|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
6. Sākacchavaggo |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sākaccha |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
会話、議論 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「論品」 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・Sākacchāの語は章題以外に出ない。異学者との対論、論議を含む経があることからとりあえず「論品」としたが、これでよいかどうか。『南伝』は「覚支総摂品」、『原始』は「さとりを得るための事柄論」とする。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Āhārasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āhāra |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
食 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「食経」(『相応部』46-51) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232. Sāvatthinidānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthi |
|
名 |
ī |
女 |
有(処) |
地名、サーヴァッティー、舎衛城 |
|
|
|
|
nidānaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
因縁、因由 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
サーヴァッティーでのことである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Pañcannañca, bhikkhave, nīvaraṇānaṃ sattannañca bojjhaṅgānaṃ
āhārañca anāhārañca desessāmi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañcannañ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
五 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
nīvaraṇānaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
蓋 |
|
|
|
|
sattannañ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
七 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bodhi |
budh |
名 |
i |
女 |
依(属) |
覚、菩提、さとり |
|
|
|
|
aṅgānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
支分、部分 →覚支 |
|
|
|
|
āhārañ |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
食 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
anāhārañ |
an-ā-hṛ |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
食なき、食因なき、原因なき |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
desessāmi; |
diś 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
示す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私は五蓋と七覚支の食と食ならぬものを教示しようと思います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
taṃ suṇātha. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
suṇātha. |
śru |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
聞く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それを聞いて下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā kāmacchandassa
uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
āhāro |
ā-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
食 |
|
|
|
|
anuppannassa |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
持 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chandassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
uppādāya, |
ud-pad |
名 |
a |
男中 |
単 |
与 |
生起 |
|
|
|
|
uppannassa |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
持 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
chandassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
bhiyyo |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに多く |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
性質、状態 →増大 |
|
|
|
|
vepullāya? |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
広大、方広、成満 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, subhanimittaṃ. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
形 |
a |
‐ |
持 |
清浄な、美しい、幸福の |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、清浄相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
ayoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
非如理 |
|
|
|
|
manasikāra |
man, kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
作意 |
|
|
|
|
bahulīkāro – |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
多作 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa
vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āhāro anuppannassa vā
kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya
vepullāya. (232-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya,
uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-4.) |
|
|
|
|
byāpādassa |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. (232-5.) |
|
|
|
|
paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
持 |
瞋、障碍、有対 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、障碍相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (232-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā
byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya.
(232-7, 8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā thinamiddhassa
uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya
vepullāya? (232-4.) |
|
|
|
|
anuppannassa |
an-ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
uppannassa |
ud-pad |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
thina |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middhassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
睡眠(すいめん) →惛眠 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなる食が、未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のためのものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, arati tandi vijambhitā bhattasammado cetaso
ca līnattaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
arati |
a-ram |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
不快、不楽 |
|
|
|
|
tandi |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
倦怠、懶惰 |
|
|
|
|
vijambhitā |
vi-jṛmbh |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
欠伸 |
|
|
|
|
bhatta |
bhuj |
名過分 |
a |
中 |
依(具) |
食した、食物 |
|
|
|
|
sammado |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
食後の眠気 |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
līnattaṃ. |
lī? |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
退縮 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不楽、倦怠、欠伸、食後の眠気、また心の退縮がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (232-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa
vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya
vepullāya. (232-7, 12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa
uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-12.) |
|
|
|
|
uddhacca |
|
名 |
a |
中 |
相 |
掉挙 |
|
|
|
|
kukkuccassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
悪作、悔 →掉悔 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, cetaso avūpasamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
avūpasamo. |
a-vi-upa-śam |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
非寂静の、非寂止の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、心の非寂止がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (232-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya,
uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa
bhiyyobhāvāya vepullāya. (232-7, 16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya,
uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya
vepullāya? (232-4.) |
|
|
|
|
anuppannāya |
an-ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
uppannāya |
ud-pad |
過分 |
a |
女 |
単 |
属 |
生じた |
|
|
|
|
vicikicchāya |
vi-cit |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
疑、疑惑 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, vicikicchāṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
vicikicchā |
vi-cit 意 |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
疑、疑念、猶予 |
|
|
|
|
ṭhānīyā |
sthā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
立たれるべき、あるべき、地位の |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、疑が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
ayonisomanasikārabahulīkāro – (232-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā
vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannāya
vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya.
(232-7, 20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā (232-4.) |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
持 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
sambodhi |
saṃ-budh |
名 |
i |
女 |
依(属) |
正覚、等覚 |
|
|
|
|
aṅgassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
支分、部分 →覚支、菩提分 |
|
|
|
|
bhāvanāya |
bhū 使 |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
修習 |
|
|
|
|
pāripūriyā? |
pari-pūr |
名 |
ī |
女 |
単 |
与 |
完全、円満 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā.
(232-21.) |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
持 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
sambodhi |
saṃ-budh |
名 |
i |
女 |
依(属) |
正覚、等覚 |
|
|
|
|
aṅga |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
支分、部分 →覚支、菩提分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、念覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro –
(232-6.) |
|
|
|
|
yoniso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
根本より、如理に |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya
pāripūriyā. (232-7, 24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
vicaya |
vi-ci |
名 |
a |
男 |
持 |
簡択、調査 →択法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā
hīnapaṇītā dhammā kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
kusala |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
善き、善巧の、巧みな |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sāvajja |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
有罪の、呵責すべき |
|
|
|
|
anavajjā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
無罪の、呵責すべからず |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
hīna |
hā |
過分 |
a |
‐ |
相 |
捨てられた、劣った |
|
|
|
|
paṇītā |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
適用された、優れた |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
kaṇha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
黒い |
|
|
|
|
sukka |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
白い |
|
|
|
|
sappaṭibhāgā |
sa-prati-bhuj |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
類似の、両方をそなえた、対偶の |
|
|
|
|
dhammā. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、善・不善の諸法、有罪・無罪の諸法、劣・優の諸法、黒・白・倶分の諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-7, 28.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
精進 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu nikkamadhātu
parakkamadhātu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
依(属) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
nikkama |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
精勤、努力 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
parakkama |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
努力、勇猛 |
|
|
|
|
dhātu. |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、努力の要素、精勤の要素、勇猛の要素がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (232-7, 32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
持 |
喜、喜悦 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (232-25, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、喜覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya
pāripūriyā. (232-7, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
passaddhi |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
持 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の軽安覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kāyappassaddhi cittappassaddhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
身体、集まり |
|
|
|
|
passaddhi, |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
passaddhi. |
pra-śrambh |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
軽安、安息、止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、身の軽安と心の軽安がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (232-7, 40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の軽安覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
持 |
定、三昧、精神統一 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, samathanimittaṃ abyagganimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
samatha |
śam |
名 |
a |
男 |
依(属) |
止、サマタ |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
|
abyagga |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
動揺・混乱・困惑しない |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、特相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、止の相、不乱の相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (232-7, 44.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā
upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
āhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24.) |
|
|
|
|
upekkhā |
upa-īkṣ |
名 |
ā |
女 |
持 |
捨、無関心 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のための食なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (232-25, 48.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、捨覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamāhāro anuppannassa
vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā. (232-7, 48.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のための食なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā kāmacchandassa
uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya
vepullāya? (232-4.) |
|
|
|
|
anāhāro |
an-ā-hṛ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
食なき、原因のない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, asubhanimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, asubhanimittaṃ. (232-5.) |
|
|
|
|
asubha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
不浄の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、不浄相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa
vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa
bhiyyobhāvāya vepullāya. (232-7, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の欲貪の生起のため、あるいは已生の欲貪の増大、成満のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā byāpādassa
uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa
bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-8, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, mettācetovimutti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
(232-5.) |
|
|
|
|
mettā |
|
名 |
ā |
女 |
持 |
慈 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimutti. |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、慈なる心解脱がありますが、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・用例を見るにmettāとcetovimuttiは同格となる場合が多いようなのでこのようにしたが、四無量心との関連からして具格の依主釈などの可能性もあろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā
byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya
vepullāya. (232-11, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の瞋恚の生起のため、あるいは已生の瞋恚の増大、成満のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa
uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa
bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-12, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu nikkamadhātu
parakkamadhātu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
ārambhadhātu nikkamadhātu parakkamadhātu. (232-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、努力の要素、精勤の要素、勇猛の要素がありますが、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・これは精進覚支の食とされるものである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa
vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa
bhiyyobhāvāya vepullāya. (232-15, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の惛眠の生起のため、あるいは已生の惛眠の増大、成満のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa
uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā
uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-16, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, cetaso vūpasamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
cetaso (232-17.) |
|
|
|
|
vūpasamo. |
vi-upa-śam |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
寂静、静止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、心の寂止がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya,
uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā
uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya. (232-19, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の掉悔の生起のため、あるいは已生の掉悔の増大、成満のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannāya vā vicikicchāya
uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya
bhiyyobhāvāya vepullāya? (232-20, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā
hīnapaṇītā dhammā kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā hīnapaṇītā dhammā
kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. (232-29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、善・不善の諸法、有罪・無罪の諸法、劣・優の諸法、黒・白・倶分の諸法がありますが、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・択法覚支の食。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha yonisomanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
yonisomanasikārabahulīkāro – (232-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する如理作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā
vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya
vepullāya. (232-23, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の疑の生起のため、あるいは已生の疑の増大、成満のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-24, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (232-25.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、念覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
amanasikāra |
a-man, kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
不作意、非作意 |
|
|
|
|
bahulīkāro – |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
多作 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・なぜかこの「七覚支の非食」のパートは「如理」yonisoを欠く。意味のある欠落なのか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-27, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の念覚支の生起のため、あるいは已生の念覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-28, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-77. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā
hīnapaṇītā dhammā kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
kusalākusalā dhammā sāvajjānavajjā dhammā hīnapaṇītā dhammā
kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. (232-29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、善・不善の諸法、有罪・無罪の諸法、劣・優の諸法、黒・白・倶分の諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-78. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-79. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-31, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の択法覚支の生起のため、あるいは已生の択法覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-80. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya
pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-32, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-81. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu nikkamadhātu
parakkamadhātu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
ārambhadhātu nikkamadhātu parakkamadhātu. (232-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、努力の要素、精勤の要素、勇猛の要素がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-82. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-83. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-35, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の精進覚支の生起のため、あるいは已生の精進覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-84. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa
uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-36, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-85. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (232-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、喜覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-86. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-87. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-39, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の喜覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-88. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-40, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の軽安覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-89. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, kāyappassaddhi cittappassaddhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
kāyappassaddhi cittappassaddhi. (232-41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、身の軽安と心の軽安がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-90. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-91. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-43, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の喜覚支の生起のため、あるいは已生の軽安覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-92. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-44, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-93. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, samathanimittaṃ abyagganimittaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
samathanimittaṃ abyagganimittaṃ. (232-45.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、止の相、不乱の相がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-94. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-95. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. (232-47, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の定覚支の生起のため、あるいは已生の定覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-96. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave, anāhāro anuppannassa vā
upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa
bhāvanāya pāripūriyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko ca, bhikkhave,
anāhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? (232-48, 52.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のための食ならぬものなのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-97. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave, upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atthi, bhikkhave,
upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. (232-49.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、捨覚支が住立するような諸法がありますが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-98. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tattha amanasikārabahulīkāro – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tattha
amanasikārabahulīkāro – (232-74.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それに対する非作意の多作、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
232-99. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayamanāhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya,
uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayamanāhāro
anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā
upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā’’ (232-51, 52.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが未生の捨覚支の生起のため、あるいは已生の捨覚支の修習の完成のための食ならぬものなのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第一の、最初の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第一〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |