|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Ārabhatisuttaṃ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Ārabhati |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
始める、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「励行経」(『増支部』5-142) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142. ‘‘Pañcime, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā
lokasmiṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
ime, |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
puggalā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
santo |
as |
現分 |
ant |
男 |
複 |
主 |
ある、なる、善き |
|
|
|
|
saṃvijjamānā |
saṃ-vid 受 |
現分 |
a |
男 |
複 |
主 |
見られる、存在する |
|
|
|
|
lokasmiṃ. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
世界、世間 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、これら五つの人たちが存在し、世間に見られます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katame pañca? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
pañca? |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārabhati ca vippaṭisārī ca
hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabhati |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
始める、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vippaṭisārī |
vi-prati-smṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
後悔ある、追悔者 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti; |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに一部の人は、〔罪過を〕励行し、また後悔する者であり、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』はārabhatiに関して「罪過の違反によって」āpattivītikkamanavasena と説明する。この解釈であると142-7.の「〔罪過を〕励行せず後悔する」場合が奇妙であるが、これは一旦違反してから出罪した者の後悔が言われているのだとしている。 |
|
|
|
・また現代の通念には反し、本経では後悔は煩悩を生み出す好ましくないものと見なされている点には注意。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(具) |
智慧、般若 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜ところのその場所、〜の所 |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
uppannā |
ud-pad |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
生起した、発生した |
|
|
|
|
pāpakā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪い、邪悪な |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
aparisesā |
a-pari-śiṣ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
残余なき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhanti. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そして彼は、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
[pu. pa. 191] ‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ārabhati,
na vippaṭisārī hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo
ārabhati, na vippaṭisārī
hoti; (142-3.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに一部の人は、〔罪過を〕励行し、しかし後悔しない者であり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ
paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā
dhammā aparisesā nirujjhanti. (142-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そして彼は、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati, vippaṭisārī
hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati, vippaṭisārī hoti; (142-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに一部の人は、〔罪過を〕励行せず、しかし後悔する者であり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ
paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā
dhammā aparisesā nirujjhanti. (142-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そして彼は、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati na
vippaṭisārī hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati na vippaṭisārī hoti; (142-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに一部の人は、〔罪過を〕励行せず、また後悔しない者であり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ
paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā
dhammā aparisesā nirujjhanti. (142-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そして彼は、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知りません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati na
vippaṭisārī hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, ekacco puggalo na ārabhati na vippaṭisārī hoti; (142-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに一部の人は、〔罪過を〕励行せず、また後悔しない者であり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa
te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca cetovimuttiṃ
paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā
aparisesā nirujjhanti. (142-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そして彼は、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo ārabhati ca vippaṭisārī ca
hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te
uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puggalo ārabhati ca
vippaṭisārī ca hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, (142-3, 4.) |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vacanīyo – |
vac |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
言われるべき |
|
|
|
|
ārabhati |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
始める、励む |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそ〔罪過を〕励行し、また後悔する者であり、そして、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知らないような者。彼はこのように言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘āyasmato kho ārambhajā [ārabbhajā (pī. ka.), ārabhajā (syā.
kaṃ.)] āsavā saṃvijjanti, vippaṭisārajā āsavā pavaḍḍhanti [saṃvaḍḍhanti
(ka.)], sādhu vatāyasmā ārambhaje āsave pahāya vippaṭisāraje āsave
paṭivinodetvā cittaṃ paññañca bhāvetu [bhāvetuṃ (sī. pī.)]; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘āyasmato |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
属 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
依(奪) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
jā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
生じる |
|
|
|
|
āsavā |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
漏 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
saṃvijjanti, |
saṃ-vid 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
見られる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vippaṭisāra |
vi-prati-smṛ |
名 |
a |
男 |
依(奪) |
追悔、後悔 |
|
|
|
|
jā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
生じる |
|
|
|
|
āsavā |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
漏 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pavaḍḍhanti, |
pra-vṛdh |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
増大する、成長する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sādhu |
sādh |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
善き、善哉、なにとぞ |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
ārambha |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
依(奪) |
努力、発勤 |
|
|
|
|
je |
|
形 |
a |
男 |
複 |
対 |
生じる |
|
|
|
|
āsave |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
漏 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahāya |
pra-hā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
捨断する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vippaṭisāra |
vi-prati-smṛ |
名 |
a |
男 |
依(奪) |
追悔、後悔 |
|
|
|
|
je |
|
形 |
a |
男 |
複 |
対 |
生じる |
|
|
|
|
āsave |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
漏 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭivinodetvā |
prati-vi-nud 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
除去する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
paññañ |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
智慧 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāvetu; |
bhū 使 |
動 |
命 |
能 |
単 |
三 |
修習する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊者には〔罪過の〕励行より生ずる諸漏が存在します。〔また〕後悔より生ずる諸漏が増大しています。なにとぞ尊者は、励行より生ずる諸漏を捨断し、後悔より生ずる諸漏を除去して、心と智慧を修習して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamāyasmā amunā pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
amunā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
あれ |
|
|
|
|
pañcamena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
第五の |
|
|
|
|
puggalena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人、個人 |
|
|
|
|
sama |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
同じ、平等の、正しい |
|
|
|
|
samo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
同じ、等しい |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissatī’’’ |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのようであれば、尊者は、かの第五の人とまさに等しくなることでしょう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo ārabhati na vippaṭisārī
hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te
uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave,
yvāyaṃ puggalo ārabhati na vippaṭisārī
hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te
uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo –
(142-13.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそ〔罪過を〕励行し、しかし後悔しない者であり、そして、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知らないような者。彼はこのように言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘āyasmato kho ārambhajā āsavā saṃvijjanti, vippaṭisārajā āsavā
na pavaḍḍhanti, sādhu vatāyasmā ārambhaje āsave pahāya cittaṃ paññañca
bhāvetu; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘āyasmato kho
ārambhajā āsavā saṃvijjanti, vippaṭisārajā āsavā na pavaḍḍhanti, sādhu vatāyasmā ārambhaje āsave pahāya cittaṃ
paññañca bhāvetu; (142-14.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊者には〔罪過の〕励行より生ずる諸漏が存在します。〔しかし〕後悔より生ずる諸漏が増大していません。なにとぞ尊者は、励行より生ずる諸漏を捨断して、心と智慧を修習して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamāyasmā amunā pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamāyasmā amunā
pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ti. (142-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのようであれば、尊者は、かの第五の人とまさに等しくなることでしょう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo na ārabhati vippaṭisārī
hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te
uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave,
yvāyaṃ puggalo na ārabhati
vippaṭisārī hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti
yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa
vacanīyo – (142-13.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそ〔罪過を〕励行せず、しかし後悔する者であり、そして、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知らないような者。彼はこのように言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘āyasmato kho ārambhajā āsavā na saṃvijjanti, vippaṭisārajā
āsavā pavaḍḍhanti, sādhu vatāyasmā vippaṭisāraje āsave paṭivinodetvā cittaṃ
paññañca bhāvetu; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘āyasmato kho
ārambhajā āsavā na saṃvijjanti,
vippaṭisārajā āsavā pavaḍḍhanti, sādhu vatāyasmā vippaṭisāraje āsave
paṭivinodetvā cittaṃ paññañca bhāvetu; (142-14.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊者には〔罪過の〕励行より生ずる諸漏は存在しません。〔しかし〕後悔より生ずる諸漏が増大しています。なにとぞ尊者は、後悔より生ずる諸漏を除去して、心と智慧を修習して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamāyasmā amunā pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamāyasmā amunā
pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ ti. (142-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのようであれば、尊者は、かの第五の人とまさに等しくなることでしょう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo na ārabhati na vippaṭisārī
hoti, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te
uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave,
yvāyaṃ puggalo na ārabhati na vippaṭisārī hoti, tañca
cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā
pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti, so evamassa vacanīyo – (142-13.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそ〔罪過を〕励行せず、また後悔しない者であり、そして、そこにおいて、その者に生じたそれら悪しき不善の諸法が残余なく滅ぶところの、かの信解脱、慧解脱を如実に知らないような者。彼はこのように言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘āyasmato kho ārambhajā āsavā na saṃvijjanti, vippaṭisārajā
āsavā na pavaḍḍhanti, sādhu vatāyasmā cittaṃ paññañca bhāvetu; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘āyasmato kho
ārambhajā āsavā na saṃvijjanti,
vippaṭisārajā āsavā na pavaḍḍhanti,
sādhu vatāyasmā cittaṃ paññañca bhāvetu; (142-14.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊者には〔罪過の〕励行より生ずる諸漏が存在しません。〔また〕後悔より生ずる諸漏が増大していません。なにとぞ尊者は、心と智慧を修習して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamāyasmā amunā pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamāyasmā amunā
pañcamena puggalena samasamo bhavissatī’’’ti. (142-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのようであれば、尊者は、かの第五の人とまさに等しくなることでしょう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
142-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Iti kho, bhikkhave, ime cattāro puggalā amunā pañcamena
puggalena evaṃ ovadiyamānā evaṃ anusāsiyamānā anupubbena āsavānaṃ khayaṃ
pāpuṇantī’’ti [pu. pa. 191]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
cattāro |
|
数 |
特 |
男 |
複 |
主 |
四 |
|
|
|
|
puggalā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
amunā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
あれ |
|
|
|
|
pañcamena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
第五の |
|
|
|
|
puggalena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
人、個人 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
ovadiyamānā |
ava-vad 受 |
現分 |
a |
男 |
複 |
主 |
教誡、訓誡される |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
anusāsiyamānā |
anu-śās 受 |
現分 |
a |
男 |
複 |
主 |
教誡、訓誡される |
|
|
|
|
anupubbena |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副具 |
順次に |
|
|
|
|
āsavānaṃ |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
漏 |
|
|
|
|
khayaṃ |
kṣī |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
滅尽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pāpuṇantī’’ |
pra-āp |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
得る、達する、到達する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このように、これら四種の人たちが、かの第五の人〔との比較〕によって教誡され、訓誡されたならば、順次に、諸漏の滅尽へ到達します」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |