←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     9. Paṭhamahatthapādopamasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Paṭhama    a 初の、第一の  
      hattha  hṛ a  
      pāda    a 依(属)  
      upama    ā 依(属) 譬喩  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「第一の手足喩経」(『相応部』35-236  
                       
                       
                       
    236-1.                
     236. ‘‘Hatthesu, bhikkhave, sati ādānanikkhepanaṃ paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Hatthesu,  hṛ a 処絶  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      sati  as 現分 ant 処絶 ある、なる  
      ādāna  ā-dā a 取、取著  
      nikkhepanaṃ  ni-kṣip a 布置、捨置、捨棄  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paññāyati;  pra-jñā 受 知られる、認められる  
    訳文                
     「比丘たちよ、手があるとき、取ったり捨てたりすることが認められます。  
                       
                       
                       
    236-2.                
     pādesu sati abhikkamapaṭikkamo paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      pādesu    a 処絶  
      sati  as 現分 ant 処絶 ある、なる  
      abhikkama  abhi-kram a 進行、増進  
      paṭikkamo  prati-kram a 減退、退歩  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paññāyati;  pra-jñā 受 知られる、認められる  
    訳文                
     足があるとき、行ったり戻ったりすることが認められます。  
                       
                       
                       
    236-3.                
     pabbesu sati samiñjanapasāraṇaṃ paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      pabbesu    an 処絶 結節、節、継ぎ目、腕、部分  
      sati  as 現分 ant 処絶 ある、なる  
      samiñjana  saṃ-iṅg a 動かすこと、曲げること  
      pasāraṇaṃ  pra-sṛ 使 a 出てゆかせること、伸ばすこと、売ること  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paññāyati;  pra-jñā 受 知られる、認められる  
    訳文                
     関節があるとき、曲げたり伸ばしたりすることが認められます。  
    メモ                
     ・samiñjanapasāraṇaは語形からの類推。  
                       
                       
                       
    236-4.                
     kucchismiṃ sati jighacchā pipāsā paññāyati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      kucchismiṃ    i 女(男中) 処絶 腹、胎宮、内部  
      sati  as 現分 ant 処絶 ある、なる  
      jighacchā  gras 意 ā 餓え、飢餓  
      pipāsā   意 ā 渇望、欲求、かわき  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paññāyati.  pra-jñā 受 知られる、認められる  
    訳文                
     腹があるとき、飢えや渇きが認められます。  
                       
                       
                       
    236-5.                
     Evameva kho, bhikkhave, cakkhusmiṃ sati cakkhusamphassapaccayā uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evam    不変 このように、かくの如き  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cakkhusmiṃ    us 処絶  
      sati  as 現分 ant 処絶 ある、なる  
      cakkhu    us 依(属)  
      samphassa  saṃ-spṛś a 触、摩触  
      paccayā  prati-i a 縁、資具(奪格で「縁りて、ゆえに」)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      uppajjati  ud-pad 起こる、生ずる、発生する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ajjhattaṃ    a 内に  
      sukhaṃ    名形 a  
      dukkhaṃ…pe…    名形 a  
    訳文                
     まさにそのように、比丘たちよ、〈眼〉があるとき、〈眼触〉を縁とした内なる楽苦が生じます……  
                       
                       
                       
    236-6.                
     jivhāya sati jivhāsamphassapaccayā uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      jivhāya    ā 処絶  
      sati jivhāsamphassapaccayā uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe… (236-5.)  
      jivhā    ā 依(属)  
    訳文                
     〈舌〉があるとき、〈舌触〉を縁とした内なる楽苦が生じます……  
                       
                       
                       
    236-7.                
     manasmiṃ sati manosamphassapaccayā uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe….  
      語根 品詞 語基 意味  
      manasmiṃ  man as 処絶  
      sati manosamphassapaccayā uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe… (236-5.)  
      mano  man as 依(属)  
    訳文                
     〈意〉があるとき、〈意触〉を縁とした内なる楽苦が生じます……  
                       
                       
                       
    236-8.                
     ‘‘Hatthesu, bhikkhave, asati ādānanikkhepanaṃ na paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Hatthesu, bhikkhave, asati ādānanikkhepanaṃ na paññāyati; (236-1.)  
      asati  a-as 現分 ant 処絶 存在しない  
      na    不変 ない  
    訳文                
     比丘たちよ、手がないとき、取ったり捨てたりすることは認められません。  
                       
                       
                       
    236-9.                
     pādesu asati abhikkamapaṭikkamo na paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      pādesu asati abhikkamapaṭikkamo na paññāyati; (236-2, 8.)  
    訳文                
     足がないとき、行ったり戻ったりすることは認められません。  
                       
                       
                       
    236-10.                
     pabbesu asati samiñjanapasāraṇaṃ na paññāyati;   
      語根 品詞 語基 意味  
      pabbesu asati samiñjanapasāraṇaṃ na paññāyati; (236-3, 8.)  
    訳文                
     関節がないとき、曲げたり伸ばしたりすることは認められません。  
                       
                       
                       
    236-11.                
     kucchismiṃ asati jighacchā pipāsā na paññāyati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      kucchismiṃ asati jighacchā pipāsā na paññāyati. (236-4, 8.)  
    訳文                
     腹がないとき、飢えや渇きは認められません。  
                       
                       
                       
    236-12.                
     Evameva kho, bhikkhave, cakkhusmiṃ asati cakkhusamphassapaccayā nuppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evameva kho, bhikkhave, cakkhusmiṃ asati cakkhusamphassapaccayā nuppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ…pe… (236-5, 8.)  
    訳文                
     まさにそのように、比丘たちよ、〈眼〉がないとき、〈眼触〉を縁とした内なる楽苦は生じません……  
                       
                       
                       
    236-13.                
     jivhāya asati jivhāsamphassapaccayā nuppajjati…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      jivhāya asati jivhāsamphassapaccayā nuppajjati…pe… (236-6, 8.)  
    訳文                
     〈舌〉がないとき、〈舌触〉を縁とした内なる楽苦は生じません……  
                       
                       
                       
    236-14.                
     manasmiṃ asati manosamphassapaccayā nuppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkha’’nti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      manasmiṃ asati manosamphassapaccayā nuppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkha’’n (236-7, 8.)  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     〈意〉がないとき、〈意触〉を縁とした内なる楽苦は生じません」  
                       
                       
                       
     Navamaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Navamaṃ.    a 第九の  
    訳文                
     第九〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system