|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
5. Anaṅgaṇasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Anaṅgaṇa |
|
形 |
a |
‐ |
依(属) |
無穢の |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「無穢経」(『中部』5) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57. Evaṃ me sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
sutaṃ – |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このように私は聞いた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane
anāthapiṇḍikassa ārāme. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekaṃ |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
副対 |
一、とある |
|
|
|
|
samayaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー、舎衛城 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jetavane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
地名、ジェータ林、祇樹、祇園 |
|
|
|
|
anāthapiṇḍikassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人名、アナータピンディカ、給孤独 |
|
|
|
|
ārāme. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
園 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるとき世尊は、サーヴァッティーの、ジェータ林はアナータピンディカ園に住しておられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
対 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āmantesi – |
|
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
呼びかける、話す、相談する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに尊者サーリプッタは、比丘たちへ呼びかけた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘āvuso, bhikkhave’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhave’’ |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友なる比丘たちよ」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa
paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Āvuso’’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
āyasmato |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
与 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputtassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ」と、彼ら比丘たちは尊者サーリプッタへ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Āyasmā sāriputto etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputto |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者サーリプッタはこういった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Cattārome, āvuso, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Cattāro |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
|
ime, |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
puggalā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
santo |
as |
現分 |
ant |
男 |
複 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
saṃvijjamānā |
saṃ-vid 受 |
現分 |
a |
男 |
複 |
主 |
見られる、存在する |
|
|
|
|
lokasmiṃ. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
世界、世間 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友らよ、世間には、これら四の人々が存在し、見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame cattāro? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
cattāro? |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる四か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idhāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ
aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
sāṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有穢の |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
samāno |
as |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
ある、なる |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
ajjhattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
内に |
|
|
|
|
aṅgaṇa’n |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
穢、煩悩 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
如実に |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti. |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この世で、一部の人は、有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha panāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha panāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova
samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. (57-9.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友らよ、この世で、一部の人は、有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idhāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ
aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idhāvuso, ekacco
puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti
yathābhūtaṃ nappajānāti. (57-9.) |
|
|
|
|
anaṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無穢の |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、この世で、一部の人は、無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha panāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha panāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova
samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. (57-11.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友らよ、この世で、一部の人は、無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ
aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ
sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puggalo sāṅgaṇova
samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, (57-9.) |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
imesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
これら |
|
|
|
|
dvinnaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
二 |
|
|
|
|
puggalānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人 |
|
|
|
|
sāṅgaṇānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
有穢の |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
sataṃ |
as |
現分 |
ant |
男 |
複 |
属 |
ある、なる |
|
|
|
|
hīna |
hā |
過分 |
a |
‐ |
持 |
捨てられた、劣った |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
akkhāyati. |
ā-khyā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
告げられる、話される |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知らない、その人。その者は、これら二人の有穢なる者たちのうちで、劣ったものであるといわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ
aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ
sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti,
ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyati. (57-13.) |
|
|
|
|
seṭṭha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
優れた、殊勝な |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知る、その人。その者は、これら二人の有穢なる者たちのうちで、優れたものであるといわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ
anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti
yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso
akkhāyati. (57-13.) |
|
|
|
|
anaṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無穢の |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
anaṅgaṇānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
無穢の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知らない、その人。その者は、これら二人の無穢なる者たちのうちで、劣ったものであるといわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ
anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ
pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ (57-15.) |
|
|
|
|
seṭṭha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
優れた、殊勝な |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友らよ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知る、その人。その者は、これら二人の無穢なる者たちのうちで、優れたものであるといわれます」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
58-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
58. Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ
etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vutte, |
vac 受 |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
いわれた |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
mahāmoggallāno |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、マハーモッガッラーナ |
|
|
|
|
āyasmantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
sāriputtaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようにいわれて、尊者マハーモッガッラーナは、尊者サーリプッタへこういった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
58-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ko nu kho, āvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ
puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso
akkhāyati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
sāriputta, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、サーリプッタ |
|
|
|
|
hetu |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
因、原因、理由 |
|
|
|
|
ko |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
何、誰 |
|
|
|
|
paccayo |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
縁 |
|
|
|
|
imesaṃ dvinnaṃ
puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyati? (57-13.) |
|
|
|
|
eko |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一、とある |
|
|
|
|
seṭṭha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
優れた、殊勝な |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友、サーリプッタよ、いったい、いかなる因、いかなる縁がある、そのことによって、これら二人の有穢なる者たちのうちで、一人が劣ったものといわれ、一人が優れたものといわれるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
58-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ko panāvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ
puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso
akkhāyatī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ko panāvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko
hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ (58-2.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
anaṅgaṇānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
無穢の |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友、サーリプッタよ、いかなる因、いかなる縁がある、そのことによって、これら二人の無穢なる者たちのうちで、一人が劣ったものといわれ、一人が優れたものといわれるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59. ‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ
nappajānāti, (57-13.) |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
pāṭikaṅkhaṃ
– |
rati-kāṅkṣ |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
期待されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知らない、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati
tassaṅgaṇassa pahānāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
chandaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
欲、意欲 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
janessati |
jan 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
生む、生ずる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vāyamissati |
vi-ā-yam |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
努力する、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
vīriyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
精進 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabhissati |
ā-rabh |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
開始する、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
aṅgaṇassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
穢、煩悩 |
|
|
|
|
pahānāya; |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、その穢の捨断のために意欲を生ぜず、努力せず、精進に励まないことでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sarāgo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有貪の |
|
|
|
|
sadoso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有瞋の |
|
|
|
|
samoho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有痴の |
|
|
|
|
sāṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
有穢の |
|
|
|
|
saṃkiliṭṭha |
saṃ-kliś |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
汚染された、雑染の |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kālaṃ
karissati. |
kṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
命終する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、有貪、有瞋、有痴、有穢、雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā
rajena ca malena ca pariyonaddhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
kaṃsa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
銅、青銅 |
|
|
|
|
pāti |
|
名 |
i,
ī |
女 |
単 |
主 |
鉢、茶碗 |
|
|
|
|
ābhatā |
ā-bhṛ |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
運ばれた、持ち来たった |
|
|
|
|
āpaṇā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
店、市場 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
kammāra |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
鍛冶、鍛冶工 |
|
|
|
|
kulā |
|
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
家 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
rajena |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
塵、不浄 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
malena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
垢 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pariyonaddhā. |
pari-ava-nah |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
覆われた、包まれた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば友よ、店あるいは鍛冶屋から運ばれてきた銅鉢が、塵や錆に覆われているとします。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』は「そこに起こった金属の垢により」tattheva uṭṭhitena lohamalenaとしている。これはつまり錆のことであろうから、そのように訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ
[pariyodāpeyyuṃ (?)], rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tam |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
副対 |
それ |
|
|
|
|
enaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
sāmikā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
所有者、主人 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paribhuñjeyyuṃ |
pari-bhuj |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
受用する、用いる、食べる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyodapeyyuṃ, |
pari-ava-dā |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
浄化する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
raja |
|
名 |
as |
中 |
依(属) |
塵、不浄 |
|
|
|
|
pathe |
path |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
道 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
naṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ、彼 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nikkhipeyyuṃ. |
ni-kṣip |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
置く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そしてそれを、所有者たちが用いず、綺麗にせず、また汚い道にそれを放置するとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā
assa malaggahitā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
sā, |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
kaṃsa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
銅、青銅 |
|
|
|
|
pāti |
|
名 |
i,
ī |
女 |
単 |
主 |
鉢、茶碗 |
|
|
|
|
aparena |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
副具 |
他の、後の |
|
|
|
|
samayena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
saṃkiliṭṭhatarā |
saṃ-kliś |
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
より汚染された |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mala |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
垢 |
|
|
|
|
gahitā’’ |
grah |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
捕らえられた、把持された |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、そのようであるならば、その銅鉢はその後、より汚れ、錆にまみれるのではありませんか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
āvuso’’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、そのとおりです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, yvāyaṃ puggalo
sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti,
tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「じつにそのように友よ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知らない、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati
tassaṅgaṇassa pahānāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na chandaṃ janessati
na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; (59-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、その穢の捨断のために意欲を生ぜず、努力せず、精進に励まないことでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so sarāgo sadoso
samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. (59-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、有貪、有瞋、有痴、有穢、雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti,
tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知る、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa
pahānāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
chandaṃ janessati
vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; (59-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、その穢の捨断のために意欲を生し、努力し、精進に励むことでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
arāgo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無貪の |
|
|
|
|
adoso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無瞋の |
|
|
|
|
amoho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無痴の |
|
|
|
|
anaṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無穢の |
|
|
|
|
asaṃkiliṭṭha |
a-saṃ-kliś |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
汚染されない |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kālaṃ
karissati. |
kṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
命終する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、無貪、無瞋、無痴、無穢、無雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā
rajena ca malena ca pariyonaddhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso,
kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā rajena ca malena ca pariyonaddhā.
(59-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば友よ、店あるいは鍛冶屋から運ばれてきた銅鉢が、塵や錆に覆われているとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ
rajāpathe nikkhipeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā
paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ. (59-5.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そしてそれを、所有者たちが用い、綺麗にし、また汚い道にそれを放置したりしないとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā
assa pariyodātā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso,
kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti? (59-6.) |
|
|
|
|
parisuddhatarā |
pari-śudh |
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
より清浄な |
|
|
|
|
pariyodātā’’ |
pari-ava-dā |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
浄化された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、そのようであるならば、その銅鉢はその後、より清浄に、綺麗になるのではありませんか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti.
(59-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、そのとおりです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, yvāyaṃ puggalo
sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti,
tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「じつにそのように友よ、その者たちのうち、およそ有穢であり、『私の内に穢がある』と如実に知る、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa
pahānāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
chandaṃ janessati
vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; (59-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、その穢の捨断のために意欲を生し、努力し、精進に励むことでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho
anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. (59-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、無貪、無瞋、無痴、無穢、無雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti
yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-1.) |
|
|
|
|
anaṅgaṇo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無穢の |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知らない、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa
manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
名形 |
a |
中 |
持 |
清浄の、美しい |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
相 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
manasi
karissati, |
man,
kṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
作意する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
subha |
śubh |
名形 |
a |
中 |
持 |
清浄の、美しい |
|
|
|
|
nimittassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
相 |
|
|
|
|
manasikārā |
man,
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
作意 |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
貪、貪欲、染 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuddhaṃsessati; |
anu-dhvaṃs 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
堕落させる、誹謗する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は美しい相へ作意し、その美しい相への作意ゆえ、貪欲が心を堕落させることでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so sarāgo sadoso
samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. (59-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、有貪、有瞋、有痴、有穢、雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā
parisuddhā pariyodātā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso,
kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā (59-4.) |
|
|
|
|
parisuddhā |
pari-śudh |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
清浄な |
|
|
|
|
pariyodātā. |
pari-ava-dā |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
浄化された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば友よ、店あるいは鍛冶屋から運ばれてきた銅鉢が、清浄で綺麗にされているとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ,
rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā na ceva
paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ, rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ. (59-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そしてそれを、所有者たちが用いず、綺麗にせず、また汚い道にそれを放置するとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā
assa malaggahitā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso,
kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā assa malaggahitā’’ti? (59-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、そのようであるならば、その銅鉢はその後、より汚れ、錆にまみれるのではありませんか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti.
(59-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、そのとおりです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi
me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, yvāyaṃ puggalo
anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti,
tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「じつにそのように友よ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知らない、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa
manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
subhanimittaṃ manasi
karissati, tassa subhanimittassa manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati;
(59-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は美しい相へ作意し、その美しい相への作意ゆえ、貪欲が心を堕落させることでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacittokālaṃkarissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so sarāgo sadoso
samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacittokālaṃkarissati.(59-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、有貪、有瞋、有痴、有穢、雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me
ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ
puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ
pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知る、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa
amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa
subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati; (59-22.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
amanasikārā |
a-man,
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
不作意 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は美しい相へ作意せず、その美しい相への不作意ゆえ、貪欲が心を堕落させることはないでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho
anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. (59-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、無貪、無瞋、無痴、無穢、無雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā
parisuddhā pariyodātā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi, āvuso,
kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā. (59-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば友よ、店あるいは鍛冶屋から運ばれてきた銅鉢が、清浄で綺麗にされているとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ
rajāpathe nikkhipeyyuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ sāmikā
paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ.
(59-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そしてそれを、所有者たちが用い、綺麗にし、また汚い道にそれを放置したりしないとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā
assa pariyodātā’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evañhi sā, āvuso,
kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti? (59-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友よ、そのようであるならば、その銅鉢はその後、より清浄に、綺麗になるのではありませんか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evamāvuso’’ti.
(59-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、そのとおりです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi
me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, yvāyaṃ puggalo
anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti,
tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – (59-31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「じつにそのように友よ、その者たちのうち、およそ無穢であり、『私の内に穢がない』と如実に知る、その人。彼には、このことが予測されます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa
amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
subhanimittaṃ na
manasi karissati, tassa subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ
nānuddhaṃsessati; (59-32.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は美しい相へ作意せず、その美しい相への不作意ゆえ、貪欲が心を堕落させることはないでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ
karissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
so arāgo adoso amoho
anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. (59-33.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、無貪、無瞋、無痴、無穢、無雑染心の者として命終するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ayaṃ kho, āvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ
dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko
seṭṭhapuriso akkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho, āvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ
puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso
akkhāyati. (57-13.) |
|
|
|
|
moggallāna, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、モッガッラーナ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友、モッガッラーナよ、じつに、この因、この縁がある、そのことによって、これら二人の有穢なる者たちのうちで、一人が劣ったものといわれ、一人が優れたものといわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ panāvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ
puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso
akkhāyatī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ panāvuso moggallāna, hetu ayaṃ
paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso
akkhāyatī’’ (57-41.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
anaṅgaṇānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
無穢の |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友、モッガッラーナよ、じつに、この因、この縁がある、そのことによって、これら二人の無穢なる者たちのうちで、一人が劣ったものといわれ、一人が優れたものといわれるのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |