|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
9. Loṇakapallasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Loṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
塩 |
|
|
|
|
kapalla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
大釜、壺、鉢/煤烟 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「塩壺経」(『増支部』3-101) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101. ‘‘Yo [yo kho (syā. kaṃ.), yo ca kho (ka.)], bhikkhave,
evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yo, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、このように言う者がいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā yathāyaṃ puriso kammaṃ karoti tathā tathā taṃ
paṭisaṃvediyatī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave, brahmacariyavāso na hoti, okāso
na paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
対 |
業、行為 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karoti |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
なす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisaṃvediyatī’ |
prati-saṃ-vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
感受する、経験する、受ける |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
santaṃ, |
as |
現分 |
ant |
中 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
brahmacariya |
bṛh, car |
名 |
a |
中 |
有(処) |
梵行 |
|
|
|
|
vāso |
vas |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
住、家、状態 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
okāso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
空間、機会 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paññāyati |
pra-jñā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知られる、認められる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
dukkhassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
苦、苦の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
終極、目的、辺、極限、極端 |
|
|
|
|
kiriyāya. |
kṛ |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
所作 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この人は、それぞれそのような業をなし、それぞれそのようなその〔業の異熟〕を感受する』と。比丘たちよ、そのようであるならば、梵行に住する者は存在せず、正しい苦の終滅をなすための機会は、認められないことになります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』の、Tathā tathā tanti tathā tathā taṃ kammaṃ. Idaṃ vuttaṃ hoti – yo
evaṃ vadeyya – ‘‘yathā yathā kammaṃ karoti, tathā tathāssa vipākaṃ
paṭisaṃvediyateva. という説明に従い補訳。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo ca kho, bhikkhave, evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、このように言う者がいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā yathā vedanīyaṃ ayaṃ puriso kammaṃ karoti tathā tathāssa
vipākaṃ paṭisaṃvediyatī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave, brahmacariyavāso hoti,
okāso paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā yathā vedanīyaṃ ayaṃ puriso kammaṃ karoti
tathā tathāssa vipākaṃ
paṭisaṃvediyatī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave, brahmacariyavāso hoti, okāso
paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāya. (101-2.) |
|
|
|
|
vedanīyaṃ |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
対 |
感受されるべき |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
vipākaṃ |
vi-pac |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
異熟、果報 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この人は、それぞれそのような感受されるべき業をなし、それぞれそのようなその異熟を感受する』と。比丘たちよ、そのようであるならば、梵行に住する者が存在し、正しい苦の終滅をなすための機会が認められることになります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この一連の文は解釈の難しいところであるが、この後の文や『註』を見るに、どうやら一定の悪業に対して定量的な苦果があるのではなく、善業との比率などの、他の条件によって受ける苦果の量は変わりうる、という趣旨のようである。これがニカーヤ全般に敷衍しうる考え方なのかは不明だが、『中部』86「アングリマーラ経」などはたしかにこの、悪業は善業によって希釈しうるという考えにのっとっているようにもおもわれる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ
[pāpaṃ kammaṃ (sī. pī.)] kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekaccassa |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
ある、一類の |
|
|
|
|
puggalassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、個人 |
|
|
|
|
appamattakam |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
小さい |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
持 |
悪い、邪悪の |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
kataṃ |
kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
tam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
それ |
|
|
|
|
enaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
これ(tamenaṃで「直ちに、やがて」の場合も) |
|
|
|
|
nirayaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
地獄 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upaneti. |
upa-nī |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
導く、与える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha pana, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva
appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nā’ṇupi khāyati,
kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha pana, bhikkhave, ekaccassa
puggalassa tādisaṃyeva
appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ (101-5.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
tādisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
その如き |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
diṭṭha |
dṛś |
過分 |
a |
‐ |
持 |
見られた |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(処) |
法 →現法、現世 |
|
|
|
|
vedanīyaṃ |
vid 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
感受すべき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
a’ṇu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
微少の、微細の |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
khāyati, |
khyā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
思える、見える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
中 |
単 |
主 |
多い |
|
|
|
|
eva. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たりません。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』はnā’ṇupi khāyatiについて「第二の自体において」dutiye attabhāveとしているからこれはつまり来生をいったものであろう。そのように補訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi
pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
rūpassa, |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
属 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
bhikkhave, puggalassa
appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti? (101-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti
abhāvitasīlo abhāvitacitto abhāvitapañño paritto appātumo
appadukkhavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
abhāvita |
a-bhū 使 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
修習されざる |
|
|
|
|
kāyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
身体 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abhāvita |
a-bhū 使 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
修習されざる |
|
|
|
|
sīlo |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
abhāvita |
a-bhū 使 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
修習されざる |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
abhāvita |
a-bhū 使 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
修習されざる |
|
|
|
|
pañño |
pra-jñā |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
智慧 |
|
|
|
|
paritto |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
小さい、少ない |
|
|
|
|
appa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
少ない |
|
|
|
|
ātumo |
|
名 |
an(a) |
男 |
単 |
主 |
我、自我 |
|
|
|
|
appa |
|
名形 |
a |
中 |
依(具) |
少ない |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(処) |
苦 |
|
|
|
|
vihārī. |
vi-hṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
住者、住ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習されず、戒が修習されず、心が修習されず、慧が修習されず、〔徳が〕少さく、〔徳の〕少ない自己を有し、わずかな〔悪〕によって苦に住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』に曰く、Parittoとは「小さな徳の」parittaguṇo. である。Appātumoとは「自体がātumāと言われており、その者が大きくとも徳が小さいことゆえにappātumo」ātumā
vuccati attabhāvo, tasmiṃ mahantepi guṇaparittatāya appātumoyeva.ということである。Appadukkhavihārīとは「わずかな悪によって苦に住する」appakenapi pāpena
dukkhavihārī.である。これらに従い補訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ
kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhikkhave, puggalassa
appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. (101-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nā’ṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nā’ṇupi khāyati, kiṃ bahudeva? (101-6, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño aparitto mahatto [mahattā (sī. syā. kaṃ. pī.)]
appamāṇavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo bhāvitakāyo
hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño
(101-8.) |
|
|
|
|
bhāvita |
bhū 使 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
修習された |
|
|
|
|
aparitto |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
小さからぬ、少なからぬ |
|
|
|
|
maha |
|
形 |
ant |
‐ |
有(持) |
大きい |
|
|
|
|
atto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
自分 |
|
|
|
|
appamāṇa |
a-pra-mā |
名形 |
a |
中 |
依(処) |
無量の |
|
|
|
|
vihārī. |
vi-hṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
住者、住ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習され、戒が修習され、心が修習され、慧が修習され、〔徳が〕少なくなく、〔徳の〕多い自己を有し、無量に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ
hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-6, 9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso loṇakapallaṃ [loṇaphalaṃ (sī.
syā. kaṃ. pī.)] paritte udakamallake [udakakapallake (ka.)] pakkhipeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
loṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
塩 |
|
|
|
|
kapallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
大釜、壺、鉢/煤烟 |
|
|
|
|
paritte |
|
形 |
a |
男 |
単 |
処 |
小さい、少ない |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
mallake |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
鉢、容器 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pakkhipeyya. |
pra-kṣip |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
投入する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、男が塩の壺を小さな水の鉢に入れるとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu taṃ parittaṃ udakaṃ
[udakamallake udakaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] amunā loṇakapallena loṇaṃ assa
apeyya’’nti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
maññatha, |
man |
動 |
現 |
能 |
複 |
二 |
考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
parittaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
小さい、少ない |
|
|
|
|
udakaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
水 |
|
|
|
|
amunā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
あれ |
|
|
|
|
loṇa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
塩 |
|
|
|
|
kapallena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
大釜、壺、鉢/煤烟 |
|
|
|
|
loṇaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
塩 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
apeyya’’n |
a-pā |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
飲まれるべきでない、飲めない |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これをどう考えますか。いったい、そのわずかな水は、その塩の壺によって、塩辛く、飲めないものとなるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
bhante’’. |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、そのとおりです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kissa hetu’’? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
kissa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
何、誰 |
|
|
|
|
hetu’’? |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
副対 |
因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「それはなぜでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Aduñhi, bhante, parittaṃ udakakapallake udakaṃ, taṃ amunā
loṇakapallena loṇaṃ assa apeyya’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Aduñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
hi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
parittaṃ udakakapallake udakaṃ, taṃ amunā loṇakapallena loṇaṃ assa
apeyya’’nti. (101-14.) |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
kapallake |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
小土鉢、揚げ鍋 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「なぜなら尊者よ、水の鉢におけるその水はわずかであるため、それは、その塩の壺によって、塩辛く、飲めないものとなるのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso loṇakapallakaṃ gaṅgāya nadiyā
pakkhipeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
bhikkhave, puriso loṇakapallakaṃ gaṅgāya nadiyā pakkhipeyya. (101-13.) |
|
|
|
|
kapallakaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
小土鉢、揚げ鍋 |
|
|
|
|
gaṅgāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
地名、ガンガー |
|
|
|
|
nadiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
川 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「またたとえば比丘たちよ、男が塩の壺をガンガー河に入れるとしましょう。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・さきほどkapallaであった箇所がkapallakaになっているが、いちおう「壺」で統一した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu sā gaṅgā nadī amunā
loṇakapallena loṇaṃ assa apeyyā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ kiṃ maññatha,
bhikkhave, api nu sā gaṅgā nadī
amunā loṇakapallena loṇaṃ assa apeyyā’’ti? (101-14.) |
|
|
|
|
sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
gaṅgā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
地名、ガンガー |
|
|
|
|
nadī |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
川 |
|
|
|
|
apeyyā’’ |
a-pā |
未分 |
a |
女 |
単 |
主 |
飲まれるべきでない、飲めない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これをどう考えますか。いったい、そのガンガー河は、その塩の壺によって、塩辛く、飲めないものとなるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhante’’. |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kissa hetu’’? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
(101-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「それはなぜでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Asu hi, bhante, gaṅgāya nadiyā mahā udakakkhandho so amunā
loṇakapallena loṇo na assa apeyyo’’ti [loṇaṃ nevassa apeyyanti (sī.), na loṇo
assa apeyyoti (pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Asu |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
hi, bhante, gaṅgāya nadiyā mahā udakakkhandho so amunā loṇakapallena
loṇo na assa
apeyyo’’ti. (101-17.) |
|
|
|
|
gaṅgāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
地名、ガンガー |
|
|
|
|
nadiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
川 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
khandho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、幹 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「なぜなら尊者よ、ガンガー河におけるその水塊は多量であるため、それは、その塩の壺によって、塩辛く、飲めないものとはならないのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa
appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave,
idhekaccassa puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ
upaneti. (101-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「まさにそのように、比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi
pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ
upaneti? (101-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo
abhāvitacitto abhāvitapañño paritto appātumo appadukkhavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo abhāvitacitto abhāvitapañño
paritto appātumo appadukkhavihārī. (101-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習されず、戒が修習されず、心が修習されず、慧が修習されず、〔徳が〕少さく、〔徳の〕少ない自己を有し、わずかな〔悪〕によって苦に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ
kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. (101-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva? (101-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño aparitto mahatto appamāṇavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño
aparitto mahatto appamāṇavihārī. (101-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習され、戒が修習され、心が修習され、慧が修習され、〔徳が〕少なくなく、〔徳の〕多い自己を有し、無量に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ
hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha, bhikkhave, ekacco aḍḍhakahāpaṇenapi bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi bandhanaṃ
nigacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
aḍḍha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
半、半分 |
|
|
|
|
kahāpaṇena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
貨幣 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bandhanaṃ |
bandh |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
結縛、結節 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nigacchati, |
ni-gam? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
受ける、得る、入る、至る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kahāpaṇenapi bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇasatenapi
bandhanaṃ nigacchati. (同上) |
|
|
|
|
kahāpaṇa |
|
名 |
a |
男 |
帯 |
貨幣 |
|
|
|
|
satena |
|
数 |
a |
中 |
単 |
具 |
百 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、半カハーパナによっても束縛に至り、カハーパナによっても束縛に至り、百カハーパナによっても束縛に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco aḍḍhakahāpaṇenapi na bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi na
bandhanaṃ nigacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco aḍḍhakahāpaṇenapi na
bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi na bandhanaṃ nigacchati. (101-31.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、半カハーパナによっても束縛に至らず、カハーパナによっても束縛に至らず、百カハーパナによっても束縛に至りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpo, bhikkhave, aḍḍhakahāpaṇenapi bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi bandhanaṃ
nigacchati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
rūpo, |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
bhikkhave,
aḍḍhakahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati,
kahāpaṇasatenapi bandhanaṃ nigacchati? (101-31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、いかなる者が、半カハーパナによっても束縛に至り、カハーパナによっても束縛に至り、百カハーパナによっても束縛に至るのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco daliddo hoti appassako appabhogo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
daliddo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
貧しい、困窮の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
少ない |
|
|
|
|
sako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
自分の |
|
|
|
|
appa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
少ない |
|
|
|
|
bhogo. |
bhuj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
富、財、受用 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる、貧窮の、自分の〔物が〕少なく、富の少ない一部の者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpo, bhikkhave, aḍḍhakahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati,
kahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi bandhanaṃ nigacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpo, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhikkhave,
aḍḍhakahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇenapi bandhanaṃ nigacchati,
kahāpaṇasatenapi bandhanaṃ nigacchati. (101-31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとき者は、半カハーパナによっても束縛に至り、カハーパナによっても束縛に至り、百カハーパナによっても束縛に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpo, bhikkhave, aḍḍhakahāpaṇenapi na bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi na
bandhanaṃ nigacchati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpo,
bhikkhave, aḍḍhakahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇenapi na
bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi na bandhanaṃ nigacchati? (101-32, 33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、いかなる者が、半カハーパナによっても束縛に至らず、カハーパナによっても束縛に至らず、百カハーパナによっても束縛に至らないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
aḍḍho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
富んだ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
maha |
|
形 |
ant |
‐ |
有(持) |
大きい |
|
|
|
|
dhano |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
財、財産、財宝 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
有(持) |
大きい |
|
|
|
|
bhogo. |
bhuj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
富、財、受用 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる、富んだ、大きな財あり、大きな富ある一部の者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpo, bhikkhave, aḍḍhakahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati,
kahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇasatenapi na bandhanaṃ
nigacchati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpo, bhikkhave,
aḍḍhakahāpaṇenapi na bandhanaṃ nigacchati, kahāpaṇenapi na bandhanaṃ
nigacchati, kahāpaṇasatenapi na bandhanaṃ nigacchati. (101-32, 35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとき者は、半カハーパナによっても束縛に至らず、カハーパナによっても束縛に至らず、百カハーパナによっても束縛に至りません。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・貧窮した者はわずかな額の出費にも生活を束縛されるが、金銭的余裕のある者は同じ出費でもそうはならないというニュアンスと解した。あるいはbandhanaṃ nigacchatiは窃盗を犯して捕縛されるという意味か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evamevaṃ kho,
bhikkhave, idhekaccassa puggalassa appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ. (101-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、なされた悪業が小さくとも、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ nirayaṃ
upaneti. (101-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
やがて地獄へ導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakaṃ pāpakammaṃ
kataṃ, tamenaṃ nirayaṃ upaneti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ, tamenaṃ nirayaṃ upaneti?
(101-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo
abhāvitacitto abhāvitapañño paritto appātumo appadukkhavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo abhāvitacitto abhāvitapañño
paritto appātumo appadukkhavihārī. (101-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習されず、戒が修習されず、心が修習されず、慧が修習されず、〔徳が〕少さく、〔徳の〕少ない自己を有し、わずかな〔悪〕によって苦に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva
appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. (101-9.) |
|
|
|
|
tādisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
その如き |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、なされた悪業がそのように小さくとも、やがて地獄へ導くのです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・101-9.などにはなかったtādisaṃyevaが挿入されている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva? (101-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño aparitto mahatto appamāṇavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño
aparitto mahatto appamāṇavihārī. (101-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習され、戒が修習され、心が修習され、慧が修習され、〔徳が〕少なくなく、〔徳の〕多い自己を有し、無量に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ
hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha, bhikkhave, ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño aparitto mahatto appamāṇavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño
aparitto mahatto appamāṇavihārī. (101-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習され、戒が修習され、心が修習され、慧が修習され、〔徳が〕少さくなく、〔徳の〕多い自己を有し、無量に住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この文と次文は不要な繰り返しになってはいないか。VRI版のミスか。あるいはこの前に101-5.から101-10.までの繰り返しが省略されているということか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ
hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā
appekaccaṃ urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ pahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ
vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ, appekaccaṃ urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ nappahoti
hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
orabbhiko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
屠羊者 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
urabbha |
|
名 |
a |
男 |
依(対) |
羊、雄羊 |
|
|
|
|
ghātako |
han |
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
殺害する |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ekaccaṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
ある一部の、一類の |
|
|
|
|
urabbhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
羊、雄羊 |
|
|
|
|
adinnaṃ |
a-dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādiyamānaṃ |
a-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
対 |
取る →偸盗する |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahoti |
pra-bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
できる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
hantuṃ |
han |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
殺すこと、害すること、打つこと |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
bandhituṃ |
bandh |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
縛ること、結ぶこと |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
jāpetuṃ |
ji 使 |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
剥奪すること、没収追放すること |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
paccayaṃ |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
縁、資具 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kātuṃ, |
kṛ |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なすこと →好きなようにすること |
|
|
|
|
appekaccaṃ urabbhaṃ
adinnaṃ ādiyamānaṃ nappahoti
hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ. (同上) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、羊飼いあるいは屠羊者は、一部の羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることができますが、一部の羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることはできません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā
urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ pahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā
yathāpaccayaṃ vā kātuṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
rūpaṃ, |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
対 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
bhikkhave, orabbhiko
vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ pahoti hantuṃ vā bandhituṃ
vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ? (101-50.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、羊飼いあるいは屠羊者は、どのような羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることができるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco daliddo hoti appassako appabhogo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco daliddo hoti appassako appabhogo. (101-34.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる、貧窮の、自分の〔物が〕少なく、富の少ない一部の者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpaṃ, bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ
adinnaṃ ādiyamānaṃ pahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā
kātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpaṃ, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhikkhave, orabbhiko
vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ pahoti hantuṃ vā bandhituṃ
vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ. (101-50.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、羊飼いあるいは屠羊者は、そのような羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā
urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ nappahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā
yathāpaccayaṃ vā kātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ,
bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ
nappahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ.
(101-50, 51.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、羊飼いあるいは屠羊者は、どのような羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることができないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo rājā vā
rājamahāmatto vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo (101-37.) |
|
|
|
|
rājā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
主 |
王 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
rāja |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
王 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
amatto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
大臣、朝臣 |
|
|
|
|
vā. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる、富んだ、大きな財あり、大きな富ある一部の王あるいは王の大臣です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpaṃ, bhikkhave, orabbhiko vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ
adinnaṃ ādiyamānaṃ nappahoti hantuṃ vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ
vā kātuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpaṃ, bhikkhave,
orabbhiko vā urabbhaghātako vā urabbhaṃ adinnaṃ ādiyamānaṃ nappahoti hantuṃ
vā bandhituṃ vā jāpetuṃ vā yathāpaccayaṃ vā kātuṃ. (101-50, 53.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、羊飼いあるいは屠羊者は、そのような羊を奪う者を、打ちすえ、捕縛し、財を没収し、あるいは好きにすることができません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aññadatthu pañjalikova [pañjaliko (ka.)] naṃ [paraṃ (ka.)]
yācati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aññadatthu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
何はともあれ、必ず |
|
|
|
|
pañjaliko |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
合掌の |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
naṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ、彼 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
yācati – |
yāc |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
乞う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
どうあれ、合掌してその者へ乞うばかりです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘dehi me, mārisa, urabbhaṃ vā urabbhadhanaṃ vā’ti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘dehi |
dā |
動 |
命 |
能 |
単 |
二 |
与える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
me, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
与 |
私 |
|
|
|
|
mārisa, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
我が師よ、我が友よ |
|
|
|
|
urabbhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
羊、雄羊 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
urabbha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
羊、雄羊 |
|
|
|
|
dhanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
財産 |
|
|
|
|
vā’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我が友よ、私へ羊、あるいは羊の代価をお与え下さい』と。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・同じ羊泥棒という罪でも、貧乏人がやれば報いを受けるが、財や権力があればそれを有耶無耶にできる、という話なのであろう。ある種のリアリズムではあるのかもしれないが、善業で悪業を希釈できるという主張のための譬喩としてはあまり適切ではないようにも感ぜられる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa tādisaṃyeva
appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave,
idhekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti.
(101-5.) |
|
|
|
|
tādisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
その如き |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、なされた悪業がそのように小さくとも、やがて地獄へ導きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha pana, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva
appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha pana, bhikkhave,
ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここなる一部の人にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi
pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ
upaneti? (101-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo
abhāvitacitto abhāvitapañño paritto appātumo appadukkhavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo abhāvitakāyo hoti abhāvitasīlo abhāvitacitto abhāvitapañño
paritto appātumo appadukkhavihārī. (101-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習されず、戒が修習されず、心が修習されず、慧が修習されず、〔徳が〕少さく、〔徳の〕少ない自己を有し、わずかな〔悪〕によって苦に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ
kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa appamattakampi pāpakammaṃ kataṃ tamenaṃ nirayaṃ upaneti. (101-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、なされた悪業が小さくとも、やがて地獄へ導くのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ
bahudeva? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpassa,
bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ
diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva? (101-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、どのような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo
bhāvitacitto bhāvitapañño aparitto mahatto appamāṇavihārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
ekacco puggalo bhāvitakāyo hoti bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño
aparitto mahatto appamāṇavihārī. (101-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここなる一部の者は、身が修習され、戒が修習され、心が修習され、慧が修習され、〔徳が〕少さくなく、〔徳の〕多い自己を有し、無量に住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ
pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpassa, bhikkhave,
puggalassa tādisaṃyeva appamattakaṃ pāpakammaṃ kataṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ
hoti, nāṇupi khāyati, kiṃ bahudeva. (101-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このような者にあっては、そのようになされた小さな悪業〔の異熟〕が、現法において感受されるものとなり、〔来生においては〕多くどころか少しも見当たらないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yo, bhikkhave, evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yo, bhikkhave, evaṃ
vadeyya – (101-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このように言う者がいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā yathāyaṃ puriso kammaṃ karoti tathā tathā taṃ
paṭisaṃvedetī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave, brahmacariyavāso na hoti, okāso na
paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā yathāyaṃ puriso
kammaṃ karoti tathā tathā taṃ paṭisaṃvedetī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave,
brahmacariyavāso na hoti, okāso na paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāya.
(101-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この人は、それぞれそのような業をなし、それぞれそのようなその〔業の異熟〕を感受する』と。比丘たちよ、そのようであるならば、梵行に住する者は存在せず、正しい苦の終滅をなすための機会は、認められないことになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo ca kho, bhikkhave, evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo ca kho, bhikkhave,
evaṃ vadeyya – (101-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、このように言う者がいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
101-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yathā yathā vedanīyaṃ ayaṃ puriso kammaṃ karoti tathā tathā
tassa vipākaṃ paṭisaṃvedetī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave, brahmacariyavāso
hoti, okāso paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yathā yathā vedanīyaṃ
ayaṃ puriso kammaṃ karoti tathā tathā tassa vipākaṃ paṭisaṃvedetī’ti, evaṃ santaṃ, bhikkhave,
brahmacariyavāso hoti, okāso paññāyati sammā dukkhassa antakiriyāyā’’
(101-4.) |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この人は、それぞれそのような感受されるべき業をなし、それぞれそのようなその異熟を感受する』と。比丘たちよ、そのようであるならば、梵行に住する者が存在し、正しい苦の終滅をなすための機会が認められることになります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第九の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第九〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |