|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. Upādāparitassanāsuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Upādā |
upa-ā-dā |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
取著の、所造の(連続体由来) |
|
|
|
|
paritassanā |
pari-tras |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
戦慄、おそれ、ふるえ |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「取著畏怖経」(『相応部』22-7) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7. Sāvatthinidānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sāvatthi |
|
名 |
ī |
女 |
有(処) |
地名、サーヴァッティー、舎衛城 |
|
|
|
|
nidānaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
因縁、因由 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
サーヴァッティーでのことである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Upādāparitassanañca vo, bhikkhave, desessāmi
anupādāaparitassanañca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Upādā |
upa-ā-dā |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
取著の、所造の(連続体由来) |
|
|
|
|
paritassanañ |
pari-tras |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
戦慄、おそれ、ふるえ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
vo, |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
与 |
あなたたち |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
desessāmi |
diś 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
示す |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anupādā |
an-upa-ā-dā |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
取著なき |
|
|
|
|
aparitassanañ |
a-pari-tras |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
不恐懼、怖れなき |
|
|
|
|
ca. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「比丘たちよ、私はあなたがたに、取著しての畏怖と、取著せずしての無畏を教示しようとおもいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
suṇātha, |
śru |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
聞く |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sādhukaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
よい、十分に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
manasi karotha; |
manasi-kṛ |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
作意する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あなたがたは聞き、充分に作意して下さい。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bhāsissāmī’’ti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāsissāmī’’ |
bhāṣ |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
話す、語る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
私は語ることにしましょう」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, bhante’’ti, kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Evaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
bhante’’ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
ti, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
与 |
世尊 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccassosuṃ. |
prati-śru |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
応諾する、同意する、応える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「そのように、尊者よ」と彼ら比丘たちは世尊へ応えた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bhagavā etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, upādāparitassanā hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
upādā |
upa-ā-dā |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
取著の、所造の(連続体由来) |
|
|
|
|
paritassanā |
pari-tras |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
戦慄、おそれ、ふるえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti? |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、取著しての畏怖なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī
ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī
sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato
samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
assutavā |
a-śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
無聞の、無経験の |
|
|
|
|
puthu |
|
形 |
u |
‐ |
持 |
個別の、多数の |
|
|
|
|
jano |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人 →凡夫 |
|
|
|
|
ariyānaṃ |
|
名形 |
a |
男 |
複 |
属 |
聖なる、聖者 |
|
|
|
|
adassāvī |
a-dṛś |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
見ざる、認めざる |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる、聖者 |
|
|
|
|
dhammassa |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
法 |
|
|
|
|
akovido |
a-ku-vid |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
熟知しない、賢明でない |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる、聖者 |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
|
avinīto, |
a-vi-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
教導されない、訓練しない |
|
|
|
|
sappurisānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
善人 |
|
|
|
|
adassāvī |
a-dṛś |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
見ざる、認めざる |
|
|
|
|
sappurisa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
善人 |
|
|
|
|
dhammassa |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
法 |
|
|
|
|
akovido |
a-ku-vid |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
熟知しない、賢明でない |
|
|
|
|
sappurisa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
善人 |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
|
avinīto |
a-vi-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
教導されない、訓練しない |
|
|
|
|
rūpaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
attato |
|
名 |
an |
男 |
単 |
奪 |
自己、我 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samanupassati, |
saṃ-anu-paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見る、見なす、考える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rūpavantaṃ |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
有色の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
attānaṃ; |
|
名 |
an |
男 |
単 |
対 |
自己、我 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに無聞の凡夫があり、聖者たちを見ず、聖者の法を知らず、聖者の法において教導されず、善人たちを見ず、善人の法を知らず、善人の法において教導されない〔とします〕。彼は〈色〉を我と見なし、〈色〉あるのものを我と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
attani |
|
名 |
an |
男 |
単 |
処 |
自己、我 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
rūpaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
rūpasmiṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
attānaṃ. |
|
名 |
an |
男 |
単 |
対 |
自己、我 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈色〉を我におけるものと、あるいは我を〈色〉におけるものと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ rūpaṃ vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
rūpaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vipariṇamati |
vi-pari-nam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
変化する、変壊する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する →変異する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈色〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa rūpavipariṇāmaññathābhāvā rūpavipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
vipariṇāma |
vi-pari-nam |
名 |
a |
男 |
相 |
変化、変易 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
bhāvā |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
本性、状態 →他の状態、変化、変異 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
vipariṇāma |
vi-pari-nam |
名 |
a |
男 |
有(対) |
変化、変易 |
|
|
|
|
anuparivatti |
anu-pari-vṛt |
名 |
i |
女→中 |
単 |
主 |
随転、従事、関係 |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、〈色〉の変化と変異ゆえの、〈色〉の変化に随転する〈識〉が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa rūpavipariṇāmānuparivattijā paritassanā dhammasamuppādā
cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
vipariṇāma |
vi-pari-nam |
名 |
a |
男 |
依(対) |
変化、変易 |
|
|
|
|
anuparivattijā |
anu-pari-vṛt, jan |
形 |
a |
女 |
複 |
主 |
随転より生ずる |
|
|
|
|
paritassanā |
pari-tras |
名 |
ā |
女 |
複 |
主 |
戦慄、おそれ、ふるえ |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
有(属) |
法 |
|
|
|
|
samuppādā |
saṃ-ud-pad |
名 |
a |
男→女 |
複 |
主 |
生起 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyādāya |
pari-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
遍取して、占拠して |
|
|
|
|
tiṭṭhanti. |
sthā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
立つ、住立する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈色〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・諸訳は「恐懼と法の生起」というように並列して訳すが、ここではdhammasamuppādāを有財釈で解し、両者を等格としてみた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca
upādāya ca paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
pariyādānā |
pari-ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
遍取 |
|
|
|
|
uttāsavā |
ud-tras |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
戦慄ある |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vighātavā |
vi-han |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
困惑、悩害ある |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
apekkhavā |
apa-īkṣ |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
期待ある、希望ある、欲求ある |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upādāya |
upa-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
取る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paritassati. |
pari-tras |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ふるえる、怖れる、悩む |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠ゆえに、彼は戦慄あり、悩害あり、欲求ある者となり、取著して怖れます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Vedanaṃ attato samanupassati, vedanāvantaṃ vā attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
attato samanupassati, vedanāvantaṃ vā attānaṃ; (7-8.) |
|
|
|
|
vedanāvantaṃ |
vid |
形 |
ant |
中 |
単 |
対 |
受ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈受〉を我と見なし、〈受〉あるのものを我と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
attani vā vedanaṃ, vedanāya vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
attani vā vedanaṃ, vedanāya vā attānaṃ.
(7-9.) |
|
|
|
|
vedanaṃ, |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
vedanāya |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈受〉を我におけるものと、あるいは我を〈受〉におけるものと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā vedanā vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa sā vedanā vipariṇamati aññathā
hoti. (7-10.) |
|
|
|
|
sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
vedanā |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈受〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa vedanāvipariṇāmaññathābhāvā vedanāvipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa vedanāvipariṇāmaññathābhāvā vedanāvipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. (7-11.) |
|
|
|
|
vedanā |
vid |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、〈受〉の変化と変異ゆえの、〈受〉の変化に随転する〈識〉が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa vedanāvipariṇāmānuparivattijā paritassanā dhammasamuppādā
cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa vedanāvipariṇāmānuparivattijā
paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. (7-12.) |
|
|
|
|
vedanā |
vid |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈受〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca
upādāya ca paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā
uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca upādāya ca paritassati. (7-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠ゆえに、彼は戦慄あり、悩害あり、欲求ある者となり、取著して怖れます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Saññaṃ attato samanupassati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Saññaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
attato
samanupassati…pe… (7-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈想〉を我と見なし…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saṅkhāre attato samanupassati, saṅkhāravantaṃ vā attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṅkhāre |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
attato samanupassati, saṅkhāravantaṃ vā attānaṃ; (7-8.) |
|
|
|
|
saṅkhāravantaṃ |
saṃ-kṛ |
形 |
ant |
中 |
単 |
対 |
行ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈諸行〉を我と見なし、〈諸行〉あるのものを我と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
attani vā saṅkhāre, saṅkhāresu vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
attani vā saṅkhāre, saṅkhāresu vā attānaṃ.
(7-9.) |
|
|
|
|
saṅkhāre, |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
対 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
saṅkhāresu |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
処 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉を我におけるものと、あるいは我を〈諸行〉におけるものと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa te saṅkhārā vipariṇamanti aññathā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
saṅkhārā |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vipariṇamanti |
vi-pari-nam? |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
変化する、変壊する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他の方法で、異なって |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する →変異する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈諸行〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa saṅkhāravipariṇāmaññathābhāvā
saṅkhāravipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa saṅkhāravipariṇāmaññathābhāvā saṅkhāravipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. (7-11.) |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、〈諸行〉の変化と変異ゆえの、〈諸行〉の変化に随転する〈識〉が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa saṅkhāravipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa saṅkhāravipariṇāmānuparivattijā
paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. (7-12.) |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca
upādāya ca paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā
uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca upādāya ca paritassati. (7-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠ゆえに、彼は戦慄あり、悩害あり、欲求ある者となり、取著して怖れます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
識 |
|
|
|
|
attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; (7-8.) |
|
|
|
|
viññāṇavantaṃ |
vi-jñā |
形 |
ant |
男 |
単 |
対 |
有識の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈識〉を我と見なし、〈識〉あるのものを我と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.
(7-9.) |
|
|
|
|
viññāṇaṃ, |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
識 |
|
|
|
|
viññāṇasmiṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈識〉を我におけるものと、あるいは我を〈識〉におけるものと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ viññāṇaṃ vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ viññāṇaṃ vipariṇamati aññathā
hoti. (7-10.) |
|
|
|
|
viññāṇaṃ |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈識〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa viññāṇavipariṇāmaññathābhāvā viññāṇavipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa viññāṇavipariṇāmaññathābhāvā viññāṇavipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. (7-11.) |
|
|
|
|
viññāṇa |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼には、〈識〉の変化と変異ゆえの、〈識〉の変化に随転する〈識〉が生じます。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・〈識〉は五蘊の内でも自己言及的である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa viññāṇavipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa viññāṇavipariṇāmānuparivattijā
paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. (7-12.) |
|
|
|
|
viññāṇa |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
識 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈識〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca
upādāya ca paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso pariyādānā
uttāsavā ca hoti vighātavā ca apekkhavā ca upādāya ca paritassati. (7-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠ゆえに、彼は戦慄あり、悩害あり、欲求ある者となり、取著して怖れます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, upādāparitassanā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave,
upādāparitassanā hoti. (7-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このようなものが、取著しての畏怖なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave, anupādāaparitassanā hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathañca, bhikkhave,
anupādāaparitassanā hoti? (7-7.) |
|
|
|
|
anupādā |
an-upa-ā-dā |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
取著なき |
|
|
|
|
aparitassanā |
a-pari-tras |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
不恐懼、怖れなき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では比丘たちよ、いかなるものが、取著せずしての無畏なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, sutavā ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī
ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī
sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato
samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhikkhave, sutavā ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato
samanupassati, na
rūpavantaṃ vā attānaṃ; (7-8.) |
|
|
|
|
sutavā |
śru |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
聞をそなえた、有聞の、博聞の |
|
|
|
|
ariya |
|
名形 |
a |
男 |
依(属) |
聖なる |
|
|
|
|
sāvako, |
śru |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
声聞、弟子 |
|
|
|
|
dassāvī |
dṛś |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
見る |
|
|
|
|
kovido |
ku-vid |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
熟知する、識知する |
|
|
|
|
suvinīto |
su-vi-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく教導された |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに聞をそなえた聖者の弟子があり、聖者たちを見、聖者の法を知り、聖者の法において教導され、善人たちを見、善人の法を知り、善人の法において教導される〔とします〕。彼は〈色〉を我にあらずと見なし、〈色〉あるのものを我にあらずと、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. (7-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈色〉を我におけるものにあらずと、あるいは我を〈色〉におけるものにあらずと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ rūpaṃ vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ rūpaṃ
vipariṇamati aññathā hoti. (7-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈色〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa rūpavipariṇāmaññathābhāvā na rūpavipariṇāmānuparivatti
viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
rūpavipariṇāmaññathābhāvā na
rūpavipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. (7-11.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕彼には、〈色〉の変化と変異ゆえの、〈色〉の変化に随転する〈識〉が生じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa na rūpavipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa na rūpavipariṇāmānuparivattijā
paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. (7-12.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈色〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまるようなことはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na cevuttāsavā [na ceva uttāsavā (pī. ka.)]
hoti na ca vighātavā na ca apekkhavā, anupādāya ca na paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca apekkhavā, anupādāya ca na paritassati. (7-13.) |
|
|
|
|
apariyādānā |
a-pari-ā-dā |
形 |
a |
中 |
単 |
奪 |
遍取なき |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anupādāya |
an-upa-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
取着なく |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠なきゆえに、彼は戦慄なく、悩害なく、欲求なき者となり、取著せずして怖れません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Na vedanaṃ attato samanupassati, na vedanāvantaṃ vā
attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na vedanaṃ attato
samanupassati, na vedanāvantaṃ vā attānaṃ; (7-14, 35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈受〉を我にあらずと見なし、〈受〉あるのものを我にあらずと、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na attani vā vedanaṃ, na vedanāya vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na attani vā vedanaṃ,
na vedanāya vā attānaṃ. (7-15, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈受〉を我におけるものにあらずと、あるいは我を〈受〉におけるものにあらずと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā vedanā vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa sā vedanā vipariṇamati aññathā hoti. (7-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈受〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa vedanāvipariṇāmaññathābhāvā na
vedanāvipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
vedanāvipariṇāmaññathābhāvā na vedanāvipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti.
(7-17, 38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕彼には、〈受〉の変化と変異ゆえの、〈受〉の変化に随転する〈識〉が生じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa na vedanāvipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa na
vedanāvipariṇāmānuparivattijā paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya
tiṭṭhanti. (7-18, 39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈受〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまるようなことはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca
apekkhavā, anupādāya ca na paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na
cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca apekkhavā, anupādāya ca na
paritassati. (7-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠なきゆえに、彼は戦慄なく、悩害なく、欲求なき者となり、取著せずして怖れません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Na saññaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
saññaṃ…pe… |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈想〉を…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na saṅkhāre attato samanupassati, na saṅkhāravantaṃ vā
attānaṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na saṅkhāre attato
samanupassati, na saṅkhāravantaṃ vā attānaṃ; (7-21, 35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈諸行〉を我にあらずと見なし、〈諸行〉あるのものを我にあらずと、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na attani vā saṅkhāre, na saṅkhāresu vā attānaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na attani vā saṅkhāre,
na saṅkhāresu vā attānaṃ. (7-22, 36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉を我におけるものにあらずと、あるいは我を〈諸行〉におけるものにあらずと〔見なします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa te saṅkhārā vipariṇamanti aññathā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa te saṅkhārā
vipariṇamanti aññathā honti. (7-23.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈諸行〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa saṅkhāravipariṇāmaññathābhāvā na
saṅkhāravipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
saṅkhāravipariṇāmaññathābhāvā na saṅkhāravipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti.
(7-24, 38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕彼には、〈諸行〉の変化と変異ゆえの、〈諸行〉の変化に随転する〈識〉が生じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa na saṅkhāravipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa na
saṅkhāravipariṇāmānuparivattijā paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya
tiṭṭhanti. (7-25, 39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈諸行〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまるようなことはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca
apekkhavā, anupādāya ca na paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na
cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca apekkhavā, anupādāya ca na
paritassati. (7-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠なきゆえに、彼は戦慄なく、悩害なく、欲求なき者となり、取著せずして怖れません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā
attānaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Na viññāṇaṃ attato
samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ…pe… (7-27, 35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼は〈識〉を我にあらずと見なし、〈識〉あるのものを我にあらずと…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tassa taṃ viññāṇaṃ vipariṇamati aññathā hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa taṃ viññāṇaṃ
vipariṇamati aññathā hoti. (7-29.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその〈識〉は変化し、変異します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa viññāṇavipariṇāmaññathābhāvā na
viññāṇavipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
viññāṇavipariṇāmaññathābhāvā na viññāṇavipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti.
(7-30, 38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔しかし〕彼には、〈識〉の変化と変異ゆえの、〈識〉の変化に随転する〈識〉が生じません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa na viññāṇavipariṇāmānuparivattijā paritassanā
dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa na
viññāṇavipariṇāmānuparivattijā paritassanā dhammasamuppādā cittaṃ pariyādāya
tiṭṭhanti. (7-31, 39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〈識〉の変化に対する随転より生じた諸々の畏怖が法として生起し、彼の心を占拠してとどまるようなことはありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca
apekkhavā, anupādāya ca na paritassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cetaso apariyādānā na
cevuttāsavā hoti na ca vighātavā na ca apekkhavā, anupādāya ca na
paritassati. (7-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心の占拠なきゆえに、彼は戦慄なく、悩害なく、欲求なき者となり、取著せずして怖れません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
7-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave, anupādā aparitassanaṃ hotī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ kho, bhikkhave,
anupādā aparitassanaṃ hotī’’ (7-33, 34.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、このようなものが、取著せずしての無畏なのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sattamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第七の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第七〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |