṇāya vācāya ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pisuṇavāco hoti, parañca pisuṇāya vācāya samādapeti, pisuṇāya vācāya ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
pisuṇa |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
離間の、中傷の |
|
|
|
|
vāco |
vac |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
語、言葉 →両舌の |
|
|
|
|
pisuṇāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
処 |
離間の、中傷の |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
語、言葉 →両舌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第五経)「……自ら両舌者となる、他者を両舌へ勧導する、両舌に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
168-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pisuṇāya
vācāya veramaṇiyā samādapeti, pisuṇāya vācāya veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti,
parañca pisuṇāya vācāya
veramaṇiyā samādapeti, pisuṇāya vācāya veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
pisuṇāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
離間の、中傷の |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
語、言葉 →両舌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら両舌より離れた者となる、他者を両舌より離れることへ勧導する、両舌より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
169-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pharusavāco hoti, parañca pharusāya vācāya
samādapeti, pharusāya vācāya ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pharusavāco hoti, parañca pharusāya vācāya samādapeti, pharusāya vācāya ca samanuñño
hoti…. (164-3.) |
|
|
|
|
pharusa |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
粗暴な、麁悪な |
|
|
|
|
vāco |
vac |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
語、言葉 →悪口の |
|
|
|
|
pharusāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
処 |
粗暴な、麁悪な |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
語、言葉 →悪口 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第六経)「……自ら悪口者となる、他者を悪口へ勧導する、悪口に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
169-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pharusāya vācāya paṭivirato hoti, parañca pharusāya
vācāya veramaṇiyā samādapeti, pharusāya vācāya veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca pharusāya vācāya paṭivirato hoti,
parañca pharusāya vācāya
veramaṇiyā samādapeti, pharusāya vācāya veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
pharusāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
粗暴な、麁悪な |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
語、言葉 →悪口 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら悪口より離れた者となる、他者を悪口より離れることへ勧導する、悪口より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
170-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca samphappalāpī hoti, parañca samphappalāpe
samādapeti, samphappalāpe ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca samphappalāpī hoti, parañca samphappalāpe samādapeti, samphappalāpe ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
sampha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
雑穢の、綺(かざ)った |
|
|
|
|
palāpī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
駄弁、談論; もみがらの →綺語の |
|
|
|
|
palāpe |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
駄弁、談論; もみがら →綺語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第七経)「……自ら綺語者となる、他者を綺語へ勧導する、綺語に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
170-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca samphappalāpā paṭivirato hoti, parañca
samphappalāpā veramaṇiyā samādapeti, samphappalāpā veramaṇiyā ca samanuñño
hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca samphappalāpā paṭivirato hoti,
parañca samphappalāpā
veramaṇiyā samādapeti, samphappalāpā veramaṇiyā ca samanuñño hoti…. (164-7.) |
|
|
|
|
sampha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
雑穢の、綺(かざ)った |
|
|
|
|
palāpā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
駄弁、談論; もみがら →綺語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら綺語より離れた者となる、他者を綺語より離れることへ勧導する、綺語より離れることに対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
171-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca abhijjhālu hoti, parañca abhijjhāya samādapeti,
abhijjhāya ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca abhijjhālu hoti, parañca abhijjhāya samādapeti, abhijjhāya ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
abhijjhālu |
|
形 |
u |
男 |
単 |
主 |
貪欲の |
|
|
|
|
abhijjhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
貪、貪欲、貪求、貪愛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第八経)「……自ら貪欲ある者となる、他者を貪欲へ勧導する、貪欲に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
171-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca anabhijjhālu hoti, parañca anabhijjhāya samādapeti,
anabhijjhāya ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca anabhijjhālu hoti, parañca anabhijjhāya samādapeti, anabhijjhāya ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
anabhijjhālu |
|
形 |
u, ū |
男 |
単 |
主 |
貪なき |
|
|
|
|
anabhijjhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
貪、貪欲、貪求、貪愛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら貪欲なき者となる、他者を無貪へ勧導する、無貪に対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
172-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca byāpannacitto hoti, parañca byāpāde samādapeti,
byāpāde ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca byāpannacitto hoti, parañca byāpāde samādapeti, byāpāde ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
byāpanna |
vi-ā-pad |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
瞋害した、瞋恚の |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
byāpāde |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第九経)「……自ら瞋恚心ある者となる、他者を瞋恚へ勧導する、瞋恚に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
172-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca abyāpannacitto hoti, parañca abyāpāde samādapeti,
abyāpāde ca samanuñño hoti…. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca abyāpannacitto hoti, parañca abyāpāde samādapeti, abyāpāde ca samanuñño hoti….
(164-3.) |
|
|
|
|
abyāpanna |
a-vi-ā-pad |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
瞋恚なき |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
abyāpāde |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
無瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら瞋恚心なき者となる、他者を不瞋へ勧導する、不瞋に対する是認者となる……」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
173-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca micchādiṭṭhiko hoti, parañca micchādiṭṭhiyā
samādapeti, micchādiṭṭhiyā ca samanuñño hoti …. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca micchādiṭṭhiko hoti, parañca micchādiṭṭhiyā samādapeti, micchādiṭṭhiyā ca samanuñño hoti ….
(164-3.) |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
diṭṭhiko |
dṛś |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
見ある |
|
|
|
|
diṭṭhiyā |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
処 |
見、見解、意見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(第十経)「……自ら邪見ある者となる、他者を邪見へ勧導する、邪見に対する是認者となる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
173-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Attanā ca sammādiṭṭhiko hoti, parañca sammādiṭṭhiyā
samādapeti, sammādiṭṭhiyā ca samanuñño hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Attanā ca sammādiṭṭhiko hoti, parañca sammādiṭṭhiyā samādapeti, sammādiṭṭhiyā ca samanuñño hoti.
(164-3.) |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhiko |
dṛś |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
見ある |
|
|
|
|
diṭṭhiyā |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
処 |
見、見解、意見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……自ら正見ある者となる、他者を正見へ勧導する、正見に対する是認者となる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
173-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ
nikkhitto evaṃ sagge’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave,
tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’(164-4, 5.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら三つの法を具足した者は、運ばれたかのように、天界に布置されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kammapathapeyyālaṃ niṭṭhitaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
patha |
path |
名 |
a |
男 |
依(属) |
道、路 |
|
|
|
|
peyyālaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
略、中略 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ. |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「業道略〔品〕」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassuddānaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
uddānaṃ – |
ud-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
摂頌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その摂頌は、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pāṇaṃ adinnamicchā ca, musāvādī ca pisuṇā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pāṇaṃ |
pra-an |
名 |
a |
男(中) |
単 |
主 |
生物、生命 |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
相 |
与えられないもの |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある →妄語の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pisuṇā; |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
離間の、中傷の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪殺生、偸盗、邪淫、妄語、両舌、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この偈に関しては、定形の十悪をもって補訳、意訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pharusā samphappalāpo ca, abhijjhā byāpādadiṭṭhi ca; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pharusā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
粗悪な、粗暴の |
|
|
|
|
sampha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
雑穢の、綺(かざ)った |
|
|
|
|
palāpo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
駄弁、談論; もみがら →綺語 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
abhijjhā |
abhi-dhī |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
貪欲、貪求 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
相 |
瞋恚 |
|
|
|
|
diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
見、見解、意見 |
|
|
|
|
ca; |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪悪口、綺語、貪欲、瞋恚、邪見。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kammapathesu peyyālaṃ, tikakena niyojayeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kamma |
kṛ |
名 |
an |
中 |
依(属) |
業 |
|
|
|
|
pathesu |
path |
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
道、路 |
|
|
|
|
peyyālaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
略、中略 |
|
|
|
|
tikakena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
三つの、三法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
niyojayeti. |
ni-yuj 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
激励する、そそのかす、促す(処格支配) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪業道に関する略〔品〕が、三法によって勧められた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |