|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
6. Cetokhilasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khila |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「心荒廃経」(『中部』16) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185. Evaṃ me sutaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
sutaṃ – |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このように私は聞いた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane
anāthapiṇḍikassa ārāme. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekaṃ |
|
数 |
代的 |
男 |
単 |
副対 |
一、とある |
|
|
|
|
samayaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副対 |
時 |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー、舎衛城 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jetavane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
地名、ジェータ林、祇樹、祇園 |
|
|
|
|
anāthapiṇḍikassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人名、アナータピンディカ、給孤独 |
|
|
|
|
ārāme. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
園 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるとき世尊は、サーヴァッティーの、ジェータ林はアナータピンディカ園に住しておられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
対 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āmantesi – |
|
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
呼びかける、話す、相談する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに世尊は、比丘たちへ呼びかけられた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘bhikkhavo’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘bhikkhavo’’ |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Bhadante’’ |
|
名 |
特 |
男 |
単 |
呼 |
大徳、尊師 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
与 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ」と、彼ら比丘たちは世尊へ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhagavā etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno pañca cetokhilā appahīnā,
pañca cetasovinibandhā [cetasovinibaddhā (sī.), cetovinibaddhā
(sāratthadīpanīṭīkā)] asamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ
virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
kassaci, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
属 |
比丘 |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khilā |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
appahīnā, |
a-pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断されない |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
vinibandhā |
vi-ni-bandh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
束縛、繋縛 |
|
|
|
|
asamucchinnā, |
a-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
断絶されない |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
imasmiṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
処 |
これ |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
相 |
法 |
|
|
|
|
vinaye |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
律 |
|
|
|
|
vuddhiṃ |
vṛdh |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
増大、増長 |
|
|
|
|
virūḷhiṃ |
vi-ruh |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
増長、興隆 |
|
|
|
|
vepullaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
広大、成満 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āpajjissatī |
ā-pad |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
来る、遭う、到達する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、およそ誰であれ、比丘に五つの心の荒廃が捨断されず、五つの心の束縛が断絶されず、〔にもかかわらず〕その者が、この法と律において、増大、増長、広大へと到る、という、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vijjati. |
vid 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見出される、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamāssa pañca cetokhilā appahīnā honti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれか、どちらか |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khilā |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
appahīnā |
a-pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断されない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti? |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなるものが、この者に捨断されていない五つの心の荒廃なのでしょうか。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・以下、多くの記述が「合誦経」にパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
satthari |
|
名 |
ar |
男 |
単 |
処 |
師 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kaṅkhati |
kāṅkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、期待する |
|
|
|
|
vicikicchati |
vi-cit 意 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、猶予する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
adhimuccati |
adhi-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
勝解する、信解する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampasīdati. |
saṃ-pra-sad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
信じる、歓喜する、浄信をもつ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、ここに比丘が、師に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu
satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati (185-10.) |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
namati |
nam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
曲げる、屈する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ātappāya |
ā-tap |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
熱勤、熱心、勇猛 |
|
|
|
|
anuyogāya |
anu-yuj |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
実践、従事、専念 |
|
|
|
|
sātaccāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
常恒、堅忍、不抜 |
|
|
|
|
padhānāya. |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
精勤 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、師に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ paṭhamo cetokhilo appahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, (185-11.) |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
paṭhamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
最初の、第一の |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khilo |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
appahīno |
a-pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断されない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第一の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati…pe… (185-10.) |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、法に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しない〔とします〕…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo cetokhilo appahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo cetokhilo appahīno hoti.
(185-12.) |
|
|
|
|
dutiyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第二の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu saṅghe kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu saṅghe kaṅkhati
vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati…pe… (185-13.) |
|
|
|
|
saṅghe |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
僧伽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、僧伽に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しない〔とします〕…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo cetokhilo appahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo cetokhilo appahīno hoti.
(185-12.) |
|
|
|
|
tatiyo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第三の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya kaṅkhati
vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu sikkhāya kaṅkhati
vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. (185-13.) |
|
|
|
|
sikkhāya |
śak 意 |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
学 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、学に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu sikkhāya kaṅkhati
vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya
anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-11.) |
|
|
|
|
sikkhāya |
śak 意 |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
学 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、学に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ catuttho cetokhilo appahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho
cetokhilo appahīno hoti. (185-12.) |
|
|
|
|
catuttho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第四の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第四の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti
anattamano āhatacitto khilajāto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu (185-13.) |
|
|
|
|
sabrahmacārīsu |
sa-bṛh,
car |
名 |
in |
男 |
複 |
処 |
同梵行者 |
|
|
|
|
kupito |
kup |
名過分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
怒った、瞋恚の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anattamano |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不適意 |
|
|
|
|
āhata |
ā-han |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
打たれた |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
khila |
|
名 |
a |
男中 |
依(対) |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
jāto. |
jan |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
生じた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、同梵行者たちに対して怒り、不機嫌となり、打撃を受けた心あり、荒廃を生じる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano
āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu
sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, (185-20.) |
|
|
|
|
tassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、同梵行者たちに対して怒り、不機嫌となり、打撃を受けた心あり、荒廃を生じるようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ pañcamo cetokhilo appahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo
cetokhilo appahīno hoti. (185-12.) |
|
|
|
|
pañcamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第五の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
185-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāssa pañca cetokhilā appahīnā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
assa pañca cetokhilā
appahīnā honti. (185-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、この者に捨断されていない五つの心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186. ‘‘Katamāssa pañca cetasovinibandhā asamucchinnā
honti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamāssa pañca cetasovinibandhā asamucchinnā honti?
(185-9.) |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
vinibandhā |
vi-ni-bandh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
束縛、繋縛 |
|
|
|
|
asamucchinnā |
a-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
断絶されない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなるものが、この者に断絶されていない五つの心の束縛なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāme avītarāgo [avigatarāgo
(katthaci)] hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho
avigatataṇho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
kāme |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
欲 |
|
|
|
|
avīta |
a-vi-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
離れていない |
|
|
|
|
rāgo |
raj |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、染 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
avigata |
a-vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
不離の |
|
|
|
|
chando |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲 |
|
|
|
|
avigata |
a-vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
不離の |
|
|
|
|
pemo |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
愛、愛情 |
|
|
|
|
avigata |
a-vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
不離の |
|
|
|
|
pipāso |
pā 意 |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
乾き、渇望 |
|
|
|
|
avigata |
a-vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
不離の |
|
|
|
|
pariḷāho |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩、焦熱 |
|
|
|
|
avigata |
a-vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
不離の |
|
|
|
|
taṇho. |
|
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
渇愛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、欲に関して、未離染で、欲を離れず、愛を離れず、渇望を離れず、焦熱を離れず、渇愛を離れていない〔とします〕。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・「合誦経」のパラレル箇所ではkameでなくkamesuとなっている。ここでは単数処格としたが、複数対格の可能性もあろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāme avītarāgo hoti avigatacchando
avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na
namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu
kāme avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho
avigatataṇho, (186-2.) |
|
|
|
|
tassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、欲に関して、未離染で、欲を離れず、愛を離れず、渇望を離れず、焦熱を離れず、渇愛を離れていないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho asamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho asamucchinno hoti.
(185-12.) |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
vinibandho |
vi-ni-bandh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
束縛、繋縛 |
|
|
|
|
asamucchinno |
a-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
断絶されない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第一の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu (185-13.) |
|
|
|
|
kāye |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
身 |
|
|
|
|
avītarāgo hoti…pe…
(186-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、身に関して、未離染で…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo cetasovinibandho asamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo cetasovinibandho
asamucchinno hoti. (186-4.) |
|
|
|
|
dutiyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第二の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu rūpe avītarāgo hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu rūpe avītarāgo
hoti…pe… (185-13.) |
|
|
|
|
rūpe |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
色、物質、肉体 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、色に関して、未離染で…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo cetasovinibandho asamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo cetasovinibandho
asamucchinno hoti. (186-4.) |
|
|
|
|
tatiyo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第三の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ
bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu (185-13.) |
|
|
|
|
yāvad |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まで、限り、〜の間は |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
副対 |
義、目的 →欲するだけ |
|
|
|
|
udara |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
胃、腹 |
|
|
|
|
avadehakaṃ |
ava-dih |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
?(イディオムのみ) →腹一杯 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhuñjitvā |
bhuj |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
食べる、受用する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyya |
śī |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
臥床、臥具 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
passa |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
脇 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 →横臥の楽 |
|
|
|
|
middha |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
睡眠 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
anuyutto |
anu-yuj |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
従事した、専念した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、欲するだけ、腹一杯食べ、臥床の楽、横臥の楽、睡眠の楽へふけって住する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā
seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati, tassa cittaṃ na
namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu
yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ
anuyutto viharati, (186-9.) |
|
|
|
|
tassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、欲するだけ、腹一杯食べ、臥床の楽、横臥の楽、睡眠の楽へふけって住するようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ catuttho cetasovinibandho asamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho
cetasovinibandho asamucchinno hoti. (186-4.) |
|
|
|
|
catuttho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第四の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第四の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ
paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu (185-13.) |
|
|
|
|
aññataraṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
随一の、とある |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
天、神 |
|
|
|
|
nikāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
部、部派、部類 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṇidhāya |
pra-ni-dhā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
前に置く、定置する、願う、欲求する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
brahmacariyaṃ |
bṛh,
car |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
梵行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
carati – |
car |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
行ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、とある天の部類〔となること〕を欲して梵行を行じる〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo
vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘iminā |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
これ |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
sīlena |
|
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
戒 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
vatena |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
具 |
誓戒 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tapena |
|
名 |
as |
男中 |
単 |
具 |
苦行 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
brahmacariyena |
bṛh,
car |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
梵行 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
devo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
天、神 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissāmi |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
天、神 |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
随一の、とある |
|
|
|
|
vā’ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私はこの戒、誓戒、苦行、あるいは梵行によって、神あるいは神の内のとある者となりたい』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya
brahmacariyaṃ carati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, bhikkhu
aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – (186-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、とある天の部類〔となること〕を欲して、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・訳を一部次文へ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo
vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā
vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti,
(186-13.) |
|
|
|
|
tassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私はこの戒、誓戒、苦行、あるいは梵行によって、神あるいは神の内のとある者となりたい』と梵行を行じるようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ pañcamo cetasovinibandho asamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo
cetasovinibandho asamucchinno hoti. (186-4.) |
|
|
|
|
pañcamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないような、かくのごとくのこのことが、彼の第五の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāssa pañca cetasovinibandhā asamucchinnā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
assa pañca
cetasovinibandhā asamucchinnā honti. (186-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、この者に断絶されていない五つの心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno ime pañca cetokhilā
appahīnā, ime pañca cetasovinibandhā asamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye
vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci,
bhikkhave, bhikkhuno ime pañca
cetokhilā appahīnā, ime pañca
cetasovinibandhā asamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ
vepullaṃ āpajjissatīti – (185-7.) |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ誰であれ、比丘にこれら五つの心の荒廃が捨断されず、これら五つの心の束縛が断絶されず、〔にもかかわらず〕その者が、この法と律において、増大、増長、広大へと到る、という、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
(185-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187. ‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno pañca cetokhilā
pahīnā, pañca cetasovinibandhā susamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye
vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci,
bhikkhave, bhikkhuno pañca cetokhilā pahīnā, pañca cetasovinibandhā susamucchinnā,
so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ
vepullaṃ āpajjissatīti – (185-7.) |
|
|
|
|
pahīnā, |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断された |
|
|
|
|
susamucchinnā, |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ誰であれ、比丘にこれら五つの心の荒廃が捨断され、これら五つの心の束縛がよく断絶されて、その者が、この法と律において、増大、増長、広大へと到るという、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・以下、naやa-の有無や位置のみ異なる文が続く。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ṭhānametaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ṭhānametaṃ vijjati.
(185-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Katamāssa pañca cetokhilā pahīnā honti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamāssa pañca
cetokhilā pahīnā honti?
(185-9.) |
|
|
|
|
pahīnā, |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなるものが、この者に捨断された五つの心の荒廃なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati
adhimuccati sampasīdati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati
sampasīdati. (185-10.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、ここに比丘が、師に対して疑念せず、疑惑せず、信解し、浄信する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati
adhimuccati sampasīdati, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati
sampasīdati, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
(185-11.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、師に対して疑念せず、疑惑せず、信解し、浄信するようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ paṭhamo cetokhilo pahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetokhilo pahīno hoti. (185-12.) |
|
|
|
|
pahīno |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かうような、かくのごとくのこのことが、彼の第一の捨断された心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme na kaṅkhati na
vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu dhamme na kaṅkhati
na vicikicchati
adhimuccati sampasīdati…pe… (185-13.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、法に対して疑念せず、疑惑せず、信解し、浄信する〔とします〕…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo cetokhilo pahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ dutiyo
cetokhilo pahīno hoti.
(185-14.) |
|
|
|
|
pahīno |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第二の捨断された心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu saṅghe na kaṅkhati na
vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu saṅghe na kaṅkhati
na vicikicchati
adhimuccati sampasīdati…pe… (185-15.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、僧伽に対して疑念せず、疑惑せず、信解し、浄信する〔とします〕…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo cetokhilo pahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ tatiyo
cetokhilo pahīno hoti.
(185-16.) |
|
|
|
|
pahīno |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第三の捨断された心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya na kaṅkhati na
vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu sikkhāya na kaṅkhati
na vicikicchati
adhimuccati sampasīdati…pe… (185-17.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、学に対して疑念せず、疑惑せず、信解し、浄信する〔とします〕…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evamassāyaṃ catuttho cetokhilo pahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evamassāyaṃ catuttho
cetokhilo pahīno hoti.
(185-19.) |
|
|
|
|
pahīno |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……かくのごとくのこのことが、彼の第四の捨断されていない心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito
hoti na anattamano [attamano (sī. pī.)] anāhatacitto akhilajāto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito hoti na anattamano anāhatacitto akhilajāto. (185-20.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が、同梵行者たちに対して怒らず、不機嫌とならず、打撃を受けた心なく、荒廃を生じない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito hoti na
anattamano anāhatacitto akhilajāto, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito
hoti na anattamano anāhatacitto akhilajāto, tassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (185-21.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、同梵行者たちに対して怒らず、不機嫌とならず、打撃を受けた心なく、荒廃を生じないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ pañcamo cetokhilo pahīno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetokhilo pahīno hoti. (185-22.) |
|
|
|
|
pahīno |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かうような、かくのごとくのこのことが、彼の第五の捨断された心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāssa pañca cetokhilā pahīnā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāssa pañca cetokhilā
pahīnā honti. (185-23.) |
|
|
|
|
pahīnā |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、この者に捨断された五つの心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188. ‘‘Katamāssa pañca cetasovinibandhā susamucchinnā
honti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamāssa pañca
cetasovinibandhā susamucchinnā honti?
(186-1.) |
|
|
|
|
susamucchinnā |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなるものが、この者に断絶された五つの心の束縛なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando
vigatapemo vigatapipāso vigatapariḷāho vigatataṇho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave,
bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando vigatapemo vigatapipāso
vigatapariḷāho vigatataṇho. (186-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに比丘が、欲に関して、離染し、欲を離れ、愛を離れ、渇望を離れ、焦熱を離れ、渇愛を離れている〔とします〕。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・否定の接頭辞a-の欠如以外同文。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando
vigatapemo vigatapipāso vigatapariḷāho vigatataṇho, tassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando vigatapemo vigatapipāso
vigatapariḷāho vigatataṇho, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. (186-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、欲に関して、離染し、欲を離れ、愛を離れ、渇望を離れ、焦熱を離れ、渇愛を離れているようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho susamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho
susamucchinno hoti. (186-4.) |
|
|
|
|
susamucchinno |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かうような、かくのごとくのこのことが、彼の第一のよく断絶された心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye vītarāgo hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu kāye vītarāgo hoti…pe… (186-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、身に関して、離染し…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
rūpe vītarāgo hoti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpe vītarāgo hoti…pe…
(186-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……色に関して、離染し…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ
middhasukhaṃ anuyutto viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
yāvadatthaṃ
udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto
viharati. (186-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……欲するだけ、腹一杯食べ、臥床の楽、横臥の楽、睡眠の楽へふけって住することをしない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu na yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ
bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati, tassa
cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu na yāvadatthaṃ
udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto
viharati, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
(186-10.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、欲するだけ、腹一杯食べ、臥床の楽、横臥の楽、睡眠の楽へふけって住することをしないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ catuttho cetasovinibandho susamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho cetasovinibandho
susamucchinno hoti.(186-11.) |
|
|
|
|
susamucchinno |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かうような、かくのごとくのこのことが、彼の第四の断絶された心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu na aññataraṃ devanikāyaṃ
paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ,
bhikkhave, bhikkhu na aññataraṃ
devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – (185-12.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた比丘たちよ、比丘が、とある天の部類〔となること〕を欲して梵行を行じることをしない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo
vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā
vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti.
(185-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私はこの戒、誓戒、苦行、あるいは梵行によって、神あるいは神の内のとある者となりたい』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave, bhikkhu na aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya
brahmacariyaṃ carati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo so, bhikkhave,
bhikkhu na aññataraṃ
devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – (186-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ、とある天の部類〔となること〕を欲して、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo
vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘imināhaṃ sīlena vā
vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti,
tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (186-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私はこの戒、誓戒、苦行、あるいは梵行によって、神あるいは神の内のとある者となりたい』と梵行を行じることをしないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya,
evamassāyaṃ pañcamo cetasovinibandho susamucchinno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetasovinibandho
susamucchinno hoti. (186-16.) |
|
|
|
|
susamucchinno |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かうような、かくのごとくのこのことが、彼の第五の断絶されていない心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Imāssa pañca cetasovinibandhā susamucchinnā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Imāssa pañca
cetasovinibandhā susamucchinnā honti.
(186-17.) |
|
|
|
|
susamucchinnā |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、この者に断絶された五つの心の束縛なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno ime pañca cetokhilā
pahīnā, ime pañca cetasovinibandhā susamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye
vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yassa kassaci,
bhikkhave, bhikkhuno ime pañca cetokhilā pahīnā, ime pañca cetasovinibandhā
susamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ
āpajjissatīti – (186-18.) |
|
|
|
|
pahīnā |
pra-hā |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断された |
|
|
|
|
susamucchinnā |
su-saṃ-ud-chid |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
よく断絶された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、およそ誰であれ、比丘にこれら五つの心の荒廃が捨断され、これら五つの心の束縛が断絶されて、その者が、この法と律において、増大、増長、広大へと到る、という、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
188-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ṭhānametaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ṭhānametaṃ vijjati.
(186-19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189. ‘‘So chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ
bhāveti, vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti,
cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti,
vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, ussoḷhīyeva
pañcamī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
chanda |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
欲、志欲、意欲 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
相 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
padhāna |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
依(奪) |
努力、精勤 |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(具) |
行、為作、形成力、現象 |
|
|
|
|
samannāgataṃ |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
具足した、具備した |
|
|
|
|
iddhi |
|
名 |
i |
女 |
依(属) |
神通、神変 |
|
|
|
|
pādaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
足 →神足 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāveti, |
bhū 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
修習する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
精進 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
相 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
padhāna |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
依(奪) |
努力、精勤 |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(具) |
行、為作、形成力、現象 |
|
|
|
|
samannāgataṃ |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
具足した、具備した |
|
|
|
|
iddhi |
|
名 |
i |
女 |
依(属) |
神通、神変 |
|
|
|
|
pādaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
足 →神足 |
|
|
|
|
bhāveti, |
同上 |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(具) |
心 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
相 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
padhāna |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
依(奪) |
努力、精勤 |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(具) |
行、為作、形成力、現象 |
|
|
|
|
samannāgataṃ |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
具足した、具備した |
|
|
|
|
iddhi |
|
名 |
i |
女 |
依(属) |
神通、神変 |
|
|
|
|
pādaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
足 →神足 |
|
|
|
|
bhāveti, |
同上 |
|
|
|
|
vīmaṃsā |
man 意 |
名 |
ā |
女 |
依(具) |
観慧、思量 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
相 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
padhāna |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
依(奪) |
努力、精勤 |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(具) |
行、為作、形成力、現象 |
|
|
|
|
samannāgataṃ |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
具足した、具備した |
|
|
|
|
iddhi |
|
名 |
i |
女 |
依(属) |
神通、神変 |
|
|
|
|
pādaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
足 →神足 |
|
|
|
|
bhāveti, |
同上 |
|
|
|
|
ussoḷhī |
|
名 |
i |
女 |
複 |
主 |
努力、勤勇 |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
pañcamī. |
|
形 |
a |
女 |
複 |
主 |
第五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は、志欲による三昧と精勤ゆえの行を具足した神足を修習し、精進による三昧と精勤ゆえの行を具足した神足を修習し、心による三昧と精勤ゆえの行を具足した神足を修習し、観慧による三昧と精勤ゆえの行を具足した神足を修習します。第五が勤勇です。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』の「神足に関して、志欲によって起こった三昧がchandasamādhiであり、精勤なるがゆえの行がpadhānasaṅkhārāである.Samannāgatanとは、それら諸法をそなえた、ということである」Iddhipādesu chandaṃ nissāya pavatto samādhi chandasamādhi.
Padhānabhūtā saṅkhārā padhānasaṅkhārā.Samannāgatanti tehi dhammehi upetaṃ. という解説に従って複合を解釈した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sa kho so, bhikkhave, evaṃ ussoḷhīpannarasaṅgasamannāgato
bhikkhu bhabbo abhinibbidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa
yogakkhemassa adhigamāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
ussoḷhī |
|
名 |
i |
女 |
依(具) |
努力、勤勇 |
|
|
|
|
pannarasa |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
十五 |
|
|
|
|
aṅga |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
支分、肢体 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhabbo |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
できる、可能な |
|
|
|
|
abhinibbidāya, |
abhi-ni-vyadh |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
貫通、破殻 |
|
|
|
|
bhabbo |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
できる、可能な |
|
|
|
|
sambodhāya, |
saṃ-budh |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
等覚、正覚 |
|
|
|
|
bhabbo |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
できる、可能な |
|
|
|
|
anuttarassa |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
無上の |
|
|
|
|
yoga |
yuj |
名 |
a |
男 |
依(奪) |
束縛、瑜伽、結合 |
|
|
|
|
khemassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
平安な →軛安穏 |
|
|
|
|
adhigamāya. |
adhi-gam |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
到達、証得、知識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、その彼がそのように勤勇を含む十五の支分を具足した比丘である〔ならば〕、殻を破ることが可能となり、等覚が可能となり、軛安穏への到達が可能となるのです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』に曰く、Ussoḷhīpannarasaṅgasamannāgatoとは、「五の心の荒廃の捨断、五の心の束縛の断絶、四の神足、勤勇と、そのように勤勇を伴う十五の支分を具足した」 pañca cetokhilappahānāni pañca vinibandhappahānāni cattāro
iddhipādā ussoḷhīti evaṃ ussoḷhiyā saddhiṃ pannarasahi aṅgehi
samannāgato. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā
dvādasa vā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
kukkuṭiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
属 |
雌鶏 |
|
|
|
|
aṇḍāni |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
卵 |
|
|
|
|
aṭṭha |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
八 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
dasa |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
十 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
dvādasa |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
十二 |
|
|
|
|
vā. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば比丘たちよ、雌鶏に卵が八個、あるいは十個、あるいは十二個あるとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tānassu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni sammā pariseditāni sammā
paribhāvitāni. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tāni |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
それら |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assu |
as |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kukkuṭiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
具 |
雌鶏 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
adhisayitāni |
adhi-śī |
過分 |
a |
中 |
複 |
主 |
上に乗られた |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
pariseditāni |
pari-svid |
過分 |
a |
中 |
複 |
主 |
熱された、孵化された |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
paribhāvitāni. |
pari-bhū |
過分 |
a |
中 |
複 |
主 |
よく処理された、よく温められた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらが、雌鶏によって正しく上に乗られ、正しく孵され、正しく温められたとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
tassā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
属 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
kukkuṭiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
属 |
雌鶏 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
icchā |
iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
欲求、希求 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjeyya – |
ud-pad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえその雌鶏に、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・訳を次文へ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘aho vatime kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā
aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘aho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ああ(感嘆詞) |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
kukkuṭa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
鶏 |
|
|
|
|
potakā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
仔、雛 →ひよこ |
|
|
|
|
pāda |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
足 |
|
|
|
|
nakha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
爪 |
|
|
|
|
sikhāya |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
頂、頂点 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
mukha |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
口、頭 |
|
|
|
|
tuṇḍakena |
|
形 |
a |
男中 |
単 |
具 |
嘴の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
aṇḍa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
卵 |
|
|
|
|
kosaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
庫、包むもの |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
padāletvā |
pra-dal 使 |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
破る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sotthinā |
|
名 |
i |
女 |
単 |
副具 |
無事に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinibbhijjeyyu’n |
abhi-ni-vyadh |
動 |
願 |
能 |
複 |
三 |
貫通する、殻を破る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『ああ、じつにこれらのひよこたちが足の爪先あるいは嘴で卵殻を壊して、無事に殻を破りますように』と、そのような希求がなかったとしても、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā
mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhabbā |
bhū |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
できる、可能な |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
kukkuṭapotakā
pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā (189-6.) |
|
|
|
|
abhinibbhijjituṃ. |
abhi-ni-vyadh |
不定 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
殻を破ること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その場合、ひよこたちは足の爪先あるいは嘴で卵殻を壊して、無事に殻を破ることができます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, bhikkhave, evaṃ ussoḷhipannarasaṅgasamannāgato
bhikkhu bhabbo abhinibbidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa
yogakkhemassa adhigamāyā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, evaṃ
ussoḷhipannarasaṅgasamannāgato bhikkhu bhabbo abhinibbidāya, bhabbo
sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāyā’’(189-2.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつにそのように比丘たちよ、その彼がそのように勤勇を含む十五の支分を具足した比丘である〔ならば〕、殻を破ることが可能となり、等覚が可能となり、軛安穏への到達が可能となるのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamavoca bhagavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attamanā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
適意の、悦意の |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘たち |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
bhāsitaṃ |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
いった、言説、所説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinandun |
abhi-nand |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
歓喜する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetokhilasuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khila |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
chaṭṭhaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第六の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「根本五十篇」「獅子吼品」〕第六〔経〕「心荒廃経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |