|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3. Ānandattherasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ānanda |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
持 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
thera |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
長老、上座 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「アーナンダ長老経」(『相応部』55-13) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca ānando āyasmā ca sāriputto
sāvatthiyaṃ viharanti jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekaṃ |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
副対 |
一、とある |
|
|
|
|
samayaṃ |
saṃ-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ānando |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
sāriputto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharanti |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jetavane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
地名、ジェータ林、祇樹、祇園 |
|
|
|
|
anāthapiṇḍikassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人名、アナータピンディカ、給孤独 |
|
|
|
|
ārāme. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
園 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるとき尊者アーナンダと尊者サーリプッタはサーヴァッティーのジェータ林、アナータピンディカ園に住していた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito
yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
sāyanha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
夕方 |
|
|
|
|
samayaṃ |
saṃ-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
paṭisallānā |
prati-saṃ-lī |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
独坐 |
|
|
|
|
vuṭṭhito |
(vi-)ud-sthā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
出定した |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānando |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkami; |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに尊者サーリプッタは夕暮れどき、独坐より出定すると、尊者アーナンダへ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
āyasmatā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
具 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānandena |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
saddhiṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
共に、一緒に(具格支配) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sammodi. |
saṃ-mud |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
相喜ぶ、挨拶する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、尊者アーナンダと挨拶した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ
nisīdi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sammodanīyaṃ |
saṃ-mud |
未分 |
a |
女 |
単 |
対 |
よろこばしい |
|
|
|
|
kathaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
話、説、論 |
|
|
|
|
sāraṇīyaṃ |
saṃ-raj |
未分 |
a |
女 |
単 |
対 |
相慶慰すべき、喜ぶべき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vītisāretvā |
vi-ati-sṛ 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
交わす、交換する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekamantaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
一方に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nisīdi. |
ni-sad |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
坐る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
喜ばしき慶賀の言葉を交わして、一方へ坐った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ ānandaṃ
etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ekamantaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
一方に |
|
|
|
|
nisinno |
ni-sad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
坐った |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
āyasmantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ānandaṃ |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
一方へ坐った尊者サーリプッタは、尊者アーナンダへこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘katinaṃ kho, āvuso ānanda, dhammānaṃ pahānā, katinaṃ
dhammānaṃ samannāgamanahetu, evamayaṃ pajā bhagavatā byākatā sotāpannā
avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katinaṃ |
|
形 |
i |
男中 |
複 |
属 |
いくら、どれだけの |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ānanda, |
ā-nand |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、アーナンダ |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
pahānā, |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
捨、断、捨断、捨離 |
|
|
|
|
katinaṃ |
|
形 |
i |
男中 |
複 |
属 |
いくら、どれだけの |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
samannāgamana |
saṃ-anu-ā-gam |
名 |
a |
中 |
依(属) |
具備・具足すること |
|
|
|
|
hetu, |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
副対 |
因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」) |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
pajā |
pra-jan |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
人々 |
|
|
|
|
bhagavatā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
具 |
世尊 |
|
|
|
|
byākatā |
vi-ā-kṛ |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
解答された |
|
|
|
|
sotāpannā |
sru, ā-pad? |
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
流れに入った、預流 |
|
|
|
|
avinipāta |
a-vi-ni-pat 使 |
形 |
a |
‐ |
有(属) |
不退転、不堕悪趣 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中→女 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
niyatā |
ni-yam |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
決定した、決定者 |
|
|
|
|
sambodhi |
saṃ-budh |
名 |
i |
女 |
有(対) |
正覚、等覚 |
|
|
|
|
parāyaṇā’’ |
para-ā-i |
名 |
a |
中→女 |
単 |
主 |
到彼岸 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友、アーナンダよ、どれだけの法の捨断のゆえ、どれだけの法の具足のゆえに、かくのごとくのこの人々は、預流、不堕悪の法を有する者、〔さとりを得ることが〕決定した者、正覚へ至る者として世尊に授記されたのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Catunnaṃ kho, āvuso, dhammānaṃ pahānā, catunnaṃ dhammānaṃ
samannāgamanahetu, evamayaṃ pajā bhagavatā byākatā sotāpannā avinipātadhammā
niyatā sambodhiparāyaṇā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Catunnaṃ |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
属 |
四 |
|
|
|
|
kho, āvuso, dhammānaṃ
pahānā, catunnaṃ dhammānaṃ
samannāgamanahetu, evamayaṃ pajā bhagavatā byākatā sotāpannā avinipātadhammā
niyatā sambodhiparāyaṇā’’ (1009-6.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、四つの法の捨断のゆえ、四つの法の具足のゆえに、かくのごとくのこの人々は、預流、不堕悪の法を有する者、〔さとりを得ることが〕決定した者、正覚へ至る者として世尊に授記されたのです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・ti.とあるがここで台詞が終わってはいるまい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamesaṃ catunnaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamesaṃ |
|
形 |
代的 |
男中 |
複 |
属 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
catunnaṃ? |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
属 |
四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四のか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpena kho, āvuso, buddhe appasādena samannāgato assutavā
puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ
upapajjati tathārūpassa buddhe appasādo na hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpena |
|
形 |
a |
男 |
単 |
具 |
かくのごとき |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
buddhe |
budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
処 |
仏陀 |
|
|
|
|
appasādena |
a-pra-sad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
不信、無信楽、不喜 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
assutavā |
a-śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
無聞の、無経験の |
|
|
|
|
puthujjano |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
凡夫 |
|
|
|
|
kāyassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
身体、集まり |
|
|
|
|
bhedā |
bhid |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
破壊、不和合、離間、種類、区分 |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
副対:さらに |
|
|
|
|
maraṇā |
mṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
死 →死後に |
|
|
|
|
apāyaṃ |
apa-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
苦界、苦処 |
|
|
|
|
duggatiṃ |
dur-gaṃ |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
悪趣 |
|
|
|
|
vinipātaṃ |
vi-ni-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
堕処 |
|
|
|
|
nirayaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
地獄 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upapajjati |
upa-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
再生する、往生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tathārūpassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属(主) |
かくのごとき |
|
|
|
|
buddhe |
budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
処 |
仏陀 |
|
|
|
|
appasādo |
a-pra-sad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
不信、無信楽、不喜 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、仏陀に対する不信を具足した無聞の凡夫は、身破れて死後に、苦界、悪趣、堕処たる地獄へ生まれ変わりますが、そのような仏陀に対する不信が存在しない〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・1009-22.においてtathārūpāniという主格になっているように、ここもtathārūpoであるはずだと考え、そのように訳した。もしtathārūpassaで正しいのだとすれば「そのような者の」とでもすべきか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho, āvuso, buddhe aveccappasādena samannāgato
sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati
tathārūpassa buddhe aveccappasādo hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho, āvuso, buddhe aveccappasādena samannāgato sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā
paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati tathārūpassa buddhe aveccappasādo hoti – (1009-9.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
avecca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
確かな、決定的な、絶対的な |
|
|
|
|
pasādena |
pra-sad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
明浄、浄信 |
|
|
|
|
sutavā |
śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
聞をそなえた、有聞の、博聞の |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvako |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
sugatiṃ |
su-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
善趣 |
|
|
|
|
saggaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
天 |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
avecca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
確かな、決定的な、絶対的な |
|
|
|
|
pasādo |
pra-sad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
浄信 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、仏陀に対する不壊の浄信を具足した、聞をそなえる聖者の弟子は、身破れて死後に、善趣たる天界へ生まれ変わりますが、そのような仏陀に対する不壊の浄信が存在する〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
itipi so bhagavā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhagavā…pe… |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕『かくのごとく、彼は世尊なり…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
satthā |
śās |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
師、先生 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
相 |
天、神、王、陛下 |
|
|
|
|
manussānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人間 →天人師 |
|
|
|
|
buddho |
budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
仏陀、覚者 |
|
|
|
|
bhagavā’’ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……天人師、仏、世尊なり』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, dhamme appasādena samannāgato
assutavā puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ
nirayaṃ upapajjati tathārūpassa dhamme appasādo na hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, dhamme appasādena samannāgato
assutavā puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ
nirayaṃ upapajjati tathārūpassa dhamme appasādo na hoti. (1009-9.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、法に対する不信を具足した無聞の凡夫は、身破れて死後に、苦界、悪趣、堕処たる地獄へ生まれ変わりますが、そのような法に対する不信が存在しない〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho, āvuso, dhamme aveccappasādena samannāgato
sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati
tathārūpassa dhamme aveccappasādo hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho,
āvuso, dhamme aveccappasādena
samannāgato sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ
lokaṃ upapajjati tathārūpassa dhamme aveccappasādo hoti – (1009-10.) |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、法に対する不壊の浄信を具足した、聞をそなえる聖者の弟子は、身破れて死後に、善趣たる天界へ生まれ変わりますが、そのような法に対する不壊の浄信が存在する〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
svākkhāto bhagavatā dhammo…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
svākkhāto |
su-ā-khyā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく説かれた |
|
|
|
|
bhagavatā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
具 |
世尊 |
|
|
|
|
dhammo…pe… |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕『世尊によって善説された法は…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
viññūhīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
viññūhī |
vi-jñā |
名形 |
ū |
男 |
複 |
具 |
智者 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
智者たちによって〔各々知らるべきものである〕』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, saṅghe appasādena samannāgato
assutavā puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ
nirayaṃ upapajjati tathārūpassa saṅghe appasādo na hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, saṅghe appasādena samannāgato
assutavā puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ
nirayaṃ upapajjati tathārūpassa saṅghe appasādo na hoti. (1009-9.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
saṅghe |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
僧伽、衆 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、僧伽に対する不信を具足した無聞の凡夫は、身破れて死後に、苦界、悪趣、堕処たる地獄へ生まれ変わりますが、そのような僧伽に対する不信が存在しない〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho, āvuso, saṅghe aveccappasādena samannāgato
sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati
tathārūpassa saṅghe aveccappasādo hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpena ca kho,
āvuso, saṅghe aveccappasādena
samannāgato sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ
lokaṃ upapajjati tathārūpassa saṅghe aveccappasādo hoti – (1009-10.) |
|
|
|
|
saṅghe |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
僧伽、衆 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、僧伽に対する不壊の浄信を具足した、聞をそなえる聖者の弟子は、身破れて死後に、善趣たる天界へ生まれ変わりますが、そのような僧伽に対する不壊の浄信が存在する〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
suppaṭipanno |
su-prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
善行者、妙好の |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
sāvaka |
śru |
名 |
a |
男 |
依(属) |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
saṅgho…pe… |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
僧伽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕『世尊の弟子僧伽はよく行道している…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anuttaraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
無上の |
|
|
|
|
puñña |
|
名 |
a |
中 |
持 |
福、善 |
|
|
|
|
khettaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
田畑、土地、国土 |
|
|
|
|
lokassā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
世 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……世の無上なる福田である』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, dussīlyena samannāgato assutavā
puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ
upapajjati tathārūpassa dussīlyaṃ na hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yathārūpena ca kho, āvuso, dussīlyena samannāgato assutavā
puthujjano kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ
upapajjati tathārūpassa dussīlyaṃ na hoti. (1009-9.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
dussīlyena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
悪しき戒行 |
|
|
|
|
dussīlyaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪しき戒行 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、悪戒を具足した無聞の凡夫は、身破れて死後に、苦界、悪趣、堕処たる地獄へ生まれ変わりますが、そのような悪戒が存在しない〔ことのゆえです〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpehi ca kho, āvuso, ariyakantehi sīlehi samannāgato
sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati
tathārūpāni ariyakantāni sīlāni honti akhaṇḍāni…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpehi |
|
形 |
a |
中 |
複 |
具 |
かくのごとき |
|
|
|
|
ca kho, āvuso, ariyakantehi sīlehi samannāgato
sutavā ariyasāvako kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati
(1009-10.) |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
kantehi |
|
形 |
a |
中 |
複 |
具 |
可愛、所愛 |
|
|
|
|
sīlehi |
|
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
戒 |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
kantāni |
|
形 |
a |
中 |
複 |
主 |
可愛、所愛 |
|
|
|
|
sīlāni |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
akhaṇḍāni…pe… |
|
形 |
a |
中 |
複 |
主 |
欠けない、壊れない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友よ、聖者所愛の諸戒を具足した、聞をそなえる聖者の弟子は、身破れて死後に、善趣たる天界へ生まれ変わりますが、そのような聖者所愛の諸戒が存在する〔ことのゆえです。すなわち〕欠けず…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1008-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
samādhisaṃvattanikehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
依(対) |
定、三昧、精神統一 |
|
|
|
|
saṃvattanikehi. |
saṃ-vṛt |
形 |
a |
中 |
複 |
具 |
作用する、与える、導く、至らしめる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……定へ至らしめるような。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1009-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imesaṃ kho, āvuso, catunnaṃ dhammānaṃ pahānā imesaṃ catunnaṃ
dhammānaṃ samannāgamanahetu evamayaṃ pajā bhagavatā byākatā sotāpannā
avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imesaṃ |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
属 |
これら |
|
|
|
|
kho, āvuso, catunnaṃ
dhammānaṃ pahānā imesaṃ
catunnaṃ dhammānaṃ samannāgamanahetu evamayaṃ pajā bhagavatā byākatā
sotāpannā avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’’ti. (1009-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、これら四つの法の捨断のゆえ、これら四つの法の具足のゆえに、かくのごとくのこの人々は、預流、不堕悪の法を有する者、〔さとりを得ることが〕決定した者、正覚へ至る者として世尊に授記されたのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatiyaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第三〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |