|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10. Dutiyaariyasāvakasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dutiya |
|
名形 |
a |
男 |
持 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvaka |
śru |
名 |
a |
男 |
依(属) |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「第二の聖者弟子経」(『相応部』12-50) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50. Sāvatthiyaṃ viharati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthiyaṃ
viharati…pe… (46-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔あるとき世尊は〕サーヴァッティーに住しておられた…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘na, bhikkhave, sutavato ariyasāvakassa evaṃ hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘na, bhikkhave,
sutavato ariyasāvakassa evaṃ hoti – (49-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、聞をそなえた聖者の弟子には、このような〔思いが〕存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu kho kismiṃ sati kiṃ hoti, kissuppādā kiṃ
uppajjati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu kho kismiṃ
sati kiṃ hoti, kissuppādā kiṃ uppajjati? (49-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい、何があるとき何があるのか。何の生起から何が生ずるのか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kismiṃ sati saṅkhārā honti, kismiṃ sati viññāṇaṃ hoti, kismiṃ
sati nāmarūpaṃ hoti, kismiṃ sati saḷāyatanaṃ hoti, kismiṃ sati phasso hoti,
kismiṃ sati vedanā hoti, kismiṃ sati taṇhā hoti, kismiṃ sati upādānaṃ hoti,
kismiṃ sati bhavo hoti, kismiṃ sati jāti hoti, kismiṃ sati jarāmaraṇaṃ
hotī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kismiṃ sati saṅkhārā honti, kismiṃ sati viññāṇaṃ hoti, kismiṃ sati
nāmarūpaṃ hoti, kismiṃ sati saḷāyatanaṃ hoti, kismiṃ sati phasso hoti, kismiṃ
sati vedanā hoti, kismiṃ sati taṇhā hoti, kismiṃ sati upādānaṃ hoti, kismiṃ
sati bhavo hoti, kismiṃ sati jāti hoti, kismiṃ sati jarāmaraṇaṃ hotī’’’ti?
(49-4.) |
|
|
|
|
saṅkhārā |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何があるとき〈諸行〉があるのか。何があるとき〈識〉があるのか。何があるとき〈名色〉があるのか。何があるとき〈六処〉があるのか。何があるとき〈触〉があるのか。何があるとき〈受〉があるのか。何があるとき〈渇愛〉があるのか。何があるとき〈取〉があるのか。何があるとき〈有〉があるのか。何があるとき〈生〉があるのか。何があるとき〈老死〉があるのか』と |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhikkhave, sutavato ariyasāvakassa aparappaccayā
ñāṇamevettha hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhikkhave,
sutavato ariyasāvakassa aparappaccayā ñāṇamevettha hoti – (49-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかして比丘たちよ、聞をそなえた聖者の弟子には、他に依存せず、これに関する智が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘imasmiṃ sati idaṃ
hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati. (49-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『これがあるときこれがある。これの生起からこれが生ずる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Avijjāya sati saṅkhārā honti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Avijjāya |
a-vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
処絶 |
無明 |
|
|
|
|
sati |
as |
現分 |
ant |
女(男中) |
単 |
処絶 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
saṅkhārā |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti; |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈無明〉があるとき〈諸行〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saṅkhāresu sati viññāṇaṃ hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṅkhāresu |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
処絶 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
sati |
as |
現分 |
ant |
男 |
単(複) |
処絶 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti; |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉があるとき〈識〉があり、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・処格絶対節である以上、Avijjāya satiyaṃやsaṅkhāresu satesuとなるべきだが、そうはなっていない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
viññāṇe sati nāmarūpaṃ hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
viññāṇe sati nāmarūpaṃ
hoti; (49-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈識〉があるとき〈名色〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nāmarūpe sati saḷāyatanaṃ hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nāmarūpe sati
saḷāyatanaṃ hoti; (49-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈名色〉があるとき〈六処〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saḷāyatane sati phasso hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saḷāyatane sati phasso
hoti; (49-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈六処〉があるとき〈触〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
phasse sati vedanā hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
phasse sati vedanā
hoti; (49-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈触〉があるとき〈受〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vedanāya sati taṇhā hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vedanāya sati taṇhā
hoti; (49-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈受〉があるとき〈渇愛〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
taṇhāya sati upādānaṃ hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṇhāya sati upādānaṃ
hoti; (49-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈渇愛〉があるとき〈取〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upādāne sati bhavo hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upādāne sati bhavo
hoti; (49-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈取〉があるとき〈有〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bhave sati jāti hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhave sati jāti hoti;
(49-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈有〉があるとき〈生〉があり、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
jātiyā sati jarāmaraṇaṃ hotī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jātiyā sati
jarāmaraṇaṃ hotī’ti. (49-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈生〉があるとき〈老死〉がある』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ pajānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ pajānāti –
(49-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はこのように了知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘evamayaṃ loko samudayatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘evamayaṃ loko
samudayatī’’’ti. (49-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『このように、この世間は生起する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Na, bhikkhave, sutavato ariyasāvakassa evaṃ hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na, bhikkhave,
sutavato ariyasāvakassa evaṃ hoti – (49-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、聞をそなえた聖者の弟子には、このような〔思いが〕存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu kho kismiṃ asati kiṃ na hoti, kissa nirodhā kiṃ
nirujjhati? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu kho kismiṃ
asati kiṃ na hoti, kissa nirodhā kiṃ nirujjhati? (49-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい、何がないとき何がないのか。何の滅尽から何が滅するのか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kismiṃ asati saṅkhārā na honti, kismiṃ asati viññāṇaṃ na hoti,
kismiṃ asati nāmarūpaṃ na hoti, kismiṃ asati saḷāyatanaṃ na hoti, kismiṃ
asati phasso na hoti, kismiṃ asati vedanā na hoti, kismiṃ asati taṇhā na
hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kismiṃ asati saṅkhārā
na honti, kismiṃ asati viññāṇaṃ na hoti, kismiṃ asati nāmarūpaṃ na hoti,
kismiṃ asati saḷāyatanaṃ na hoti, kismiṃ asati phasso na hoti, kismiṃ asati
vedanā na hoti, kismiṃ asati taṇhā na hoti…pe… (49-20, 50-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何がないとき〈諸行〉がないのか。何がないとき〈名色〉がないのか。何がないとき〈六処〉がないのか。何がないとき〈触〉がないのか。何がないとき〈受〉がないのか。何がないとき〈渇愛〉がないのか…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upādānaṃ… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upādānaṃ… |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
取、取着、執着 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈取〉が…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bhavo… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhavo… |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
有、存在、生存、幸福、繁栄 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈有〉が…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
jāti… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jāti… |
jan |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
生、誕生、生まれ、種類 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈生〉が…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kismiṃ asati jarāmaraṇaṃ na hotī’’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kismiṃ asati
jarāmaraṇaṃ na hotī’’’ti? (49-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……何がないとき〈老死〉がないのか』と |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhikkhave, sutavato ariyasāvakassa aparappaccayā
ñāṇamevettha hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Atha kho, bhikkhave,
sutavato ariyasāvakassa aparappaccayā ñāṇamevettha hoti – (49-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかして比丘たちよ、聞をそなえた聖者の弟子には、他に依存せず、これに関する智が存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ
nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘imasmiṃ asati idaṃ na
hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati. (49-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『これがないときこれがない。これの滅尽からこれが滅する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Avijjāya asati saṅkhārā na honti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Avijjāya asati saṅkhārā na honti; (50-7.) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈無明〉がないとき〈諸行〉がなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saṅkhāresu asati viññāṇaṃ na hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṅkhāresu asati
viññāṇaṃ na hoti; (50-8, 29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉がないとき〈識〉がなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
viññāṇe asati nāmarūpaṃ na hoti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
viññāṇe asati
nāmarūpaṃ na hoti; (49-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈識〉がないとき〈名色〉がなく、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nāmarūpe asati saḷāyatanaṃ na hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nāmarūpe asati
saḷāyatanaṃ na hoti…pe… (49-24.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈名色〉がないとき〈六処〉がなく…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
jātiyā asati jarāmaraṇaṃ na hotī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jātiyā asati
jarāmaraṇaṃ na hotī’ti. (49-27.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈生〉がないとき〈老死〉がない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ pajānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ pajānāti –
(49-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はこのように了知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘evamayaṃ loko nirujjhatī’’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘evamayaṃ loko
nirujjhatī’’’ti. (49-29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『このように、この世間は滅尽する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
50-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yato kho, bhikkhave, ariyasāvako evaṃ lokassa samudayañca
atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako
diṭṭhisampanno itipi, dassanasampanno itipi, āgato imaṃ saddhammaṃ itipi,
passati imaṃ saddhammaṃ itipi, sekkhena ñāṇena samannāgato itipi, sekkhāya
vijjāya samannāgato itipi, dhammasotaṃ samāpanno itipi, ariyo nibbedhikapañño
itipi, amatadvāraṃ āhacca tiṭṭhati itipī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yato kho, bhikkhave,
ariyasāvako evaṃ lokassa samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ
vuccati, bhikkhave, ariyasāvako diṭṭhisampanno itipi, (49-30.) |
|
|
|
|
dassana |
dṛś |
名 |
a |
中 |
依(具) |
見、見ること |
|
|
|
|
sampanno |
saṃ-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具足した、成就した |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
āgato |
ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
来た |
|
|
|
|
imaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
saddhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
正法、妙法 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
passati |
paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
imaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
saddhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
正法、妙法 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
sekkhena |
śikṣ |
名(形) |
a |
男(中) |
単 |
具 |
有学 |
|
|
|
|
ñāṇena |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
智、智慧 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
sekkhāya |
śikṣ |
名(形) |
a |
男(女) |
単 |
具 |
有学 |
|
|
|
|
vijjāya |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
明智 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
sotaṃ |
sru |
名 |
as |
男中 |
単 |
対 |
流れ |
|
|
|
|
samāpanno |
saṃ-ā-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
到達した、入定した |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ariyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
聖なる |
|
|
|
|
nibbedhika |
nir-vyadh |
形 |
a |
‐ |
有(持) |
洞察の、決択の |
|
|
|
|
pañño |
pra-jñā |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
智慧 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
amatadvāraṃ āhacca
tiṭṭhati itipī’’ti. (49-31.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、聖者の弟子はこのように世間の生起と滅没を了知します。それゆえ比丘たちよ、この聖者の弟子は『見を具足した者』とも、『見解を具足した者』とも、『この正法へ至った者』とも、『この正法を見る』とも、『有学の智を具足した者』とも、『有学の明智を具足した者』とも、『法の流れに到達した者』とも、『洞察の智慧ある聖者』とも、『不死の門を打って住立する』ともいわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dasamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第十の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔「居士品」〕第十〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Gahapativaggo pañcamo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Gahapati |
|
名 |
i |
男 |
依(属) |
家主、居士、資産家 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
pañcamo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『相応部』「因縁篇」「因縁相応」〕第五〔品〕「居士品」〔おわり〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassuddānaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
uddānaṃ – |
ud-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
摂頌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その摂頌は、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dve pañcaverabhayā vuttā, dukkhaṃ loko ca ñātikaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dve |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
二 |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
五 |
|
|
|
|
vera |
|
名 |
a |
中 |
相 |
怨み、怨恨 |
|
|
|
|
bhayā |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
恐れ、恐怖 |
|
|
|
|
vuttā, |
vac |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
言われた |
|
|
|
|
dukkhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
苦 |
|
|
|
|
loko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
世界、世間 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ñātikaṃ; |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
地名、ニャーティカ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪二つの「五怨怖〔経〕」が説かれ、「苦〔経〕」、「世間〔経〕」、「ニャーティカ〔経〕」、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aññataraṃ jāṇussoṇi ca, lokāyatikena aṭṭhamaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aññataraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
とある |
|
|
|
|
jāṇussoṇi |
|
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
人名、ジャーヌソーニ |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
lokāyatikena |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
具 |
順世派、世俗の |
|
|
|
|
aṭṭhamaṃ; |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪「或〔婆羅門経〕」、「ジャーヌッソーニ〔経〕」、第八に「順世〔経〕」、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dve ariyasāvakā vuttā, vaggo tena pavuccatīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dve |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
二 |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvakā |
śru |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
弟子、声聞 |
|
|
|
|
vuttā, |
vac |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
言われた |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pavuccatī |
pra-vac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
いわれる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪二つの「聖者弟子〔経〕」が説かれて、それにより「〔居士〕品」が述べられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |