|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, sunakkhatta, vijjati yaṃ idhekaccassa
bhikkhuno evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
sunakkhatta, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、スナッカッタ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vijjati |
vid 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見出される、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
ekaccassa |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
ある、一類の |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
属 |
比丘 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa – |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さてスナッカッタよ、ここに、一部の比丘にこのような〔思いが〕おこるような、この道理が見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso,
chandarāgabyāpādena ruppati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘taṇhā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
渇愛、愛 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
sallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
矢 |
|
|
|
|
samaṇena |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
沙門 |
|
|
|
|
vuttaṃ, |
vac |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
|
avijjā |
a-vid |
名 |
ā |
女 |
有(持) |
無明 |
|
|
|
|
visa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
毒 |
|
|
|
|
doso, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
過失、病素、瞋恚 →毒害 |
|
|
|
|
chanda |
|
名 |
a |
男 |
持 |
欲 |
|
|
|
|
rāga |
raj |
名 |
a |
男 |
相 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
byāpādena |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
瞋、瞋恚心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ruppati. |
rup |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
悩害される |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『沙門によって言われる。渇愛は矢であり、無明という毒害ある者は、欲貪と瞋恚によって悩害される。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā
nibbānādhimuttohamasmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
taṇhā |
|
名 |
ā |
女 |
持 |
渇愛、愛 |
|
|
|
|
sallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
矢 |
|
|
|
|
pahīnaṃ, |
pra-hā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
捨てられた |
|
|
|
|
apanīto |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
適用されない |
|
|
|
|
avijjā |
a-vid |
名 |
ā |
女 |
持 |
無明 |
|
|
|
|
visa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
毒 |
|
|
|
|
doso, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
過失、病素、瞋恚 →毒害 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
nibbāna |
nir-vā? |
名 |
a |
中 |
依(与) |
涅槃、寂滅 |
|
|
|
|
adhimutto |
adhi-muc |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
信解した、志向した |
|
|
|
|
aham |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
asmī’ |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私には、その渇愛という矢が捨てられ、無明という毒害が除かれている。私は正しく涅槃を志向する者である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃmāni [evaṃmānī (sī. pī. ka.), evamādi (syā. kaṃ.)] assa
atathaṃ samānaṃ [atthaṃ samānaṃ (syā. kaṃ. pī.), atthasamānaṃ (sī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
māni |
man |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
慢心ある |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
atathaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不実 |
|
|
|
|
samānaṃ. |
as |
現分 |
a |
中 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのように慢心ある者。彼には不実があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So yāni sammā nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni
anuyuñjeyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
yāni |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
nibbāna |
nir-vā? |
名 |
a |
中 |
依(与) |
涅槃、寂滅 |
|
|
|
|
adhimuttassa |
adhi-muc |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
信解した、志向した |
|
|
|
|
asappāyāni |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
複 |
主 |
不適当な |
|
|
|
|
tāni |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
対 |
それら |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya; |
anu-yuj |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
実践する、専心する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、およそ涅槃を志向する者にとって不適切な諸々のこと。それらへ耽溺します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena
saddaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya
rasaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā
dhammaṃ anuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
cakkhunā |
|
名 |
us |
中 |
単 |
具 |
眼 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中(男) |
依(対) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
dassanaṃ |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
見ること |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya, |
anu-yuj |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
実践する、専心する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
sotena |
śru |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
耳 |
|
|
|
|
saddaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
音、声、語 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya, |
同上 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
ghānena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
鼻 |
|
|
|
|
gandhaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
香 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya, |
同上 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
jivhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
舌 |
|
|
|
|
rasaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya, |
同上 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身、身体 |
|
|
|
|
phoṭṭhabbaṃ |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
単 |
対 |
触 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya, |
同上 |
|
|
|
|
asappāyaṃ |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
不適当な |
|
|
|
|
manasā |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺し、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺し、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺し、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺し、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺し、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ
sotena saddaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ
jivhāya rasaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuttassa,
asappāyaṃ manasā dhammaṃ anuyuttassa rāgo cittaṃ anuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
asappāyaṃ cakkhunā
rūpadassanaṃ anuyuttassa,
asappāyaṃ sotena saddaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ manasā dhammaṃ (63-6.) |
|
|
|
|
anuyuttassa |
anu-yuj |
過分 |
a |
男 |
単 |
属絶 |
実践した、専心した |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuddhaṃseyya. |
anu-dhvaṃs 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
堕落させる、誹謗する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺し、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺し、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺し、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺し、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺し、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺する彼の心を、貪欲が悪化させます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So rāgānuddhaṃsitena cittena maraṇaṃ vā nigaccheyya
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
rāga |
raj |
名 |
a |
男 |
依(具) |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
anuddhaṃsitena |
anu-dhvaṃs 使 |
過分 |
a |
中 |
単 |
具 |
堕落させられた |
|
|
|
|
cittena |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
心 |
|
|
|
|
maraṇaṃ |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
死 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nigaccheyya |
ni-gam |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
受ける、得る、入る、至る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
依(属) |
死 |
|
|
|
|
mattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
量の、程度の、のみ |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
dukkhaṃ. |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
苦 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、貪欲によって悪化させられた心によって、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, sunakkhatta, puriso sallena viddho assa savisena
gāḷhūpalepanena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
sunakkhatta, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、スナッカッタ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
sallena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
矢、箭 |
|
|
|
|
viddho |
vyadh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
射られた、貫通した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
savisena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
有毒の |
|
|
|
|
gāḷha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
強固な、厚い、深い |
|
|
|
|
upalepanena. |
upa-lip |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
塗布 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
スナッカッタよ、たとえば、毒が厚く塗られた矢で射られた男がいるとしましょう。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『中部』63「小マールキヤ経」などではpalepanenaである。upalepanenaは辞書類にないが、その異体とみた。 |
|
|
|
・なお以下の記述は『中部』101「デーヴァダハ経」にパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ
upaṭṭhāpeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
与 |
それ、彼 |
|
|
|
|
mitta |
|
名 |
a |
男中 |
相 |
友 |
|
|
|
|
amaccā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
大臣、知己 |
|
|
|
|
ñāti |
|
名 |
i |
女 |
相 |
親族 |
|
|
|
|
sālohitā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
血族 |
|
|
|
|
bhisakkaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
医者、医師 |
|
|
|
|
salla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
矢、箭 |
|
|
|
|
kattaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
治療者 →外科 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upaṭṭhāpeyyuṃ. |
upa-sthā 使 |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
仕えさせる、給仕させる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のため、友人知己や親族血族たちが、外科医に診させます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa so bhisakko sallakatto satthena vaṇamukhaṃ
parikanteyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
与 |
それ、彼 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhisakko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
医者、医師 |
|
|
|
|
salla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
矢、箭 |
|
|
|
|
katto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
治療者 →外科 |
|
|
|
|
satthena |
śas |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
刀剣 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parikanteyya. |
pari-kṛt |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
切開する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のため、その外科医は、刃物で傷口を切開します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Satthena vaṇamukhaṃ parikantitvā esaniyā sallaṃ eseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Satthena |
śas |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
刀剣 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parikantitvā |
pari-kṛt |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
切開する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
esaniyā |
iṣ |
名 |
ī |
女 |
単 |
具 |
探針 |
|
|
|
|
sallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
矢、箭 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
eseyya. |
iṣ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
求める、探す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
刃物で傷口を切開して、探り針で矢を探ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Esaniyā sallaṃ esitvā sallaṃ abbuheyya, apaneyya visadosaṃ
saupādisesaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Esaniyā |
iṣ |
名 |
ī |
女 |
単 |
具 |
探針 |
|
|
|
|
sallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
矢、箭 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
esitvā |
iṣ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
求める、探す |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sallaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
矢、箭 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abbuheyya, |
ā-bṛh |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
引き抜く |
|
|
|
|
apaneyya |
apa-nī |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
取り除く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
visa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
毒 |
|
|
|
|
dosaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
過失、病素、瞋恚 →毒害 |
|
|
|
|
saupādisesaṃ. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
有余依の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
探り針で矢を探して、矢を引き抜き、残った毒を取り除きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saupādisesoti [anupādisesoti (sabbattha) ayaṃ hi tathāgatassa
visayo] jānamāno so evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saupādiseso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有余依の |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
jānamāno |
jñā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
知る |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔それでも毒が〕残っていると知って、かれはこのように言います。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・VRI版の形を採用してゆくものとする。「なぜならanupādisesoという(〔異版〕すべてにおける)これは、如来の境涯だからである)」。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ambho purisa, ubbhataṃ kho te sallaṃ, apanīto visadoso
saupādiseso [anupādiseso (sabbattha) ayampi tathāgatassa visayo]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ambho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
おい、こら、ばかな |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
ubbhataṃ |
ud-bṛh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
引き出された、除去された |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
あなた |
|
|
|
|
sallaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
矢 |
|
|
|
|
apanīto |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
適用されない |
|
|
|
|
visa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
毒 |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
過失、病素、瞋恚 →毒害 |
|
|
|
|
saupādiseso. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有余依の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『さあ、男よ、あなたの矢は引き抜かれ、毒害は除かれました〔が、少し〕残っています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Analañca te antarāyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Analañ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不十分、不可能、不満足の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
あなた |
|
|
|
|
antarāyāya. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
障害、妨害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたの妨げにはなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sappāyāni ceva bhojanāni bhuñjeyyāsi, mā te asappāyāni
bhojanāni bhuñjato vaṇo assāvī assa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sappāyāni |
saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
複 |
対 |
適当な |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
bhojanāni |
bhuj |
名 |
a |
中 |
複 |
対 |
食物 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhuñjeyyāsi, |
bhuj |
動 |
願 |
能 |
単 |
二 |
食べる、受用する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属絶 |
あなた |
|
|
|
|
asappāyāni |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
中 |
複 |
対 |
不適当な |
|
|
|
|
bhojanāni |
bhuj |
名 |
a |
中 |
複 |
対 |
食物 |
|
|
|
|
bhuñjato |
bhuj |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
食べる、受用する |
|
|
|
|
vaṇo |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
傷 |
|
|
|
|
assāvī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
膿ある |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
assa. |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは適切な食事をとってください。あなたが不適切な食事をとって、傷が膿んでしまってはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kālena kālañca vaṇaṃ dhoveyyāsi, kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpeyyāsi, mā te na kālena kālaṃ vaṇaṃ dhovato na kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpato pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ pariyonandhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kālena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
kālañ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vaṇaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
傷 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
dhoveyyāsi, |
dhāv |
動 |
願 |
能 |
単 |
二 |
洗う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kālena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
kālaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ālimpeyyāsi, |
ā-lip |
動 |
願 |
能 |
単 |
二 |
塗る、塗油する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属絶 |
あなた |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
kālena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
kālaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
vaṇaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
傷 |
|
|
|
|
dhovato |
dhāv |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
洗う |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
kālena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
kālaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
ālimpato |
ā-lip |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
塗る、塗油する |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の |
|
|
|
|
lohitaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
赤い、血 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyonandhi. |
pari-ava-nah |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
囲む、包む、覆う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは時々傷を洗い、時々傷口に塗油してください。あなたが時々傷を洗わず、傷口に塗油せずに、傷口が古い血で覆われてしまってはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mā ca vātātape cārittaṃ anuyuñji, mā te vātātape cārittaṃ
anuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ anuddhaṃsesi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vāta |
vā |
名 |
a |
男 |
相 |
風 |
|
|
|
|
ātape |
ā-tap |
名 |
as |
男 |
単 |
処 |
陽光、熱 |
|
|
|
|
cārittaṃ |
car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
作持、実践 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuyuñji, |
anu-yuj |
動 |
ア |
能 |
単 |
一 |
実践、実行、専心する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属絶 |
あなた |
|
|
|
|
vāta |
vā |
名 |
a |
男 |
相 |
風 |
|
|
|
|
ātape |
ā-tap |
名 |
as |
男 |
単 |
処 |
陽光、熱 |
|
|
|
|
cārittaṃ |
car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
作持、実践 |
|
|
|
|
anuyuttassa |
anu-yuj |
過分 |
a |
男 |
単 |
属絶 |
実践、実行、専心した |
|
|
|
|
rajo |
|
名 |
as |
中 |
相 |
塵 |
|
|
|
|
sūkaṃ |
|
名 |
a |
男(中) |
単 |
主 |
芒、穂先 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
mukhaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
口、面 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuddhaṃsesi. |
anu-dhvaṃs 使 |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
堕落させる、誹謗する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは風や日光のもとで行動を起こさないでください。あなたが風や日光のもとで行動を起こして、塵やとげが傷口を悪化させてはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vaṇānurakkhī ca, ambho purisa, vihareyyāsi vaṇasāropī’ti
[vaṇassāropīti (ka.) vaṇa + saṃ + ropī = vaṇasāropī-iti padavibhāgo]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
anurakkhī |
anu-rakṣ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
防護ある |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ambho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
おい、こら、ばかな |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vihareyyāsi |
vi-hṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
二 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vaṇa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
傷 |
|
|
|
|
sāropī’ |
sa-ruh |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
治癒の |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さあ、男よ、あなたは傷を守り、傷を治して住してください』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa – |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、このような〔思いが〕起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ubbhataṃ kho me sallaṃ, apanīto visadoso anupādiseso. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ubbhataṃ kho me sallaṃ, apanīto visadoso
anupādiseso. (63-15.) |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私の矢は引き抜かれ、毒害は残らず除かれた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Analañca me antarāyāyā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Analañca me antarāyāyā’ (63-16.) |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私の妨げにはならない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So asappāyāni ceva bhojanāni bhuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
asappāyāni ceva
bhojanāni (63-17.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhuñjeyya. |
bhuj |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
食べる、受用する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は不適切な食事をとります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asappāyāni bhojanāni bhuñjato vaṇo assāvī assa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
asappāyāni bhojanāni
bhuñjato vaṇo assāvī assa. (63-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は不適切な食事をとり、傷が膿んでしまいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na ca kālena kālaṃ vaṇaṃ dhoveyya, na ca kālena kālaṃ
vaṇamukhaṃ ālimpeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na ca kālena kālaṃ
vaṇaṃ dhoveyya, na ca kālena
kālaṃ vaṇamukhaṃ (63-18.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
dhoveyya, |
dhāv |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
洗う |
|
|
|
|
ālimpeyya. |
ā-lip |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
塗る、塗油する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は時々傷を洗うことをせず、時々傷口に塗油することをしません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa na kālena kālaṃ vaṇaṃ dhovato, na kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpato pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ pariyonandheyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
na kālena kālaṃ vaṇaṃ
dhovato, na kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ ālimpato pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ (63-18.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyonandheyya. |
pari-ava-nah |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
囲む、包む、覆う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は時々傷を洗わず、傷口に塗油せず、傷口が古い血で覆われてしまいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vātātape ca cārittaṃ anuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vātātape ca cārittaṃ
(63-19.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuyuñjeyya. |
anu-yuj |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
実践、実行、専心する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は風や日光のもとで行動を起こします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa vātātape cārittaṃ anuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ
anuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
それ、彼 |
|
|
|
|
vātātape cārittaṃ
anuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ (63-19.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuddhaṃseyya. |
anu-dhvaṃs 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
堕落させる、誹謗する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は風や日光のもとで行動を起こし、塵やとげが傷口を悪化させます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na ca vaṇānurakkhī vihareyya na vaṇasāropī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca vaṇānurakkhī vihareyya na vaṇasāropī. (63-20.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vihareyya |
vi-hṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は傷を守らず、傷を治さずして住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa imissā ca asappāyakiriyāya, asuci visadoso apanīto
saupādiseso tadubhayena vaṇo puthuttaṃ gaccheyya. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
imissā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
処 |
これ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
asappāya |
a-saṃ-pra-i |
形 |
a |
‐ |
持 |
不適当な |
|
|
|
|
kiriyāya, |
kṛ |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
所作 |
|
|
|
|
asuci |
|
形 |
i |
男 |
単 |
主 |
不浄の |
|
|
|
|
visa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
毒 |
|
|
|
|
doso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
過失、病素、瞋恚 →毒害 |
|
|
|
|
apanīto |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
適用されない |
|
|
|
|
saupādiseso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有余依の |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
依(属) |
それ |
|
|
|
|
ubhayena |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
両の |
|
|
|
|
vaṇo |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
傷 |
|
|
|
|
puthuttaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
異、別異 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
gaccheyya. |
gam |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
行く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のこの不適切な所作において、除かれたが残った不浄な毒害があり、その両方によって傷が異変に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So puthuttaṃ gatena vaṇena maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ
vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So puthuttaṃ
gatena vaṇena maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ
vā dukkhaṃ. (63-8.) |
|
|
|
|
puthuttaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
異、別異 |
|
|
|
|
gatena |
gam |
過分 |
a |
男中 |
単 |
具 |
行った |
|
|
|
|
vaṇena |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
具 |
傷 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、異変に至った傷によって、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, sunakkhatta, ṭhānametaṃ vijjati yaṃ idhekaccassa
bhikkhuno evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
sunakkhatta,
ṭhānametaṃ vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evamassa – (63-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、スナッカッタよ、ここに、一部の比丘にこのような〔思いが〕おこるような、この道理が見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso
chandarāgabyāpādena ruppati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso
chandarāgabyāpādena ruppati. (63-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『沙門によって言われる。渇愛は矢であり、無明という毒害ある者は、欲貪と瞋恚によって悩害される。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā
nibbānādhimuttohamasmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā
nibbānādhimuttohamasmī’ti. (63-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私には、その渇愛という矢が捨てられ、無明という毒害が除かれている。私は正しく涅槃を志向する者である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃmāni assa atathaṃ samānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃmāni assa atathaṃ samānaṃ. (63-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのように慢心ある者。彼には不実があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So yāni sammā nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni anuyuñjeyya,
asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena saddaṃ
anuyuñjeyya, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ
anuyuñjeyya, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā
dhammaṃ anuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So yāni sammā nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni anuyuñjeyya,
asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena saddaṃ
anuyuñjeyya, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ
anuyuñjeyya, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā
dhammaṃ anuyuñjeyya. (63-5, 6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、およそ涅槃を志向する者にとって不適切な諸々のこと。それらへ耽溺します。〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺し、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺し、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺し、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺し、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺し、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ
sotena saddaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ
jivhāya rasaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuttassa,
asappāyaṃ manasā dhammaṃ anuyuttassa rāgo cittaṃ anuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ
cakkhunā rūpadassanaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ sotena saddaṃ anuyuttassa,
asappāyaṃ ghānena gandhaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ anuyuttassa,
asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ anuyuttassa, asappāyaṃ manasā dhammaṃ
anuyuttassa rāgo cittaṃ anuddhaṃseyya. (63-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺し、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺し、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺し、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺し、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺し、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺する彼の心を、貪欲が悪化させます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So rāgānuddhaṃsitena cittena maraṇaṃ vā nigaccheyya
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So rāgānuddhaṃsitena
cittena maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. (63-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、貪欲によって悪化させられた心によって、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Maraṇañhetaṃ, sunakkhatta, ariyassa vinaye yo sikkhaṃ
paccakkhāya hīnāyāvattati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Maraṇañ |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
死 |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
sunakkhatta, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
呼 |
人名、スナッカッタ |
|
|
|
|
ariyassa |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
属 |
聖なる |
|
|
|
|
vinaye |
vi-nī |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
律 |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
sikkhaṃ |
śak 意 |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
学 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccakkhāya |
prati-ā-khyā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
放棄する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
hīnāya |
hā |
過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
劣った |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āvattati; |
ā-vṛt |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
転起する →還俗する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
なぜならスナッカッタよ、聖者の律においては、およそ学を放棄し還俗する、そのことが死であるからです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
63-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
maraṇamattañhetaṃ, sunakkhatta, dukkhaṃ yaṃ aññataraṃ
saṃkiliṭṭhaṃ āpattiṃ āpajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
maraṇa |
mṛ |
名 |
a |
中 |
依(属) |
死 |
|
|
|
|
mattañ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
量の、程度の、のみ |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
sunakkhatta, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、スナッカッタ |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
aññataraṃ |
|
形 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
とある、随一の |
|
|
|
|
saṃkiliṭṭhaṃ |
saṃ-kliś |
過分 |
a |
女 |
単 |
対 |
雑染の |
|
|
|
|
āpattiṃ |
ā-pad |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
罪、罪過、犯戒 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjati. |
ā-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
来る、至る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔また〕なぜならスナッカッタよ、およそ何らかの雑染の罪過をおかすこと、これが死ぬほどの苦痛であるからです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, sunakkhatta, vijjati yaṃ idhekaccassa
bhikkhuno evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ,
sunakkhatta, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evamassa – (63-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さてスナッカッタよ、ここに、一部の比丘にこのような〔思いが〕おこるような、この道理が見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso
chandarāgabyāpādena ruppati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ
samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso chandarāgabyāpādena ruppati. (63-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『沙門によって言われる。渇愛は矢であり、無明という毒害ある者は、欲貪と瞋恚によって悩害される。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā
nibbānādhimuttohamasmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ
pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā nibbānādhimuttohamasmī’ti. (63-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私には、その渇愛という矢が捨てられ、無明という毒害が除かれている。私は正しく涅槃を志向する者である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sammā nibbānādhimuttasseva sato so yāni sammā
nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni nānuyuñjeyya, asappāyaṃ cakkhunā
rūpadassanaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena saddaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ
ghānena gandhaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ
kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sammā
nibbānādhimuttasseva sato so
yāni sammā nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni nānuyuñjeyya, asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuñjeyya,
asappāyaṃ sotena saddaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya
rasaṃ nānuyuñjeyya,
asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuñjeyya. (63-5, 6.) |
|
|
|
|
sato |
as |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
ある、なる |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさしく涅槃を志向する者となって、かれは、およそ涅槃を志向する者にとって不適切な諸々のこと、それらへ耽溺しません。〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺せず、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺せず、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺せず、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺せず、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺せず、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺しないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ
sotena saddaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ
jivhāya rasaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuttassa rāgo cittaṃ nānuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ
cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ sotena saddaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ jivhāya
rasaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuttassa rāgo cittaṃ nānuddhaṃseyya. (63-7.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺せず、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺せず、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺せず、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺せず、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺せず、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺しない彼の心を、貪欲が悪化させることはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So na rāgānuddhaṃsitena cittena neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So na rāgānuddhaṃsitena cittena neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. (63-8.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、貪欲によって悪化させられない心によって、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, sunakkhatta, puriso sallena viddho assa savisena
gāḷhūpalepanena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi,
sunakkhatta, puriso sallena viddho assa savisena gāḷhūpalepanena. (63-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
スナッカッタよ、たとえば、毒が厚く塗られた矢で射られた男がいるとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ
upaṭṭhāpeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa mittāmaccā
ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhāpeyyuṃ. (63-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のため、友人知己や親族血族たちが、外科医に診させます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa so bhisakko sallakatto satthena vaṇamukhaṃ
parikanteyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa so bhisakko
sallakatto satthena vaṇamukhaṃ parikanteyya. (63-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のため、その外科医は、刃物で傷口を切開します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Satthena vaṇamukhaṃ parikantitvā esaniyā sallaṃ eseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Satthena vaṇamukhaṃ
parikantitvā esaniyā sallaṃ eseyya. (63-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
刃物で傷口を切開して、探り針で矢を探ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Esaniyā sallaṃ esitvā sallaṃ abbuheyya, apaneyya visadosaṃ
anupādisesaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Esaniyā sallaṃ esitvā
sallaṃ abbuheyya, apaneyya visadosaṃ (63-13.) |
|
|
|
|
anupādisesaṃ. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
無余依の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
探り針で矢を探して、矢を引き抜き、残りなく毒を取り除きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Anupādisesoti jānamāno so evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Anupādisesoti jānamāno
so evaṃ vadeyya – (63-14, 64-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
残っていないと知って、かれはこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ambho purisa, ubbhataṃ kho te sallaṃ, apanīto visadoso
anupādiseso. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ambho purisa,
ubbhataṃ kho te sallaṃ, apanīto visadoso anupādiseso. (63-15, 64-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『さあ、男よ、あなたの矢は引き抜かれ、毒害は残りなく除かれました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Analañca te antarāyāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Analañca te
antarāyāya. (63-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたの妨げにはなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sappāyāni ceva bhojanāni bhuñjeyyāsi, mā te asappāyāni
bhojanāni bhuñjato vaṇo assāvī assa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sappāyāni ceva
bhojanāni bhuñjeyyāsi, mā te asappāyāni bhojanāni bhuñjato vaṇo assāvī assa.
(63-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは適切な食事をとってください。あなたが不適切な食事をとって、傷が膿んでしまってはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kālena kālañca vaṇaṃ dhoveyyāsi, kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpeyyāsi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kālena kālañca vaṇaṃ
dhoveyyāsi, kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ ālimpeyyāsi. (63-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは時々傷を洗い、時々傷口に塗油してください。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mā te na kālena kālaṃ vaṇaṃ dhovato na kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpato pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ pariyonandhi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mā te na kālena kālaṃ
vaṇaṃ dhovato na kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ ālimpato pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ
pariyonandhi. (63-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたが時々傷を洗わず、傷口に塗油せずに、傷口が古い血で覆われてしまってはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mā ca vātātape cārittaṃ anuyuñji, mā te vātātape cārittaṃ
anuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ anuddhaṃsesi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mā ca vātātape
cārittaṃ anuyuñji, mā te vātātape cārittaṃ anuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ
anuddhaṃsesi. (63-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたは風や日光のもとで行動を起こさないでください。あなたが風や日光のもとで行動を起こして、塵やとげが傷口を悪化させてはいけません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vaṇānurakkhī ca, ambho purisa, vihareyyāsi vaṇasāropī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vaṇānurakkhī ca, ambho
purisa, vihareyyāsi vaṇasāropī’ti. (63-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さあ、あなたは傷を守り、傷を治して住してください』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa evamassa –
(63-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、このような〔思いが〕起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ubbhataṃ kho me sallaṃ, apanīto visadoso anupādiseso. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ubbhataṃ kho me
sallaṃ, apanīto visadoso anupādiseso. (63-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私の矢は引き抜かれ、毒害は残らず除かれた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Analañca me antarāyāyā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Analañca me
antarāyāyā’ti. (63-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私の妨げにはならない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sappāyāni ceva bhojanāni bhuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So sappāyāni ceva bhojanāni bhuñjeyya. (63-24.) |
|
|
|
|
sappāyāni |
|
形 |
a |
中 |
複 |
対 |
適切な |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は適切な食事をとります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sappāyāni bhojanāni bhuñjato vaṇo na assāvī assa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa sappāyāni bhojanāni bhuñjato vaṇo na assāvī assa. (63-25.) |
|
|
|
|
sappāyāni |
|
形 |
a |
中 |
複 |
対 |
適切な |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は不適切な食事をとり、傷が膿みません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kālena kālañca vaṇaṃ dhoveyya, kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kālena kālañca vaṇaṃ
dhoveyya, kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ ālimpeyya. (63-26.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は時々傷を洗い、時々傷口に塗油します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa kālena kālaṃ vaṇaṃ dhovato kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ
ālimpato na pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ pariyonandheyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa kālena kālaṃ
vaṇaṃ dhovato kālena kālaṃ vaṇamukhaṃ ālimpato na pubbalohitaṃ vaṇamukhaṃ
pariyonandheyya. (63-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は時々傷を洗い、傷口に塗油し、傷口が古い血で覆われません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na ca vātātape cārittaṃ anuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca vātātape cārittaṃ
anuyuñjeyya. (63-28.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は風や日光のもとで行動を起こしません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa vātātape cārittaṃ ananuyuttassa rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ
nānuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa vātātape
cārittaṃ ananuyuttassa
rajosūkaṃ vaṇamukhaṃ nānuddhaṃseyya.
(63-29.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は風や日光のもとで行動を起こし、塵やとげが傷口を悪化させません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vaṇānurakkhī ca vihareyya vaṇasāropī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vaṇānurakkhī ca
vihareyya vaṇasāropī. (63-30.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は傷を守り、傷を治して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa imissā ca sappāyakiriyāya asu ca [asuci (sabbattha)
socāti tabbaṇṇanā manasikātabbā] visadoso apanīto anupādiseso tadubhayena
vaṇo viruheyya. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa imissā ca sappāyakiriyāya asu ca visadoso
apanīto anupādiseso
tadubhayena vaṇo (63-31.) |
|
|
|
|
sappāya |
saṃ-pra-i |
形 |
a |
女 |
単 |
処 |
適当な |
|
|
|
|
anupādiseso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無余依の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viruheyya. |
vi-ruh |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
増大する、成長する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のこの適切な所作において、不浄な毒害は残りなく除かれ、その両方によって傷が治癒します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・異版の形を採用。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So ruḷhena vaṇena sañchavinā neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So ruḷhena
vaṇena sañchavinā neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. (64-6.) |
|
|
|
|
ruḷhena |
ruh |
過分 |
a |
男中 |
単 |
具絶 |
治癒した |
|
|
|
|
vaṇena |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
具絶 |
傷 |
|
|
|
|
sañchavinā |
|
形 |
in |
男中 |
単 |
具絶 |
皮膚ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、傷が治癒し皮膚に覆われて、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, sunakkhatta, ṭhānametaṃ vijjati yaṃ idhekaccassa
bhikkhuno evamassa – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evameva kho,
sunakkhatta, ṭhānametaṃ vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evamassa –
(63-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、スナッカッタよ、ここに、一部の比丘にこのような〔思いが〕おこるような、この道理が見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso
chandarāgabyāpādena ruppati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘taṇhā kho sallaṃ
samaṇena vuttaṃ, avijjāvisadoso chandarāgabyāpādena ruppati. (63-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『沙門によって言われる。渇愛は矢であり、無明という毒害ある者は、欲貪と瞋恚によって悩害される。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā
nibbānādhimuttohamasmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ me taṇhāsallaṃ
pahīnaṃ, apanīto avijjāvisadoso, sammā nibbānādhimuttohamasmī’ti. (63-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私には、その渇愛という矢が捨てられ、無明という毒害が除かれている。私は正しく涅槃を志向する者である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sammā nibbānādhimuttasseva sato so yāni sammā
nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni nānuyuñjeyya, asappāyaṃ cakkhunā
rūpadassanaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena saddaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ
ghānena gandhaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ
kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuñjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sammā
nibbānādhimuttasseva sato so yāni sammā nibbānādhimuttassa asappāyāni tāni
nānuyuñjeyya, asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ sotena
saddaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ
jivhāya rasaṃ nānuyuñjeyya, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuñjeyya,
asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuñjeyya. (64-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさしく涅槃を志向する者となって、かれは、およそ涅槃を志向する者にとって不適切な諸々のこと、それらへ耽溺しません。〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺せず、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺せず、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺せず、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺せず、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺せず、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺しないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ
sotena saddaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ
jivhāya rasaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ manasā dhammaṃ nānuyuttassa, rāgo cittaṃ nānuddhaṃseyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa asappāyaṃ
cakkhunā rūpadassanaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ sotena saddaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ ghānena gandhaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ jivhāya rasaṃ nānuyuttassa,
asappāyaṃ kāyena phoṭṭhabbaṃ nānuyuttassa, asappāyaṃ manasā dhammaṃ
nānuyuttassa, rāgo cittaṃ nānuddhaṃseyya. (64-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈眼〉によって〈色〉を見ることへ不適切に耽溺せず、〈耳〉によって〈声〉へ不適切に耽溺せず、〈鼻〉によって〈香〉へ不適切に耽溺せず、〈舌〉によって〈味〉へ不適切に耽溺せず、〈身〉によって〈触〉へ不適切に耽溺せず、〈意〉によって〈法〉へ不適切に耽溺しない彼の心を、貪欲が悪化させることはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So na rāgānuddhaṃsitena cittena neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na
maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So na
rāgānuddhaṃsitena cittena neva maraṇaṃ vā nigaccheyya na maraṇamattaṃ vā
dukkhaṃ. (64-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、貪欲によって悪化させられない心によって、死へ、あるいは死ぬ程の苦痛へ至りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |