←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
    256-4.                
     ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rājā cakkavattī sattahi ratanehi samannāgato catūhi ca iddhīhi tatonidānaṃ sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Seyyathā    不変 その如き、たとえば  
      pi,    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      sattahi     
      ratanehi    a  
      samannāgato  saṃ-anu-ā-gam 過分 a 具備した、具足の  
      catūhi     
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      iddhīhi    i 神通、神変  
      tato    不変 それより、それゆえに、その後  
      nidānaṃ    a 副対 因縁、因由 →それゆえ  
      sukhaṃ    名形 a  
      somanassaṃ    a 喜、喜悦  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paṭisaṃvedeti.  prati-saṃ-vid 使 感知する、経験する、受ける  
    訳文                
     例えば比丘たちよ、七宝と四神変を具えた転輪王は、それゆえ楽喜を受けます。  
    メモ                
     ・「マハースダッサナ経」にパラレル。そちらのメモも参照。  
                       
                       
                       
    256-5.                
     Katamehi sattahi?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamehi    代的 いずれの  
      sattahi?     
    訳文                
     いかなる七つを〔具えているのか〕。  
                       
                       
                       
    256-6.                
     Idha, bhikkhave, rañño khattiyassa muddhāvasittassa tadahuposathe pannarase sīsaṃnhātassa uposathikassa uparipāsādavaragatassa dibbaṃ cakkaratanaṃ pātubhavati sahassāraṃ sanemikaṃ sanābhikaṃ sabbākāraparipūraṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an 属絶  
      khattiyassa    a 属絶 王族、刹帝利  
      muddha    an 依(処) 頭、頂  
      avasittassa  ava-sic 過分 a 属絶 注がれた →灌頂された  
      tad    代的 それ  
      aha    as 依(属)  
      uposathe    a 布薩、斎戒  
      pannarase    十五  
      sīsaṃ    a  
      nhātassa  snā 過分 a 属絶 洗った  
      uposathikassa    a 属絶 布薩の、斎戒の  
      upari    a 上の  
      pāsāda  pra-ā-sad a 高殿、楼閣  
      vara    名形 a 男中 有(属) 優れた、高貴の、最上の  
      gatassa  gam 過分 a 属絶 行った  
      dibbaṃ    a 天の  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pātubhavati  bhū 明らかになる、顕現する  
      語根 品詞 語基 意味  
      sahassa    a 有(帯)  
      āraṃ    a 男→中 輻(や、スポーク)  
      sanemikaṃ    a 輞(おおわ、外輪)ある  
      sanābhikaṃ    a 轂(こしき、ハブ)ある  
      sabba    名形 代的 すべて  
      ākāra    a 有(持) 形相、相  
      paripūraṃ.  pari-pṝ a 完全な、完成した  
    訳文                
     ここに、比丘たちよ、灌頂を受けた刹帝利たる王が、その十五日の布薩にあって、頭を洗い、斎戒して、高楼の最上階へ上がったとき、千の輻あり、輞あり、轂あって、全ての相を完全にそなえた天の輪宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    256-7.                
     Taṃ disvāna rañño khattiyassa muddhāvasittassa evaṃ hoti [etadhoti (syā. kaṃ. ka.)] –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ    代的 それ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      disvāna  dṛś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      rañño    an  
      khattiyassa    a 王族、刹帝利  
      muddha    an 依(処) 頭、頂  
      avasittassa  ava-sic 過分 a 注がれた →灌頂された  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     それを見て、灌頂を受けた刹帝利たる王に、このような〔思いが〕おこります。  
                       
                       
                       
    256-8.                
     ‘sutaṃ kho pana metaṃ yassa rañño khattiyassa muddhāvasittassa tadahuposathe pannarase sīsaṃnhātassa uposathikassa uparipāsādavaragatassa dibbaṃ cakkaratanaṃ pātubhavati sahassāraṃ sanemikaṃ sanābhikaṃ sabbākāraparipūraṃ, so hoti rājā cakkavattīti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘sutaṃ  śru 過分 a 聞かれた  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      me    代的  
      etaṃ    代的 これ  
      yassa    代的 属絶 (関係代名詞)  
      rañño khattiyassa muddhāvasittassa tadahuposathe pannarase sīsaṃnhātassa uposathikassa uparipāsādavaragatassa dibbaṃ cakkaratanaṃ pātubhavati sahassāraṃ sanemikaṃ sanābhikaṃ sabbākāraparipūraṃ, (256-6.)  
      語根 品詞 語基 意味  
      so    代的 それ、彼  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『私はこのように聞いている。―およそ、刹帝利にして灌頂を受けた王が、その十五日の布薩にあって、頭を洗い、斎戒して、高楼の最上階へ上がったとき、千の輻あり、輞あり、轂あって、全ての相を完全にそなえた天の輪宝が顕現するようなら、彼は転輪王となる―と。  
                       
                       
                       
    256-9.                
     Assaṃ nu kho ahaṃ rājā cakkavattī’ti?  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      Assaṃ  as ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      nu    不変 いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      ahaṃ    代的  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī’  vṛt in 転ずる →転輪王  
      ti?   不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     私は、転輪王になるのであろうか』と。  
                       
                       
                       
    256-10.                
     ‘‘Atha kho, bhikkhave, rājā khattiyo muddhāvasitto vāmena hatthena bhiṅkāraṃ gahetvā dakkhiṇena hatthena cakkaratanaṃ abbhukkirati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rājā    an  
      khattiyo    a 王族、クシャトリヤ  
      muddha    an 依(処) 頭、頂  
      avasitto  ava-sic 過分 a 注がれた →灌頂された  
      vāmena    a  
      hatthena  hṛ a  
      bhiṅkāraṃ    a 水差し  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      gahetvā  grah とる  
      語根 品詞 語基 意味  
      dakkhiṇena    代的 右の、南の、巧みな  
      hatthena  hṛ a  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abbhukkirati –  abhi-ud-kīr 注ぐ  
    訳文                
     比丘たちよ、そこで灌頂を受けた刹帝利たる王は、左手で水差しを取って、右手で輪宝へ注ぎます。  
                       
                       
                       
    256-11.                
     ‘pavattatu bhavaṃ cakkaratanaṃ, abhivijinātu bhavaṃ cakkaratana’nti.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ‘pavattatu  pra-vṛt 転起する  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhavaṃ  bhū 名現分 ant(特) 尊師、尊者  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ,    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhivijinātu  abhi-vi-ji 征服する  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhavaṃ  bhū 名現分 ant(特) 尊師、尊者  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratana’n    a  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『尊き輪宝は転ぜよ。尊き輪宝は征服せよ』と。  
                       
                       
                       
    256-12.                
     Atha kho taṃ, bhikkhave, cakkaratanaṃ puratthimaṃ disaṃ pavattati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      taṃ,    代的 それ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      puratthimaṃ    a 東の  
      disaṃ  diś ā 方角  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pavattati.  pra-vṛt 転起する  
    訳文                
     比丘たちよ、ときにその輪宝は、東の方角へ転じます。  
                       
                       
                       
    256-13.                
     Anvadeva rājā cakkavattī saddhiṃ caturaṅginiyā senāya.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Anvadeva    不変 続いて  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      saddhiṃ    不変 共に、一緒に(具格支配)  
      catur     
      aṅginiyā    ī 部分ある  
      senāya.    ā  
    訳文                
     転輪王は、四軍と共に続きます。  
                       
                       
                       
    256-14.                
     Yasmiṃ kho pana, bhikkhave, padese cakkaratanaṃ patiṭṭhāti tattha rājā cakkavattī vāsaṃ upeti saddhiṃ caturaṅginiyā senāya.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yasmiṃ    代的 (関係代名詞)  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana   不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      padese    a 地方、国土、場所  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      patiṭṭhāti  pra-sthā 止住する  
      語根 品詞 語基 意味  
      tattha    不変 そこで、そこに、そのとき、そのなかで  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      vāsaṃ  vas a 家、住処、状態  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upeti  upa-i 近づく →家に入る  
      語根 品詞 語基 意味  
      saddhiṃ    不変 共に、一緒に(具格支配)  
      catur     
      aṅginiyā    ī 部分ある  
      senāya.    ā  
    訳文                
     そして比丘たちよ、輪宝が止まったその場所で、転輪王は、四軍と共に、営所を構えます。  
                       
                       
                       
    256-15.                
     Ye kho pana, bhikkhave, puratthimāya disāya paṭirājāno te rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāhaṃsu –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ye    代的 (関係代名詞)  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      puratthimāya    a 東の  
      disāya  diś ā 方向、方角  
      paṭirājāno,   an 敵王  
      te    代的 それら、彼ら  
      rājānaṃ    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattiṃ  vṛt in 転ずる →転輪王  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkamitvā  upa-saṃ-kram 近づく  
      語根 品詞 語基 意味  
      evam    不変 このように、かくの如き  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āhaṃsu –  ah いう  
    訳文                
     しかるに比丘たちよ、東の方角の敵王たち、彼らは転輪王へ近づいて、こういいます。  
                       
                       
                       
    256-16.                
     ‘ehi kho, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘ehi    不変 きたれ、いざ  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      mahā    ant 大きい  
      rāja!    an  
    訳文                
     『大王よ、来たれ。  
                       
                       
                       
    256-17.                
     Svāgataṃ te, mahārāja [svāgataṃ mahārāja (sī. syā. kaṃ. pī.)]!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Svāgataṃ  su-ā-gam 過分 a よく来た、歓迎した  
      te,    代的 あなた  
      mahā    ant 大きい  
      rāja,    an  
    訳文                
     大王よ、あなたを歓迎します。  
                       
                       
                       
    256-18.                
     Sakaṃ te, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Sakaṃ    a 自分の、自己の  
      te,    代的 あなた  
      mahā    ant 大きい  
      rāja!    an  
    訳文                
     大王よ、〔この地は〕あなたにとって己が物です。  
                       
                       
                       
    256-19.                
     Anusāsa, mahārājā’ti.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      Anusāsa  ani-śās 訓誡する、教訓する  
      語根 品詞 語基 意味  
      mahā    ant 大きい  
      rājā’    an  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     大王よ、〔我々を〕ご教誡ください』と。  
                       
                       
                       
    256-20.                
     Rājā cakkavattī evamāha –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      evam    不変 このように、かくの如き  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āha –  ah いう  
    訳文                
     転輪王は、このようにいいます。  
                       
                       
                       
    256-21.                
     ‘pāṇo na hantabbo, adinnaṃ nādātabbaṃ, kāmesumicchā na caritabbā, musā na bhāsitabbā, majjaṃ na pātabbaṃ, yathābhuttañca bhuñjathā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘pāṇo  pra-an a 生き物  
      na    不変 ない  
      hantabbo,  han 未分 a 殺されるべき  
      adinnaṃ  a-dā 過分 a 与えられないもの  
      na    不変 ない  
      ādātabbaṃ,  ā-dā 未分 a 取られるべき  
      kāmesu    a 男中  
      micchā    不変 邪、よこしま、邪悪  
      na    不変 ない  
      caritabbā,  car 未分 a 行かれるべき、行ぜられるべき  
      musā    不変 虚妄に、偽って  
      na    不変 ない  
      bhāsitabbā,  bhāṣ 未分 a 話されるべき  
      majjaṃ  mad a  
      na    不変 ない  
      pātabbaṃ,  未分 a 飲まれるべき  
      yathā    不変 そのごとく  
      bhuttañ  bhuj 過分 a 食された  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      bhuñjathā’  bhuj 食べる、享受する、受用する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『生きものは殺されるべからず。与えられない物は取られるべからず。諸欲において邪に行ぜられるべからず。偽って話されるべからず。酒は飲まれるべからず。あなた方は〔先哲・古聖が〕食したごとく食しなさい』と。  
                       
                       
                       
    256-22.                
     Ye kho pana, bhikkhave, puratthimāya disāya paṭirājāno te rañño cakkavattissa anuyantā [anuyuttā (sī. syā. kaṃ. pī.)] bhavanti [ahesuṃ (syā. kaṃ. ka.)].  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ye    代的 (関係代名詞)  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      puratthimāya    a 東の  
      disāya  diś ā 方向、方角  
      paṭirājāno    an 敵王  
      te    代的 それら、彼ら  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      anuyantā  anu-yā 現分 ant 追従する  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      bhavanti.  bhū ある、なる  
    訳文                
     比丘たちよ、じつに東の方角の敵王たち、かれらは転輪王に従うようになります。  
                       
                       
                       
    257-1.                
     257. ‘‘Atha kho taṃ, bhikkhave, cakkaratanaṃ puratthimaṃ samuddaṃ ajjhogāhetvā [ajjhogahetvā (sī. syā. kaṃ. pī.)] paccuttaritvā dakkhiṇaṃ disaṃ pavattati…pe…   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      taṃ,    代的 それ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      puratthimaṃ    a 東の  
      samuddaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ajjhogāhetvā  adhi-ava-gah? 潜入する、入る  
      paccuttaritvā  prati-ud-tṛ 再び出る  
      語根 品詞 語基 意味  
      dakkhiṇaṃ    代的 南の  
      disaṃ  diś ā 方角  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pavattati…pe…  pra-vṛt 転起する  
    訳文                
     比丘たちよ、ときにその輪宝は、東の海へ沈み、再び出てきて南の方角へ転じます……  
                       
                       
                       
    257-2.                
     dakkhiṇaṃ samuddaṃ ajjhogāhetvā paccuttaritvā pacchimaṃ disaṃ pavattati…   
      語根 品詞 語基 意味  
      dakkhiṇaṃ    代的 南の  
      samuddaṃ ajjhogāhetvā paccuttaritvā pacchimaṃ disaṃ pavattati… (257-1.)  
      pacchimaṃ    a 西の  
    訳文                
     南の海へ沈み、再び出てきて西の方角へ転じます……  
                       
                       
                       
    257-3.                
     pacchimaṃ samuddaṃ ajjhogāhetvā paccuttaritvā uttaraṃ disaṃ pavattati anvadeva rājā cakkavattī saddhiṃ caturaṅginiyā senāya.   
      語根 品詞 語基 意味  
      pacchimaṃ    a 西の  
      pacchimaṃ samuddaṃ ajjhogāhetvā paccuttaritvā uttaraṃ disaṃ pavattati (257-1.)  
      uttaraṃ    代的 北の  
      anvadeva rājā cakkavattī saddhiṃ caturaṅginiyā senāya. (256-13.)  
    訳文                
     西の海へ沈み、再び出てきて北の方角へ転じました。転輪王は、四軍と共に続きます。  
                       
                       
                       
    257-4.                
     Yasmiṃ kho pana, bhikkhave, padese cakkaratanaṃ patiṭṭhāti tattha rājā cakkavattī vāsaṃ upeti saddhiṃ caturaṅginiyā senāya.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Yasmiṃ kho pana, bhikkhave, padese cakkaratanaṃ patiṭṭhāti tattha rājā cakkavattī vāsaṃ upeti saddhiṃ caturaṅginiyā senāya. (256-14.)  
    訳文                
     そして比丘たちよ、輪宝が止まったその場所で、転輪王は、四軍と共に、営所を構えます。  
                       
                       
                       
    257-5.                
     ‘‘Ye kho pana, bhikkhave, uttarāya disāya paṭirājāno te rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāhaṃsu –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Ye kho pana, bhikkhave, uttarāya disāya paṭirājāno te rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāhaṃsu – (256-16.)  
      uttarāya    代的 北の  
    訳文                
     しかるに比丘たちよ、北の方角の敵王たち、彼らは転輪王へ近づいて、こういいます。  
                       
                       
                       
    257-6.                
     ‘ehi kho, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘ehi kho, mahārāja! (256-16.)  
    訳文                
     『大王よ、来たれ。  
                       
                       
                       
    257-7.                
     Svāgataṃ te, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Svāgataṃ te, mahārāja! (256-17.)  
    訳文                
     大王よ、あなたを歓迎します。  
                       
                       
                       
    257-8.                
     Sakaṃ te, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Sakaṃ te, mahārāja! (256-18.)  
    訳文                
     大王よ、〔この地は〕あなたにとって己が物です。  
                       
                       
                       
    257-9.                
     Anusāsa, mahārājā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Anusāsa, mahārājā’ti. (256-19.)  
    訳文                
     大王よ、〔我々を〕ご教誡ください』と。  
                       
                       
                       
    257-10.                
     Rājā cakkavattī evamāha –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Rājā cakkavattī evamāha – (256-20.)  
    訳文                
     転輪王は、このようにいいます。  
                       
                       
                       
    257-11.                
     ‘pāṇo na hantabbo, adinnaṃ nādātabbaṃ, kāmesumicchā na caritabbā, musā na bhāsitabbā, majjaṃ na pātabbaṃ;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘pāṇo na hantabbo, adinnaṃ nādātabbaṃ, kāmesumicchā na caritabbā, musā na bhāsitabbā, majjaṃ na pātabbaṃ; (256-21.)  
    訳文                
     『生きものは殺されるべからず。与えられない物は取られるべからず。諸欲において邪に行ぜられるべからず。偽って話されるべからず。酒は飲まれるべからず。  
                       
                       
                       
    257-12.                
     yathābhuttañca bhuñjathā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      yathābhuttañca bhuñjathā’ti. (256-21.)  
    訳文                
     あなた方は〔先哲・古聖が〕食したごとく食しなさい』と。  
                       
                       
                       
    257-13.                
     Ye kho pana, bhikkhave, uttarāya disāya paṭirājāno te rañño cakkavattissa anuyantā bhavanti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ye kho pana, bhikkhave, uttarāya disāya paṭirājāno te rañño cakkavattissa anuyantā bhavanti. (256-22.)  
      uttarāya    代的 北の  
    訳文                
     比丘たちよ、じつに北の方角の敵王たち、かれらは転輪王に従うようになります。  
                       
                       
                       
    257-14.                
     ‘‘Atha kho taṃ, bhikkhave, cakkaratanaṃ samuddapariyantaṃ pathaviṃ abhivijinitvā tameva rājadhāniṃ paccāgantvā rañño cakkavattissa antepuradvāre akkhāhataṃ maññe tiṭṭhati rañño cakkavattissa antepuradvāraṃ upasobhayamānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      taṃ,    代的 それ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      samudda    a 有(持)  
      pariyantaṃ    a 男→女 周辺、制限、究竟  
      pathaviṃ    ī 地、大地  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhivijinitvā  abhi-vi-ji 征服する  
      語根 品詞 語基 意味  
      tam    代的 副対 そのとき(副対)  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      rāja    an 依(属)  
      dhāniṃ    ī 容器 →王都  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paccāgantvā  prati-ā-gam 戻る、帰る  
      語根 品詞 語基 意味  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      antepura    a 依(属) 内宮、後宮  
      dvāre    a  
      akkha    a 依(具) 車軸  
      āhataṃ  ā-han 過分 a 打たれた  
      maññe    不変 わたくし思うに、確かに  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      tiṭṭhati  sthā 立つ  
      語根 品詞 語基 意味  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      antepura    a 依(属) 内宮、後宮  
      dvāraṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasobhayamānaṃ.  upa-śubh 使 現分 a 輝かせる  
    訳文                
     比丘たちよ、ときにその輪宝は、海に囲まれた大地を征服すると、それから王都へ戻って、転輪王の内宮の門に、まるで車軸によって確かに打ち付けられたように立ち、転輪王の内宮の門を輝かせます。  
                       
                       
                       
    257-15.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ cakkaratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño,    an  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      evarūpaṃ    a かくのごとき  
      cakka    a 輪、車輪  
      ratanaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pātubhavati. bhū 明らかになる、顕現する  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの輪宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-1.                
     258. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa hatthiratanaṃ pātubhavati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna    不変 さらに、ふたたび  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      aparaṃ,    代的 副対 さらに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      hatthi    in  
      ratanaṃ    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pātubhavati –  bhū 明らかになる、顕現する  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には象宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-2.                
     sabbaseto sattappatiṭṭho iddhimā vehāsaṅgamo uposatho nāma nāgarājā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      sabba    名形 代的 依(処) 全て  
      seto    a 白い  
      satta  sañj 受 過分 a 有(持) 執着した、固着した  
      patiṭṭho  pra-sthā ā 女→男 依止、依処、足場  
      iddhimā    ant 神変ある  
      vehāsaṅ   a 空、虚空  
      gamo  gam a ゆく  
      uposatho    a 布薩、斎戒(ここでは固有名詞)  
      nāma    an 副対 と、という名の、じつに  
      nāga    a 依(属) 竜、蛇、象  
      rājā.    an  
    訳文                
     全身が白く、しっかりした足場を持ち、神変あり、空を行く、ウポーサタという名の象王です。七つのしっかりした部位あり、神変あり、空を行く、ウポーサタという名の象王でした。  
                       
                       
                       
    258-3.                
     Taṃ disvāna rañño cakkavattissa cittaṃ pasīdati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ    代的 それ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      disvāna  dṛś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      cittaṃ  cit a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pasīdati –  pra-sad 浄まる、喜ぶ、信ずる  
    訳文                
     それを見て、転輪王の心は、喜びます。  
                       
                       
                       
    258-4.                
     ‘bhaddakaṃ vata, bho, hatthiyānaṃ, sace damathaṃ upeyyā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘bhaddakaṃ    a 善い、高名な、具妙宝  
      vata,    不変 じつに  
      bho,  bhū 名現分 ant(特) 尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお  
      hatthi    in  
      yānaṃ,  a 車、乗り物  
      sace    不変 もし  
      damathaṃ  dam a 調御、訓練  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upeyyā’  upa-i 近づく、至る  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『ああ、もし調教することができれば、じつによい騎象となるだろう』と。  
                       
                       
                       
    258-5.                
     Atha kho taṃ, bhikkhave, hatthiratanaṃ seyyathāpi nāma bhaddo hatthājānīyo dīgharattaṃ suparidanto evameva damathaṃ upeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      taṃ,    代的 それ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      hatthi    in  
      ratanaṃ    a  
      seyyathā    不変 その如き、たとえば  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      nāma    an 副対 と、という名の、じつに  
      bhaddo   名形 a 男中 賢い、吉祥の  
      hatthi    in  
      ājānīyo    名形 a よい生まれの、善種の  
      dīgha    a 長い  
      rattaṃ    a 副対 夜 →長夜に、長時に  
      suparidanto  su-pari-dam 過分 a 制御された、ならされた  
      evam    不変 このように、かくの如き  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      damathaṃ  dam a 調御、訓練  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upeti.  upa-i 近づく  
    訳文                
     そして比丘たちよ、その象宝は、じつに、あたかも長らく馴らされた善種の吉祥象の如く、調教されるに至ります。  
                       
                       
                       
    258-6.                
     Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva hatthiratanaṃ vīmaṃsamāno pubbaṇhasamayaṃ abhiruhitvā samuddapariyantaṃ pathaviṃ anusaṃyāyitvā tameva rājadhāniṃ paccāgantvā pātarāsamakāsi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Bhūta  bhū 過分 a 存在した  
      pubbaṃ,    代的 副対 過去の →往昔  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      rājā    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattī  vṛt in 転ずる →転輪王  
      tam    代的 それ  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      hatthi    in  
      ratanaṃ    a  
      vīmaṃsamāno  man 意 現分 a 思察する、考察する  
      pubba     代的 前の、先の、過去の  
      aṇha    a 依(属) 日 →午前  
      samayaṃ    a 副対  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhiruhitvā  abhi-ruh 上る、上がる  
      語根 品詞 語基 意味  
      samudda    a 有(持)  
      pariyantaṃ    a 男→女 周辺、制限、究竟  
      pathaviṃ    ī 地、大地  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      anusaṃyāyitvā  anu-yā 従う、訪問する  
      語根 品詞 語基 意味  
      tam    代的 副対 それ  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      rāja    an 依(属)  
      dhāniṃ    ī 容器 →王都  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paccāgantvā  prati-ā-gam 戻る、帰る  
      語根 品詞 語基 意味  
      pātar    不変 早く、早朝に  
      āsam    a 食 →朝食  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      akāsi.  kṛ なす  
    訳文                
     比丘たちよ、かつて転輪王は、その象宝を吟味して、午前中に騎乗し、海に囲まれた大地を訪れ、そして王都へ戻ってから、朝食を取ったのでした。  
    メモ                
     ・これは「マハースダッサナ経」でのような過去の逸話ではなく、転輪王の一般論である(ゆえに「マハースダッサナ経」における多くのアオリストが現在形に置き換わっている)はずだが、Bhūtapubbaṃakāsiといった表現はどういうことであろうか。ここやいくつかの箇所は、過去に実在した特定の転輪王の具体例ということか。  
                       
                       
                       
    258-7.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ hatthiratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ hatthiratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
      hatthi    in  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの象宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-8.                
     ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa assaratanaṃ pātubhavati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa assaratanaṃ pātubhavati – (258-1.)  
      assa    a  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には馬宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-9.                
     sabbaseto kāḷasīso muñjakeso iddhimā vehāsaṅgamo valāhako nāma assarājā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      sabbaseto kāḷasīso muñjakeso iddhimā vehāsaṅgamo valāhako nāma assarājā. (258-2.)  
      kāḷa    a 有(持) 黒い  
      sīso    a 中→男  
      muñja    a 有(属) 萱、ムンジャ草  
      keso    a  
      valāhako    a 雲(ここでは固有名詞)  
      assa    a 依(属)  
    訳文                
     全身が白く、黒い頭あり、ムンジャ草のような毛があり、神変あり、空を行く、ヴァラーハカという名の馬王です。  
                       
                       
                       
    258-10.                
     Taṃ disvāna rañño cakkavattissa cittaṃ pasīdati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ disvāna rañño cakkavattissa cittaṃ pasīdati – (258-3.)  
    訳文                
     それを見て、転輪王の心は、喜びます。  
                       
                       
                       
    258-11.                
     ‘bhaddakaṃ vata, bho, assayānaṃ, sace damathaṃ upeyyā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘bhaddakaṃ vata, bho, assayānaṃ, sace damathaṃ upeyyā’ti. (258-4.)  
      assa   a  
    訳文                
     『ああ、もし調教することができれば、じつによい騎馬となるだろう』と。  
                       
                       
                       
    258-12.                
     Atha kho taṃ, bhikkhave, assaratanaṃ seyyathāpi nāma bhaddo assājānīyo dīgharattaṃ suparidanto evameva damathaṃ upeti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha kho taṃ, bhikkhave, assaratanaṃ seyyathāpi nāma bhaddo assājānīyo dīgharattaṃ suparidanto evameva damathaṃ upeti. (258-5.)  
      assa   a  
    訳文                
     そして比丘たちよ、その馬宝は、じつに、あたかも長らく馴らされた善種の吉祥馬の如く、調教されるに至ります。  
                       
                       
                       
    258-13.                
     Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva assaratanaṃ vīmaṃsamāno pubbaṇhasamayaṃ abhiruhitvā samuddapariyantaṃ pathaviṃ anusaṃyāyitvā tameva rājadhāniṃ paccāgantvā pātarāsamakāsi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva assaratanaṃ vīmaṃsamāno pubbaṇhasamayaṃ abhiruhitvā samuddapariyantaṃ pathaviṃ anusaṃyāyitvā tameva rājadhāniṃ paccāgantvā pātarāsamakāsi. (258-6.)  
    訳文                
     比丘たちよ、かつて転輪王は、その馬宝を吟味して、午前中に騎乗し、海に囲まれた大地を訪れ、そして王都へ戻ってから、朝食を取ったのでした。  
                       
                       
                       
    258-14.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ assaratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ assaratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
      assa   a  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの馬宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-15.                
     ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa maṇiratanaṃ pātubhavati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa maṇiratanaṃ pātubhavati. (258-1.)  
      maṇi    i 摩尼、宝珠  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には摩尼宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-16.                
     So hoti maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      maṇi    i 宝珠  
      veḷuriyo    a 中(男) 瑠璃  
      subho  śudh a 中→男 清い、美しい  
      jātimā    ant よい生まれの、純粋な、高貴な、すぐれた  
      aṭṭha   有(帯)  
      aṃso    a 部分、方、隅  
      suparikammakato.  su-pari-kṛ a よく準備された  
    訳文                
     それは、美しい、純粋な、八面体の、見事な作りの瑠璃の宝珠です。  
                       
                       
                       
    258-17.                
     Tassa kho pana, bhikkhave, maṇiratanassa ābhā samantā yojanaṃ phuṭā hoti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      maṇi    i 摩尼、宝珠  
      ratanassa    a  
      ābhā  ā-bhā  ā 光、光輝  
      samantā    a 一切の、あまねき  
      yojanaṃ  yuj a ヨージャナ、由旬  
      phuṭā  sphay 過分 a 遍満した、行き渡った  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti.  bhū ある、なる  
    訳文                
     比丘たちよ、じつに、その摩尼宝の光は、周囲一ヨージャナに行き渡ります。  
                       
                       
                       
    258-18.                
     Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva maṇiratanaṃ vīmaṃsamāno caturaṅginiṃ senaṃ sannayhitvā maṇiṃ dhajaggaṃ āropetvā rattandhakāratimisāya pāyāsi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva maṇiratanaṃ vīmaṃsamāno (258-6.)  
      maṇi    i 摩尼、宝珠  
      catur     
      aṅginiṃ    ī 部分ある  
      senaṃ    ā  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      sannayhitvā  saṃ-nah 結ぶ、付ける、武装する  
      語根 品詞 語基 意味  
      maṇiṃ    i 摩尼、宝珠  
      dhaja    a 依(属)  
      aggaṃ    a 第一、最上、頂点  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āropetvā  ā-ruh 使 上らせる、上げる  
      語根 品詞 語基 意味  
      ratta    a  
      andha    a 依(属) 盲目、愚昧  
      kāra  kṛ a 行為、所作、字、文字、作者 →暗黒  
      timisāya    a 暗黒、暗闇  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pāyāsi.  pra-ā-yā 出て行く、出発する  
    訳文                
     比丘たちよ、かつて転輪王は、その摩尼宝を吟味して、四軍を編成し、夜、暗黒、暗闇に対すべく、摩尼を旗の先へ付けて出立したのです。  
                       
                       
                       
    258-19.                
     Ye kho pana, bhikkhave, samantā gāmā ahesuṃ te tenobhāsena kammante payojesuṃ ‘divā’ti maññamānā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ye    代的 (関係代名詞)  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana   不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      samantā    a 一切の、あまねき  
      gāmā    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ahesuṃ  bhū ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      te    代的 それら、彼ら  
      tena    代的 それ、彼、それによって、それゆえ  
      obhāsena  ava-bhās a 光、光明  
      kammante  kṛ a 仕事  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      payojesuṃ  pra-yuj 従事する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘divā’    不変 日、昼  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      maññamānā.  man 現分 a 考える  
    訳文                
     また比丘たちよ、周囲の村〔人〕たち、彼らはその光によって、昼間だと考え、仕事に従事しました。  
                       
                       
                       
    258-20.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ maṇiratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ maṇiratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
      maṇi    i 摩尼、宝珠  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの摩尼宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-21.                
     ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa itthiratanaṃ pātubhavati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa itthiratanaṃ pātubhavati. (258-1.)  
      itthi    i, ī 女性  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には女宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-22.                
     Sā abhirūpā dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgatā nātidīghā nātirassā nātikisā nātithūlā nātikāḷikā [nātikāḷī (sī. pī.)] nāccodātā, atikkantā mānusaṃ vaṇṇaṃ, appattā dibbaṃ vaṇṇaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
          代的 それ、彼女  
      abhirūpā    a 殊妙な、端正な、麗しい  
      dassanīyā  dṛś 未分 a 見られるべき、美しい  
      pāsādikā  pra-sad a 浄信の、清浄の、端正の  
      paramāya    a 最高の、最上の  
      vaṇṇa    a 色、容色  
      pokkharatāya    ā 蓮華のように美しいこと  
      samannāgatā  saṃ-anu-āgam 過分 a 具足した  
      na    不変 ない  
      atidīghā    a 長すぎる  
      na    不変 ない  
      atirassā    a 短すぎる  
      na    不変 ない  
      atikisā    a 痩せすぎ  
      na    不変 ない  
      atithūlā    a 大きすぎ、粗大すぎ  
      na    不変 ない  
      atikāḷikā    a 黒すぎ  
      na    不変 ない  
      accodātā,    a 白すぎ  
      atikkantā    a 過ぎた、超えた  
      mānusaṃ   名形 a 男中 人間の、人女の  
      vaṇṇaṃ,    a 色、容色  
      appattā  a-pra-āp 過分 a 得ない  
      dibbaṃ    a 天の  
      vaṇṇaṃ.    a 色、容色  
    訳文                
     彼女は、麗しく、美しく、端正で、蓮華の如き最上の容色をそなえ、長身すぎず、短躯すぎず、痩せすぎず、太りすぎず、黒すぎず、白すぎず、人間女性の容色を超え、天の容色にせまります。  
                       
                       
                       
    258-23.                
     Tassa kho pana, bhikkhave, itthiratanassa evarūpo kāyasamphasso hoti seyyathāpi nāma tūlapicuno vā kappāsapicuno vā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      itthi    i, ī 女性  
      ratanassa    a  
      evarūpo    a かくのごとき  
      kāya    a 依(属) 身体  
      samphasso  saṃ-spṛś a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      seyyathā    不変 その如き、たとえば  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      nāma    an 副対 と、という名の、じつに  
      tūla    a 依(属) 綿、木綿  
      picuno    u 綿  
          不変 あるいは  
      kappāsa    a 依(属) 綿、木綿、綿花  
      picuno    u 綿  
      vā.    不変 あるいは  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、その女宝にはこのような身触があります。あたかも、綿あるいは木綿のごとくの〔身触が〕。  
                       
                       
                       
    258-24.                
     Tassa kho pana, bhikkhave, itthiratanassa sīte uṇhāni gattāni honti, uṇhe sītāni gattāni honti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa kho pana, bhikkhave, itthiratanassa (258-23.)  
      sīte    a 男中 冷たい、寒い  
      uṇhāni    a 熱い、暑い  
      gattāni    a 身体、肢体、五体  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      honti,  bhū ある、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      uṇhe    a 男中 熱い、暑い  
      sītāni    a 冷たい、寒い  
      gattāni    a 身体、肢体、五体  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      honti.  bhū ある、存在する  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、その女宝の〔五体は〕、寒いときには暖かい五体となり、暑いときには冷たい五体となります。  
                       
                       
                       
    258-25.                
     Tassa kho pana, bhikkhave, itthiratanassa kāyato candanagandho vāyati, mukhato uppalagandho vāyati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa kho pana, bhikkhave, itthiratanassa (258-23.)  
      kāyato    a 身体  
      candana    a 男中 依(属) 栴檀  
      gandho    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vāyati,  吹く、息を出す、香る、におう  
      語根 品詞 語基 意味  
      mukhato    a  
      uppala    a 依(属) 青蓮  
      gandho.    a  
      vāyati.  同上  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、その女宝の身体からは栴檀の香りがし、口からは青蓮の香りがします。  
                       
                       
                       
    258-26.                
     Taṃ kho pana, bhikkhave, itthiratanaṃ rañño cakkavattissa pubbuṭṭhāyinī hoti pacchānipātinī kiṃkārapaṭissāvinī manāpacārinī piyavādinī.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ    代的 それ  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      itthi    i, ī 女性  
      ratanaṃ    a  
      rañño    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattissa  vṛt in 転ずる →転輪王  
      pubba    代的 前に、先に  
      uṭṭhāyinī  ud-sthā in 起立する、起き上がる  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti  bhū ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      pacchā    不変 前に、先に  
      nipātinī  ni-pat in 落下する、就寝する  
      kiṃ    不変 何、どう  
      kāra    a 依(処) 行為、所作、字、文字、作者  
      paṭissāvinī  prati-śru in 従順な  
      manāpa  man a 可意の、適意の  
      cārinī  car 名形 in 行ずる、実践する、行者  
      piya    a 愛、可愛の、所愛  
      vādinī.  vad in 話すもの、論者  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、その女宝は、転輪王に対し、先に起き、後に寝て、どんな仕事にも従順で、意に適って行動し、愛すべき言葉を語る者です。  
                       
                       
                       
    258-27.                
     Taṃ kho pana, bhikkhave, itthiratanaṃ rājānaṃ cakkavattiṃ manasāpi no aticarati, kuto pana kāyena?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Taṃ kho pana, bhikkhave, itthiratanaṃ (258-26.)  
      rājānaṃ    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattiṃ  vṛt in 転ずる →転輪王  
      manasā  man as 意味  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      no    不変 ない、否/〜かどうか  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      aticarati,  ati-car 越え行く、犯行する、姦通する  
      語根 品詞 語基 意味  
      kuto    不変 どこから、いかなる理由で、決して  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      kāyena?    a 身体  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、その女宝は、転輪王に、意によってすら、不義をなすことはありませんでした。ましてや、身体によっては。  
    メモ                
     ・?が付いているが、このkutoが作るのは疑問文でなく反語表現であろう。  
                       
                       
                       
    258-28.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ itthiratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ itthiratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの女宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-29.                
     ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa gahapatiratanaṃ pātubhavati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa gahapatiratanaṃ pātubhavati. (258-1.)  
      gahapati    i 家主、居士、資産家  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には居士宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-30.                
     Tassa kammavipākajaṃ dibbacakkhu pātubhavati, yena nidhiṃ passati sassāmikampi assāmikampi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      kamma    an 依(属) 業、行為  
      vipākajaṃ  vi-pac, jan a 異熟所生の  
      dibba    a 依(属) 天の  
      cakkhu    us  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pātubhavati,  bhū 明らかになる、顕現する  
      語根 品詞 語基 意味  
      yena    代的 (関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」)  
      nidhiṃ    i 財宝、伏蔵  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati  paś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      sassāmikam  sa-sva a 主人のある  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      assāmikam  a-sva a 無主の  
      pi.    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
    訳文                
     彼(居士)には、それによって持ち主の有無を問わず財宝を見出すような、業の異熟による天眼が現れています。  
                       
                       
                       
    258-31.                
     So rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāha –   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      rājānaṃ    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattiṃ  vṛt in 転ずる →転輪王  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upasaṅkamitvā  upa-saṃ-kram 近づく  
      語根 品詞 語基 意味  
      evam    不変 このように、かくの如き  
      āha –  ah いう  
    訳文                
     かれは転輪王へ近づいて、こういいました。  
                       
                       
                       
    258-32.                
     ‘appossukko tvaṃ, deva, hohi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘appossukko    a 無関心の、無為の、不活動の  
      tvaṃ,    代的 あなた  
      deva,    a 天、神、陛下  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hohi.  bhū ある、なる  
    訳文                
     『陛下、あなたが思い煩うことはありません。  
                       
                       
                       
    258-33.                
     Ahaṃ te dhanena dhanakaraṇīyaṃ [dhanena karaṇīyaṃ (ka.)] karissāmī’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ahaṃ    代的  
      te    代的 あなた  
      dhanena    a  
      dhana    a 依(属)  
      karaṇīyaṃ  kṛ 名未分 a なされるべき、所作、義務、必須  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      karissāmī’  kṛ なす  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     私が、あなたの財で財務を取り仕切りましょう』と。  
                       
                       
                       
    258-34.                
     Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva gahapatiratanaṃ vīmaṃsamāno nāvaṃ abhiruhitvā majjhe gaṅgāya nadiyā sotaṃ ogāhitvā [ogahetvā (sī. pī.)] gahapatiratanaṃ etadavoca –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, rājā cakkavattī tameva gahapatiratanaṃ vīmaṃsamāno (258-6.)  
      gahapati    i 家主、居士、資産家  
      nāvaṃ    ā  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      abhiruhitvā  abhi-ruh 上がる、上る  
      語根 品詞 語基 意味  
      majjhe    名形 a 中の  
      gaṅgāya    ā 地名、ガンガー  
      nadiyā    ī  
      sotaṃ  sru as 男中 流れ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ogāhitvā  ava-gāh 入る  
      語根 品詞 語基 意味  
      gahapati    i 家主、居士、資産家  
      ratanaṃ    a  
      etad    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      avoca –  vac いう  
    訳文                
     比丘たちよ、かつて転輪王は、その居士宝を吟味して、船に乗って、ガンガー川の中心における流れに入り、居士宝へこういいました。  
                       
                       
                       
    258-35.                
     ‘attho me, gahapati, hiraññasuvaṇṇenā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘attho    a 男中 義、利益、道理、意味、必要  
      me,    代的  
      gahapati,    i 家主、居士、資産家  
      hirañña    a 依(属) 金、黄金、金貨、貨幣  
      suvaṇṇenā’    名形 a 美しい、金の、銭  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『居士よ、私には金貨の必要があります』と。  
                       
                       
                       
    258-36.                
     ‘Tena hi, mahārāja, ekaṃ tīraṃ nāvā upetū’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘Tena    代的 それ、彼、それによって、それゆえ  
      hi,    不変 じつに、なぜなら(tena hiで「しからば」)  
      mahā    ant 大きい  
      rāja,    an  
      ekaṃ    代的 一つの  
      tīraṃ  tṛ a  
      nāvā    ā  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      upetū’  upa-i 近づく、至る  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『しからば大王よ、一方の岸へ船をお近づけ下さい』  
                       
                       
                       
    258-37.                
     ‘Idheva me, gahapati, attho hiraññasuvaṇṇenā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘Idha    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      me, gahapati, attho hiraññasuvaṇṇenā’ti. (258-35.)  
    訳文                
     『居士よ、私には、まさにこの場所で、金貨の必要があるのです』  
                       
                       
                       
    258-38.                
     Atha kho taṃ, bhikkhave, gahapatiratanaṃ ubhohi hatthehi udake omasitvā pūraṃ hiraññasuvaṇṇassa kumbhiṃ uddharitvā rājānaṃ cakkavattiṃ etadavoca –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Atha    不変 ときに、また、そこに  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      taṃ,    代的 それ  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      gahapati    i 家主、居士、資産家  
      ratanaṃ    a  
      ubhohi    両方の  
      hatthehi  hṛ a  
      udake    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      omasitvā  ava-mṛṣ 触れる、叱責する  
      語根 品詞 語基 意味  
      pūraṃ  pṝ 使 a 満ちた  
      hirañña    a 依(属) 金、黄金、金貨、貨幣  
      suvaṇṇassa    名形 a 美しい、金の、銭  
      kumbhiṃ    ī 釜、瓶  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      uddharitvā  ud-dhṛ 揚げる、取り除く、引き抜く  
      語根 品詞 語基 意味  
      rājānaṃ    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattiṃ  vṛt in 転ずる →転輪王  
      etad    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      avoca –  vac いう  
    訳文                
     比丘たちよ、そこでその居士宝は、両手で水に触れると、充満した金貨の瓶を引き上げて、転輪王へこういいました。  
                       
                       
                       
    258-39.                
     ‘alamettāvatā, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘alam    不変 十分だ、たくさんだ  
      ettāvatā,    不変 これだけで  
      mahā    ant 大きい  
      rāja!    an  
    訳文                
     『大王よ、これだけで充分でしょうか。  
                       
                       
                       
    258-40.                
     Katamettāvatā, mahārāja!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katam  kṛ 過分 a なされた  
      ettāvatā,    不変 これだけで  
      mahā    ant 大きい  
      rāja!    an  
    訳文                
     大王よ、これだけで〔用は〕なされたでしょうか。  
                       
                       
                       
    258-41.                
     Pūjitamettāvatā, mahārājā’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Pūjitam  pūj  過分 a 供養された、尊敬された  
      ettāvatā,    不変 これだけで  
      mahā    ant 大きい  
      rājā’    an  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     大王よ、これだけで貢献できたでしょうか』  
                       
                       
                       
    258-42.                
     Rājā cakkavattī evamāha –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Rājā cakkavattī evamāha – (256-20.)  
    訳文                
     転輪王は、このようにいいました。  
                       
                       
                       
    258-43.                
     ‘alamettāvatā, gahapati!   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘alamettāvatā (258-39.)  
      gahapati!    i 家主、居士、資産家  
    訳文                
     『居士よ、これだけで充分です。  
                       
                       
                       
    258-44.                
     Katamettāvatā, gahapati!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamettāvatā, (258-40.)  
      gahapati!    i 家主、居士、資産家  
    訳文                
     居士よ、これだけで〔用は〕なされました。  
                       
                       
                       
    258-45.                
     Pūjitamettāvatā, gahapatī’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Pūjitamettāvatā, gahapatī’ti. (258-41.)  
      gahapatī’    i 家主、居士、資産家  
    訳文                
     居士よ、これだけで貢献いただけました』と。  
                       
                       
                       
    258-46.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ gahapatiratanaṃ pātubhavati.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ gahapatiratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
      gahapati    i 家主、居士、資産家  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの居士宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-47.                
     ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa pariṇāyakaratanaṃ pātubhavati –   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño cakkavattissa pariṇāyakaratanaṃ pātubhavati – (258-1.)  
    訳文                
     さらにまた比丘たちよ、転輪王には将軍宝が顕現します。  
                       
                       
                       
    258-48.                
     paṇḍito byatto medhāvī paṭibalo rājānaṃ cakkavattiṃ upayāpetabbaṃ upayāpetuṃ [upaṭṭhapetabbaṃ upaṭṭhapetuṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] apayāpetabbaṃ apayāpetuṃ ṭhapetabbaṃ ṭhapetuṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      paṇḍito    a 賢い、博学の、賢者  
      byatto  vi-añj 過分 a 聡明、有能  
      medhāvī    in 智慧ある、賢い  
      paṭibalo    a 有能な、可能な、耐えうる  
      rājānaṃ    an  
      cakka    a 依(対)  
      vattiṃ  vṛt in 転ずる →転輪王  
      upayāpetabbaṃ  upa-yā 使 未分 a 行かされるべき  
      upayāpetuṃ,  upa-yā 使 不定 行かせること  
      apayāpetabbaṃ  upa-yā 使 未分 a 離去させられるべき  
      apayāpetuṃ  upa-yā 使 不定 離去させること  
      ṭhapetabbaṃ  sthā 使 未分 a 留まらされるべき  
      ṭhapetuṃ.  sthā 使 不定 留まらせること  
    訳文                
     賢く、聡明で、智慧あり、有能で、転輪王を、進むべき時は進ませ、退くべき時は退かせ、留まるべき時は留まらせます。  
                       
                       
                       
    258-49.                
     So rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāha –   
      語根 品詞 語基 意味  
      So rājānaṃ cakkavattiṃ upasaṅkamitvā evamāha – (258-31.)  
    訳文                
     かれは転輪王へ近づいて、こういいました。  
                       
                       
                       
    258-50.                
     ‘appossukko tvaṃ, deva, hohi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘appossukko tvaṃ, deva, hohi. (258-32.)  
    訳文                
     『陛下、あなたが思い煩うことはありません。  
                       
                       
                       
    258-51.                
     Ahamanusāsissāmī’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Aham    代的  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      anusāsissāmī’  anu-śās 教誡する、教訓する  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     私が〔軍を〕指揮しましょう』と。  
                       
                       
                       
    258-52.                
     Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ pariṇāyakaratanaṃ pātubhavati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Rañño, bhikkhave, cakkavattissa evarūpaṃ pariṇāyakaratanaṃ pātubhavati. (257-15.)  
      pariṇāyaka  pari-nī a 指導者、指南、将軍  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王には、かくのごときの将軍宝が顕現するのです。  
                       
                       
                       
    258-53.                
     Rājā, bhikkhave, cakkavattī imehi sattahi ratanehi samannāgato hoti.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Rājā, bhikkhave, cakkavattī imehi sattahi ratanehi samannāgato(256-4.)  
      imehi    代的 これら  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti.  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     比丘たちよ、転輪王は、これらの七宝を具えます。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system