←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     8. Vacchagottasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Vaccha    a 有(持) 人名、ヴァッチャ  
      gotta    a 中→男 依(属) 氏姓、家系  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「ヴァッチャ氏経」(『相応部』44-8  
                       
                       
                       
    417-1.                
     417. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      vaccha    a 有(持) 人名、ヴァッチャ  
      gotto    a 中→男 姓、氏姓、種姓、家系  
      paribbājako  pari-vraj a 遍歴者、遊行者  
      yena    代的 (関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」)  
      bhagavā    ant 世尊  
      tena    代的 それ、彼、それによって、それゆえ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkami;  upa-saṃ-kram 近づいた  
    訳文                
     ときに、ヴァッチャ氏姓の遍歴行者が世尊へ近づいた。  
                       
                       
                       
    417-2.                
     upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkamitvā  upa-saṃ-kram 近づく  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhagavatā    ant 世尊  
      saddhiṃ    不変 共に、一緒に(具格支配)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      sammodi.  saṃ-mud 相喜ぶ、挨拶する  
    訳文                
     近づいて、世尊と挨拶した。  
                       
                       
                       
    417-3.                
     Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Sammodanīyaṃ  saṃ-mud 未分 a よろこばしい  
      kathaṃ    a 話、説、論  
      sāraṇīyaṃ  saṃ-raj 未分 a 相慶慰すべき、喜ぶべき  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vītisāretvā  vi-ati-sṛ 使 交わす、交換する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ekamantaṃ    不変 一方に  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      nisīdi.  ni-sad 坐る  
    訳文                
     喜ばしき慶賀の言葉を交わして、一方へ坐った。  
                       
                       
                       
    417-4.                
     Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ekamantaṃ    不変 一方に  
      nisinno  ni-sad 過分 a 坐った  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      vaccha    a 有(持) 人名、ヴァッチャ  
      gotto    a 中→男 姓、氏姓、種姓、家系  
      paribbājako  pari-vraj a 遍歴者、遊行者  
      bhagavantaṃ    ant 世尊  
      etad    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      avoca –  vac いう  
    訳文                
     一方へ坐ったヴァッチャ氏姓の遍歴行者は、世尊へこう言った。  
                       
                       
                       
    417-5.                
     ‘‘kiṃ nu kho, bho gotama, sassato loko’’ti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘kiṃ    代的 副対 何、なぜ、いかに  
      nu    不変 いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      gotama,    a 人名、ゴータマ  
      sassato    a 常の、恒常の、常住の  
      loko’’    a 世界、世間  
      ti?    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     「尊者ゴータマよ、いったい、世間は常住なのでしょうか」と。  
                       
                       
                       
    417-6.                
     Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, mayā –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Abyākataṃ  a-vi-ā-kṛ 名過分 a 男→中 解答されない、無記  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      etaṃ,    代的 これ  
      vaccha,    a 人名、ヴァッチャ  
      mayā –    代的  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、そのことは、私によっては解答されていません。  
                       
                       
                       
    417-7.                
     ‘sassato loko’ti…pe….   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti…pe…. (417-5.)  
    訳文                
     『世間は常住である』とは」……  
                       
                       
                       
    417-8.                
     ‘‘Kiṃ pana, bho gotama, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kiṃ    代的 副対 何、なぜ、いかに  
      pana,    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      gotama,    a 人名、ゴータマ  
      ‘na    不変 ない  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      na    不変 ない  
      hoti  同上  
      tathāgato  tathā-(ā-)gam a 如来  
      paraṃ    代的 副対 他の、(副対:さらに、後に、越えて)  
      maraṇā’’’  mṛ a 死 →死後に  
      ti?    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     ……「しからば尊者ゴータマよ、如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもないのでしょうか」  
                       
                       
                       
    417-9.                
     ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ mayā –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ mayā – (417-6.)  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、そのことも、私によっては解答されていません。  
                       
                       
                       
    417-10.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. (417-8.)  
    訳文                
     『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』とは」  
                       
                       
                       
    417-11.                
     ‘‘Ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Ko    代的 何、誰  
      nu    不変 いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      gotama,    a 人名、ゴータマ  
      hetu,  hi u 因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」)  
      ko    代的 何、誰  
      paccayo,  prati-i a 縁、資具  
      yena    代的 男中 (関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」)  
      aññatitthiyānaṃ    a 異学、外教  
      paribbājakānaṃ  pra-vraj a 遍歴行者  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      puṭṭhānaṃ  prach 過分 a 尋ねられた、質問された  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      veyyākaraṇaṃ  vi-ā-kṛ a 授記、解答  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti –  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     「尊者ゴータマよ、いったい、いかなる因、いかなる縁あって、このように質問された異学の遍歴行者たちには、このような解答があるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    417-12.                
     ‘sassato loko’ti vā…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti  (417-5.)  
      vā…pe…    不変 あるいは  
    訳文                
     『世間は常住である』……  
                       
                       
                       
    417-13.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti (417-8.)  
      vā?    不変 あるいは  
    訳文                
     ……あるいは『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』と。  
                       
                       
                       
    417-14.                
     Ko pana, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena bhoto gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ko pana, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena bhoto gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-11.)  
      pana,    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhoto  bhū 名現分 ant(特) 尊師、尊者  
      gotamassa    a 人名、ゴータマ  
      puṭṭhassa  prach 過分 a 問われた  
      na    不変 ない  
    訳文                
     しかして尊者ゴータマよ、いったい、いかなる因、いかなる縁あって、このように質問された尊者ゴータマには、このような解答がないのでしょうか。  
                       
                       
                       
    417-15.                
     ‘sassato loko’tipi…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti  (417-5.)  
      pi…pe…    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
    訳文                
     『世間は常住である』とも……  
                       
                       
                       
    417-16.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti?  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti? (417-8.)  
      pī’’    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
    訳文                
     ……『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』とも」  
                       
                       
                       
    417-17.                
     ‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā rūpaṃ attato samanupassanti, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Aññatitthiyā    a 異学、外教  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      vaccha,    a 人名、ヴァッチャ  
      paribbājakā  pra-vraj a 遍歴行者  
      rūpaṃ    a 色、物質、肉体、形相  
      attato    an 自己、我  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      samanupassanti,  saṃ-anu-paś 見る、見なす、考える  
      語根 品詞 語基 意味  
      rūpavantaṃ    ant 有色の  
          不変 あるいは  
      attānaṃ,    an 自己、我  
      attani    an 自己、我  
          不変 あるいは  
      rūpaṃ,    a 色、物質、肉体、形相  
      rūpasmiṃ    a 色、物質、肉体、形相  
          不変 あるいは  
      attānaṃ.    an 自己、我  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、異学の遍歴行者たちは、〈色〉を〈我〉と、〈色〉あるのものを〈我〉と、〈色〉を〈我〉におけるものと、あるいは〈我〉を〈色〉におけるものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-18.                
     Vedanaṃ attato samanupassanti…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Vedanaṃ  vid ā 受、感受、苦痛  
      attato samanupassanti…pe… (417-17.)  
    訳文                
     〈受〉を〈我〉と……見なします。  
                       
                       
                       
    417-19.                
     saññaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      saññaṃ…pe…  saṃ-jñā ā 想、想念、概念、表象  
    訳文                
     〈想〉を……  
                       
                       
                       
    417-20.                
     saṅkhāre…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      saṅkhāre…pe…  saṃ-kṛ a 行、為作、潜勢力、現象  
    訳文                
     〈諸行〉を……  
                       
                       
                       
    417-21.                
     viññāṇaṃ attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      viññāṇaṃ  vi-jñā a  
      attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. (417-17.)  
      viññāṇavantaṃ  vi-jñā ant 有識の  
      viññāṇaṃ,  vi-jñā a  
      viññāṇasmiṃ  vi-jñā a  
    訳文                
     〈識〉を〈我〉と、〈識〉あるのものを〈我〉と、〈識〉を〈我〉におけるものと、あるいは〈我〉を〈識〉におけるものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-22.                
     Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tasmā    代的 それ、彼  
      aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-11.)  
    訳文                
     それゆえ、このように質問された異学の遍歴行者たちには、このような解答があるのです。  
                       
                       
                       
    417-23.                
     ‘sassato loko’ti vā…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti vā…pe… (417-12.)  
    訳文                
     『世間は常住である』……  
                       
                       
                       
    417-24.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā. (417-13.)  
    訳文                
     ……あるいは『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』と。  
                       
                       
                       
    417-25.                
     Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tathāgato  tathā-(ā-)gam a 如来  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. (417-17.)  
      arahaṃ  arh 名現分 ant 阿羅漢、応供  
      sammā    不変 正しい、正しく  
      sambuddho  saṃ-budh 名過分 a 等覚  
      na    不変 ない  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      samanupassati,  saṃ-anu-paś 見る、みなす、考える  
    訳文                
     しかしヴァッチャよ、阿羅漢にして等正覚者たる如来たちは、〈色〉を〈我〉でないものと、〈色〉あるのものを〈我〉でないものとと、〈色〉を〈我〉におけるものでないものと、あるいは〈我〉を〈色〉におけるものでないものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-26.                
     Na vedanaṃ attato samanupassati…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Na    不変 ない  
      vedanaṃ attato samanupassati…pe… (417-18.)  
    訳文                
     〈受〉を〈我〉でないものと……見なします。  
                       
                       
                       
    417-27.                
     na saññaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      saññaṃ…pe…  saṃ-jñā ā 想、想念、概念、表象  
    訳文                
     〈想〉を〔〈我〉で〕ないものと……  
                       
                       
                       
    417-28.                
     na saṅkhāre…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      saṅkhāre…pe…  saṃ-kṛ a 行、為作、潜勢力、現象  
    訳文                
     〈諸行〉を〔〈我〉で〕ないものと……  
                       
                       
                       
    417-29.                
     na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. (417-21, 25.)  
    訳文                
     〈識〉を〈我〉でないものと、〈識〉あるのものを〈我〉でないものとと、〈識〉を〈我〉におけるものでないものと、あるいは〈我〉を〈識〉におけるものでないものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-30.                
     Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tasmā    代的 それ、彼  
      tathāgatassa  tathā-(ā-)gam a 如来  
      evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-14.)  
    訳文                
     それゆえ、如来には、このような解答がないのです。  
                       
                       
                       
    417-31.                
     ‘sassato loko’tipi…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’tipi…pe… (417-15.)  
    訳文                
     『世間は常住である』とも……  
                       
                       
                       
    417-32.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti. (417-16.)  
    訳文                
     ……『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』とも」  
                       
                       
                       
    417-33.                
     Atha kho vacchagotto paribbājako uṭṭhāyāsanā yenāyasmā mahāmoggallāno tenupasaṅkami;   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha kho vacchagotto paribbājako uṭṭhāyāsanā yenāyasmā mahāmoggallāno tenupasaṅkami; (417-1.)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      uṭṭhāya  ud-sthā 起き上がる、奮起する  
      語根 品詞 語基 意味  
      āsanā  ās a 坐具、坐処、座  
      āyasmā    ant 尊者、具寿  
      mahāmoggallāno    a 人名、マハーモッガッラーナ  
    訳文                
     そこでヴァッチャ氏姓の遍歴行者は、尊者マハーモッガッラーナへ近づいた。  
                       
                       
                       
    417-34.                
     upasaṅkamitvā āyasmatā mahāmoggallānena saddhiṃ sammodi.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkamitvā āyasmatā mahāmoggallānena saddhiṃ sammodi. (417-2.)  
      語根 品詞 語基 意味  
      āyasmatā    ant 尊者、具寿  
      mahāmoggallānena    a 人名、マハーモッガッラーナ  
    訳文                
     近づいて、尊者マハーモッガッラーナと挨拶した。  
                       
                       
                       
    417-35.                
     Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. (417-3.)  
    訳文                
     喜ばしき慶賀の言葉を交わして、一方へ坐った。  
                       
                       
                       
    417-36.                
     Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca – (417-4.)  
      āyasmantaṃ    ant 尊者、具寿  
      mahāmoggallānaṃ    a 人名、マハーモッガッラーナ  
    訳文                
     一方へ坐ったヴァッチャ氏姓の遍歴行者は、尊者マハーモッガッラーナへこう言った。  
                       
                       
                       
    417-37.                
     ‘‘kiṃ nu kho, bho moggallāna, sassato loko’’ti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘kiṃ nu kho, bho moggallāna, sassato loko’’ti? (417-5.)  
      moggallāna,    a 人名、モッガッラーナ  
    訳文                
     「尊者マハーモッガッラーナよ、いったい、世間は常住なのでしょうか」と。  
                       
                       
                       
    417-38.                
     Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, (417-6.)  
      bhagavatā –    ant 世尊  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、そのことは、世尊によっては解答されていません。  
                       
                       
                       
    417-39.                
     ‘sassato loko’ti…pe….   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti…pe…. (417-7.)  
    訳文                
     『世間は常住である』とは」……  
                       
                       
                       
    417-40.                
     ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti? (417-8, 37.)  
    訳文                
     ……「しからば尊者ゴータマよ、如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもないのでしょうか」  
                       
                       
                       
    417-41.                
     ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – (417-9, 38.)  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、そのことも、世尊によっては解答されていません。  
                       
                       
                       
    417-42.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. (417-8.)  
    訳文                
     『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』とは」  
                       
                       
                       
    417-43.                
     ‘‘Ko nu kho, bho moggallāna, hetu, ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Ko nu kho, bho moggallāna, hetu, ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-11, 37.)  
    訳文                
     「尊者モッガッラーナよ、いったい、いかなる因、いかなる縁あって、このように質問された異学の遍歴行者たちには、このような解答があるのでしょうか。  
                       
                       
                       
    417-44.                
     ‘sassato loko’ti vā…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti vā…pe… (417-12.)  
    訳文                
     『世間は常住である』……  
                       
                       
                       
    417-45.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā? (417-13.)  
    訳文                
     ……あるいは『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』と。  
                       
                       
                       
    417-46.                
     Ko pana, bho moggallāna, hetu, ko paccayo yena samaṇassa gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ko pana, bho moggallāna, hetu, ko paccayo yena samaṇassa gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-14, 37.)  
      samaṇassa  śram a 沙門  
    訳文                
     しかして尊者モッガッラーナよ、いったい、いかなる因、いかなる縁あって、このように質問された沙門ゴータマには、このような解答がないのでしょうか。  
                       
                       
                       
    417-47.                
     ‘sassato loko’tipi…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’tipi…pe… (417-15.)  
    訳文                
     『世間は常住である』とも……  
                       
                       
                       
    417-48.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti?  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti? (417-16.)  
    訳文                
     ……『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』とも」  
                       
                       
                       
    417-49.                
     ‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā rūpaṃ attato samanupassanti, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā rūpaṃ attato samanupassanti, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. (417-17.)  
    訳文                
     「ヴァッチャよ、異学の遍歴行者たちは、〈色〉を〈我〉と、〈色〉あるのものを〈我〉と、〈色〉を〈我〉におけるものと、あるいは〈我〉を〈色〉におけるものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-50.                
     Vedanaṃ attato samanupassanti…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Vedanaṃ attato samanupassanti…pe… (417-18.)  
    訳文                
     〈受〉を〈我〉と……見なします。  
                       
                       
                       
    417-51.                
     saññaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      saññaṃ…pe…  saṃ-jñā ā 想、想念、概念、表象  
    訳文                
     〈想〉を……  
                       
                       
                       
    417-52.                
     saṅkhāre…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      saṅkhāre…pe…  saṃ-kṛ a 行、為作、潜勢力、現象  
    訳文                
     〈諸行〉を……  
                       
                       
                       
    417-53.                
     viññāṇaṃ attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      viññāṇaṃ attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. (417-21.)  
    訳文                
     〈識〉を〈我〉と、〈識〉あるのものを〈我〉と、〈識〉を〈我〉におけるものと、あるいは〈我〉を〈識〉におけるものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-54.                
     Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-22.)  
    訳文                
     それゆえ、このように質問された異学の遍歴行者たちには、このような解答があるのです。  
                       
                       
                       
    417-55.                
     ‘sassato loko’ti vā…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’ti vā…pe… (417-12.)  
    訳文                
     『世間は常住である』……  
                       
                       
                       
    417-56.                
     ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā. (417-13.)  
    訳文                
     ……あるいは『如来は死後、存在するのでもなく、かつ存在しないのでもない』と。  
                       
                       
                       
    417-57.                
     Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. (417-25.)  
    訳文                
     しかしヴァッチャよ、阿羅漢にして等正覚者たる如来たちは、〈色〉を〈我〉でないものと、〈色〉あるのものを〈我〉でないものとと、〈色〉を〈我〉におけるものでないものと、あるいは〈我〉を〈色〉におけるものでないものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-58.                
     Na vedanaṃ attato samanupassati…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Na vedanaṃ attato samanupassati…pe… (417-26.)  
    訳文                
     〈受〉を〈我〉でないものと……見なします。  
                       
                       
                       
    417-59.                
     na saññaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      na saññaṃ…pe… (417-27.)  
    訳文                
     〈想〉を〔〈我〉で〕ないものと……  
                       
                       
                       
    417-60.                
     na saṅkhāre…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      na saṅkhāre…pe… (417-28.)  
    訳文                
     〈諸行〉を〔〈我〉で〕ないものと……  
                       
                       
                       
    417-61.                
     na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. (417-29.)  
    訳文                
     〈識〉を〈我〉でないものと、〈識〉あるのものを〈我〉でないものとと、〈識〉を〈我〉におけるものでないものと、あるいは〈我〉を〈識〉におけるものでないものと見なします。  
                       
                       
                       
    417-62.                
     Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – (417-30.)  
    訳文                
     それゆえ、如来には、このような解答がないのです。  
                       
                       
                       
    417-63.                
     ‘sassato loko’tipi, ‘asassato loko’tipi, ‘antavā loko’tipi, ‘anantavā loko’tipi, ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’ntipi, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’ntipi, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sassato loko’tipi, (417-15.)  
      ‘asassato    a 無常  
      loko’    a 世界、世間  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘antavā    ant 有限、有辺  
      loko’    a 世界、世間  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘anantavā    ant 無限、無辺  
      loko’    a 世界、世間  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘taṃ    代的 それ  
      jīvaṃ  jīv a 命、生命  
      taṃ    代的 それ  
      sarīra’n    a 遺体、遺骨、舎利  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘aññaṃ    代的 他の、異なる  
      jīvaṃ  jīv a 命、生命  
      aññaṃ    代的 他の、異なる  
      sarīra’n    a 遺体、遺骨、舎利  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ‘hoti  bhū ある、なる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      tathāgato  tathā-(ā-)gam a 如来  
      paraṃ    代的 副対 他の、(副対:さらに、後に、越えて)  
      maraṇā’  mṛ a 死 →死後に  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘na    不変 ない  
      hoti  同上  
      tathāgato  tathā-(ā-)gam a 如来  
      paraṃ    代的 副対 他の、(副対:さらに、後に、越えて)  
      maraṇā’  mṛ a 死 →死後に  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘hoti  同上  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      na    不変 ない  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      hoti  同上  
      tathāgato  tathā-(ā-)gam a 如来  
      paraṃ    代的 副対 他の、(副対:さらに、後に、越えて)  
      maraṇā’  mṛ a 死 →死後に  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti. (417-16.)  
    訳文                
     〔すなわち〕『世間は常住である』とも、『世間は無常である』とも、『世間は有限である』とも、『世間は無限である』とも、『生命と身体は同一である』とも、『生命と身体は別異である』とも、『如来は死後、存在する』とも、『如来は死後、存在しない』とも、『如来は死後、存在し、かつ存在しない』とも、『如来は死後、存在しないのでもなく、かつ存在しないのでもない』とも」  
                       
                       
                       
    417-64.                
     ‘‘Acchariyaṃ, bho moggallāna, abbhutaṃ, bho moggallāna!   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Acchariyaṃ,    a 希有の  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      moggallāna,    a 人名、モッガッラーナ  
      abbhutaṃ,  a-bhū a 未曾有の  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      moggallāna!    a 人名、モッガッラーナ  
    訳文                
     「希有なり、尊者モッガッラーナよ。未曾有なり、尊者モッガッラーナよ。  
                       
                       
                       
    417-65.                
     Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati, samessati, na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmiṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yatra    不変 〜ところのその場所、〜の所  
      hi    不変 じつに、なぜなら  
      nāma    an 副対 と、という名の →じつに〜であるから  
      satthu    ar  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      sāvakassa  śru a 声聞、弟子  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      atthena    a 男中 義、利益  
      attho    a 男中 義、意味  
      byañjanena  vi-anj a 相、字句、副菜  
      byañjanaṃ  vi-añj a 相、字句  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      saṃsandissati,  saṃ-syand 交際する、合流する  
      samessati,  saṃ-i 一致する、集合する、交際する  
      語根 品詞 語基 意味  
      na    不変 ない  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      virodhayissati,  vi-rudh 使 違和させる、敵意をもたせる  
      語根 品詞 語基 意味  
      yadidaṃ    不変 すなわち  
      agga    a 最上  
      padasmiṃ.    a 足、句  
    訳文                
     すなわち、最上の句に関して、師の〔主張〕と弟子の〔主張とが〕、意味と意味、語句と語句が合流し、一致し、違和しないというのですから。  
                       
                       
                       
    417-66.                
     Idānāhaṃ, bho moggallāna, samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā etamatthaṃ apucchiṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idāni    不変 今、いまや  
      ahaṃ,    代的  
      bho  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      moggallāna,    a 人名、モッガッラーナ  
      samaṇaṃ  śram a 沙門  
      gotamaṃ    a 人名、ゴータマ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkamitvā  upa-saṃ-kram 近づく  
      語根 品詞 語基 意味  
      etam    代的 男中 これ  
      atthaṃ    a 男中 義、意味  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      apucchiṃ.  a-prach 問う  
    訳文                
     尊者モッガッラーナよ、私はいま、沙門ゴータマに近づき、この義を問いました。  
                       
                       
                       
    417-67.                
     Samaṇopi me gotamo etehi padehi etehi byañjanehi etamatthaṃ byākāsi, seyyathāpi bhavaṃ moggallāno.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Samaṇo  śram a 沙門  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      me    代的  
      gotamo    a 人名、ゴータマ  
      etehi    代的 これ  
      padehi    a 足、句  
      etehi    代的 これ  
      byañjanehi    a 特相、字句  
      etam    代的 男中 これ  
      atthaṃ    a 男中 義、意味  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      byākāsi,  vi-ā-kṛ 解答する  
      語根 品詞 語基 意味  
      seyyathā    不変 その如き、たとえば  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      bhavaṃ  bhū 名現分 ant(特) 尊師、尊者  
      moggallāno.    a 人名、モッガッラーナ  
    訳文                
     あたかも尊者モッガッラーナの如く、沙門ゴータマもまた、私へ、この諸句、この諸語によってこの義を解答しました。  
                       
                       
                       
    417-68.                
     Acchariyaṃ, bho moggallāna, abbhutaṃ, bho moggallāna!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Acchariyaṃ, bho moggallāna, abbhutaṃ, bho moggallāna! (417-64.)  
    訳文                
     希有なり、尊者モッガッラーナよ。未曾有なり、尊者モッガッラーナよ。  
                       
                       
                       
    417-69.                
     Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati samessati na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmi’’nti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati samessati na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmi’’n (417-65.)  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     すなわち、最上の句に関して、師の〔主張〕と弟子の〔主張とが〕、意味と意味、語句と語句が合流し、一致し、違和しないというのですから」  
                       
                       
                       
     Aṭṭhamaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Aṭṭhamaṃ.    a 第八の  
    訳文                
     第八〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system