|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. Rājāsuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rājā |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
王 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「王経」(『増支部』5-178) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā
sutaṃ vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
maññatha, |
man |
動 |
現 |
能 |
複 |
二 |
考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
tumhehi |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
具 |
あなたたち |
|
|
|
|
diṭṭhaṃ |
dṛś |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
見られた、所見 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sutaṃ |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
所聞、聞かれた |
|
|
|
|
vā – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、あなたがたはこれをどう考えますか。いったい、あなたがたは見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratoti
[paṭivirato hotīti (sī.), paṭivirato hoti (syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātaṃ |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahāya |
pra-hā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
捨断する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
paṭivirato |
prati-vi-ram |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
回避した、離れた |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は殺生を捨断し、殺生から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
enaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ(tamenaṃで「直ちに、やがて」の場合も) |
|
|
|
|
rājāno |
|
名 |
an |
男 |
複 |
主 |
王 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
gahetvā |
grah |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
とらえる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
たおすこと、伐つこと →殺生 |
|
|
|
|
veramaṇi |
|
名 |
ī |
女 |
依(属) |
離、離れること |
|
|
|
|
hetu |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
副対 |
因、原因(属格に副対で「〜のゆえに」) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hananti |
han |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
殺す、打つ、害する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bandhanti |
bandh |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
結ぶ、縛る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pabbājenti |
pra-vraj 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
出家させる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
paccayaṃ |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
縁、資具 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karontī’’’ |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
なす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、殺生より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕」 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』はYathāpaccayaṃ について「意趣のまま、意向のまま」yathādhippāyaṃ yathājjhāsayaṃ と換言している。これに従った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhante’’. |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave! |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sādhu, |
sādh |
形 |
u |
中 |
単 |
主 |
善き、善哉、なにとぞ |
|
|
|
|
bhikkhave! |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善きかな、比丘たちよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayā |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
etaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
diṭṭhaṃ |
dṛś |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
見られた、所見 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sutaṃ – |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
所聞、聞かれた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私もまた、このことを見たことが、あるいは聞いたことがありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso
pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratoti. (178-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は殺生を捨断し、殺生から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
pāṇātipātā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ
vā karontī’ti. (178-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、殺生より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca, khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti [tatheva pāpakaṃ
kammaṃ pavedayanti (sī.), tadeva pāpakammaṃ pavedeti (syā. kaṃ.)] – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
持 |
悪い、邪悪の |
|
|
|
|
kammaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
対 |
業、行為 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pavedenti – |
pra-vid 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
知らせる、説く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、人々がこのように彼の悪業を知らせる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesīti [voropetīti
(syā. kaṃ.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
itthiṃ |
|
名 |
i, ī |
女 |
単 |
対 |
女性、婦人 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
purisaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人、男 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
jīvitā |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
単 |
奪 |
寿命、生命 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
voropesī |
ava-ruh 使 |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
奪う、殺す →命を奪う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は女性あるいは男性の命を奪った』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātahetu hananti vā bandhanti vā
pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
pāṇātipātahetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. (178-3.) |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
atipāta |
ati-pat |
形 |
a |
‐ |
依(属) |
倒すこと、打つこと →殺生 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、殺生のゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになす〔こと〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti?
(178-1.) |
|
|
|
|
evarūpaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
かくのごとき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いったい、あなたがたは、このようなことを見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati [sūyissati (sī.
pī.)] cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañ |
dṛś |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
見られた、所見 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
no, |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
具 |
私たち |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
sutañ |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
所聞、聞かれた |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
suyyissati |
śru 受 |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
聞かれた |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cā’’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々は見たことが、あるいは聞いたことがあるし、そのことは〔今後も〕聞かれることでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ
vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha,
bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā – (178-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、あなたがたはこれをどう考えますか。いったい、あなたがたは見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. (178-2.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādānaṃ |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
|
ādānā |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は偸盗を捨断し、偸盗から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
adinnādānā veramaṇihetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? (178-3.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādānā |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、偸盗より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ bhante’’.
(178-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave! |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave!
(178-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善きかな、比丘たちよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ,
bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – (178-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私もまた、このことを見たことが、あるいは聞いたことがありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso
adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. (178-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は偸盗を捨断し、偸盗から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
adinnādānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ
vā karontī’ti. (178-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、偸盗より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva
pāpakammaṃ pavedenti – (178-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、人々がこのように彼の悪業を知らせる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso gāmā vā araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyīti
[ādiyati (syā. kaṃ.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
gāmā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
村 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
araññā |
|
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
林野、閑林、林園 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
adinnaṃ |
a-dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
与えられないもの |
|
|
|
|
theyya |
|
名 |
a |
中 |
依(対) |
盗心、盗み、偸盗 |
|
|
|
|
saṅkhātaṃ |
saṃ-khyā |
過分 |
a |
中 |
単 |
副対 |
数えられた、考量された |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ādiyī |
ā-dā |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
取る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は、村あるいは園林から盗み心を起こして取った』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānahetu hananti vā bandhanti vā
pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
adinnādānahetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. (178-9.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādāna |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取著 →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、偸盗のゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになす〔こと〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api nu tumhehi
evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? (178-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いったい、あなたがたは、このようなことを見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no,
bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. (178-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々は見たことが、あるいは聞いたことがあるし、そのことは〔今後も〕聞かれることでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ
vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha,
bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā – (178-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、あなたがたはこれをどう考えますか。いったい、あなたがたは見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā
paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭiviratoti.
(178-2.) |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
cāraṃ |
car |
形 |
a |
男中 |
単 |
対 |
行 →邪淫 |
|
|
|
|
cārā |
car |
形 |
a |
男中 |
単 |
奪 |
行 →邪淫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は邪淫を捨断し、邪淫から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
kāmesumicchācārā veramaṇihetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? (178-3.) |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
cārā |
car |
形 |
a |
男中 |
単 |
奪 |
行 →邪淫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、邪淫より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
(178-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave! |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave!
(178-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善きかな、比丘たちよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ,
bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – (178-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私もまた、このことを見たことが、あるいは聞いたことがありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā
paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso
kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭiviratoti. (178-28.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は邪淫を捨断し、邪淫から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
kāmesumicchācārā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā
yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. (178-29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、邪淫より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva
pāpakammaṃ pavedenti – (178-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、人々がこのように彼の悪業を知らせる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso paritthīsu parakumārīsu cārittaṃ āpajjīti
[āpajjati (syā. kaṃ.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
para |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
他の |
|
|
|
|
itthīsu |
|
名 |
i, ī |
女 |
複 |
処 |
女性、婦人 |
|
|
|
|
para |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(属) |
他の |
|
|
|
|
kumārīsu |
|
名 |
i, ī |
女 |
複 |
処 |
童女、少女 |
|
|
|
|
cārittaṃ |
car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
作持、実践 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjī |
ā-pad |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
来る、遭う、到達する →交際する、訪ねる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は他者の婦人あるいは他者の少女を訪ねた』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārahetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
kāmesumicchācārahetu hananti
vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. (178-9.) |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲、欲楽 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
cāra |
car |
形 |
a |
‐ |
依(属) |
行 →邪淫 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、邪淫のゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになす〔こと〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api nu tumhehi
evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? (178-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いったい、あなたがたは、このようなことを見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no,
bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. (178-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々は見たことが、あるいは聞いたことがあるし、そのことは〔今後も〕聞かれることでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ
vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha,
bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā – (178-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、あなたがたはこれをどう考えますか。いったい、あなたがたは見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratoti. (178-2.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādaṃ |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
|
vādā |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は妄語を捨断し、妄語から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
musāvādā veramaṇihetu hananti
vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’’’ti? (178-3.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādā |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、妄語より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
(178-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave! |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave!
(178-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善きかな、比丘たちよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ,
bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – (178-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私もまた、このことを見たことが、あるいは聞いたことがありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso musāvādaṃ
pahāya musāvādā paṭiviratoti. (178-41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は妄語を捨断し、妄語から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādā veramaṇihetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
musāvādā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā
karontī’ti. (178-42.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、妄語より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva
pāpakammaṃ pavedenti – (178-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、人々がこのように彼の悪業を知らせる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso gahapatissa vā gahapatiputtassa vā musāvādena
atthaṃ pabhañjīti [bhañjatīti (sī.), bhañjati (syā. kaṃ.), bhañjīti
(pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
gahapatissa |
|
名 |
i |
男 |
単 |
属 |
家主、居士、資産家 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
gahapati |
|
名 |
i |
男 |
依(属) |
家主、居士、資産家 |
|
|
|
|
puttassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
息子 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādena |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味、利益、目的 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pabhañjī |
pra-bhañj |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
破壊する、こわれる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は居士あるいは居士の息子の利益を、妄語をもって破壊した』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādahetu hananti vā bandhanti vā
pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
musāvādahetu hananti vā
bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. (178-9.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vāda |
vad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、妄語のゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになす〔こと〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api nu tumhehi
evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? (178-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いったい、あなたがたは、このようなことを見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no,
bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. (178-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々は見たことが、あるいは聞いたことがあるし、そのことは〔今後も〕聞かれることでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ
vā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Taṃ kiṃ maññatha,
bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā – (178-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、あなたがたはこれをどう考えますか。いったい、あなたがたは見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya
surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya
surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratoti. (178-2.) |
|
|
|
|
surā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
穀物酒 |
|
|
|
|
meraya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
果実酒 |
|
|
|
|
majja |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
酒 |
|
|
|
|
pamāda |
pra-mad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
放逸、怠惰 |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、場所、状態、原因、理由 →飲酒 |
|
|
|
|
ṭhānā |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
処、場所、状態、原因、理由 →飲酒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を捨断し、飲酒から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti? (178-3.) |
|
|
|
|
surā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
穀物酒 |
|
|
|
|
meraya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
果実酒 |
|
|
|
|
majja |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
酒 |
|
|
|
|
pamāda |
pra-mad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
放逸、怠惰 |
|
|
|
|
ṭhānā |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
処、場所、状態、原因、理由 →飲酒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、飲酒より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
(178-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、それは否です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave! |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sādhu, bhikkhave!
(178-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「善きかな、比丘たちよ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Mayāpi kho etaṃ,
bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – (178-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、私もまた、このことを見たことが、あるいは聞いたことがありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya
surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso
surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratoti.
(178-54.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を捨断し、飲酒から離れた者である』といって、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti
vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. (178-55.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、飲酒より離れていることのゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになすという〔ことを〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca khvassa tatheva
pāpakammaṃ pavedenti – (178-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、人々がこのように彼の悪業を知らせる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto itthiṃ vā
purisaṃ vā jīvitā voropesi [voropeti (syā.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesi; (178-10.) |
|
|
|
|
surā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
穀物酒 |
|
|
|
|
meraya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
果実酒 |
|
|
|
|
majja |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
酒 |
|
|
|
|
pamāda |
pra-mad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
放逸、怠惰 |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
anuyutto |
anu-yuj |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
実践、実行、専修した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を実践して、女性あるいは男性の命を奪った』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gāmā vā
araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyi [ādiyati (sī. syā.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayaṃ puriso
surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gāmā vā araññā vā adinnaṃ
theyyasaṅkhātaṃ ādiyi; (178-23, 62.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を実践して、村あるいは園林から盗み心を起こして取った』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto paritthīsu
parakumārīsu cārittaṃ āpajji [āpajjati (sī. syā.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayaṃ puriso
surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto paritthīsu parakumārīsu cārittaṃ
āpajji; (178-36, 62.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を実践して、他者の婦人あるいは他者の少女を訪ねた』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gahapatissa
vā gahapatiputtassa vā musāvādena atthaṃ pabhañjīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayaṃ puriso
surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gahapatissa vā gahapatiputtassa vā
musāvādena atthaṃ pabhañjīti. (178-49, 62.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この男は飲酒を実践して、居士あるいは居士の息子の利益を、妄語をもって破壊した』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānahetu hananti
vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tamenaṃ rājāno gahetvā
surāmerayamajjapamādaṭṭhānahetu
hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. (178-9.) |
|
|
|
|
surā |
|
名 |
ā |
女 |
相 |
穀物酒 |
|
|
|
|
meraya |
|
名 |
a |
中 |
持 |
果実酒 |
|
|
|
|
majja |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
酒 |
|
|
|
|
pamāda |
pra-mad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
放逸、怠惰 |
|
|
|
|
ṭhāna |
sthā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
処、場所、状態、原因、理由 →飲酒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その彼を、飲酒のゆえに、王たちが捉えて、打ち、縛り、追放し、あるいは望むようになす〔こと〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api nu tumhehi
evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’’ti? (178-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いったい、あなたがたは、このようなことを見たことが、あるいは聞いたことがあるでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
178-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Diṭṭhañca no,
bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. (178-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、我々は見たことが、あるいは聞いたことがあるし、そのことは〔今後も〕聞かれることでしょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |