|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. Saññānānattasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
nānatta |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
種々性 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「想種々性経」(『相応部』14-7) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91. Sāvatthiyaṃ viharati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthiyaṃ |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
処 |
地名、サーヴァッティー |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati…pe… |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔あるとき世尊は〕サーヴァッティーに住しておられた…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘bhadante’’ |
|
名 |
特 |
男 |
単 |
呼 |
大徳、尊師 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
与 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……「尊者よ」と彼ら比丘たちは世尊へ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhagavā etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ,
saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca
uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ,
pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘dhātu |
|
名 |
u |
女 |
依(属) |
界、要素 |
|
|
|
|
nānattaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
種々性 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
nānattaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
nānattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
種々性 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
saṅkappa |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
依(属) |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
nānattaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
|
saṅkappa |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
依(属) |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
nānattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
種々性 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
chanda |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
欲、志欲、意欲 |
|
|
|
|
nānattaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
|
chanda |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
欲、志欲、意欲 |
|
|
|
|
nānattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
種々性 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
pariḷāha |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
依(属) |
熱悩、苦悩 |
|
|
|
|
nānattaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
|
pariḷāha |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
依(属) |
熱悩、苦悩 |
|
|
|
|
nānattaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
種々性 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
pariyesanā |
pari-iṣ |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
遍求、尋求 |
|
|
|
|
nānattaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、界の種々性に縁って〈想〉の種々性が生じ、〈想〉の種々性に縁って思惟の種々性が生じ、思惟の種々性に縁って欲求の種々性が生じ、欲求の種々性に縁って熱悩の種々性が生じ、熱悩の種々性に縁って遍求の種々性が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamañca, bhikkhave, dhātunānattaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamañ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
依(属) |
界、要素 |
|
|
|
|
nānattaṃ? |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが界の種々性なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rūpadhātu…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rūpa |
|
名 |
a |
中 |
持 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
dhātu…pe… |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈色界〉…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dhammadhātu – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
持 |
法 |
|
|
|
|
dhātu – |
|
名 |
u |
女 |
単 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……〈法界〉。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
idaṃ vuccati, bhikkhave, dhātunānattaṃ’’. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuccati, |
vac 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
いわれる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
dhātu |
|
名 |
u |
女 |
依(属) |
界、要素 |
|
|
|
|
nānattaṃ’’. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
種々性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、これが界の種々性といわれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, dhātunānattaṃ paṭicca uppajjati
saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ,
saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca
uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati
pariyesanānānattaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave,
dhātunānattaṃ paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca
uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati
chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ,
pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ? (91-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかに、界の種々性に縁って〈想〉の種々性が生じ、〈想〉の種々性に縁って思惟の種々性が生じ、思惟の種々性に縁って欲求の種々性が生じ、欲求の種々性に縁って熱悩の種々性が生じ、熱悩の種々性に縁って遍求の種々性が生じるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Rūpadhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati rūpasaññā,
rūpasaññaṃ paṭicca uppajjati rūpasaṅkappo, rūpasaṅkappaṃ paṭicca uppajjati
rūpacchando, rūpacchandaṃ paṭicca uppajjati rūpapariḷāho, rūpapariḷāhaṃ
paṭicca uppajjati rūpapariyesanā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Rūpa |
|
名 |
a |
中 |
持 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
dhātuṃ, |
|
名 |
u |
女 |
単 |
対 |
界、要素 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
saññaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
saṅkappaṃ |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
chando, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
chandaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
pariḷāho, |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
熱悩 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
pariḷāhaṃ |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
熱悩、苦悩 |
|
|
|
|
paṭicca |
同上 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
pariyesanā…pe… |
pari-iṣ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍求、尋求 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、〈色界〉に縁って〈色想〉が生じ、〈色想〉に縁って〈色〉に関する思惟が生じ、〈色〉に関する思惟に縁って〈色〉に関する欲が生じ、〈色〉に関する欲に縁って〈色〉に関する熱悩が生じ、〈色〉に関する熱悩に縁って〈色〉に関する遍求が生じます…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dhammadhātuṃ paṭicca uppajjati dhammasaññā, dhammasaññaṃ
paṭicca uppajjati dhammasaṅkappo, dhammasaṅkappaṃ paṭicca uppajjati
dhammacchando, dhammacchandaṃ paṭicca uppajjati dhammapariḷāho,
dhammapariḷāhaṃ paṭicca uppajjati dhammapariyesanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
持 |
法 |
|
|
|
|
dhātuṃ paṭicca
uppajjati dhammasaññā, dhammasaññaṃ paṭicca uppajjati dhammasaṅkappo, dhammasaṅkappaṃ paṭicca uppajjati dhammacchando, dhammacchandaṃ paṭicca uppajjati dhammapariḷāho, dhammapariḷāhaṃ paṭicca uppajjati dhammapariyesanā. (91-10.) |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……〈法界〉に縁って〈法想〉が生じ、〈法想〉に縁って〈法〉に関する思惟が生じ、〈法〉に関する思惟に縁って〈法〉に関する欲が生じ、〈法〉に関する欲に縁って〈法〉に関する熱悩が生じ、〈法〉に関する熱悩に縁って〈法〉に関する遍求が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, kho, bhikkhave, dhātunānattaṃ paṭicca uppajjati
saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ,
saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca
uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati
pariyesanānānatta’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave,
dhātunānattaṃ paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca
uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati
chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ,
pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānatta’’n (91-4.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、まさにこのように、界の種々性に縁って〈想〉の種々性が生じ、〈想〉の種々性に縁って思惟の種々性が生じ、思惟の種々性に縁って欲求の種々性が生じ、欲求の種々性に縁って熱悩の種々性が生じ、熱悩の種々性に縁って遍求の種々性が生じるのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第七の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第七〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |