|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. Ādittapariyāyasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āditta |
ā-dīp |
過分 |
a |
‐ |
依(属) |
燃焼した |
|
|
|
|
pariyāya |
pari-i |
名 |
a |
男 |
依(属) |
法門、教説、部門、理趣、理由、方便 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「燃焼教説経」(『相応部』35-235) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235. ‘‘Ādittapariyāyaṃ vo, bhikkhave, dhammapariyāyaṃ
desessāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Āditta |
ā-dīp |
過分 |
a |
‐ |
依(属) |
燃焼した |
|
|
|
|
pariyāyaṃ |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
法門、教説、部門、理趣、理由、方便 |
|
|
|
|
vo, |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
与 |
あなたたち |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
pariyāyaṃ |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
法門、教説、部門、理趣、理由、方便 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
desessāmi. |
diś 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
示す |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私はあなたがたへ、燃焼の教説という法門を教示しようと思います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ suṇātha. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
suṇātha. |
śru |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
聞く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それを聞いて下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamo ca, bhikkhave, ādittapariyāyo, dhammapariyāyo? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
āditta |
ā-dīp |
過分 |
a |
‐ |
依(属) |
燃焼した |
|
|
|
|
pariyāyo, |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、部門、理趣、理由、方便 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
pariyāyo? |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、部門、理趣、理由、方便 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが燃焼の教説という法門なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Varaṃ, bhikkhave, tattāya ayosalākāya ādittāya sampajjalitāya
sajotibhūtāya [sañjotibhūtāya (syā. kaṃ.)] cakkhundriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na
tveva cakkhuviññeyyesu rūpesu anubyañjanaso nimittaggāho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Varaṃ, |
|
名形 |
a |
男中 |
単 |
主 |
最上の、すぐれた |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
tattāya |
tap |
過分 |
a |
女 |
単 |
具 |
熱された |
|
|
|
|
ayo |
|
名 |
as |
中 |
依(属) |
鉄 |
|
|
|
|
salākāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
籤、弓箭、木片、へら |
|
|
|
|
ādittāya |
ā-dīp |
過分 |
a |
女 |
単 |
具 |
点火した、燃えた |
|
|
|
|
sampajjalitāya |
saṃ-pra-jval |
過分 |
a |
女 |
単 |
具 |
燃えた |
|
|
|
|
sajotibhūtāya |
bhū |
過分 |
a |
女 |
単 |
具 |
燃焼した、輝ける |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
持 |
眼 |
|
|
|
|
indriyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感官、感覚能力、感覚器官 |
|
|
|
|
sampalimaṭṭhaṃ, |
saṃ-pari-mṛṣ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
摩触した、破壊した |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
tv |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
しかし(tu) |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(具) |
眼 |
|
|
|
|
viññeyyesu |
vi-jñā |
未分 |
a |
中 |
複 |
処 |
所識の |
|
|
|
|
rūpesu |
|
名 |
a |
中 |
複 |
処 |
色 |
|
|
|
|
anubyañjanaso |
anu-vi-añj |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
随相 |
|
|
|
|
nimitta |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
相、特相 |
|
|
|
|
gāho. |
grah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
執 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、熱されて点火し、燃えて輝く鉄べらで〈眼根〉が破壊されることは〔まだしも〕すぐれています。しかし〈眼〉によって識られる諸々の〈色〉に関して随相より相を執することは、そうではありません。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・以上、諸訳も参考に訳したが、これでよいかどうか。 |
|
|
|
・tvを「ゆえに」のtiと解し、「〈眼〉によって識られる諸々の〈色〉に関する随相よりの相の執なきがゆえに」と読むべきか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ [nimittassādagadhitaṃ (syā. kaṃ. ka.) ma.
ni. 3.316-317] vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya,
anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya, ṭhānametaṃ
vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nimitta |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
相、特相 |
|
|
|
|
assāda |
ā-svad |
名 |
a |
男 |
依(対) |
味、楽味 |
|
|
|
|
gathitaṃ |
gath |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
結ばれた、執着ある |
|
|
|
|
vā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
|
tiṭṭhamānaṃ |
sthā |
現分 |
a |
中 |
単 |
主 |
住立する |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
tiṭṭheyya, |
sthā |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
立つ、住立する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anubyañjana |
anu-vi-añj |
名 |
a |
中 |
依(属) |
随好、随相、細相、随相好 |
|
|
|
|
assāda |
ā-svad |
名 |
a |
男 |
依(対) |
味、楽味 |
|
|
|
|
gathitaṃ |
gath |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
結ばれた、執着ある |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tasmiñ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
処 |
それ、彼 |
|
|
|
|
ce |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし、たとえ |
|
|
|
|
samaye |
saṃ-i |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
時 |
|
|
|
|
kālaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
時 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kareyya, |
kṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
なす →命終する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ṭhānam |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vijjati, |
vid 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見出される、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
dvinnaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
二 |
|
|
|
|
gatīnaṃ |
gam |
名 |
i |
女 |
複 |
属 |
趣、行方、死去 |
|
|
|
|
aññataraṃ |
|
形 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
とある、二者の一 |
|
|
|
|
gatiṃ |
gam |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
帰趣、行方、死去 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
gaccheyya – |
gam |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
行く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、相の楽味に執着ある者、あるいは随相の楽味に執着ある者には〈識〉が住すべくして住し、もしそのとき、その者が命終したならば、その者は二つの帰趣のうちいずれかの帰趣へおもむくという、この道理が存在します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・命終の瞬間の〈識〉のありようが輪廻の帰趣を大きく左右するという、いわゆる「臨終正念」の概念がここには見いだされようか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nirayaṃ vā, tiracchānayoniṃ vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nirayaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
地獄 |
|
|
|
|
vā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tiracchāna |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
畜生、傍行 |
|
|
|
|
yoniṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
胎、起源 →畜生界 |
|
|
|
|
vā. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地獄あるいは畜生界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ādīnavaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
過患、患難、過失、危難 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadāmi. |
vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva sotaviññeyyesu saddesu
anubyañjanaso nimittaggāho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva sotaviññeyyesu saddesu anubyañjanaso nimittaggāho. (235-4.) |
|
|
|
|
tiṇhena |
|
形 |
a |
男 |
単 |
具 |
鋭い |
|
|
|
|
saṅkunā |
|
名 |
u |
男 |
単 |
具 |
杭 |
|
|
|
|
ādittena |
ā-dīp |
過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
点火した、燃えた |
|
|
|
|
sampajjalitena |
saṃ-pra-jval |
過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
燃えた |
|
|
|
|
sajotibhūtena |
bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
具 |
燃焼した、輝ける |
|
|
|
|
sota |
śru |
名 |
as |
中 |
持 |
耳 |
|
|
|
|
sota |
śru |
名 |
as |
中 |
依(属) |
耳 |
|
|
|
|
saddesu |
|
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
音、声、語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、鋭く、点火し、燃えて輝く鉄杭で〈耳根〉が破壊されることは〔まだしも〕すぐれています。しかし〈耳〉によって識られる諸々の〈声〉に関して随相より相を執することは、そうではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ
tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṅkareyya,
ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ
vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā
tasmiñce samaye kālaṅkareyya, ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ
aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、相の楽味に執着ある者、あるいは随相の楽味に執着ある者には〈識〉が住すべくして住し、もしそのとき、その者が命終したならば、その者は二つの帰趣のうちいずれかの帰趣へおもむくという、この道理が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nirayaṃ vā
tiracchānayoniṃ vā. (235-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地獄あるいは畜生界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ,
bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. (235-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena nakhacchedanena ādittena
sampajjalitena sajotibhūtena ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva
ghānaviññeyyesu gandhesu anubyañjanaso nimittaggāho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena nakhacchedanena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena
ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva ghānaviññeyyesu gandhesu anubyañjanaso
nimittaggāho. (235-4.) |
|
|
|
|
tiṇhena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
鋭い |
|
|
|
|
nakha |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
爪 |
|
|
|
|
chedanena |
chid |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
切断、破壊 →爪切り |
|
|
|
|
ādittena |
ā-dīp |
過分 |
a |
中 |
単 |
具 |
点火した、燃えた |
|
|
|
|
sampajjalitena |
saṃ-pra-jval |
過分 |
a |
中 |
単 |
具 |
燃えた |
|
|
|
|
sajotibhūtena |
bhū |
過分 |
a |
中 |
単 |
具 |
燃焼した、輝ける |
|
|
|
|
ghāna |
|
名 |
a |
中 |
持 |
鼻 |
|
|
|
|
ghāna |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
鼻 |
|
|
|
|
gandhesu |
|
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
香 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、鋭く、点火し、燃えて輝く爪切りで〈鼻根〉が破壊されることは〔まだしも〕すぐれています。しかし〈鼻〉によって識られる諸々の〈香〉に関して随相より相を執することは、そうではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ
tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ
vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā
tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、相の楽味に執着ある者、あるいは随相の楽味に執着ある者には〈識〉が住すべくして住し、もしそのとき、その者が命終したならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ
gaccheyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati,
yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は二つの帰趣のうちいずれかの帰趣へおもむくという、この道理が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nirayaṃ vā
tiracchānayoniṃ vā. (235-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地獄あるいは畜生界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ,
bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. (235-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena khurena ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva jivhāviññeyyesu rasesu
anubyañjanaso nimittaggāho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave,
tiṇhena khurena ādittena
sampajjalitena sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva jivhāviññeyyesu rasesu anubyañjanaso nimittaggāho. (235-12.) |
|
|
|
|
khurena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
剃刀 |
|
|
|
|
jivhā |
|
名 |
ā |
女 |
持 |
舌 |
|
|
|
|
jivhā |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
舌 |
|
|
|
|
rasesu |
|
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、鋭く、点火し、燃えて輝く剃刀で〈舌根〉が破壊されることは〔まだしも〕すぐれています。しかし〈舌〉によって識られる諸々の〈味〉に関して随相より相を執することは、そうではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ
tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ
vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā
tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、相の楽味に執着ある者、あるいは随相の楽味に執着ある者には〈識〉が住すべくして住し、もしそのとき、その者が命終したならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ
gaccheyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati,
yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は二つの帰趣のうちいずれかの帰趣へおもむくという、この道理が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nirayaṃ vā
tiracchānayoniṃ vā. (235-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地獄あるいは畜生界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ,
bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. (235-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhāya sattiyā ādittāya sampajjalitāya
sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva kāyaviññeyyesu
phoṭṭhabbesu anubyañjanaso nimittaggāho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhāya sattiyā ādittāya
sampajjalitāya sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva kāyaviññeyyesu phoṭṭhabbesu anubyañjanaso nimittaggāho. (235-4.) |
|
|
|
|
tiṇhāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
具 |
鋭い |
|
|
|
|
sattiyā |
|
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
刃物、槍、剣 |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
持 |
身体、集まり |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
身体、集まり |
|
|
|
|
phoṭṭhabbesu |
spṛś |
名未分 |
a |
中 |
複 |
処 |
触、所触、触れられるべきもの |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、鋭く、熱されて点火し、燃えて輝く刃物で〈身根〉が破壊されることは〔まだしも〕すぐれています。しかし〈身〉によって識られる諸々の〈触〉に関して随相より相を執することは、そうではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ
tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nimittassādagathitaṃ
vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā
tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、相の楽味に執着ある者、あるいは随相の楽味に執着ある者には〈識〉が住すべくして住し、もしそのとき、その者が命終したならば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ
gaccheyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ṭhānametaṃ vijjati,
yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya – (235-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その者は二つの帰趣のうちいずれかの帰趣へおもむくという、この道理が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nirayaṃ vā
tiracchānayoniṃ vā. (235-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地獄あるいは畜生界です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ,
bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. (235-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, bhikkhave, sottaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Varaṃ, |
|
名形 |
a |
男中 |
単 |
主 |
最上の、すぐれた |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sottaṃ. |
svap |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
眠った |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、昏睡は〔まだしも〕すぐれています。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・他の感官の喪失と併置されているので、これも意根の喪失が言われているのであろう。そこで「眠った」「睡眠」でなく「昏睡」としてみたが、これでよいかどうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sottaṃ kho panāhaṃ, bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ vadāmi,
aphalaṃ jīvitānaṃ vadāmi, momūhaṃ jīvitānaṃ vadāmi, na tveva tathārūpe
vitakke vitakkeyya yathārūpānaṃ vitakkānaṃ vasaṃ gato saṅghaṃ bhindeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sottaṃ |
svap |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
眠った |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
vañjhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不毛の、空虚の、徒な |
|
|
|
|
jīvitānaṃ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
複 |
属 |
寿命 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadāmi, |
vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
言う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aphalaṃ |
a-phal |
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
果なき |
|
|
|
|
jīvitānaṃ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
複 |
属 |
寿命 |
|
|
|
|
vadāmi, |
同上 |
|
|
|
|
momūhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
極愚の、愚鈍の |
|
|
|
|
jīvitānaṃ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
複 |
属 |
寿命 |
|
|
|
|
vadāmi, |
同上 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
tv |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
しかし(tu) |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
tathārūpe |
|
形 |
a |
中 |
単 |
処 |
かくのごとき |
|
|
|
|
vitakke |
|
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
尋、尋求、思惟、考察 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vitakkeyya |
|
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
尋思する、思惟する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathārūpānaṃ |
|
形 |
a |
中 |
複 |
属 |
かくのごとき |
|
|
|
|
vitakkānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
尋、尋求、思惟、考察 |
|
|
|
|
vasaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
力、自在、影響 |
|
|
|
|
gato |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行った |
|
|
|
|
saṅghaṃ |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
僧伽、衆 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhindeyya. |
bhid |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
破る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私は、昏睡は『生類たちにとって不毛なものである』といい、『生類たちにとって果なきもの』であると言い、『生類たちにとって極愚のものである』と言いますが〔まだしもすぐれています〕。しかしその尋思の影響下に入った者が僧伽を破るような、そうした尋思をなすようなことは、そうではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ ādīnavaṃ disvā evaṃ
vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imaṃ khvāhaṃ,
bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ
ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. (235-7.) |
|
|
|
|
vañjhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
不毛の、空虚の、徒な |
|
|
|
|
jīvitānaṃ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
複 |
属 |
寿命 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私はこの、生類たちにとっての不毛、危難を見てそのように言うのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tattha, bhikkhave, sutavā ariyasāvako iti paṭisañcikkhati
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tattha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sutavā |
śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
聞をそなえた、有聞の、博聞の |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvako |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisañcikkhati – |
prati-saṃ-khyā 強 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
精察する、深慮する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、それに関し、聞をそなえた聖者の弟子はこのように深慮します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘tiṭṭhatu tāva tattāya ayosalākāya ādittāya sampajjalitāya
sajotibhūtāya cakkhundriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘tiṭṭhatu |
sthā |
動 |
命 |
能 |
単 |
三 |
立つ、とどまる |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
tāva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
それだけ、それほど、まず |
|
|
|
|
tattāya ayosalākāya
ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya cakkhundriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. (235-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『熱されて点火し、燃えて輝く鉄べらで〈眼根〉が破壊される程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・ここも意訳気味となった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handa |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いざ |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
manasi karomi – |
man, kṛ |
動 |
命 |
能 |
単 |
一 |
作意する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti cakkhu aniccaṃ, rūpā aniccā, cakkhuviññāṇaṃ aniccaṃ,
cakkhusamphasso anicco, yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ
sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ’’’ [anicca’’nti (?)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
単 |
主 |
眼 |
|
|
|
|
aniccaṃ, |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
rūpā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
aniccā, |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(属) |
眼 |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
|
aniccaṃ, |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(属) |
眼 |
|
|
|
|
samphasso |
saṃ-spṛś |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
触、摩触 |
|
|
|
|
anicco, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
yam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(属) |
眼 |
|
|
|
|
samphassa |
saṃ-spṛś |
名 |
a |
男 |
持 |
触、摩触 |
|
|
|
|
paccayā |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副奪 |
縁、資具(奪格で「縁りて、ゆえに」) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vedayitaṃ |
vid 使 |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
知らしめられた、感受された |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
楽 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
adukkhamasukhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不苦不楽 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
aniccaṃ’’’ . |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈眼〉は無常である。諸々の〈色〉は無常である。〈眼識〉は無常である。〈眼触〉は無常である。およそ〈眼触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それも無常である―〔と〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. (235-8, 31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
鋭く、点火し、燃えて輝く鉄杭で〈耳根〉が破壊される程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva
manasi karomi – (235-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti sotaṃ aniccaṃ, saddā aniccā, sotaviññāṇaṃ aniccaṃ,
sotasamphasso anicco, yampidaṃ sotasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ
sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti sotaṃ aniccaṃ, saddā aniccā, sotaviññāṇaṃ aniccaṃ, sotasamphasso anicco, yampidaṃ sotasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā
adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ. (235-33.) |
|
|
|
|
sotaṃ |
śru |
名 |
as |
中 |
単 |
主 |
耳 |
|
|
|
|
saddā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
音、声、語 |
|
|
|
|
sota |
śru |
名 |
as |
中 |
依(属) |
耳 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈耳〉は無常である。諸々の〈声〉は無常である。〈耳識〉は無常である。〈耳触〉は無常である。およそ〈耳触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それも無常である―〔と〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena nakhacchedanena ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena nakhacchedanena ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. (235-12, 31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
鋭く、点火し、燃えて輝く爪切りで〈鼻根〉が破壊される程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva
manasi karomi – (235-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti ghānaṃ aniccaṃ, gandhā aniccā, ghānaviññāṇaṃ aniccaṃ,
ghānasamphasso anicco, yampidaṃ ghānasamphassapaccayā uppajjati
vedayitaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti ghānaṃ aniccaṃ, gandhā aniccā, ghānaviññāṇaṃ aniccaṃ, ghānasamphasso anicco, yampidaṃ ghānasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ…pe… (235-33.) |
|
|
|
|
ghānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
鼻 |
|
|
|
|
aniccaṃ, |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
gandhā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
香 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈鼻〉は無常である。諸々の〈香〉は無常である。〈鼻識〉は無常である。〈鼻触〉は無常である。およそ〈鼻触〉に縁って生ずる……感受…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tampi aniccaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tampi aniccaṃ.
(235-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……それも無常である―〔と〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena khurena ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena khurena ādittena sampajjalitena
sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. (235-17, 31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
鋭く、点火し、燃えて輝く剃刀で〈舌根〉が破壊される程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva
manasi karomi – (235-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti jivhā aniccā, rasā aniccā, jivhāviññāṇaṃ aniccaṃ,
jivhāsamphasso anicco, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti jivhā
aniccā, rasā aniccā, jivhāviññāṇaṃ aniccaṃ, jivhāsamphasso anicco, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati…pe… (235-33.) |
|
|
|
|
jivhā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
舌 |
|
|
|
|
aniccā, |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
rasā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
味、汁、作用、実質 |
|
|
|
|
jivhā |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
舌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈舌〉は無常である。諸々の〈味〉は無常である。〈舌識〉は無常である。〈舌触〉は無常である。およそ〈舌触〉に縁って生ずる…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tampi aniccaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tampi aniccaṃ.
(235-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……それも無常である―〔と〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhāya sattiyā ādittāya sampajjalitāya
sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhāya sattiyā ādittāya sampajjalitāya
sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. (235-22, 31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
鋭く、熱されて点火し、燃えて輝く刃物で〈身根〉が破壊される程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva
manasi karomi – (235-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti kāyo anicco, phoṭṭhabbā aniccā, kāyaviññāṇaṃ aniccaṃ,
kāyasamphasso anicco, yampidaṃ kāyasamphassapaccayā uppajjati
vedayitaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti kāyo
anicco, phoṭṭhabbā aniccā, kāyaviññāṇaṃ aniccaṃ, kāyasamphasso anicco, yampidaṃ kāyasamphassapaccayā uppajjati
vedayitaṃ…pe… (235-33.) |
|
|
|
|
kāyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
身体 |
|
|
|
|
anicco, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
phoṭṭhabbā |
spṛś |
名未分 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
触 |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
身体、集まり |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈身〉は無常である。諸々の〈触〉は無常である。〈身識〉は無常である。〈身触〉は無常である。およそ〈身触〉に縁って生ずる……感受…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tampi aniccaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tampi aniccaṃ.
(235-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……それも無常である―〔と〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu tāva sottaṃ. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tiṭṭhatu |
sthā |
動 |
命 |
能 |
単 |
三 |
立つ、とどまる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tāva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
それだけ、それほど、まず |
|
|
|
|
sottaṃ. |
svap |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
眠った |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
昏睡程度のことは、そうあればよい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva manasi karomi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Handāhaṃ idameva
manasi karomi – (235-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いざ、私はこのことを作意しよう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti mano anicco, dhammā aniccā, manoviññāṇaṃ aniccaṃ,
manosamphasso anicco, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ
sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti mano
anicco, dhammā aniccā, manoviññāṇaṃ aniccaṃ, manosamphasso anicco, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā
adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ’’. (235-33.) |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
単 |
主 |
意 |
|
|
|
|
anicco, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無常の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
依(属) |
意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―かくのごとく、〈意〉は無常である。諸々の〈法〉は無常である。〈意識〉は無常である。〈意触〉は無常である。およそ〈意触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それも無常である―〔と〕』〔というように深慮するのです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi
nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati,
cakkhusamphassepi nibbindati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
passaṃ, |
paś |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
見る |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
sutavā |
śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
聞をそなえた、有聞の、博聞の |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvako |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
cakkhusmim |
|
名 |
us |
中 |
単 |
処 |
眼 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nibbindati, |
nir-vid |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
厭う、厭悪する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpesu |
|
名 |
a |
中 |
複 |
処 |
色 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nibbindati, |
同上 |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(属) |
眼 |
|
|
|
|
viññāṇe |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
識 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nibbindati, |
同上 |
|
|
|
|
cakkhu |
|
名 |
us |
中 |
依(属) |
眼 |
|
|
|
|
samphasse |
saṃ-spṛś |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
触、摩触 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nibbindati…pe… |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このように見て、聞をそなえた聖者の弟子は、〈眼〉に関しても厭悪し、諸々の〈色〉に関しても厭悪し、〈眼識〉に関しても厭悪し、〈眼触〉に関しても厭悪し…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā
dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yampidaṃ
manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ
vā (235-51.) |
|
|
|
|
tasmim |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
処 |
それ、彼 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nibbindati. |
nir-vid |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
厭う、厭悪する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……およそ〈意触〉に縁って生ずる楽、苦、あるいは不苦不楽の感受、それに関しても厭悪します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nibbindaṃ virajjati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nibbindaṃ |
nir-vid |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
厭離、厭悪 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
virajjati; |
vi-raj |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
離貪する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
厭悪して離貪し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
virāgā vimuccati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
virāgā |
vi-raj |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
離貪、遠離 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vimuccati; |
vi-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
解脱する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
離貪の故に解脱します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vimuttasmiṃ |
vi-muc |
過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
解脱した |
|
|
|
|
vimuttam |
vi-muc |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
解脱した |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
ñāṇaṃ |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
智、智慧 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
解脱したとき『解脱した』という智がおこります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ
itthattāyā’ti pajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Khīṇā |
kṣī 受 |
過分 |
ā |
女 |
単 |
主 |
尽きた |
|
|
|
|
jāti, |
jan |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
生 |
|
|
|
|
vusitaṃ |
ava-sā? |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完成した |
|
|
|
|
brahma |
bṛh |
名形 |
an(特) |
男 |
持 |
梵 |
|
|
|
|
cariyaṃ, |
car |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
行 |
|
|
|
|
kataṃ |
kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
karaṇīyaṃ, |
kṛ |
名未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
なされるべきこと |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
aparaṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
後、他 |
|
|
|
|
itthattāyā’ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
かくの如き状態、現状、ここ[輪廻]の状態 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti. |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『生は尽きた。梵行は完成した。なされるべきことはなされた。もはやこのような〔輪廻の〕状態へ〔至ることは〕ない』と了知するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho, bhikkhave, ādittapariyāyo, dhammapariyāyo’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave,
ādittapariyāyo, dhammapariyāyo’’ (235-3.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが、燃焼の教説という法門なのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |