|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. Aññatitthiyasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aññatitthiya |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
異学、外教 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「異学経」(『増支部』3-69) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69. ‘‘Sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sace, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
aññatitthiyā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
異学、外教 |
|
|
|
|
paribbājakā |
pra-vraj |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
遍歴行者 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
puccheyyuṃ – |
prach |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
問う、質問する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、もし異学の遍歴行者たちがこのように問うたとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘tayome, āvuso, dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘tayo |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
三 |
|
|
|
|
ime, |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友よ、これら三つの法があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame tayo? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
tayo? |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
三 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rāgo, doso, moho – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rāgo, |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
doso, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
|
moho – |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲、瞋恚、愚痴。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ime kho, āvuso, tayo dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
tayo |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
三 |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、これら三つの法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imesaṃ, āvuso, tiṇṇaṃ dhammānaṃ ko viseso ko adhippayāso
[adhippāyo (sī.) adhippāyāso (syā. kaṃ. pī.) adhi + pa + yasu + ṇa =
adhippayāso] kiṃ nānākaraṇa’nti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imesaṃ, |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
属 |
これら |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
tiṇṇaṃ |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
属 |
三 |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
viseso |
vi-śiṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
差別、殊勝 |
|
|
|
|
ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
adhippayāso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
特相 |
|
|
|
|
kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
nānā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
種々の |
|
|
|
|
ākaraṇa’n |
kṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
所作、遂行 →殊異 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、これら三つの法には、いかなる差別、いかなる特相、いかなる殊異があるのでしょうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ
paribbājakānaṃ kinti byākareyyāthā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
puṭṭhā |
prach |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
問われた |
|
|
|
|
tumhe, |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
主 |
あなたたち |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
与 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
aññatitthiyānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
与 |
異学、外教 |
|
|
|
|
paribbājakānaṃ |
pra-vraj |
名 |
a |
男 |
複 |
与 |
遍歴行者 |
|
|
|
|
kin |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
byākareyyāthā’’ |
vi-ā-kṛ |
動 |
願 |
能 |
複 |
二 |
解答する、授記する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このように問われたならば、あなたがたは彼ら異学の遍歴行者たちへ、何と解答すべきでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā bhagavaṃnettikā
bhagavaṃpaṭisaraṇā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Bhagavaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
有(持) |
世尊 |
|
|
|
|
mūlakā |
|
名形 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
根本とする、根 |
|
|
|
|
no, |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
属 |
私たち |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
bhagavaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
有(持) |
世尊 |
|
|
|
|
nettikā |
nī |
名形 |
a |
男 |
複 |
主 |
眼とする、指導の |
|
|
|
|
bhagavaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
有(持) |
世尊 |
|
|
|
|
paṭisaraṇā. |
|
名 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
帰依処、所依 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々の法は、世尊を根本とし、世尊を眼とし、世尊を帰依処とするものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa
attho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sādhu |
sādh |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
善き、善哉、なにとぞ |
|
|
|
|
vata, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
bhagavantaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
対 |
世尊 |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭibhātu |
prati-bhā |
動 |
命 |
能 |
単 |
三 |
現れる、明らかとなる、見える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
etassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
bhāsitassa |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
語った、所説 |
|
|
|
|
attho. |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
義、意味 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、なにとぞ世尊は、この所説の意味を明らかにして下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sutvā |
śru |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
聞く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
dhāressantī’’ |
dhṛ |
動 |
未 |
能 |
複 |
三 |
保つ、憶持する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊の〔言葉を〕聞いて、比丘たちは憶持することでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
hi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら →しからば |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
suṇātha, |
śru |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
聞く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sādhukaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
よい、十分に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
manasi karotha; |
man, kṛ |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
作意する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「しからば比丘たちよ、聞き、よく作意して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bhāsissāmī’’ti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāsissāmī’’ |
bhāṣ |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
話す、語る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は語ることにしましょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
bhante’’ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
与 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「そのように、尊者よ」と彼ら比丘たちは世尊へ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhagavā etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sace, bhikkhave,
aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ – (69-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、もし異学の遍歴行者たちがこのように問うたとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘tayome, āvuso, dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘tayome, āvuso,
dhammā. (69-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友よ、これら三つの法があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame tayo? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame tayo? (69-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる三か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rāgo, doso, moho – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rāgo, doso, moho –
(69-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲、瞋恚、愚痴。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ime kho, āvuso, tayo dhammā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime kho, āvuso, tayo
dhammā; (69-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、これら三つの法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
imesaṃ, āvuso, tiṇṇaṃ dhammānaṃ ko viseso ko adhippayāso kiṃ
nānākaraṇa’nti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
imesaṃ, āvuso, tiṇṇaṃ
dhammānaṃ ko viseso ko adhippayāso kiṃ nānākaraṇa’nti? (69-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、これら三つの法には、いかなる差別、いかなる特相、いかなる殊異があるのでしょうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ
paribbājakānaṃ evaṃ byākareyyātha – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ puṭṭhā tumhe,
bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ byākareyyātha – (69-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このように問われたならば、あなたがたは彼ら異学の遍歴行者たちへ、このように解答すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘rāgo kho, āvuso, appasāvajjo dandhavirāgī, doso mahāsāvajjo
khippavirāgī, moho mahāsāvajjo dandhavirāgī’’’ ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
appa |
|
名形 |
a |
中 |
持 |
少ない |
|
|
|
|
sāvajjo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有罪の、呵責されるべき |
|
|
|
|
dandha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
遅鈍の、愚なる |
|
|
|
|
virāgī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
色あせた、退化する、変化する |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
sāvajjo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有罪の、呵責されるべき |
|
|
|
|
khippa |
kṣip |
形 |
a |
‐ |
有(持) |
急速な、速疾の |
|
|
|
|
virāgī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
色あせた、退化する、変化する |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
sāvajjo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有罪の、呵責されるべき |
|
|
|
|
dandha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
遅鈍の、愚なる |
|
|
|
|
virāgī’’’ |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
色あせた、退化する、変化する |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友らよ、貪欲は罪過は少ないが消失に時間がかかります。瞋恚は罪過は大きいが素早く消失します。愚痴は罪過が大きく消失に時間がかかります』と。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・virāginは上記の通りの語であるが、ここではdandhaやkhippaと「離貪、遠離/消失、浄化」を意味するvirāgaが有財釈化し、形容詞化の語尾-inが付いたものと解した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno vā rāgo
uppajjati uppanno vā rāgo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
hetu |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」) |
|
|
|
|
ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
paccayo |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
縁、資具 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
anuppanno |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
未生の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppanno |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
発生した、生起した |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
bhiyyo |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに多く |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
性質、状態 →増大 |
|
|
|
|
vepullāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
広大、方広 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvattatī’ |
saṃ-vṛt |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
転起する、作用する、導く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の貪欲が生じ、已生の貪欲が増大、拡大へと転起するのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Subhanimittantissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
依(属) |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittan |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
vacanīyaṃ. |
vac |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『清浄相です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa subhanimittaṃ ayoniso manasi karoto anuppanno vā rāgo
uppajjati uppanno vā rāgo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
持 |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
相、特相 |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasi karoto |
man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
作意する |
|
|
|
|
anuppanno vā rāgo
uppajjati uppanno vā rāgo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. (69-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が清浄相を非如理作意すると、未生の貪欲が生じ、已生の貪欲が増大、拡大へと転起します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno vā rāgo
uppajjati uppanno vā rāgo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno vā rāgo
uppajjati uppanno vā rāgo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti. (69-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の貪欲が生じ、已生の貪欲が増大、拡大へと転起するのです』と〔解答すべきです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno vā doso
uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu
ko paccayo yena anuppanno vā doso uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’ti? (69-23.) |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の瞋恚が生じ、已生の瞋恚が増大、拡大へと転起するのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Paṭighanimittaṃ tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
瞋、障碍、有対 |
|
|
|
|
nimittaṃ tissa
vacanīyaṃ. (69-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『有対相です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa paṭighanimittaṃ ayoniso manasi karoto anuppanno vā doso
uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa paṭighanimittaṃ ayoniso manasi
karoto anuppanno vā doso
uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. (69-25.) |
|
|
|
|
paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
瞋、障碍、有対 |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が有対相を非如理作意すると、未生の瞋恚が生じ、已生の瞋恚が増大、拡大へと転起します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno vā doso
uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu
ayaṃ paccayo yena anuppanno vā doso uppajjati uppanno vā doso bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti.(69-26.) |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の瞋恚が生じ、已生の瞋恚が増大、拡大へと転起するのです』と〔解答すべきです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno vā moho
uppajjati uppanno vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu
ko paccayo yena anuppanno vā moho uppajjati uppanno vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’ti? (69-23.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の愚痴が生じ、已生の愚痴が増大、拡大へと転起するのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Ayoniso manasikāro tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasikāro |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
作意、注意 |
|
|
|
|
tissa vacanīyaṃ.
(69-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『非如理作意です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa ayoniso manasi karoto anuppanno vā moho uppajjati uppanno
vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa ayoniso manasi
karoto anuppanno vā moho
uppajjati uppanno vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati. (69-25.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が非如理作意すると、未生の愚痴が生じ、已生の愚痴が増大、拡大へと転起します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno vā moho
uppajjati uppanno vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu
ayaṃ paccayo yena anuppanno vā moho uppajjati uppanno vā moho bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’’ti. (69-26.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の愚痴が生じ、已生の愚痴が増大、拡大へと転起するのです』と〔解答すべきです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno ceva rāgo
nuppajjati uppanno ca rāgo pahīyatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu
ko paccayo yena anuppanno ceva
rāgo nuppajjati
uppanno ca rāgo pahīyatī’ti? (69-23.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahīyatī’ |
pra-hā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
捨てられる、断ぜられる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の貪欲が生じず、已生の貪欲が捨断されるのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Asubhanimittantissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Asubha |
a-śubh |
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不浄の |
|
|
|
|
nimittantissa
vacanīyaṃ. (69-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『不浄相です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asubhanimittaṃ yoniso manasi karoto anuppanno ceva rāgo
nuppajjati uppanno ca rāgo pahīyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa asubhanimittaṃ yoniso manasi karoto anuppanno ceva
rāgo nuppajjati uppanno ca rāgo pahīyati. (69-25, 35.) |
|
|
|
|
asubha |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
不浄の |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が不浄相を如理作意すると、未生の貪欲が生じず、已生の貪欲が捨断されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno ceva rāgo
nuppajjati uppanno ca rāgo pahīyatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu
ayaṃ paccayo yena anuppanno ceva rāgo nuppajjati uppanno ca rāgo
pahīyatī’’’ti. (69-26, 35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の貪欲が生じず、已生の貪欲が捨断されるのです』と〔解答すべきです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno ceva doso
nuppajjati uppanno ca doso pahīyatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu
ko paccayo yena anuppanno ceva doso nuppajjati uppanno ca doso pahīyatī’ti? (69-35.) |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の瞋恚が生じず、已生の瞋恚が捨断されるのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Mettā cetovimuttī tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Mettā |
|
名 |
ā |
女 |
持 |
慈 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimuttī |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
|
tissa vacanīyaṃ.
(69-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『慈なる心解脱です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa mettaṃ cetovimuttiṃ yoniso manasi karoto anuppanno ceva
doso nuppajjati uppanno ca doso pahīyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa mettaṃ cetovimuttiṃ yoniso manasi
karoto anuppanno ceva doso nuppajjati uppanno ca doso pahīyati. (69-37.) |
|
|
|
|
mettaṃ |
|
名形 |
a |
中→女 |
単 |
対 |
慈 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が慈なる心解脱を如理作意すると、未生の瞋恚が生じず、已生の瞋恚が捨断されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno ceva doso
nuppajjati uppanno ca doso pahīyatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu
ayaṃ paccayo yena anuppanno ceva doso nuppajjati uppanno ca doso pahīyatī’’’ti. (69-38.) |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の瞋恚が生じず、已生の瞋恚が捨断されるのです』と〔解答すべきです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu ko paccayo yena anuppanno ceva moho
nuppajjati uppanno ca moho pahīyatī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Ko panāvuso, hetu
ko paccayo yena anuppanno ceva moho nuppajjati uppanno ca moho pahīyatī’ti? (69-35.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しからば友よ、いかなる因、いかなる縁あって、未生の愚痴が生じず、已生の愚痴が捨断されるのでしょうか』と〔問われたら〕、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Yonisomanasikāro tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
|
manasikāro |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
作意、注意 |
|
|
|
|
tissa vacanīyaṃ.
(69-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに関しては『如理作意です』というべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa yoniso manasi karoto anuppanno ceva moho nuppajjati
uppanno ca moho pahīyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa yoniso manasi
karoto anuppanno ceva moho
nuppajjati uppanno ca moho pahīyati. (69-37.) |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『その者が如理作意すると、未生の愚痴が生じず、已生の愚痴が捨断されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo yena anuppanno vā moho
nuppajjati uppanno ca moho pahīyatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho, āvuso, hetu
ayaṃ paccayo yena anuppanno vā moho nuppajjati uppanno ca moho pahīyatī’’’ti. (69-38.) |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
moho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
愚痴 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この因、この縁あって、未生の愚痴が生じず、已生の愚痴が捨断されるのです』と〔解答すべきです〕」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |