|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. Vīriyārambhādivaggo |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
精進 |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
有(持) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
ādi |
|
名 |
i |
男中 |
持 |
最初、初 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「精進発勤等品」(『増支部』1-61〜70) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
61-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
61. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, vīriyārambho [viriyārambho (sī. syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
aññaṃ |
|
形 |
代的 |
男中 |
単 |
対 |
他の、異なる |
|
|
|
|
eka |
|
数 |
代的 |
‐ |
帯 |
一、とある |
|
|
|
|
dhammam |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samanupassāmi |
saṃ-anu-paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
見る、みなす、考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
男中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
anuppannā |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
未生の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjanti |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannā |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
生起した、発生した |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parihāyanti |
pari-hā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
衰退、衰亡する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathayidaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ちょうど、あたかも、たとえば |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
精進 |
|
|
|
|
ārambho. |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
努力、発勤 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の善法が生起し、あるいは已生の不善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち精進発勤です。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この経は前品第十経と明らかに対をなしている。このあたり、どうも内容で区切るのではなく、機械的に十経を一品としているように見受けられる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
61-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Āraddhavīriyassa, bhikkhave, anuppannā ceva kusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āraddha |
ā-rabh |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
開始した、励んだ |
|
|
|
|
vīriyassa, |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
属絶 |
精進 |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva kusalā dhammā uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(61-1.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、精進に励んだ者には、未生の善法が生起し、また已生の不善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第一〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
62-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
62. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, mahicchatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (61-1.) |
|
|
|
|
mahicchatā. |
iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
多欲性、大欲性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の不善法が生起し、あるいは已生の善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち多欲なることです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
62-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mahicchassa, bhikkhave, anuppannā ceva akusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Maha |
|
形 |
ant |
‐ |
有(持) |
大きい |
|
|
|
|
icchassa, |
iṣ |
名 |
a |
女→男 |
単 |
属 |
欲求、希求 |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva akusalā dhammā uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(61-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、多欲なる者には、未生の不善法が生起し、また已生の善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, appicchatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (61-1.) |
|
|
|
|
appicchatā. |
iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
無欲性、少欲性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の善法が生起し、あるいは已生の不善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち無欲なることです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Appicchassa, bhikkhave, anuppannā ceva kusalā dhammā uppajjanti
uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Appa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
少ない |
|
|
|
|
icchassa, |
iṣ |
名 |
a |
女→男 |
単 |
属 |
欲求、希求 |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva kusalā dhammā uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(61-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、無欲なる者には、未生の善法が生起し、また已生の不善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第三〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, asantuṭṭhitā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (62-1.) |
|
|
|
|
asantuṭṭhitā. |
a-saṃ-tuṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
不知足性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の不善法が生起し、あるいは已生の善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち知足せざることです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Asantuṭṭhassa, bhikkhave, anuppannā ceva akusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Asantuṭṭhassa, |
a-saṃ-tuṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
不知足の |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva akusalā dhammā uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(62-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、知足せざる者には、未生の不善法が生起し、また已生の善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Catutthaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Catutthaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第四の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第四〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
65-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
65. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, santuṭṭhitā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (61-1.) |
|
|
|
|
santuṭṭhitā. |
saṃ-tuṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
知足性、満足性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の善法が生起し、あるいは已生の不善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち知足することです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
65-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Santuṭṭhassa, bhikkhave, anuppannā ceva kusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Santuṭṭhassa, |
saṃ-tuṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
満足した、知足の |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva kusalā dhammā uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(61-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、知足した者には、未生の善法が生起し、また已生の不善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañcamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第五〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
66-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
66. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, ayonisomanasikāro. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (62-1.) |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasikāro. |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
作意、注意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の不善法が生起し、あるいは已生の善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち非如理作意です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
66-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayoniso, bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva akusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayoniso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva
akusalā dhammā uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. (62-2.) |
|
|
|
|
manasi karoto |
man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
作意する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、非如理作意をなす者には、未生の不善法が生起し、また已生の善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Chaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Chaṭṭhaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第六の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第六〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
67-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
67. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, yonisomanasikāro. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (61-1.) |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
|
manasikāro. |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
作意、注意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の善法が生起し、あるいは已生の不善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち如理作意です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
67-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yoniso, bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva kusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yoniso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
|
bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva kusalā
dhammā uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. (61-2.) |
|
|
|
|
manasi karoto |
man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
作意する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、如理作意をなす者には、未生の善法が生起し、また已生の不善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第七の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第七〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
68-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
68. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, asampajaññaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (62-1.) |
|
|
|
|
asampajaññaṃ. |
a-saṃ-pra-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
不正知 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の不善法が生起し、あるいは已生の善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち不正知です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
68-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Asampajānassa, bhikkhave, anuppannā ceva akusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Asampajānassa, |
a-saṃ-pra-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
正知ならぬ |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva akusalā dhammā uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(62-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、正知ならぬ者には、未生の不善法が生起し、また已生の善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, sampajaññaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā kusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā akusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (61-1.) |
|
|
|
|
sampajaññaṃ. |
saṃ-pra-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
正知 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の善法が生起し、あるいは已生の不善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち正知です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
69-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sampajānassa, bhikkhave, anuppannā ceva kusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sampajānassa, |
saṃ-pra-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
正知の、意識的の、正知者、故意の |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva kusalā dhammā uppajjanti uppannā ca akusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(61-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、正知の者には、未生の善法が生起し、また已生の不善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第九の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第九〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti
yathayidaṃ, bhikkhave, pāpamittatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā akusalā dhammā uppajjanti
uppannā vā kusalā dhammā parihāyanti yathayidaṃ, bhikkhave, (62-1.) |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
悪い、邪悪の |
|
|
|
|
mittatā. |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
友性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の不善法が生起し、あるいは已生の善法が衰退するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち悪友あることです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・pāpamittatāはpāpaとmittaが有財釈で複合したのち、抽象名詞化の語尾tāが付いたものと解した |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
70-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pāpamittassa, bhikkhave, anuppannā ceva akusalā dhammā
uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
悪い、邪悪の |
|
|
|
|
mittassa, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
友 |
|
|
|
|
bhikkhave, anuppannā
ceva akusalā dhammā uppajjanti uppannā ca kusalā dhammā parihāyantī’’ti.
(62-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、悪友ある者には、未生の不善法が生起し、また已生の善法が衰退します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第十の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第十〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vīriyārambhādivaggo sattamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
精進 |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
有(持) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
ādi |
|
名 |
i |
男中 |
持 |
最初、初 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
sattamo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第七 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『増支部』「一集」〕第七〔品〕、「精進発勤等品」〔おわり〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |