|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(8) 3. Ānandavaggo |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ānanda |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
依(属) |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「アーナンダ品」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Channasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Channa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
人名、チャンナ |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「チャンナ経」(『増支部』3-72) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane
anāthapiṇḍikassa ārāme. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekaṃ |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
副対 |
一、とある |
|
|
|
|
samayaṃ |
saṃ-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jetavane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
地名、ジェータ林、祇樹、祇園 |
|
|
|
|
anāthapiṇḍikassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人名、アナータピンディカ、給孤独 |
|
|
|
|
ārāme. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
園 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるとき世尊はサーヴァッティーのジェータ林、アナータピンディカ園に住しておられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho channo paribbājako yenāyasmā ānando
tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
channo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、チャンナ |
|
|
|
|
paribbājako |
pari-vraj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
遍歴者、遊行者 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānando |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkami; |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに、チャンナ遍歴行者が尊者アーナンダへ近付いた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
āyasmatā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
具 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānandena |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
saddhiṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
共に、一緒に(具格支配) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sammodi. |
saṃ-mud |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
相喜ぶ、挨拶する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近付いて、尊者アーナンダと挨拶した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ
nisīdi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sammodanīyaṃ |
saṃ-mud |
未分 |
a |
女 |
単 |
対 |
よろこばしい |
|
|
|
|
kathaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
話、説、論 |
|
|
|
|
sāraṇīyaṃ |
saṃ-raj |
未分 |
a |
女 |
単 |
対 |
相慶慰すべき、喜ぶべき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vītisāretvā |
vi-ati-sṛ 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
交わす、交換する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekamantaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
一方に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nisīdi. |
ni-sad |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
坐る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
喜ばしき慶賀の言葉を交わして、一方へ坐った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ekamantaṃ nisinno kho channo paribbājako āyasmantaṃ ānandaṃ
etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekamantaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
一方に |
|
|
|
|
nisinno |
ni-sad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
坐った |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
channo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、チャンナ |
|
|
|
|
paribbājako |
pari-vraj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
遍歴者、遊行者 |
|
|
|
|
āyasmantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānandaṃ |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
一方へ坐ったチャンナ遍歴行者は、尊者アーナンダへこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘tumhepi, āvuso ānanda, rāgassa pahānaṃ paññāpetha, dosassa
pahānaṃ paññāpetha, mohassa pahānaṃ paññāpethāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘tumhe |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
主 |
あなたたち |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
āvuso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ānanda, |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
rāgassa |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
pahānaṃ |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
捨断 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paññāpetha, |
pra-jñā 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
二 |
知らしめる、告知する、施設する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dosassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
瞋恚 |
|
|
|
|
pahānaṃ |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
捨断 |
|
|
|
|
paññāpetha, |
同上 |
|
|
|
|
mohassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
痴愚 |
|
|
|
|
pahānaṃ |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
捨断 |
|
|
|
|
paññāpethā |
同上 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友、アーナンダよ、あなたがたは貪欲の捨断を説き、瞋恚の捨断を説き、愚痴の捨断を説くのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayaṃ kho, āvuso, rāgassa pahānaṃ paññāpema, dosassa pahānaṃ
paññāpema, mohassa pahānaṃ paññapemā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
主 |
私たち |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, rāgassa pahānaṃ
paññāpema, dosassa pahānaṃ paññāpema, mohassa pahānaṃ paññapemā’’ti. (72-6.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paññāpema, |
pra-jñā 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
一 |
知らしめる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、我々は貪欲の捨断を説き、瞋恚の捨断を説き、愚痴の捨断を説きます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kiṃ pana tumhe, āvuso, rāge ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ
paññāpetha, kiṃ dose ādīnavaṃ disvā dosassa pahānaṃ paññāpetha, kiṃ mohe
ādīnavaṃ disvā mohassa pahānaṃ paññāpethā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kiṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
tumhe, āvuso, rāge ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ
paññāpetha, kiṃ dose ādīnavaṃ disvā dosassa pahānaṃ paññāpetha, kiṃ
mohe ādīnavaṃ disvā mohassa pahānaṃ
paññāpethā’’ti? (72-6.) |
|
|
|
|
rāge |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
ādīnavaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
過患、患難、過失、危難 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dose |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
瞋恚 |
|
|
|
|
mohe |
muh |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「しからば友、アーナンダよ、あなたがたは、貪欲にいかなる危難を見て貪欲の捨断を説き、瞋恚にいかなる危難を見て瞋恚の捨断を説き、愚痴にいかなる危難を見て愚痴の捨断を説くのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto
attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti,
cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ratto |
raj |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
染まった、赤い、貪染の、染心の |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
rāgena |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
abhibhūto |
abhi-bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
征服された、打ち勝たれた |
|
|
|
|
pariyādinna |
pari-ā-dā |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
遍取した、終熄した,占拠された |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
atta |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
自己、我 |
|
|
|
|
byābādhāya |
vi-ā-bādh |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
悩害、瞋害 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ceteti, |
cit |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
思う、考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
para |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
他の |
|
|
|
|
byābādhāya |
vi-ā-bādh |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
悩害、瞋害 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ceteti, |
同上 |
|
|
|
|
ubhaya |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
両方 |
|
|
|
|
byābādhāya |
vi-ā-bādh |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
悩害、瞋害 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ceteti, |
同上 |
|
|
|
|
cetasikam |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
対 |
心の、心所 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
domanassaṃ |
dur-man |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedeti; |
prati-saṃ-vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
経験する、感受する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、貪染した、貪欲に打ち負かされて心が占拠された者は、自己の悩害を思考し、他者の悩害を思考し、両者の悩害を思考し、心の苦である憂悩を経験します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi
ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ
paṭisaṃvedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rāge |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
pahīne |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
捨断された |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
attabyābādhāyapi
ceteti, na parabyābādhāyapi
ceteti, na
ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. (72-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲が捨断されたならば、自己の悩害を思考せず、他者の悩害を思考せず、両者の悩害を思考せず、心の苦である憂悩を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena
duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ratto kho, āvuso,
rāgena abhibhūto pariyādinnacitto (72-9.) |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
carati, |
car |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
行ずる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
言葉、語 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
carati, |
同上 |
|
|
|
|
manasā |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
carati; |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、貪染した、貪欲に打ち負かされて心が占拠された者は、身による悪行を行じ、語による悪行を行じ、意による悪行を行じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
rāge pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ
carati, na manasā duccaritaṃ carati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rāge pahīne neva
kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ
carati. (72-10, 11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲が捨断されたならば、身による悪行を行じず、語による悪行を行じず、意による悪行を行じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi
yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi
yathābhūtaṃ nappajānāti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ratto kho, āvuso,
rāgena abhibhūto pariyādinnacitto (72-9.) |
|
|
|
|
atta |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
自己、我 |
|
|
|
|
attham |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味、目的、利益 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti, |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
para |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
他の |
|
|
|
|
atthampi yathābhūtaṃ
nappajānāti, ubhayatthampi
yathābhūtaṃ nappajānāti; (同上) |
|
|
|
|
ubhaya |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
両方 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、貪染した、貪欲に打ち負かされて心が占拠された者は、自己の利を如実に了知せず、他者の利を如実に了知せず、両者の利を如実に了知しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi
yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rāge pahīne
attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti,
ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. (72-10, 13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲が捨断されたならば、自己の利を如実に了知し、他者の利を如実に了知し、両者の利を如実に了知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rāgo kho, āvuso, andhakaraṇo acakkhukaraṇo aññāṇakaraṇo
paññānirodhiko vighātapakkhiko anibbānasaṃvattaniko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
andha |
|
形 |
a |
‐ |
有(属) |
盲目の、暗愚の |
|
|
|
|
karaṇo |
kṛ |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
所作、遂行 |
|
|
|
|
acakkhu |
|
形 |
u |
‐ |
有(属) |
無眼の、眼のない |
|
|
|
|
karaṇo |
kṛ |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
所作、遂行 |
|
|
|
|
aññāṇa |
a-jñā |
名 |
a |
中 |
有(属) |
無智 |
|
|
|
|
karaṇo |
kṛ |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
所作、遂行 |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(対) |
智慧、般若 |
|
|
|
|
nirodhiko |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
滅の、滅せしめる |
|
|
|
|
vighāta |
vi-han |
名 |
a |
男 |
依(属) |
破壊、殺戮、困惑 |
|
|
|
|
pakkhiko |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
半月の、徒党の |
|
|
|
|
anibbāna |
a-nir-vā? |
形 |
a |
‐ |
依(対) |
涅槃ならぬ |
|
|
|
|
saṃvattaniko. |
saṃ-vṛt |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
作用する、至らしめる、導く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、貪欲は、暗愚の成し手、無眼の成し手、無智の成し手、智慧を滅ぼすもの、悩害にくみするもの、涅槃へ導かないものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Duṭṭho kho, āvuso, dosena…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Duṭṭho |
duṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
邪悪な、瞋怒の |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
dosena…pe… |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、忿怒した、瞋恚に…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto
attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti,
cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mūḷho |
muh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚昧の、混迷した |
|
|
|
|
kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto
attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti,
cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; (72-9.) |
|
|
|
|
mohena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
痴、愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、迷乱した、愚痴に打ち負かされて心が占拠された者は、自己の悩害を思考し、他者の悩害を思考し、両者の悩害を思考し、心の苦である憂悩を経験します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi
ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ
paṭisaṃvedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohe |
muh |
名 |
a |
男 |
単 |
処絶 |
愚痴 |
|
|
|
|
pahīne
nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi
ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. (72-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴が捨断されたならば、自己の悩害を思考せず、他者の悩害を思考せず、両者の悩害を思考せず、心の苦である憂悩を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena
duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mūḷho kho, āvuso,
mohena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ
carati, manasā duccaritaṃ carati; (72-11, 17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、迷乱した、愚痴に打ち負かされて心が占拠された者は、身による悪行を行じ、語による悪行を行じ、意による悪行を行じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohe pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ
carati, na manasā duccaritaṃ carati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohe pahīne neva
kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ
carati. (72-12, 18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴が捨断されたならば、身による悪行を行じず、語による悪行を行じず、意による悪行を行じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi
yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi
yathābhūtaṃ nappajānāti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mūḷho kho, āvuso,
mohena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti,
paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti;
(72-13, 17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、迷乱した、愚痴に打ち負かされて心が占拠された者は、自己の利を如実に了知せず、他者の利を如実に了知せず、両者の利を如実に了知しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohe pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi
yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohe pahīne
attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti,
ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. (72-14, 18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴が捨断されたならば、自己の利を如実に了知し、他者の利を如実に了知し、両者の利を如実に了知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Moho kho, āvuso, andhakaraṇo acakkhukaraṇo aññāṇakaraṇo
paññānirodhiko vighātapakkhiko anibbānasaṃvattaniko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
|
kho, āvuso,
andhakaraṇo acakkhukaraṇo aññāṇakaraṇo paññānirodhiko vighātapakkhiko
anibbānasaṃvattaniko. (72-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、愚痴は、暗愚の成し手、無眼の成し手、無智の成し手、智慧を滅ぼすもの、悩害にくみするもの、涅槃へ導かないものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ kho mayaṃ, āvuso, rāge ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ
paññāpema. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
kho mayaṃ, āvuso, rāge
ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ paññāpema. (72-7, 8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、我々は、このことを貪欲における危難と見て、貪欲の捨断を説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ dose ādīnavaṃ disvā dosassa pahānaṃ paññāpema. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
dose ādīnavaṃ disvā
dosassa pahānaṃ paññāpema. (72-7, 8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、我々は、このことを瞋恚における危難と見て、瞋恚の捨断を説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ mohe ādīnavaṃ disvā mohassa pahānaṃ paññāpemā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
mohe ādīnavaṃ disvā
mohassa pahānaṃ paññāpemā’’ti. (72-7, 8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、我々は、このことを愚痴における危難と見て、愚痴の捨断を説きます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atthi panāvuso, maggo atthi paṭipadā etassa rāgassa dosassa
mohassa pahānāyā’’ti? |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
maggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
paṭipadā |
prati-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
etassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
rāgassa |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
貪欲、染 |
|
|
|
|
dosassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
瞋恚 |
|
|
|
|
mohassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
痴愚 |
|
|
|
|
pahānāyā’’ |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「しからば友よ、この貪欲、瞋恚、愚痴の捨断のための道は存在し、行道は存在するのでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atthāvuso, maggo atthi paṭipadā etassa rāgassa dosassa
mohassa pahānāyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atthāvuso, maggo
atthi paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāyā’’ti. (72-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、この貪欲、瞋恚、愚痴の捨断のための道は存在し、行道は存在します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamo panāvuso, maggo katamā paṭipadā etassa rāgassa dosassa
mohassa pahānāyā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
panāvuso, maggo katamā paṭipadā etassa rāgassa
dosassa mohassa pahānāyā’’ti? (72-27.) |
|
|
|
|
katamā |
|
形 |
代的 |
女 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「しからば友よ、この貪欲、瞋恚、愚痴の捨断のため、いかなる道が存在し、いかなる行道が存在するのでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
ariyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
聖なる |
|
|
|
|
aṭṭha |
|
数 |
特 |
‐ |
有(帯) |
八 |
|
|
|
|
aṅgiko |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
支分ある |
|
|
|
|
maggo, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
seyyathidaṃ – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
それはこの如し、あたかも〜の如し |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、かの八支聖道です。すなわち、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sammādiṭṭhi…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhi…pe… |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
見、見解、意見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
正見…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sammāsamādhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
samādhi. |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神統一 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……正定です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, maggo ayaṃ paṭipadā etassa rāgassa dosassa
mohassa pahānāyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, maggo ayaṃ paṭipadā etassa rāgassa
dosassa mohassa pahānāyā’’ti. (72-27.) |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この貪欲、瞋恚、愚痴の捨断のため、この道が存在し、この行道が存在するのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Bhaddako kho, āvuso, maggo bhaddikā paṭipadā etassa rāgassa
dosassa mohassa pahānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Bhaddako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
善い、高名の |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, maggo bhaddikā paṭipadā etassa rāgassa
dosassa mohassa pahānāya. (72-27.) |
|
|
|
|
bhaddikā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
よい、吉祥の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、この貪欲、瞋恚、愚痴の捨断のための道は素晴らしく、行道は素晴らしいものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
72-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Alañca panāvuso ānanda, appamādāyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Alañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
適当な、当然の、十分に、満足して、沢山だ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
āvuso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ānanda, |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
appamādāyā’’ |
a-pra-mad |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
不放逸 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友、アーナンダよ、不放逸のための〔理由として〕充分です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第一〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |