←前へ   トップへ   次へ→
                       
                       
     2. Ūmibhayasuttaṃ  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ūmi    i, ī 依(属)  
      bhaya  bhī a 依(属) 怖畏、恐怖  
      suttaṃ  sīv a 経、糸  
    訳文                
     「波怖経」(『増支部』4-122  
    メモ                
     ・『中部』67「チャートゥマー経」にパラレル。  
                       
                       
                       
    122-1.                
     122. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, bhayāni udakorohantassa [udakorohante (ma. ni. 2.161)] pāṭikaṅkhitabbāni.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Cattāri     
      imāni,    代的 これら  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhayāni  bhī a 怖畏、恐怖  
      udaka    a 依(処)  
      orohantassa  ava-ruh 現分 ant 下る、おりる  
      pāṭikaṅkhitabbāni.  prati-kāṅkṣ 未分 a 期待されるべき  
    訳文                
     「比丘たちよ、水に入る者にはこれら四つの恐怖が予期されます。  
                       
                       
                       
    122-2.                
     Katamāni cattāri?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamāni    代的 いずれの、どちらの  
      cattāri?     
    訳文                
     いかなる四か。  
                       
                       
                       
    122-3.                
     Ūmibhayaṃ, kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ūmi    i, ī 依(属)  
      bhayaṃ,  bhī a 怖畏、恐怖  
      kumbhīla    a 依(属)  
      bhayaṃ,  bhī a 怖畏、恐怖  
      āvaṭṭa  ā-vṛt 名過分 a 男中 依(属) 渦巻、回された  
      bhayaṃ,  bhī a 怖畏、恐怖  
      susukā    ā 依(属) わに、鮫  
      bhayaṃ –  bhī a 怖畏、恐怖  
    訳文                
     波の恐怖、鰐の恐怖、渦の恐怖、鮫の恐怖です。  
                       
                       
                       
    122-4.                
     imāni kho, bhikkhave, cattāri bhayāni udakorohantassa pāṭikaṅkhitabbāni.   
      語根 品詞 語基 意味  
      imāni kho, bhikkhave, cattāri bhayāni udakorohantassa pāṭikaṅkhitabbāni. (122-1.)  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
    訳文                
     比丘たちよ、水に入る者には、これら四つの恐怖が予期されます。  
                       
                       
                       
    122-5.                
     Evamevaṃ kho, bhikkhave, cattāri bhayāni idhekaccassa kulaputtassa imasmiṃ dhammavinaye agārasmā [saddhā agārasmā (sī. syā. kaṃ.)] anagāriyaṃ pabbajitassa [pabbajato (sī.)] pāṭikaṅkhitabbāni.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Evam    不変 このように、かくの如き  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      cattāri     
      bhayāni  bhī a 怖畏、恐怖  
      idha    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      ekaccassa    代的 属絶 ある、一類の  
      kula    a 依(属) 家、良家、族姓  
      puttassa    a 属絶 息子  
      imasmiṃ    代的 これ  
      dhamma  dhṛ a 男中  
      vinaye  vi-nī a  
      agārasmā    a 家、舎、家屋、俗家  
      anagāriyaṃ    a 非家の  
      pabbajitassa  pra-vraj 名過分 a 属絶 出家する、遁世する  
      pāṭikaṅkhitabbāni.  prati-kāṅkṣ 未分 a 期待されるべき  
    訳文                
     まさにそのように、比丘たちよ、ここに、この法と律において在家より非家へと出家した一部の善男子には、四つの恐怖が予期されます。  
                       
                       
                       
    122-6.                
     Katamāni cattāri?   
      語根 品詞 語基 意味  
      Katamāni cattāri? (122-2.)  
    訳文                
     いかなる四か。  
                       
                       
                       
    122-7.                
     Ūmibhayaṃ, kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Ūmibhayaṃ, kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ. (122-3.)  
    訳文                
     波の恐怖、鰐の恐怖、渦の恐怖、鮫の恐怖です。  
                       
                       
                       
    122-8.                
     ‘‘Katamañca, bhikkhave, ūmibhayaṃ?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamañ    代的 いずれの、どちらの  
      ca,    不変 と、また、そして、しかし  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ūmi    i, ī 依(属)  
      bhayaṃ?  bhī a 怖畏、恐怖  
    訳文                
     では比丘たちよ、何が波の恐怖なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    122-9.                
     Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha,    不変 ここに、この世で、いま、さて  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ekacco    代的 一類の  
      kula    a 依(属) 家、良家、族姓  
      putto    a 息子 →善男子  
      saddhā  śrad-dhā 名形 a 信ある  
      agārasmā    a 家、舎、家屋、俗家  
      anagāriyaṃ    a 非家の  
      pabbajito  pra-vraj 名過分 a 出家した、出家者  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti –  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の善男子が、信ゆえに在家より非家へと出家した〔とします〕。  
                       
                       
                       
    122-10.                
     ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘otiṇṇo  ava-tṛ 過分 a 入った、下った、陥った、悩まされた  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      amhi  as ある、なる  
      語根 品詞 語基 意味  
      jātiyā  jan i 生、生まれ  
      jarāya  jṝ ā  
      maraṇena  mṛ a  
      sokehi  śuc a 愁、憂、うれい  
      paridevehi  pari-div a 悲、悲泣  
      dukkhehi    名形 a  
      domanassehi    a 憂、憂悩  
      upāyāsehi,    a 悩、悶  
      dukkha    名形 a 依(具)  
      otiṇṇo  ava-tṛ 過分 a 入った、下った、陥った、悩まされた  
      dukkha    名形 a 依(具)  
      pareto;  parā-i 過分 a 打ち勝たれた、負けた  
    訳文                
     『私は生、老、死、愁悲苦憂悩に悩まされている。私は苦に悩まされ、打ち負かされている。  
                       
                       
                       
    122-11.                
     appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti!   
      語根 品詞 語基 意味  
      appeva    不変 おそらく  
      nāma    an 副対 と、という名の、じつに  
      imassa    代的 これ  
      kevalassa    a 独一の、全部の  
      dukkha    名形 a 依(属)  
      khandhassa    a 蘊、肩、集まり  
      antakiriyā  anta-kṛ ā 終滅  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paññāyethā’  pra-jñā 受 知られる、認められる  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti!    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     おそらく、これら全ての苦蘊の終滅が〔私によって〕知られることであろう』と。  
                       
                       
                       
    122-12.                
     Tamenaṃ tathā pabbajitaṃ samānaṃ sabrahmacārino ovadanti anusāsanti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tam    代的 それ  
      enaṃ    代的 これ  
      tathā    不変 かく、その如く  
      pabbajitaṃ  pra-vraj 名過分 a 出家した、出家者  
      samānaṃ  as 現分 a ある、なる  
      sabrahmacārino  sa-bṛh, car in 同梵行者  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ovadanti  ava-vad 教誡する、訓誡する  
      anusāsanti –  anu-śās 教誡する、訓誡する  
    訳文                
     そのように出家者となったその彼へ、同梵行者たちが教誡し、訓誡します。  
                       
                       
                       
    122-13.                
     ‘evaṃ te abhikkamitabbaṃ, evaṃ te paṭikkamitabbaṃ, evaṃ te āloketabbaṃ, evaṃ te viloketabbaṃ, evaṃ te samiñjitabbaṃ, evaṃ te pasāritabbaṃ, evaṃ te saṅghāṭipattacīvaraṃ dhāretabba’nti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      abhikkamitabbaṃ,  abhi-kram 未分 a 近づかれるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      paṭikkamitabbaṃ,  prati-kram 未分 a 退かれるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      āloketabbaṃ,  ā-loc 未分 a 眺められるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      viloketabbaṃ,  vi-loc 未分 a 観察、考察されるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      samiñjitabbaṃ,    未分 a 曲げられるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      pasāritabbaṃ,  pra-sṛ 使 未分 a 伸ばされるべき  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      te    代的 あなた  
      saṅghāṭi    ī 重衣、大衣  
      patta    a 男中  
      cīvaraṃ    a  
      dhāretabba’n  dhṛ 使 未分 a 保持されるべき  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『あなたはこのように進むべきです』、『あなたはこのように戻るべきです』、『あなたはこのように眺めるべきです』、『あなたはこのように観察するべきです』、『あなたはこのように曲げるべきです』、『あなたはこのように伸ばすべきです』、『あなたはこのように大衣と鉢と衣を保持すべきです』と。  
                       
                       
                       
    122-14.                
     Tassa evaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      hoti –  bhū ある、なる、存在する  
    訳文                
     彼にはこのような〔思いが〕おこります。  
                       
                       
                       
    122-15.                
     ‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā aññe ovadāmapi anusāsāmapi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘mayaṃ    代的 私たち  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pubbe    不変 前に、以前に  
      agāriya    a 在家の  
      bhūtā  bhū 過分 a 存在した  
      samānā  as 現分 a ある、なる  
      aññe    代的 他の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ovadāma,  ava-vad 教誡する、訓誡する  
      語根 品詞 語基 意味  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      anusāsāma.  anu-śās 教誡する、訓誡する  
      語根 品詞 語基 意味  
      pi.    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
    訳文                
     『かつて在家の状態であった我々は、他の者たちを教誡し、また訓誡した。  
                       
                       
                       
    122-16.                
     Ime panamhākaṃ puttamattā maññe nattamattā maññe ovaditabbaṃ anusāsitabbaṃ maññantī’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ime    代的 これら  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      amhākaṃ    代的 私たち  
      putta    a 依(属) 息子  
      mattā    a 程度の、だけの、量  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      maññe  man 私思うに、たしかに、まるで  
      語根 品詞 語基 意味  
      natta    ar 依(属)  
      mattā    a 程度の、だけの、量  
      maññe  同上  
      ovaditabbaṃ  ava-vad 未分 a 教誡、訓誡されるべき  
      anusāsitabbaṃ  ava-vad 未分 a 教誡、訓誡されるべき  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      maññantī’  man 考える  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     しかし〔今〕、これらの、まるで息子ほどの者たち、まるで孫ほどの者たちが、我々について、教誡されるべき、教訓されるべきだ〔と〕考えている』と。  
                       
                       
                       
    122-17.                
     So kupito anattamano sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      kupito  kup 過分 a 怒った  
      anattamano    a 適意ならぬ、悦意ならぬ  
      sikkhaṃ  śak 意 ā 学、訓練  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paccakkhāya  prati-ā-khyā 反対に語る、捨てる  
      語根 品詞 語基 意味  
      hīnāya  過分 a 捨てられた、劣った、卑俗の  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āvattati.  ā-vṛt 転ずる、来る、なる →還俗する  
    訳文                
     彼は怒り、不愉快となり、学を捨て、還俗します。  
                       
                       
                       
    122-18.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu ūmibhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      bhikkhu  bhikṣ u 比丘  
      ūmi    i, ī 依(属)  
      bhayassa  bhī a 怖畏、恐怖  
      bhīto  bhī 過分 a 怖れた、恐怖の  
      sikkhaṃ  śak 意 ā 学、訓練  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paccakkhāya  prati-ā-khyā 反対に語る、捨てる  
      語根 品詞 語基 意味  
      hīnāya  過分 a 捨てられた、劣った、卑俗の  
      āvatto.  ā-vṛt 過分 a 転ぜられた →還俗した  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が、波の恐怖におびえて、学を捨て、還俗した比丘といわれるのです。  
                       
                       
                       
    122-19.                
     Ūmibhayanti kho, bhikkhave, kodhūpāyāsassetaṃ adhivacanaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ūmi    i, ī 依(属)  
      bhayan  bhī a 怖畏、恐怖  
      ti    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
      kho,    不変 じつに、たしかに  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      kodha  krudh a 忿怒  
      upāyāsassa    a 悩、愁、悶  
      etaṃ    代的 これ  
      adhivacanaṃ.  adhi-vac a 同義語、名辞  
    訳文                
     比丘たちよ、波の恐怖というこれは、忿怒と煩悶の同義語なのです。  
                       
                       
                       
    122-20.                
     Idaṃ vuccati, bhikkhave, ūmibhayaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Idaṃ    代的 これ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      vuccati,  vac 受 いわれる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhikkhave,  bhikṣ u 比丘  
      ūmi    i, ī 依(属)  
      bhayaṃ.  bhī a 怖畏、恐怖  
    訳文                
     比丘たちよ、これが波の恐怖といわれます。  
                       
                       
                       
    122-21.                
     ‘‘Katamañca, bhikkhave, kumbhīlabhayaṃ?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamañca, bhikkhave, kumbhīlabhayaṃ? (122-8.)  
      kumbhīla    a 依(属)  
    訳文                
     では比丘たちよ、何が鰐の恐怖なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    122-22.                
     Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti – (122-9.)  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の善男子が、信ゆえに在家より非家へと出家した〔とします〕。  
                       
                       
                       
    122-23.                
     ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto; (122-10.)  
    訳文                
     『私は生、老、死、愁悲苦憂悩に悩まされている。私は苦に悩まされ、打ち負かされている。  
                       
                       
                       
    122-24.                
     appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti!   
      語根 品詞 語基 意味  
      appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti! (122-11.)  
    訳文                
     おそらく、これら全ての苦蘊の終滅が〔私によって〕知られることであろう』と。  
                       
                       
                       
    122-25.                
     Tamenaṃ tathā pabbajitaṃ samānaṃ sabrahmacārino ovadanti anusāsanti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tamenaṃ tathā pabbajitaṃ samānaṃ sabrahmacārino ovadanti anusāsanti – (122-12.)  
    訳文                
     そのように出家者となったその彼へ、同梵行者たちが教誡し、訓誡します。  
                       
                       
                       
    122-26.                
     ‘idaṃ te khāditabbaṃ, idaṃ te na khāditabbaṃ, idaṃ te bhuñjitabbaṃ, idaṃ te na bhuñjitabbaṃ, idaṃ te sāyitabbaṃ, idaṃ te na sāyitabbaṃ, idaṃ te pātabbaṃ, idaṃ te na pātabbaṃ, kappiyaṃ te khāditabbaṃ, akappiyaṃ te na khāditabbaṃ, kappiyaṃ te bhuñjitabbaṃ, akappiyaṃ te na bhuñjitabbaṃ, kappiyaṃ te sāyitabbaṃ, akappiyaṃ te na sāyitabbaṃ, kappiyaṃ te pātabbaṃ, akappiyaṃ te na pātabbaṃ, kāle te khāditabbaṃ, vikāle te na khāditabbaṃ, kāle te bhuñjitabbaṃ, vikāle te na bhuñjitabbaṃ, kāle te sāyitabbaṃ, vikāle te na sāyitabbaṃ, kāle te pātabbaṃ, vikāle te na pātabba’nti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘idaṃ    代的 これ  
      te    代的 あなた  
      khāditabbaṃ,  khād 未分 a 噛まれるべき  
      idaṃ    代的 これ  
      te    代的 あなた  
      na    不変 ない  
      khāditabbaṃ,  khād 未分 a 噛まれるべき  
      idaṃ te bhuñjitabbaṃ, idaṃ te na bhuñjitabbaṃ, idaṃ te sāyitabbaṃ, idaṃ te na sāyitabbaṃ, idaṃ te pātabbaṃ, idaṃ te na pātabbaṃ, kappiyaṃ te khāditabbaṃ, akappiyaṃ te na khāditabbaṃ, kappiyaṃ te bhuñjitabbaṃ, akappiyaṃ te na bhuñjitabbaṃ, kappiyaṃ te sāyitabbaṃ, akappiyaṃ te na sāyitabbaṃ, kappiyaṃ te pātabbaṃ, akappiyaṃ te na pātabbaṃ, kāle te khāditabbaṃ, vikāle te na khāditabbaṃ, kāle te bhuñjitabbaṃ, vikāle te na bhuñjitabbaṃ, kāle te sāyitabbaṃ, vikāle te na sāyitabbaṃ, kāle te pātabbaṃ, vikāle te na pātabba’nti. (同上)  
      bhuñjitabbaṃ,  bhuj 未分 a 食べられるべき  
      sāyitabbaṃ, svad 未分 a 味わわれるべき  
      pātabbaṃ, 未分 a 飲まれるべき  
      kappiyaṃ    a 適当な、許される  
      akappiyaṃ,    a 不適当の  
      kāle    a 時、適時  
      vikāle    a 非時  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     『あなたはこれを喰むべきである』、『あなたはこれを喰むべきではない』、『あなたはこれを食べるべきである』、『あなたはこれを食べるべきではない』、『あなたはこれを味わうべきである』、『あなたはこれを味わうべきではない』、『あなたはこれを飲むべきである』、『あなたはこれを飲むべきではない』、『あなたは適切なものを喰むべきである』、『あなたは不適切なものを喰むべきではない』、『あなたは適切なものを食べるべきである』、『あなたは不適切なものを食べるべきではない』、『あなたは適切なものを味わうべきである』、『あなたは不適切なものを味わうべきではない』、『あなたは適切なものを飲むべきである』、『あなたは不適切なものを飲むべきではない』、『あなたは適時に喰むべきである』、『あなたは非時に喰むべきではない』、『あなたは適時に食べるべきである』、『あなたは非時に食べるべきではない』、『あなたは適時に味わうべきである』、『あなたは非時に味わうべきではない』、『あなたは適時に飲むべきである』、『あなたは非時に飲むべきではない』と。  
                       
                       
                       
    122-27.                
     Tassa evaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa evaṃ hoti – (122-14.)  
    訳文                
     彼にはこのような〔思いが〕おこります。  
                       
                       
                       
    122-28.                
     ‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā yaṃ icchāma taṃ khādāma, yaṃ na icchāma na taṃ khādāma;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā (122-15.)  
      yaṃ    代的 (関係代名詞)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      icchāma  iṣ 欲する、求める  
      語根 品詞 語基 意味  
      taṃ    代的 それ  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      khādāma,  khād 噛む  
      語根 品詞 語基 意味  
      yaṃ    代的 (関係代名詞)  
      na    不変 ない  
      icchāma  同上  
      na    不変 ない  
      taṃ    代的 それ  
      khādāma;  同上  
    訳文                
     『かつて在家の状態であった我々は、望むものを喰み、望まないものを喰むことはなかった。  
                       
                       
                       
    122-29.                
     yaṃ icchāma taṃ bhuñjāma, yaṃ na icchāma na taṃ bhuñjāma;   
      語根 品詞 語基 意味  
      yaṃ icchāma taṃ bhuñjāma, yaṃ na icchāma na taṃ bhuñjāma; (122-28.)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      bhuñjāma  bhuj 食べる、受用する  
    訳文                
     望むものを食べ、望まないものを食べることはなかった。  
                       
                       
                       
    122-30.                
     yaṃ icchāma taṃ sāyāma, yaṃ na icchāma na taṃ sāyāma;   
      語根 品詞 語基 意味  
      yaṃ icchāma taṃ sāyāma, yaṃ na icchāma na taṃ sāyāma; (122-28.)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      sāyāma  svad 味わう  
    訳文                
     望むものを味わい、望まないものを味わうことはなかった。  
                       
                       
                       
    122-31.                
     yaṃ icchāma taṃ pivāma, yaṃ na icchāma na taṃ pivāma;   
      語根 品詞 語基 意味  
      yaṃ icchāma taṃ pivāma, yaṃ na icchāma na taṃ pivāma; (122-28.)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pivāma  飲む  
    訳文                
     望むものを飲み、望まないものを飲むことはなかった。  
                       
                       
                       
    122-32.                
     kappiyampi khādāma akappiyampi khādāma kappiyampi bhuñjāma akappiyampi bhuñjāma kappiyampi sāyāma akappiyampi sāyāma kappiyampi pivāma akappiyampi pivāma, kālepi khādāma vikālepi khādāma kālepi bhuñjāma vikālepi bhuñjāma kālepi sāyāma vikālepi sāyāma kālepi pivāma vikālepi pivāma;   
      語根 品詞 語基 意味  
      kappiyampi khādāma akappiyampi khādāma kappiyampi bhuñjāma akappiyampi bhuñjāma kappiyampi sāyāma akappiyampi sāyāma kappiyampi pivāma akappiyampi pivāma, kālepi khādāma vikālepi khādāma kālepi bhuñjāma vikālepi bhuñjāma kālepi sāyāma vikālepi sāyāma kālepi pivāma vikālepi pivāma; (122-26, 28, 29, 30, 31.)  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
    訳文                
     適切なものを喰み、不適切なものも喰んだ。適切なものを食べ、不適切なものも食べた。適切なものを味わい、不適切なものも味わった。適切なものを飲み、不適切なものも飲んだ。適時に喰み、不適時にも喰んだ。適時に食べ、不適時にも食べた。適時に味わい、不適時にも味わった。適時に飲み、不適時にも飲んだ。  
                       
                       
                       
    122-33.                
     yampi no saddhā gahapatikā divā vikāle paṇītaṃ khādanīyaṃ vā bhojanīyaṃ vā denti, tatrapime [tatthapime (ma. ni. 2.163)] mukhāvaraṇaṃ maññe karontī’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      yam    代的 (関係代名詞)  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      no    代的 私たち  
      saddhā  srad-dhā 名形 a 信ある  
      gahapatikā    a 居士の  
      divā    不変 日中に  
      vikāle    a 非時、午後  
      paṇītaṃ  pra-nī 過分 a 適用された、優れた、勝妙の  
      khādanīyaṃ  khād 名未分 a 硬食  
          不変 あるいは  
      bhojanīyaṃ  bhuj 使 名未分 a 軟食  
          不変 あるいは  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      denti,  与える  
      語根 品詞 語基 意味  
      tatra    不変 そこで、そこに、そのとき、そのなかで  
      pi    不変 〜もまた、けれども、たとえ  
      ime    代的 これら  
      mukha    a 依(処) 口、面  
      āvaraṇaṃ    a 障碍  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      maññe  man 私思うに、たしかに、まるで  
      karontī’  kṛ なす  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     我々へ、信ある居士たちが日中の非時に勝妙の硬食あるいは軟食を与えるというのに、その時に彼ら〔同梵行者たち〕は、まるで口に蓋をなしているようだ』と。  
                       
                       
                       
    122-34.                
     So kupito anattamano sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So kupito anattamano sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati. (122-17.)  
    訳文                
     彼は怒り、不愉快となり、学を捨て、還俗します。  
                       
                       
                       
    122-35.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu kumbhīlabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu kumbhīlabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto. (122-18.)  
      kumbhīla    a 依(属)  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が、鰐の恐怖を怖れて、学を捨て、還俗した比丘といわれるのです。  
                       
                       
                       
    122-36.                
     Kumbhīlabhayanti kho, bhikkhave, odarikattassetaṃ adhivacanaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Kumbhīla    a 依(属)  
      bhayanti kho, bhikkhave, odarikattassetaṃ adhivacanaṃ. (122-19.)  
      odarikattassa    a 男中 胃の、貪食の  
    訳文                
     比丘たちよ、鰐の恐怖というこれは、貪食の同義語なのです。  
                       
                       
                       
    122-37.                
     Idaṃ vuccati, bhikkhave, kumbhīlabhayaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Idaṃ vuccati, bhikkhave, kumbhīlabhayaṃ.(122-20.)  
      kumbhīla    a 依(属)  
    訳文                
     比丘たちよ、これが鰐の恐怖といわれます。  
                       
                       
                       
    122-38.                
     ‘‘Katamañca, bhikkhave, āvaṭṭabhayaṃ?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamañca, bhikkhave, āvaṭṭabhayaṃ? (122-8.)  
      āvaṭṭa  ā-vṛt 名過分 a 男中 依(属) 渦巻、回された  
    訳文                
     では比丘たちよ、何が渦の恐怖なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    122-39.                
     Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti – (122-9.)  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の善男子が、信ゆえに在家より非家へと出家した〔とします〕。  
                       
                       
                       
    122-40.                
     ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi, dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi, dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto; (122-10.)  
    訳文                
     『私は生、老、死、愁悲苦憂悩に悩まされている。私は苦に悩まされ、打ち負かされている。  
                       
                       
                       
    122-41.                
     appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti!   
      語根 品詞 語基 意味  
      appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti! (122-11.)  
    訳文                
     おそらく、これら全ての苦蘊の終滅が〔私によって〕知られることであろう』と。  
                       
                       
                       
    122-42.                
     So evaṃ pabbajito samāno pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya pavisati arakkhiteneva kāyena arakkhitāya vācāya arakkhitena cittena anupaṭṭhitāya satiyā asaṃvutehi indriyehi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      evaṃ    不変 このように、かくの如き  
      pabbajito  pra-vraj 名過分 a 出家した、出家者  
      samāno  as 現分 a ある、なる  
      pubbaṇha    a 依(属) 午前  
      samayaṃ  saṃ-i a 副対  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      nivāsetvā  ni-vas 使 着衣する、内衣を着る  
      語根 品詞 語基 意味  
      patta    a 男中  
      cīvaram    a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      ādāya  ā-dā 取って  
      語根 品詞 語基 意味  
      gāmaṃ    a  
          不変 あるいは  
      nigamaṃ    a  
          不変 あるいは  
      piṇḍāya    a 副与 団食、(与格で「托鉢のため」)  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      pavisati  pra-viś 入る  
      語根 品詞 語基 意味  
      arakkhitena  a-rakṣ 過分 a 具絶 守られない  
      eva    不変 まさに、のみ、じつに  
      kāyena    a 具絶  
      arakkhitāya  a-rakṣ 過分 a 具絶 守られない  
      vācāya  vac ā 具絶  
      arakkhitena  a-rakṣ 過分 a 具絶 守られない  
      cittena  cit a 具絶  
      anupaṭṭhitāya  an-upa-sthā 過分 a 具絶 現起せざる  
      satiyā  smṛ i 具絶 念、憶念  
      asaṃvutehi  a-saṃ-vṛ 過分 a 具絶 防護されない  
      indriyehi    a 具絶 根、感覚器官  
    訳文                
     そのように出家者となった彼が、身を守らず、言葉を守らず、心を守らず、念を現起せず、根を防護せずして、午前中に、内衣をつけ、鉢と衣を取って、托鉢のため町あるいは村へ入ります。  
                       
                       
                       
    122-43.                
     So tattha passati gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā pañcahi kāmaguṇehi samappitaṃ samaṅgībhūtaṃ paricārayamānaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      tattha    不変 そこで、そこに、そのとき、そのなかで  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati  paś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      gahapatiṃ    i 家主、居士、資産家  
          不変 あるいは  
      gahapati    i 依(属) 家主、居士、資産家  
      puttaṃ    a 息子  
          不変 あるいは  
      pañcahi     
      kāma    a 男中 依(属) 欲、欲楽  
      guṇehi    a 徳、種類 →五妙欲  
      samappitaṃ  saṃ-ṛ 過分 a 具備した、所有した  
      samaṅgī    in 具足した  
      bhūtaṃ  bhū 過分 a 真実、存在、生物、鬼神、漏尽者  
      paricārayamānaṃ.  pari-car 使 現分 a 楽しむ、ふける  
    訳文                
     彼はそこで、五妙欲を具備し、具足した者として楽しむ居士あるいは居士の息子を見ます。  
                       
                       
                       
    122-44.                
     Tassa evaṃ hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa evaṃ hoti – (122-14.)  
    訳文                
     彼にはこのような〔思いが〕おこります。  
                       
                       
                       
    122-45.                
     ‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārimhā;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā (122-15.)  
      pañcahi     
      kāma    a 男中 依(属) 欲、欲楽  
      guṇehi    a 徳、種類 →五妙欲  
      samappitā  saṃ-ṛ 過分 a 具備した、所有した  
      samaṅgī    in 具足した  
      bhūtā  bhū 過分 a 真実、存在、生物、鬼神、漏尽者  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paricārimhā;  pari-car 使 楽しむ、ふける  
    訳文                
     『かつて在家の状態であった我々は、五妙欲を具備し、具足した者として楽しんだ。  
                       
                       
                       
    122-46.                
     saṃvijjanti kho pana me kule bhogā.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      saṃvijjanti  saṃ-vid 受 見られる、存在する  
      語根 品詞 語基 意味  
      kho    不変 じつに、たしかに  
      pana    不変 また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて  
      me    代的  
      kule    a 家、良家  
      bhogā.  bhuj a 財、受用、富  
    訳文                
     しかるに、私の家には財が存在する。  
                       
                       
                       
    122-47.                
     Sakkā bhoge ca bhuñjituṃ puññāni ca kātuṃ.   
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      Sakkā  śak できる  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhoge  bhuj a 財、受用、富  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      bhuñjituṃ  bhuj 不定 受用すること、食べること  
      puññāni    a 善根、福徳  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      kātuṃ.  kṛ 不定 なすこと  
    訳文                
     財を受用することと、功徳をなすこととが〔両立〕できるであろう。  
                       
                       
                       
    122-48.                
     Yaṃnūnāhaṃ sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjeyyaṃ puññāni ca kareyya’nti!   
      語根 品詞 語基 意味  
      Yaṃnūna    不変 〜してはどうか  
      ahaṃ    代的  
      sikkhaṃ  śak 意 ā  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      paccakkhāya  prati-ā-khyā 放棄する  
      語根 品詞 語基 意味  
      hīnāya  過分 a 劣った  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      āvattitvā  ā-vṛt 転起する、来る、なる →還俗する  
      語根 品詞 語基 意味  
      bhoge    a 受用、財物  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      bhuñjeyyaṃ  bhuj 能反 食べる、受用する  
      語根 品詞 語基 意味  
      puññāni    a 善、福徳、功徳  
      ca    不変 と、また、そして、しかし  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      kareyya’n  kṛ 能反 なす、つくる  
      語根 品詞 語基 意味  
      ti!    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     私は、学を放棄し、還俗して、財を受用しつつ功徳をなしてはどうであろうか』と。  
    メモ                
     ・これは、「渦」āvaṭṭa と「還俗」hīnāya āvattatiが掛け詞になっているのであろうか。  
                       
                       
                       
    122-49.                
     So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati. (122-17.)  
    訳文                
     彼は学を捨て、還俗します。  
                       
                       
                       
    122-50.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu āvaṭṭabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu āvaṭṭabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto. (122-18.)  
      āvaṭṭa  ā-vṛt 名過分 a 男中 依(属) 渦巻、回された  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が、渦の恐怖を怖れて、学を捨て、還俗した比丘といわれるのです。  
                       
                       
                       
    122-51.                
     Āvaṭṭabhayanti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Āvaṭṭa  ā-vṛt 名過分 a 男中 依(属) 渦巻、回された  
      bhayanti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. (122-19.)  
      pañcannaṃ     
      kāma    a 男中 依(属) 欲、欲楽  
      guṇānaṃ    a 徳、種類 →五妙欲  
    訳文                
     比丘たちよ、渦の恐怖というこれは、五妙欲の同義語なのです。  
                       
                       
                       
    122-52.                
     Idaṃ vuccati, bhikkhave, āvaṭṭabhayaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Idaṃ vuccati, bhikkhave, āvaṭṭabhayaṃ.(122-20.)  
      āvaṭṭa  ā-vṛt 名過分 a 男中 依(属) 渦巻、回された  
    訳文                
     比丘たちよ、これが渦の恐怖といわれます。  
                       
                       
                       
    122-53.                
     ‘‘Katamañca, bhikkhave, susukābhayaṃ?   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘‘Katamañca, bhikkhave, susukābhayaṃ? (122-8.)  
      susukā    ā 依(属) わに、鮫  
    訳文                
     では比丘たちよ、何が鮫の恐怖なのでしょうか。  
                       
                       
                       
    122-54.                
     Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti –   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti – (122-9.)  
    訳文                
     比丘たちよ、ここに、一部の善男子が、信ゆえに在家より非家へと出家した〔とします〕。  
                       
                       
                       
    122-55.                
     ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto;   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto; (122-10.)  
    訳文                
     『私は生、老、死、愁悲苦憂悩に悩まされている。私は苦に悩まされ、打ち負かされている。  
                       
                       
                       
    122-56.                
     appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti!   
      語根 品詞 語基 意味  
      appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti! (122-11.)  
    訳文                
     おそらく、これら全ての苦蘊の終滅が〔私によって〕知られることであろう』と。  
                       
                       
                       
    122-57.                
     So evaṃ pabbajito samāno pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya pavisati arakkhiteneva kāyena arakkhitāya vācāya arakkhitena cittena anupaṭṭhitāya satiyā asaṃvutehi indriyehi.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So evaṃ pabbajito samāno pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya pavisati arakkhiteneva kāyena arakkhitāya vācāya arakkhitena cittena anupaṭṭhitāya satiyā asaṃvutehi indriyehi. (122-42.)  
    訳文                
     そのように出家者となった彼が、身を守らず、言葉を守らず、心を守らず、念を現起せず、根を防護せずして、午前中に、内衣をつけ、鉢と衣を取って、托鉢のため町あるいは村へ入ります。  
                       
                       
                       
    122-58.                
     So tattha passati mātugāmaṃ dunnivatthaṃ vā duppārutaṃ vā.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So    代的 それ、彼  
      tattha    不変 そこで、そこに、そのとき、そのなかで  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      passati  paś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      mātugāmaṃ    a 婦人、女人  
      dunnivatthaṃ  dur-ni-vas 過分 a 悪く被った  
          不変 あるいは  
      duppārutaṃ  dur-pra-vṛ 過分 a 悪く着衣した  
      vā.    不変 あるいは  
    訳文                
     彼はそこで、だらしなく衣を被り、あるいはだらしなく衣を着た女性を見ます。  
                       
                       
                       
    122-59.                
     Tassa mātugāmaṃ disvā dunnivatthaṃ vā duppārutaṃ vā rāgo cittaṃ anuddhaṃseti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Tassa    代的 それ、彼  
      mātugāmaṃ    a 婦人、女人  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      disvā  dṛś 見る  
      語根 品詞 語基 意味  
      dunnivatthaṃ  dur-ni-vas 過分 a 悪く被った  
          不変 あるいは  
      duppārutaṃ  dur-pra-vṛ 過分 a 悪く着衣した  
          不変 あるいは  
      rāgo  raj a 貪、貪欲、染  
      cittaṃ  cit a  
      述語 語根 品詞 活用 人称 意味  
      anuddhaṃseti.  anu-dhvaṃs 使 堕落させる、叱責する  
    訳文                
     だらしなく衣を被り、あるいはだらしなく衣を着た女性を見て、貪欲が彼の心を堕落させます。  
                       
                       
                       
    122-60.                
     So rāgānuddhaṃsitena cittena sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.   
      語根 品詞 語基 意味  
      So rāgānuddhaṃsena cittena sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati. (122-17.)  
      rāga  raj a 依(具) 貪、貪欲、染  
      anuddhaṃsitena  anu-dhvaṃs 使 過分 a 堕落させられたanuddhastaの異体か  
      cittena  cit a  
    訳文                
     彼は、貪欲に堕落させられた心によって、学を捨て、還俗します。  
    メモ                
     ・anuddhaṃsatiの過去分詞形について辞書類はanuddhastaという形を出すが、VRI版にはその語は異版の形としてしか出ず、登場するのはみなanuddhaṃsitaである。  
     ・なお「チャートゥマー経」ではここはrāgānuddhaṃsenaとなっているから、形容詞anuddhaṃsaを採用していることになる。  
                       
                       
                       
    122-61.                
     Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu susukābhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu susukābhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto. (122-18.)  
      susukā    ā 依(属) わに、鮫  
    訳文                
     比丘たちよ、この者が、鮫の恐怖を怖れて、学を捨て、還俗した比丘といわれるのです。  
                       
                       
                       
    122-62.                
     Susukābhayanti kho, bhikkhave, mātugāmassetaṃ adhivacanaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      ‘Susukā    ā 依(属) わに、鮫  
      bhayanti kho, bhikkhave, pañmātugāmassetaṃ adhivacanaṃ. (122-19.)  
      mātugāmassa    a 婦人、女人  
    訳文                
     比丘たちよ、鮫の恐怖というこれは、女人の同義語なのです。  
                       
                       
                       
    122-63.                
     Idaṃ vuccati, bhikkhave, susukābhayaṃ.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Idaṃ vuccati, bhikkhave, susukābhayaṃ. (122-20.)  
      susukā    ā 依(属) わに、鮫  
    訳文                
     比丘たちよ、これが鮫の恐怖といわれます。  
                       
                       
                       
    122-64.                
     Imāni kho, bhikkhave, cattāri bhayāni idhekaccassa kulaputtassa imasmiṃ dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitassa pāṭikaṅkhitabbānī’’ti.   
      語根 品詞 語基 意味  
      Imāni    代的 これら  
      kho, bhikkhave, cattāri bhayāni idhekaccassa kulaputtassa imasmiṃ dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitassa pāṭikaṅkhitabbānī’’ (122-5.)  
      ti.    不変 と、といって、かく、このように、ゆえに  
    訳文                
     比丘たちよ、この法と律において在家より非家へと出家した一部の善男子には、これら四つの恐怖が予期されます」  
                       
                       
                       
     Dutiyaṃ.  
      語根 品詞 語基 意味  
      Dutiyaṃ.    名形 a 男→中 第二の、伴侶  
    訳文                
     第二〔経〕。  
                       
                       
  ←前へ   トップへ   次へ→
inserted by FC2 system