|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Nīvaraṇappahānavaggo |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nīvaraṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
蓋 |
|
|
|
|
pahāna |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
捨断 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「蓋捨断品」(『増支部』1-11〜20) |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『相応部』46-2「身経」に類似。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppanno vā kāmacchando uppajjati uppanno vā kāmacchando bhiyyobhāvāya
vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, subhanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
aññaṃ |
|
形 |
代的 |
男中 |
単 |
対 |
他の、異なる |
|
|
|
|
eka |
|
数 |
代的 |
‐ |
帯 |
一、とある |
|
|
|
|
dhammam |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samanupassāmi |
saṃ-anu-paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
見る、みなす、考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
anuppanno |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
未生の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chando |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppanno |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
発生した、生起した |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chando |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
bhiyyo |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに多く |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
性質、状態 →増大 |
|
|
|
|
vepullāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
広大、方広 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvattati |
saṃ-vṛt |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
転起する、作用する、導く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathayidaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ちょうど、あたかも、たとえば |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
持 |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の欲貪が生じ、あるいは已生の欲貪が増大、広大へと転起するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち浄相です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Subhanimittaṃ, bhikkhave, ayoniso manasi karoto anuppanno ceva
kāmacchando uppajjati uppanno ca kāmacchando bhiyyobhāvāya vepullāya
saṃvattatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
持 |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
相、特相 |
|
|
|
|
bhikkhave, ayoniso manasi karoto anuppanno ceva kāmacchando uppajjati uppanno ca kāmacchando bhiyyobhāvāya
vepullāya saṃvattatī’’ti. (11-1.) |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasi karoto |
man, kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
作意する |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、浄相を非如理作意する者には、未生の欲貪が生じ、また已生の欲貪が増大、広大へと転起します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第一〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
12-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
12. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppanno vā byāpādo uppajjati uppanno vā byāpādo bhiyyobhāvāya vepullāya
saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppanno vā byāpādo uppajjati uppanno vā byāpādo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. (11-1.) |
|
|
|
|
byāpādo |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
瞋恚 |
|
|
|
|
paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
瞋、障碍、有対 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の瞋恚が生じ、あるいは已生の瞋恚が増大、広大へと転起するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち瞋恚相です。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・あるいは「有対想」か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
12-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paṭighanimittaṃ, bhikkhave, ayoniso manasi karoto anuppanno
ceva byāpādo uppajjati uppanno ca byāpādo bhiyyobhāvāya vepullāya
saṃvattatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paṭighanimittaṃ,
bhikkhave, ayoniso manasi karoto anuppanno ceva byāpādo uppajjati uppanno ca
byāpādo bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’ti. (11-2, 12-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、瞋恚相を非如理作意する者には、未生の瞋恚が生じ、また已生の瞋恚が増大、広大へと転起します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
13-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
13. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannaṃ vā thinamiddhaṃ [thīnamiddhaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] uppajjati
uppannaṃ vā thinamiddhaṃ bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ,
bhikkhave, arati tandī [tandi (ka.)] vijambhitā [vijambhikā (sī. syā. kaṃ.
pī.)] bhattasammado cetaso ca līnattaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannaṃ vā thinamiddhaṃ uppajjati uppannaṃ vā thinamiddhaṃ bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave,
(11-1.) |
|
|
|
|
anuppannaṃ |
an-ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
未生の |
|
|
|
|
thina |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
眠、睡眠 →惛眠 |
|
|
|
|
uppannaṃ |
ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
生じた |
|
|
|
|
arati |
a-ram |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
不快、不楽 |
|
|
|
|
tandī |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
怠惰 |
|
|
|
|
vijambhitā |
vi-jṛmbh |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
欠伸 |
|
|
|
|
bhatta |
bhuj |
名過分 |
a |
中 |
依(具) |
食した、食物 |
|
|
|
|
sammado |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
食後の眠気 |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
līnattaṃ. |
lī? |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
退縮 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の惛眠が生じ、あるいは已生の惛眠が増大、広大へと転起するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち不楽、倦怠、欠伸、食後の眠気、また心の退縮です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
13-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Līnacittassa, bhikkhave, anuppannañceva thinamiddhaṃ uppajjati
uppannañca thinamiddhaṃ bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Līna |
lī |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
退縮の、下劣の、愛着した |
|
|
|
|
cittassa, |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
bhikkhave,
anuppannañceva thinamiddhaṃ uppajjati uppannañca thinamiddhaṃ bhiyyobhāvāya
vepullāya saṃvattatī’’ti. (11-2, 13-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、心が退縮した者には、未生の惛眠が生じ、また已生の惛眠が増大、広大へと転起します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第三〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
14-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
14. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ uppajjati uppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ
bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, cetaso
avūpasamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ uppajjati uppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave,
cetaso avūpasamo.
(13-1.) |
|
|
|
|
uddhacca |
|
名 |
a |
中 |
相 |
掉挙 |
|
|
|
|
kukkuccaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪作、悔 →掉悔 |
|
|
|
|
avūpasamo. |
a-vi-upa-śam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
非寂静の、非寂止の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の掉悔が生じ、あるいは已生の掉悔が増大、広大へと転起するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち心の非寂止です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
14-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Avūpasantacittassa, bhikkhave, anuppannañceva uddhaccakukkuccaṃ
uppajjati uppannañca uddhaccakukkuccaṃ bhiyyobhāvāya vepullāya
saṃvattatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Avūpasanta |
a-vi-upa-śam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
寂止していない |
|
|
|
|
cittassa, bhikkhave,
anuppannañceva uddhaccakukkuccaṃ uppajjati uppannañca uddhaccakukkuccaṃ
bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’ti. (13-2, 14-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、心が寂止せざる者には、未生の掉悔が生じ、また已生の掉悔が増大、広大へと転起します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Catutthaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Catutthaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第四の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第四〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
15-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
15. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā vicikicchā uppajjati uppannā vā vicikicchā bhiyyobhāvāya
vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, ayonisomanasikāro. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā vicikicchā uppajjati uppannā vā vicikicchā bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattati yathayidaṃ, bhikkhave, ayonisomanasikāro. (11-1.) |
|
|
|
|
anuppannā |
an-ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
未生の |
|
|
|
|
vicikicchā |
vi-cit 意 |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
疑、疑念、猶予 |
|
|
|
|
uppannā |
ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
生起した、発生した |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasikāro. |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
作意、注意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の疑が生じ、あるいは已生の疑が増大、広大へと転起するような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち不如理作意です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
15-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayoniso, bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva vicikicchā
uppajjati uppannā ca vicikicchā bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayoniso, bhikkhave,
manasi karoto anuppannā ceva vicikicchā uppajjati uppannā ca vicikicchā
bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattatī’’ti. (11-2, 15-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、非如理作意をなす者には、未生の疑が生じ、また已生の疑が増大、広大へと転起します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañcamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第五〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
16-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
16. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppanno vā kāmacchando nuppajjati uppanno vā kāmacchando pahīyati
yathayidaṃ, bhikkhave, asubhanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppanno vā kāmacchando nuppajjati uppanno vā kāmacchando pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave, asubhanimittaṃ. (11-1.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahīyati |
pra-hā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
捨てられる、断ぜられる |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
asubha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
不浄の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の欲貪が生じず、あるいは已生の欲貪が捨断されるような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち不浄相です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
16-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Asubhanimittaṃ, bhikkhave, yoniso manasi karoto anuppanno ceva
kāmacchando nuppajjati uppanno ca kāmacchando pahīyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Asubhanimittaṃ,
bhikkhave, yoniso manasi
karoto anuppanno ceva kāmacchando nuppajjati uppanno ca kāmacchando
pahīyatī’’ti. (11-2, 16-1.) |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不浄相を如理作意する者には、未生の欲貪が生じず、また已生の欲貪が捨断されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Chaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Chaṭṭhaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第六の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第六〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
17-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
17. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppanno vā byāpādo nuppajjati uppanno vā byāpādo pahīyati yathayidaṃ,
bhikkhave, mettā cetovimutti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppanno vā byāpādo nuppajjati uppanno
vā byāpādo pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave, (12-1, 16-1.) |
|
|
|
|
mettā |
|
名形 |
a |
中→女 |
単 |
主 |
友情の、慈 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimutti. |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の瞋恚が生じず、あるいは已生の瞋恚が捨断されるような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち慈なる心解脱です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
17-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mettaṃ, bhikkhave, cetovimuttiṃ yoniso manasi karoto anuppanno
ceva byāpādo nuppajjati uppanno ca byāpādo pahīyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mettaṃ, |
|
名形 |
a |
中→女 |
単 |
対 |
慈 |
|
|
|
|
bhikkhave, cetovimuttiṃ yoniso manasi karoto
anuppanno ceva byāpādo nuppajjati uppanno ca byāpādo pahīyatī’’ti. (12-2,
16-2.) |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、慈なる心解脱を如理作意する者には、未生の瞋恚が生じず、また已生の瞋恚が捨断されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第七の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第七〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
18-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
18. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannaṃ vā thinamiddhaṃ nuppajjati uppannaṃ vā thinamiddhaṃ pahīyati
yathayidaṃ, bhikkhave, ārambhadhātu nikkamadhātu parakkamadhātu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannaṃ vā thinamiddhaṃ nuppajjati
uppannaṃ vā thinamiddhaṃ pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave, (13-1, 16-1.) |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
持 |
努力、発勤 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
nikkama |
|
名 |
a |
男 |
持 |
精勤、努力 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
parakkama |
|
名 |
a |
男 |
持 |
努力、勇猛 |
|
|
|
|
dhātu. |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の惛眠が生じず、あるいは已生の惛眠が捨断されるような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち発勤界、精勤界、勇猛界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
18-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Āraddhavīriyassa, bhikkhave, anuppannañceva thinamiddhaṃ
nuppajjati uppannañca thinamiddhaṃ pahīyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āraddha |
ā-rabh |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
開始した、励んだ |
|
|
|
|
vīriyassa, |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
属 |
精進 |
|
|
|
|
bhikkhave,
anuppannañceva thinamiddhaṃ nuppajjati uppannañca thinamiddhaṃ pahīyatī’’ti.
(13-2, 16-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、精進に励んだ者には、未生の惛眠が生じず、また已生の惛眠が捨断されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
19-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
19. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ nuppajjati uppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ
pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave, cetaso vūpasamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ
nuppajjati uppannaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave,
cetaso (14-1, 16-1.) |
|
|
|
|
vūpasamo. |
vi-upa-śam |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
寂静、静止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の掉悔が生じず、あるいは已生の掉悔が捨断されるような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち心の寂止です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
19-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vūpasantacittassa, bhikkhave, anuppannañceva uddhaccakukkuccaṃ
nuppajjati uppannañca uddhaccakukkuccaṃ pahīyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vūpasanta |
vi-upa-śam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
寂止した |
|
|
|
|
cittassa, bhikkhave,
anuppannañceva uddhaccakukkuccaṃ nuppajjati uppannañca uddhaccakukkuccaṃ
pahīyatī’’ti. (14-2, 16-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、寂止した心の者には、未生の掉悔が生じず、また已生の掉悔が捨断されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Navamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第九の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第九〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena
anuppannā vā vicikicchā nuppajjati uppannā vā vicikicchā pahīyati yathayidaṃ,
bhikkhave, yonisomanasikāro. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Nāhaṃ, bhikkhave,
aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yena anuppannā vā vicikicchā nuppajjati
uppannā vā vicikicchā pahīyati yathayidaṃ, bhikkhave, yonisomanasikāro. (15-1, 16-1.) |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は、それによって未生の疑が生じず、あるいは已生の疑が捨断されるような法を、他に一つも見出すことはありません。比丘たちよ、それすなわち如理作意です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yoniso, bhikkhave, manasi karoto anuppannā ceva vicikicchā
nuppajjati uppannā ca vicikicchā pahīyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yoniso, bhikkhave,
manasi karoto anuppannā ceva vicikicchā nuppajjati uppannā ca vicikicchā
pahīyatī’’ti. (15-2, 16-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、如理作意をなす者には、未生の疑が生じず、また已生の疑が捨断されます」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第十の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第十〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nīvaraṇappahānavaggo dutiyo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nīvaraṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
蓋 |
|
|
|
|
pahāna |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
捨断 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
dutiyo. |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『増支部』「一集」〕第二〔品〕、「蓋捨断品」〔おわり〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |