|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. Therasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thera |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
長老、上座 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「長老経」(『増支部』5-88) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88. ‘‘Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato thero bhikkhu
bahujanaahitāya paṭipanno hoti bahujanaasukhāya bahuno janassa anatthāya
ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
thero |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
長老 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
jana |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
人 |
|
|
|
|
ahitāya |
a-dhā |
過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
不利益 |
|
|
|
|
paṭipanno |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行道した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
jana |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
人 |
|
|
|
|
asukhāya |
|
形 |
a |
中 |
単 |
与 |
不楽の |
|
|
|
|
bahuno |
|
形 |
u |
男 |
単 |
属 |
多く |
|
|
|
|
janassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、人々 |
|
|
|
|
anatthāya |
|
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
無義、無利 |
|
|
|
|
ahitāya |
a-dhā |
過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
不利益 |
|
|
|
|
dukkhāya |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
与 |
苦 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
相 |
天、神、陛下 |
|
|
|
|
manussānaṃ. |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人間 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、五つの法をそなえた長老比丘は、多衆の不利益のため、多衆の不楽のため、多衆の無義のため、神々と人々の不利益と苦のために行道する者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamehi |
|
形 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
いずれの |
|
|
|
|
pañcahi? |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
具 |
五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thero hoti rattaññū cirapabbajito; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thero |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
長老 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rattaññū |
jñā |
形 |
ū |
男 |
単 |
主 |
夜を知る、経験ある |
|
|
|
|
cira |
|
形 |
a |
‐ |
依(奪) |
久しく |
|
|
|
|
pabbajito; |
pra-vraj |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
出家した、遁世した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
長老として歳月を知り、出家して久しい者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ñāto hoti yasassī sagahaṭṭhapabbajitānaṃ [gahaṭṭhapabbajitānaṃ
(sī.)] bahujanaparivāro; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ñāto |
jñā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
知られた、有名な |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yasassī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
有名な、名声ある |
|
|
|
|
sagahaṭṭha |
gahaṭṭha |
形 |
a |
‐ |
相 |
在家の |
|
|
|
|
pabbajitānaṃ |
pra-vraj |
名過分 |
a |
男 |
複 |
属 |
出家 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
jana |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
人 |
|
|
|
|
parivāro; |
pari-vṛ 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
眷属、囲繞者、従者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
有名で、在家出家たちに名声あり、多衆に囲繞されている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
lābhī hoti
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
lābhī |
labh |
名 |
in |
男 |
単 |
主 |
利得者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cīvara |
|
名 |
a |
中 |
相 |
衣 |
|
|
|
|
piṇḍa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
円いもの、団食、食物、集団 |
|
|
|
|
pāta |
pat |
名 |
a |
男 |
相 |
落、段 →団食、施食 |
|
|
|
|
sena |
śī |
名 |
a |
男 |
相 |
臥具、臥処 |
|
|
|
|
āsana |
ās |
名 |
a |
中 |
相 |
坐具、坐処、座 |
|
|
|
|
gilāna |
|
形 |
a |
‐ |
依(与) |
病んだ、病人 |
|
|
|
|
paccaya |
prati-i |
名 |
a |
男 |
持 |
資具、須要物 |
|
|
|
|
bhesajja |
|
名 |
a |
中 |
持 |
薬、薬物 |
|
|
|
|
parikkhārānaṃ; |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
資具、資財、資助、必需品、祭法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
衣、団食、臥坐具、病者の資具たる医薬品の利得者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo, ye te dhammā ādikalyāṇā
majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ
parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti
dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā appaṭividdhā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
有(持) |
多い |
|
|
|
|
suto |
śru |
名過分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
suta |
śru |
名過分 |
a |
中 |
依(属) |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
dharo |
dhṛ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
持つ、保持する |
|
|
|
|
suta |
śru |
名過分 |
a |
中 |
有(属) |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
sannicayo, |
saṃ-ni-ci |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
集積、蓄積 |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
ādi |
|
名 |
i |
男中 |
依(処) |
最初、初 |
|
|
|
|
kalyāṇā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
majjhe |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
処 |
中、中間の |
|
|
|
|
kalyāṇā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
pariyosāna |
pari-o-sā 使 |
名 |
a |
中 |
依(処) |
終末、完結、完了 |
|
|
|
|
kalyāṇā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善い、善良の、善巧なる |
|
|
|
|
sātthā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
義ある、有義の(sa-attha) |
|
|
|
|
sabyañjanā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
字ある |
|
|
|
|
kevala |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
独一、独存、完全、全部 |
|
|
|
|
paripuṇṇaṃ |
pari-pṝ |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
円満した、充満した、完全な |
|
|
|
|
parisuddhaṃ |
pari-śudh |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
清浄の |
|
|
|
|
brahmacariyaṃ |
bṛh, car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
梵行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhivadanti, |
abhi-vad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
よく話す、挨拶する、迎える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tathārūpā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
かくのごとき |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
sutā |
śru |
名過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dhātā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
満足した/dhatā(保持された)の異体 |
|
|
|
|
vacasā |
vac |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
言葉 |
|
|
|
|
paricitā |
pari-ci |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
集めた、積んだ、慣れた、熟知した |
|
|
|
|
manasā |
|
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
anupekkhitā |
anu-upa-īkṣ |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
観察された、熟慮された |
|
|
|
|
diṭṭhiyā |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
見、見解、意見 |
|
|
|
|
appaṭividdhā; |
a-prati-vyadh |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
理解されない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
多聞にして、所聞を保持し、所聞を蓄積する。〔すなわち〕意義をそなえ字句をそなえて完全に円満した清浄の梵行をよく語るところの、始め善く中間善く終わり善いおよその諸法、そのような諸法が彼にあって多く聞かれ、語によって保持され蓄積され、意によって熟慮され、〔しかし〕見によって理解されていないものとなっている。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・前経などの定形ではsuppaṭividdhāとなっているところがappaṭividdhāになっている。いちおう「高名だが邪見ある」という文脈からしてもありうるため「理解されない」としたが、なんらかのミスである可能性も皆無ではない。『南伝』、『原始』はsuppaṭividdhāのままで訳している。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano, so bahujanaṃ saddhammā
vuṭṭhāpetvā asaddhamme patiṭṭhāpeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
diṭṭhiko |
dṛś |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
見ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
viparīta |
vi-pari-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
顛倒した |
|
|
|
|
dassano, |
dṛś |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
見 |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
多い |
|
|
|
|
janaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人々 |
|
|
|
|
saddhammā |
sat-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
正法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuṭṭhāpetvā |
vi-ud-sthā 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
立たせる、出罪させる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
asaddhamme |
a-sad-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
不正法、悪法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
patiṭṭhāpeti. |
prati-sthā 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
確立させる、定立する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪見あり、顛倒した見を持つ彼は、多衆を正法から退出させ、非正法へ定立させる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thero bhikkhu rattaññū cirapabbajito itipissa diṭṭhānugatiṃ
āpajjanti, ñāto thero bhikkhu yasassī sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, lābhī thero bhikkhu
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ itipissa
diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, bahussuto thero bhikkhu sutadharo sutasannicayo
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thero bhikkhu rattaññū cirapabbajito itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, ñāto
thero bhikkhu yasassī
sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro itipissa
diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, lābhī thero bhikkhu cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, bahussuto thero bhikkhu sutadharo sutasannicayo itipissa
diṭṭhānugatiṃ āpajjanti. (88-3, 4, 5, 6.) |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
依(対) |
見、見解、意見 |
|
|
|
|
anugatiṃ |
anu-gam |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
従属、随従、依止 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjanti, |
ā-pad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
来る、会う、到達する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕『長老比丘は歳月を知り、出家して久しい者である』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は有名で、在家出家たちに名声あり、多衆に囲繞されている』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は衣、団食、臥坐具、病者の資具たる医薬品の利得者である』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は所聞多くして、所聞を保持し、所聞を蓄積する』といって人々が彼の見への追随へ至る。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato thero
bhikkhu bahujanaahitāya paṭipanno hoti bahujanaasukhāya bahuno janassa
anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imehi |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, pañcahi
dhammehi samannāgato thero bhikkhu bahujanaahitāya paṭipanno hoti
bahujanaasukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ.
(88-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの法をそなえた長老比丘は、多衆の不利益のため、多衆の不楽のため、多衆の無義のため、神々と人々の不利益と苦のために行道する者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato thero bhikkhu
bahujanahitāya paṭipanno hoti bahujanasukhāya bahuno janassa atthāya hitāya
sukhāya devamanussānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañcahi, bhikkhave,
dhammehi samannāgato thero bhikkhu bahujanahitāya paṭipanno hoti bahujanasukhāya bahuno janassa atthāya hitāya
sukhāya devamanussānaṃ. (88-1.) |
|
|
|
|
hitāya |
dhā |
名過分 |
a |
中 |
単 |
与 |
有益な、利益 |
|
|
|
|
sukhāya |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
与 |
楽 |
|
|
|
|
atthāya |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
与 |
義 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、五つの法をそなえた長老比丘は、多衆の利益のため、多衆の楽のため、多衆の義のため、神々と人々の利益と楽のために行道する者です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamehi pañcahi? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamehi pañcahi?
(88-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる五か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thero hoti rattaññū cirapabbajito; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thero hoti rattaññū cirapabbajito; (88-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
長老として歳月を知り、出家して久しい者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ñāto hoti yasassī sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ñāto hoti yasassī sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro;
(88-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
有名で、在家出家たちに名声あり、多衆に囲繞されている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
lābhī hoti
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
lābhī hoti
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ; (88-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
衣、団食、臥坐具、病者の資具たる医薬品の利得者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo, ye te dhammā ādikalyāṇā
majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ
parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti
dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bahussuto hoti
sutadharo sutasannicayo, ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā
pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā
paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā (88-6.) |
|
|
|
|
suppaṭividdhā; |
su-prati-vyadh |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
よく理解された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
多聞にして、所聞を保持し、所聞を蓄積する。〔すなわち〕意義をそなえ字句をそなえて完全に円満した清浄の梵行をよく語るところの、始め善く中間善く終わり善いおよその諸法、そのような諸法が彼にあって多く聞かれ、語によって保持され蓄積され、意によって熟慮され、見によってよく理解されたものとなっている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano, so bahujanaṃ asaddhammā
vuṭṭhāpetvā saddhamme patiṭṭhāpeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhiko hoti aviparītadassano, so bahujanaṃ asaddhammā vuṭṭhāpetvā saddhamme patiṭṭhāpeti. (88-7.) |
|
|
|
|
aviparīta |
a-vi-para-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
顛倒せざる |
|
|
|
|
asaddhammā |
a-sat-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
不正法 |
|
|
|
|
saddhamme |
sa-dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
正法、妙法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
正見あり、顛倒せざる見を持つ彼は、多衆を非正法から退出させ、正法へ定立させる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thero bhikkhu rattaññū cirapabbajito itipissa diṭṭhānugatiṃ
āpajjanti, ñāto thero bhikkhu yasassī sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, lābhī thero bhikkhu
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ itipissa
diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, bahussuto thero bhikkhu sutadharo sutasannicayo
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thero bhikkhu rattaññū
cirapabbajito itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, ñāto thero bhikkhu yasassī
sagahaṭṭhapabbajitānaṃ bahujanaparivāro itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti,
lābhī thero bhikkhu
cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ itipissa
diṭṭhānugatiṃ āpajjanti, bahussuto thero bhikkhu sutadharo sutasannicayo
itipissa diṭṭhānugatiṃ āpajjanti. (88-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕『長老比丘は歳月を知り、出家して久しい者である』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は有名で、在家出家たちに名声あり、多衆に囲繞されている』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は衣、団食、臥坐具、病者の資具たる医薬品の利得者である』といって人々が彼の見への追随へ至り、『長老比丘は所聞多くして、所聞を保持し、所聞を蓄積する』といって人々が彼の見への追随へ至る。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato thero
bhikkhu bahujanahitāya paṭipanno hoti bahujanasukhāya bahuno janassa atthāya
hitāya sukhāya devamanussāna’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imehi kho, bhikkhave,
pañcahi dhammehi samannāgato thero bhikkhu bahujanahitāya paṭipanno hoti
bahujanasukhāya bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’n (88-9,
10.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これら五つの法をそなえた長老比丘は、多衆の利益のため、多衆の楽のため、多衆の義のため、神々と人々の利益と楽のために行道する者です」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |