|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
9. Akusalamūlasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
根、根本 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「不善根経」(『増支部』3-70) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70. ‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, akusalamūlāni. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tīṇi |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
三 |
|
|
|
|
imāni, |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūlāni. |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
根、根本 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、これら三つの不善の根があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamāni tīṇi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamāni |
|
形 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
tīṇi? |
|
数 |
特 |
中 |
複 |
主 |
三 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三つか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Lobho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、欲 |
|
|
|
|
akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūlaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
|
akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūlaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
|
akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūlaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲は不善の根です。瞋恚は不善の根です。愚痴は不善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, lobho tadapi akusalamūlaṃ [akusalaṃ (sī.
syā. kaṃ. pī.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
api, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
lobho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、欲 |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
akusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不善の |
|
|
|
|
mūlaṃ; |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその貪欲、それも不善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi luddho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
akusalaṃ [akusalamūlaṃ (ka.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
luddho |
lubh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪った、貪欲の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhisaṅkharoti |
abhi-saṃ-kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
為作する、行為する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身 |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
言葉、語 |
|
|
|
|
manasā |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
akusalaṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不善の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪った者が身口意をもって行為すること、それも不善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi luddho lobhena abhibhūto pariyādinnacitto parassa asatā
dukkhaṃ uppādayati [upadahati (sī. syā. kaṃ. pī.)] vadhena vā bandhanena vā
jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi akusalaṃ
[idaṃ pana sabbatthapi evameva dissati]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
luddho |
lubh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪った、貪欲の |
|
|
|
|
lobhena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
貪、貪欲 |
|
|
|
|
abhibhūto |
abhi-bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
征服された、打ち勝たれた |
|
|
|
|
pariyādinna |
pari-ā-dā |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
遍取した、終熄した、占拠された |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
parassa |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
与 |
他の |
|
|
|
|
asatā |
a-as |
現分 |
ant |
中 |
単 |
具 |
存在しない、不実、不真 |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppādayati |
ud-pad 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
生じさせる、産出する、おこす、得る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vadhena |
vadh |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
殺害 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
bandhanena |
bandh |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
結縛、拘束 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
jāniyā |
hā |
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
損失、強奪、没収 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
garahāya |
garh |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
呵責、叱責、非難 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pabbājanāya |
pra-vraj 使 |
名 |
a |
中(女) |
単 |
具 |
追放、流罪 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
balavā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
力ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
amhi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bala |
|
名形 |
a |
中 |
有(具) |
強い、軍 |
|
|
|
|
attho |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
義、意味、目的、利益 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
akusalaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不善の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪って、貪欲に打ち負かされ、心を占拠された者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせること、それも不善です。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』は「Balattho itipiとは、力によって私に利益がある、あるいは私は力において住立した、という」balena me attho itipi, bale vā ṭhitomhītipi vadati. と述べる。ここでは前者の解釈に従って訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame lobhajā lobhanidānā lobhasamudayā lobhapaccayā aneke
pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
lobhajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
貪欲より生ずる |
|
|
|
|
lobha |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
貪、貪欲 |
|
|
|
|
nidānā |
|
名 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
因縁、因由 |
|
|
|
|
lobha |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
貪、貪欲 |
|
|
|
|
samudayā |
saṃ-ud-i |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
集、生起、原因 |
|
|
|
|
lobha |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
貪、貪欲 |
|
|
|
|
paccayā |
prati-i |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
縁、資具 |
|
|
|
|
aneke |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
一つならぬ、多数の |
|
|
|
|
pāpakā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪い、邪悪な |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sambhavanti. |
saṃ-bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
発生する、可能である |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、貪欲より生じ、貪欲を因縁とし、貪欲を原因とし、貪欲を縁とする、多数の、悪しき不善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, doso tadapi akusalamūlaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, doso tadapi akusalamūlaṃ; (70-4.) |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその瞋恚、それも不善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi duṭṭho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
akusalaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi duṭṭho abhisaṅkharoti kāyena vācāya
manasā tadapi akusalaṃ; (70-5.) |
|
|
|
|
duṭṭho |
duṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
邪悪な、瞋怒の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怒った者が身口意をもって行為すること、それも不善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi duṭṭho dosena abhibhūto pariyādinnacitto parassa asatā
dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya
vā balavamhi balattho itipi tadapi akusalaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi duṭṭho dosena abhibhūto
pariyādinnacitto parassa asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā
jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi
akusalaṃ. (70-6.) |
|
|
|
|
duṭṭho |
duṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
邪悪な、瞋怒の |
|
|
|
|
dosena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怒って、瞋恚に打ち負かされ、心を占拠された者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせること、それも不善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame dosajā dosanidānā dosasamudayā dosapaccayā aneke
pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Itissame dosajā dosanidānā dosasamudayā dosapaccayā aneke pāpakā akusalā
dhammā sambhavanti. (70-7.) |
|
|
|
|
dosajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
瞋恚より生ずる |
|
|
|
|
dosa |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、瞋恚より生じ、瞋恚を因縁とし、瞋恚を原因とし、瞋恚を縁とする、多数の、悪しき不善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, moho tadapi akusalamūlaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, moho tadapi akusalamūlaṃ; (70-4.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその愚痴、それも不善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi mūḷho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
akusalaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi mūḷho abhisaṅkharoti kāyena vācāya
manasā tadapi akusalaṃ; (70-5.) |
|
|
|
|
mūḷho |
muh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚昧の、混迷した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
迷乱した者が身口意をもって行為すること、それも不善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi mūḷho mohena abhibhūto pariyādinnacitto parassa asatā
dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya
vā balavamhi balattho itipi tadapi akusalaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi mūḷho mohena abhibhūto
pariyādinnacitto parassa asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā
jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi
akusalaṃ. (70-6.) |
|
|
|
|
mūḷho |
muh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚昧の、混迷した |
|
|
|
|
mohena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
痴、愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
迷乱して、愚痴に打ち負かされ、心を占拠された者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせること、それも不善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame mohajā mohanidānā mohasamudayā mohapaccayā aneke
pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Itissame mohajā mohanidānā mohasamudayā mohapaccayā aneke pāpakā akusalā
dhammā sambhavanti. (70-7.) |
|
|
|
|
mohajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
愚痴より生ずる |
|
|
|
|
moha |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、愚痴より生じ、愚痴を因縁とし、愚痴を原因とし、愚痴を縁とする、多数の、悪しき不善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpo cāyaṃ, bhikkhave, puggalo vuccati akālavādītipi,
abhūtavādītipi, anatthavādītipi, adhammavādītipi, avinayavādītipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
かくのごとき |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuccati |
vac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
いわれる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
akāla |
|
形 |
a |
‐ |
依(処) |
非時の、適時でない |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
abhūta |
a-bhū |
名形 |
a |
中 |
持 |
不実の、虚偽 |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
anattha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
無義、無益 |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
adhamma |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
非法、邪法 |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
avinaya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
非律 |
|
|
|
|
vādī |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
説、語、論ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとくのこの人は、不適時の論者とも、不実の論者とも、無益の論者とも、非法の論者とも、非律の論者ともいわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kasmā cāyaṃ, bhikkhave, evarūpo puggalo vuccati
akālavādītipi, abhūtavādītipi, anatthavādītipi, adhammavādītipi,
avinayavādītipi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kasmā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
奪 |
何、誰 |
|
|
|
|
cāyaṃ, bhikkhave,
evarūpo puggalo vuccati akālavādītipi, abhūtavādītipi, anatthavādītipi,
adhammavādītipi, avinayavādītipi? (70-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、なにゆえ、かくのごとくのこの人は、不適時の論者とも、不実の論者とも、無益の論者とも、非法の論者とも、非律の論者ともいわれるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathāhāyaṃ, bhikkhave, puggalo parassa asatā dukkhaṃ uppādayati
vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi
balattho itipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
parassa asatā dukkhaṃ
uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā
balavamhi balattho itipi. (70-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜなら比丘たちよ、そのようなその人は、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせるからです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhūtena kho pana vuccamāno avajānāti, no paṭijānāti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhūtena |
bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
存在した、真実 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
vuccamāno |
vac 受 |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
いわれた |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avajānāti, |
ava-jñā? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
否定する、軽蔑する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭijānāti; |
prati-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
自称する、公言する、認める |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかしてかれは、〔不善である事を〕真実によって言われても、認めずに否定し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abhūtena vuccamāno na ātappaṃ karoti, tassa nibbeṭhanāya
itipetaṃ atacchaṃ itipetaṃ abhūtanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abhūtena |
a-bhū |
名形 |
a |
中 |
単 |
副具 |
不実の、虚偽 |
|
|
|
|
vuccamāno |
vac 受 |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
いわれた |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ātappaṃ |
ā-tap |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
熱勤、熱心、勇猛 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karoti, |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
なす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
nibbeṭhanāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
解明、言い逃れ |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
atacchaṃ |
|
名 |
a |
男(中) |
単 |
主 |
虚偽 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
abhūtan |
a-bhū |
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不実の |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔善であると〕偽って言われても、『そのようなそれは虚偽である、そのようなそれは不実である』と、その解明のために熱勤をなすことはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tasmā evarūpo puggalo vuccati akālavādītipi, abhūtavādītipi,
anatthavādītipi, adhammavādītipi, avinayavādītipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tasmā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
奪 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evarūpo puggalo
vuccati akālavādītipi, abhūtavādītipi, anatthavādītipi, adhammavādītipi,
avinayavādītipi. (70-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それゆえ、かくのごとくの人は、不適時の論者とも、不実の論者とも、無益の論者とも、非法の論者とも、非律の論者ともいわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evarūpo, bhikkhave, puggalo lobhajehi pāpakehi akusalehi
dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati,
savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evarūpo, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
lobhajehi |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
貪欲より生ずる |
|
|
|
|
pāpakehi |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
具 |
悪しき |
|
|
|
|
akusalehi |
|
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
不善の |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
|
abhibhūto |
abhi-bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
征服された、打ち勝たれた |
|
|
|
|
pariyādinna |
pari-ā-dā |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
遍取した、終熄した、占拠された |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
diṭṭhe |
dṛś |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
見られた、見、所見 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 →現法、現世 |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati, |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
savighātaṃ |
sa-vi-han |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
破壊、困惑、悩害ある |
|
|
|
|
saupāyāsaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
悩、愁、悶ある |
|
|
|
|
sapariḷāhaṃ. |
sa-pari-ḍah |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
熱悩ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとくの、貪欲より生ずる悪しき不善の諸法によって打ち負かされ、心を占拠された人は、まさに現法において悩害あり、憂愁あり、熱悩ある苦に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāyassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
身体、集まり |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhedā |
bhid |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
破壊、不和合、離間、種類、区分 |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他の、(副対:さらに、後に、越えて) |
|
|
|
|
maraṇā |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
死 →死後に |
|
|
|
|
duggati |
dur-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
悪趣 |
|
|
|
|
pāṭikaṅkhā. |
prati-kāṅkṣ |
未分 |
a |
女 |
単 |
主 |
期待されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
身破れてより、死後には、悪趣が予想されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Dosajehi…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Dosajehi…pe… |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
瞋恚より生ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚より生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohajehi pāpakehi akusalehi dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto
diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati, savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohajehi |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
具 |
愚痴より生ずる |
|
|
|
|
pāpakehi akusalehi
dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati,
savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. (70-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴より生ずる悪しき不善の諸法によって打ち負かされ、心を占拠された人は、まさに現法において悩害あり、憂愁あり、熱悩ある苦に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ
maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. (70-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
身破れてより、死後には、悪趣が予想されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, sālo vā dhavo vā phandano vā tīhi
māluvālatāhi uddhasto pariyonaddho anayaṃ āpajjati, byasanaṃ āpajjati,
anayabyasanaṃ āpajjati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sālo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、サーラ、沙羅樹 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
dhavo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、ダヴァ、灌木 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
phandano |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、パンダナ |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tīhi |
|
数 |
特 |
女 |
複 |
具 |
三 |
|
|
|
|
māluvā |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
葛 |
|
|
|
|
latāhi |
|
名 |
ā |
女 |
複 |
具 |
葛、蔓草 |
|
|
|
|
uddhasto |
ud-dhvaṃs |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
上に投げた、出られた |
|
|
|
|
pariyonaddho |
pari-ava-nah |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
覆われた、囲まれた |
|
|
|
|
anayaṃ |
a-nī? |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
不幸、不運、禍 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjati, |
ā-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
来る、遭う、到達する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byasanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
喪失、不幸、厄難 |
|
|
|
|
āpajjati, |
同上 |
|
|
|
|
anaya |
a-nī? |
名 |
a |
男 |
相 |
不幸、不運、禍 |
|
|
|
|
byasanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
喪失、不幸、厄難 |
|
|
|
|
āpajjati; |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、サーラ樹、ダヴァ樹、あるいはパンダナ樹が、三本の蔦や葛によって這い上られ、覆われて、不幸へ至り、厄難へ至り、不幸と厄難へ至る、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamevaṃ kho, bhikkhave, evarūpo puggalo lobhajehi pāpakehi
akusalehi dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ
viharati, savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, evarūpo
puggalo lobhajehi pāpakehi akusalehi dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto
diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati, savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ.
(70-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、かくのごとくの、貪欲より生ずる悪しき不善の諸法によって打ち負かされ、心を占拠された人は、まさに現法において悩害あり、憂愁あり、熱悩ある苦に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ
maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. (70-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
身破れてより、死後には、悪趣が予想されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Dosajehi…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Dosajehi…pe…
(70-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚より生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohajehi pāpakehi akusalehi dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto
diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohajehi pāpakehi
akusalehi dhammehi abhibhūto pariyādinnacitto diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ
viharati savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ. (70-25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴より生ずる悪しき不善の諸法によって打ち負かされ、心を占拠された人は、まさに現法において悩害あり、憂愁あり、熱悩ある苦に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāyassa ca bhedā paraṃ
maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. (70-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
身破れてより、死後には、悪趣が予想されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, tīṇi akusalamūlānīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, tīṇi
akusalamūlānīti. (70-1.) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これらが、三つの不善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, kusalamūlāni. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tīṇimāni, bhikkhave,
kusalamūlāni. (70-1.) |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら三つの善の根があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamāni tīṇi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamāni tīṇi? (70-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三つか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Alobho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
無貪、無貪欲 |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
mūlaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
|
adoso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
無瞋 |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
mūlaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
|
amoho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不痴の |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
mūlaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不貪は善の根です。不瞋は善の根です。不痴は善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, alobho tadapi kusalamūlaṃ [kusalaṃ (sī.
syā. kaṃ. pī.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, alobho tadapi kusalamūlaṃ; (70-4.) |
|
|
|
|
alobho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
無貪、無貪欲 |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその不貪、それも善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi aluddho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
kusalaṃ [kusalamūlaṃ (ka.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi aluddho abhisaṅkharoti kāyena
vācāya manasā tadapi kusalaṃ; (70-5.) |
|
|
|
|
aluddho |
a-lubh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪らない、貪欲なき |
|
|
|
|
kusalaṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪らぬ者が身口意をもって行為すること、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi aluddho lobhena anabhibhūto apariyādinnacitto na parassa
asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā
pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi kusalaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi aluddho lobhena anabhibhūto apariyādinnacitto na parassa asatā dukkhaṃ uppādayati
vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi
balattho itipi tadapi kusalaṃ. (70-6.) |
|
|
|
|
aluddho |
a-lubh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪らない、貪欲なき |
|
|
|
|
anabhibhūto |
an-abhi-bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
征服されない、不敗の、無能勝者、不可征者 |
|
|
|
|
apariyādinna |
a-pari-ā-dā |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
遍取しない、終熄しない、占拠されない |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
kusalaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪らず、貪欲に打ち負かされず、心を占拠されない者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせないということ、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame alobhajā alobhanidānā alobhasamudayā alobhapaccayā
aneke kusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Itissame alobhajā alobhanidānā alobhasamudayā alobhapaccayā aneke kusalā dhammā sambhavanti. (70-7.) |
|
|
|
|
alobhajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
無貪より生ずる |
|
|
|
|
alobha |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
無貪、無貪欲 |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、不貪より生じ、不貪を因縁とし、不貪を原因とし、不貪を縁とする、多数の、善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, adoso tadapi kusalamūlaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, adoso tadapi kusalamūlaṃ; (70-37.) |
|
|
|
|
adoso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
無瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその不瞋、それも善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi aduṭṭho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
kusalaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi aduṭṭho abhisaṅkharoti kāyena
vācāya manasā tadapi kusalaṃ; (70-38.) |
|
|
|
|
aduṭṭho |
a-duṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
無瞋の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怒らぬ者が身口意をもって行為すること、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi aduṭṭho dosena anabhibhūto apariyādinnacitto na parassa
asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā
pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi kusalaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi aduṭṭho dosena anabhibhūto
apariyādinnacitto na parassa asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena
vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi
kusalaṃ. (70-39.) |
|
|
|
|
aduṭṭho |
a-duṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
無瞋の |
|
|
|
|
dosena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怒らず、瞋恚に打ち負かされず、心を占拠されない者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせないということ、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame adosajā adosanidānā adosasamudayā adosapaccayā aneke
kusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Itissame adosajā adosanidānā adosasamudayā adosapaccayā aneke kusalā dhammā
sambhavanti. (70-40.) |
|
|
|
|
adosajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不瞋より生ずる |
|
|
|
|
adosa |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
無瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、不瞋より生じ、不瞋を因縁とし、不瞋を原因とし、不瞋を縁とする、多数の、善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, amoho tadapi kusalamūlaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yadapi, bhikkhave, amoho tadapi kusalamūlaṃ; (70-37.) |
|
|
|
|
amoho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不痴の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およその不痴、それも善の根です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi amūḷho abhisaṅkharoti kāyena vācāya manasā tadapi
kusalaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi amūḷho abhisaṅkharoti kāyena vācāya
manasā tadapi kusalaṃ; (70-38.) |
|
|
|
|
amūḷho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不痴の、混迷なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
迷乱せぬ者が身口意をもって行為すること、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yadapi amūḷho mohena anabhibhūto apariyādinnacitto na parassa
asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā
pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi kusalaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yadapi amūḷho mohena anabhibhūto
apariyādinnacitto na parassa asatā dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena
vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā balavamhi balattho itipi tadapi
kusalaṃ. (70-39.) |
|
|
|
|
amūḷho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不痴の、混迷なき |
|
|
|
|
mohena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
痴、愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
迷乱せず、愚痴に打ち負かされず、心を占拠されない者が、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって、『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせないということ、それも善です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Itissame amohajā amohanidānā amohasamudayā amohapaccayā aneke
kusalā dhammā sambhavanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Itissame amohajā amohanidānā amohasamudayā amohapaccayā aneke kusalā dhammā
sambhavanti. (70-40.) |
|
|
|
|
amohajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不痴より生ずる |
|
|
|
|
amoha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
不痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようなその者には、かの、不痴より生じ、不痴を因縁とし、不痴を原因とし、不痴を縁とする、多数の、善の諸法がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evarūpo cāyaṃ, bhikkhave, puggalo vuccati kālavādītipi,
bhūtavādītipi, atthavādītipi, dhammavādītipi, vinayavādītipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evarūpo cāyaṃ,
bhikkhave, puggalo vuccati kālavādītipi,
bhūtavādītipi, atthavādītipi, dhammavādītipi, vinayavādītipi. (70-16.) |
|
|
|
|
kāla |
|
名 |
a |
男 |
依(処) |
時、正時、応時 |
|
|
|
|
bhūta |
bhū |
過分 |
a |
‐ |
持 |
存在した、真実の、生類 |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
義 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
vinaya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
律 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとくのこの人は、適時の論者とも、真実の論者とも、利益の論者とも、法の論者とも、律の論者ともいわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kasmā cāyaṃ, bhikkhave, evarūpo puggalo vuccati kālavādītipi,
bhūtavādītipi, atthavādītipi, dhammavādītipi, vinayavādītipi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kasmā cāyaṃ,
bhikkhave, evarūpo puggalo vuccati kālavādītipi, bhūtavādītipi,
atthavādītipi, dhammavādītipi, vinayavādītipi? (70-17, 49.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、なにゆえ、かくのごとくのこの人は、適時の論者とも、真実の論者とも、利益の論者とも、法の論者とも、律の論者ともいわれるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathāhāyaṃ, bhikkhave, puggalo na parassa asatā dukkhaṃ
uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā
balavamhi balattho itipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathāhāyaṃ, bhikkhave,
puggalo na parassa asatā
dukkhaṃ uppādayati vadhena vā bandhanena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya
vā balavamhi balattho itipi. (70-18.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜなら比丘たちよ、そのようなその人は、他者にたいし、不実によって、殺害によって、拘束によって、強奪によって、呵責によって、追放によって『私は力あり、力による利ある者である』といって苦を生じさせないからです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhūtena kho pana vuccamāno paṭijānāti no avajānāti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhūtena kho pana
vuccamāno paṭijānāti no avajānāti; (70-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかしてかれは、〔善である事を〕真実によって言われて、否定せずに認め、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abhūtena vuccamāno ātappaṃ karoti tassa nibbeṭhanāya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abhūtena vuccamāno
ātappaṃ karoti tassa nibbeṭhanāya – (70-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔不善であると〕偽って言われれば、その解明のために熱勤をなします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘itipetaṃ atacchaṃ, itipetaṃ abhūta’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘itipetaṃ atacchaṃ,
itipetaṃ abhūta’nti. (70-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『そのようなそれは虚偽である、そのようなそれは不実である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tasmā evarūpo puggalo vuccati kālavādītipi, atthavādītipi,
dhammavādītipi, vinayavādītipi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tasmā evarūpo puggalo
vuccati kālavādītipi, atthavādītipi, dhammavādītipi, vinayavādītipi. (70-21,
49.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それゆえ、かくのごとくの人は、適時の論者とも、真実の論者とも、利益の論者とも、法の論者とも、律の論者ともいわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evarūpassa, bhikkhave, puggalassa lobhajā pāpakā akusalā
dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ
anuppādadhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evarūpassa, |
|
形 |
a |
中 |
単 |
属 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、個人 |
|
|
|
|
lobhajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
貪欲より生ずる |
|
|
|
|
pāpakā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪い、邪悪な |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
pahīnā |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨てられた、捨断された |
|
|
|
|
ucchinna |
ud-chid |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
断たれた |
|
|
|
|
mūlā |
|
名 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
根 |
|
|
|
|
tāla |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
ターラ樹、棕櫚 |
|
|
|
|
avatthu |
a-vas |
形 |
u |
‐ |
依(対) |
基礎なき |
|
|
|
|
katā |
kṛ |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
anabhāvaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
非有、虚無 |
|
|
|
|
katā |
kṛ |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
āyatiṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
副対 |
未来に |
|
|
|
|
anuppāda |
an-ud-pad |
名 |
a |
男 |
有(属) |
無生 |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、かくのごとくの人の、貪欲より生ずる悪しき不善の諸法は、捨断され、根を断たれ、基礎なきターラ樹のようにされ、虚ろになされ、未来に生じない性質のものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme sukhaṃ viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ
apariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭhe |
dṛś |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
見られた、見、所見 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 →現法、現世 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
avighātaṃ |
a-vi-han |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
|
anupāyāsaṃ |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
対 |
無悩、不悩 |
|
|
|
|
apariḷāhaṃ. |
a-pari-ḍah |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
熱悩なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、まさに現法において悩害なく、憂愁なく、熱悩なき楽に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme parinibbāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭhe |
dṛś |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
見られた、見、所見 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 →現法、現世 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parinibbāyati. |
pari-nir-vā? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
完成する、円寂する、般涅槃する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさに現法において般涅槃します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Dosajā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Dosajā…pe… |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
瞋恚より生ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚より生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
parinibbāyati. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parinibbāyati. |
pari-nir-vā? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
完成する、円寂する、般涅槃する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……般涅槃します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mohajā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mohajā…pe… |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
愚痴より生ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愚痴より生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
parinibbāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parinibbāyati.
(70-60.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……般涅槃します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi bhikkhave, sālo vā dhavo vā phandano vā tīhi
māluvālatāhi uddhasto pariyonaddho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi bhikkhave,
sālo vā dhavo vā phandano vā tīhi māluvālatāhi uddhasto pariyonaddho.
(70-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、サーラ樹、ダヴァ樹、あるいはパンダナ樹が、三本の蔦や葛によって這い上られ、覆われる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha puriso āgaccheyya kuddāla-piṭakaṃ [kuddālapiṭakaṃ (sī.
syā. kaṃ. pī.)] ādāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āgaccheyya |
ā-gam |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
来る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kuddāla- |
|
名 |
a |
男 |
相 |
鍬、鋤 |
|
|
|
|
piṭakaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
籠 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ādāya. |
ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
取って |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこへ男が鍬と籠をもってやってきます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ māluvālataṃ mūle chindeyya, mūle chetvā palikhaṇeyya,
palikhaṇitvā mūlāni uddhareyya, antamaso usīranāḷimattānipi
[usīranāḷamattānipi (sī. syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
māluvā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
葛 |
|
|
|
|
lataṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
蔦草、葛 |
|
|
|
|
mūle |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
根 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
chindeyya, |
chid |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
切る、切断する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mūle |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
根 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
chetvā |
chid |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
切る、切断する |
|
|
|
|
palikhaṇeyya, |
pari-khaṇ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
掘り出す、根絶する |
|
|
|
|
palikhaṇitvā |
pari-khaṇ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
掘り出す、根絶する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mūlāni |
|
名 |
a |
中 |
複 |
対 |
根、根本 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uddhareyya, |
ud-dhṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
上げる、取り除く、引き抜く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
antamaso |
|
名 |
a |
中 |
単 |
副奪 |
乃至 |
|
|
|
|
usīra |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
ビーラナ草の根、香根 |
|
|
|
|
nāḷi |
|
名 |
i, ī |
女 |
持 |
筒、管、茎、ナーリ量 |
|
|
|
|
mattāni |
|
形 |
a |
中 |
複 |
対 |
量、程度の、だけ |
|
|
|
|
pi. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は、その蔦や葛を根元で切り、根元で切って掘り出し、掘り出して、ビーラナ草の根茎程度のものに至るまで根を引き抜きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So taṃ māluvālataṃ khaṇḍākhaṇḍikaṃ chindeyya, khaṇḍākhaṇḍikaṃ
chetvā phāleyya, phāletvā sakalikaṃ sakalikaṃ kareyya, sakalikaṃ sakalikaṃ
karitvā vātātape visoseyya, vātātape visosetvā agginā ḍaheyya, agginā ḍahitvā
masiṃ kareyya, masiṃ karitvā mahāvāte vā ophuṇeyya nadiyā vā sīghasotāya
pavāheyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
māluvā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
葛 |
|
|
|
|
lataṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
蔦草、葛 |
|
|
|
|
khaṇḍākhaṇḍikaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
部分部分となしたもの、丸太 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
chindeyya, |
chid |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
切る、切断する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
khaṇḍākhaṇḍikaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
部分部分となしたもの、丸太 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
chetvā |
chid |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
切る、切断する |
|
|
|
|
phāleyya, |
phal 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
裂く、破る、切る |
|
|
|
|
phāletvā |
phal 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
裂く、破る、切る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sakalikaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
破片 |
|
|
|
|
sakalikaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
破片 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kareyya, |
kṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
なす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sakalikaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
破片 |
|
|
|
|
sakalikaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
破片 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karitvā |
kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
なす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vāta |
vā |
名 |
a |
男 |
相 |
風 |
|
|
|
|
ātape |
ā-tap |
名 |
as |
男 |
単 |
処 |
陽光、熱 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
visoseyya, |
vi-śuṣ 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
乾かす、しぼませる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vāta |
vā |
名 |
a |
男 |
相 |
風 |
|
|
|
|
ātape |
ā-tap |
名 |
as |
男 |
単 |
処 |
陽光、熱 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
visosetvā |
vi-śuṣ 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
乾かす、しぼませる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
agginā |
|
名 |
i |
男 |
単 |
具 |
火 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ḍaheyya, |
dah |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
焼く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
agginā |
|
名 |
i |
男 |
単 |
具 |
火 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ḍahitvā |
dah |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
焼く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
masiṃ |
|
名 |
i |
男 |
単 |
対 |
灰末、煤 |
|
|
|
|
kareyya, |
同上 |
|
|
|
|
masiṃ |
|
名 |
i |
男 |
単 |
対 |
灰末、煤 |
|
|
|
|
karitvā |
同上 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
vāte |
vā |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
風 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ophuṇeyya |
ava-pū |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
さらす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nadiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
川 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sīgha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
早い、早急の |
|
|
|
|
sotāya |
sru |
名 |
as |
男中→女 |
単 |
処 |
流れ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pavāheyya. |
pra-vah 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
運び去る、除去する、掃除する、引き出す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は、その蔦や葛を部分部分に切断し、部分部分に切断して裂き、裂いてそれぞれ破片にし、それぞれ破片にして風と陽光で乾かし、風と陽光で乾かして火で焼き、火で焼いて灰にし、灰にして大風にさらし、あるいは急流の川へ流します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamassa [evamassu (sī.), evassu (ka.)] tā, bhikkhave,
māluvālatā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ
anuppādadhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tā, |
|
代 |
代的 |
女 |
複 |
主 |
それら、彼女ら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
māluvā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
葛 |
|
|
|
|
latā |
|
名 |
ā |
女 |
複 |
主 |
蔦葛 |
|
|
|
|
ucchinna |
ud-chid |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
断たれた |
|
|
|
|
mūlā |
|
名 |
a |
中→女 |
複 |
主 |
根 |
|
|
|
|
tāla |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
ターラ樹、棕櫚 |
|
|
|
|
avatthu |
a-vas |
形 |
u |
‐ |
依(対) |
基礎なき |
|
|
|
|
katā |
kṛ |
過分 |
a |
女 |
複 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
anabhāvaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
非有、虚無 |
|
|
|
|
katā |
kṛ |
過分 |
a |
女 |
複 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
āyatiṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
副対 |
未来に |
|
|
|
|
anuppāda |
an-ud-pad |
名 |
a |
男 |
有(属) |
無生 |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中→女 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのようであれば、それら蔦や葛は、根を断たれ、基礎なきターラ樹のようにされ、虚ろになされ、未来に生じない性質のものとなる〔ことでしょう〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evamevaṃ kho, bhikkhave, evarūpassa puggalassa lobhajā pāpakā
akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ
anuppādadhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, evarūpassa
puggalassa lobhajā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā
anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. (70-56.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、かくのごとくの人の、貪欲より生ずる悪しき不善の諸法は、捨断され、根を断たれ、基礎なきターラ樹のようにされ、虚ろになされ、未来に生じない性質のものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme sukhaṃ viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ
apariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme sukhaṃ
viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ apariḷāhaṃ. (70-57.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、まさに現法において悩害なく、憂愁なく、熱悩なき楽に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme parinibbāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme
parinibbāyati. (70-58.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさに現法において般涅槃します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Dosajā …pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Dosajā…pe… |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
瞋恚より生ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚より生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
mohajā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā
anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mohajā |
jan |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
愚痴より生ずる |
|
|
|
|
pāpakā akusalā dhammā
pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā.
(70-57.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……愚痴より生ずる悪しき不善の諸法は、捨断され、根を断たれ、基礎なきターラ樹のようにされ、虚ろになされ、未来に生じない性質のものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme sukhaṃ viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ
apariḷāhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme sukhaṃ
viharati avighātaṃ anupāyāsaṃ apariḷāhaṃ. (70-57.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、まさに現法において悩害なく、憂愁なく、熱悩なき楽に住し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme parinibbāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Diṭṭheva dhamme
parinibbāyati. (70-58.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさに現法において般涅槃します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave, tīṇi kusalamūlānī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāni kho, bhikkhave,
tīṇi kusalamūlānī’’ti.
(70-33.) |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これらが、三つの善の根です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第九の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第九〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |