|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā
pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhivuttipadāni
abhivadanti. |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Santi, |
as |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
eke |
|
数 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
一、とある |
|
|
|
|
samaṇa |
śram |
名 |
a |
男 |
相 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇā |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
極限、辺、目的 →前際、過去世 |
|
|
|
|
kappikā |
kḷp |
形 |
a |
男女 |
複 |
主 |
適した、認容、浄法、教令、法則、分別、妄想の |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
極限、辺、目的 →前際、過去世 |
|
|
|
|
anudiṭṭhino |
anu-dṛś |
形 |
in |
男 |
複 |
主 |
随見、邪見、見の |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
antaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
極限、辺、目的 →前際、過去世 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabbha |
ā-rabh |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
始める、出発する、励む →関して |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aneka |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
ひとつならぬ、多くの、多数の |
|
|
|
|
vihitāni |
vi-dhā |
過分 |
a |
中 |
複 |
対 |
置かれた、整えられた →種々の |
|
|
|
|
adhivutti |
adhi-vac |
名 |
i |
女 |
依(属) |
所説、言説 |
|
|
|
|
padāni |
pad? |
名 |
a |
中 |
複 |
対 |
足、足跡、歩、処、場所、句、語 →浮説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhivadanti. |
abhi-vad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
よく話す、挨拶する、迎える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、一部の沙門婆羅門たちは過去の考察家であり、過去を随見して、過去に関する種々の浮説を語ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Sassato attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Sassato |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
常の、恒常の、常住の |
|
|
|
|
attā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
主 |
我、アートマン |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
loko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
世間、世界 |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
saccaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
真実 |
|
|
|
|
mogham |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
空虚、無用、愚鈍 |
|
|
|
|
añña’n |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
別 |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは常住である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘asassato attā ca loko ca, idameva saccaṃ
moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに |
|
|
|
|
eke |
|
数 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
一、とある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhivadanti, |
abhi-vad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
よく話す、挨拶する、迎える |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘asassato |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無常 |
|
|
|
|
attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは無常である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘sassato ca asassato ca attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti,
‘sassato ca asassato ca attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti –
(27-2, 3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは常住かつ無常である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘nevasassato nāsassato attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘nevasassato nāsassato attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – (27-2, 3.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは常住なのでなく無常なのでもない。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘antavā attā ca loko ca, idameva saccaṃ
moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘antavā attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – (27-3.) |
|
|
|
|
‘antavā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
有限、有辺 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは有限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘anantavā attā ca loko ca, idameva saccaṃ
moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘anantavā attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – (27-3.) |
|
|
|
|
‘anantavā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
無限、無辺 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは無限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘antavā ca anantavā ca attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti,
‘antavā ca anantavā ca attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti –
(27-6, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは有限かつ無限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘nevantavā nānantavā attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti,
‘nevantavā nānantavā attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-5,
6, 7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは有限なのではなく無限なのでもない。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘ekattasaññī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘ekattasaññī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-3.) |
|
|
|
|
‘ekatta |
|
名 |
a |
中 |
有(属) |
一性、単一 |
|
|
|
|
saññī |
saṃ-jñā |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
有想の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは単一の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘nānattasaññī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘nānattasaññī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-10.) |
|
|
|
|
‘nānatta |
|
名 |
a |
中 |
有(属) |
種々性、雑多 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは種々の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘parittasaññī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘parittasaññī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-10.) |
|
|
|
|
‘paritta |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
小さい |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは小さい想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘appamāṇasaññī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘appamāṇasaññī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-10.) |
|
|
|
|
‘appamāṇa |
a-pra-mā |
名形 |
a |
中 |
有(持) |
無量の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは無量の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘ekantasukhī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘ekattasaññī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-3.) |
|
|
|
|
‘ekanta |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
一向の、単一の |
|
|
|
|
sukhī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
楽ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とはただ楽あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘ekantadukkhī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti,
‘ekantadukkhī attā ca loko
ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-14.) |
|
|
|
|
dukkhī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
苦ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とはただ苦あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘sukhadukkhī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘sukhadukkhī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-15.) |
|
|
|
|
‘sukha |
|
名形 |
a |
中 |
有(相) |
楽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは楽苦あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘adukkhamasukhī attā ca loko ca, idameva
saccaṃ moghamañña’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti, ‘adukkhamasukhī attā ca loko ca,
idameva saccaṃ moghamañña’nti – (27-3.) |
|
|
|
|
‘adukkhamasukhī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
不苦不楽の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。〔また〕『我と世界とは不苦不楽なるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ittheke abhivadanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ittheke abhivadanti.
(27-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのうちのある者たちは主張します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino
evaṃdiṭṭhino – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
samaṇa |
śram |
名 |
a |
男 |
相 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇā |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vādino |
vad |
形 |
in |
男 |
複 |
主 |
説者 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
diṭṭhino – |
dṛś |
形 |
in |
男 |
複 |
主 |
見ある |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそこのように説き、このように見る彼ら沙門婆羅門たち。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘sassato attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti, tesaṃ
vata aññatreva saddhāya aññatra ruciyā aññatra anussavā aññatra
ākāraparivitakkā aññatra diṭṭhinijjhānakkhantiyā paccattaṃyeva ñāṇaṃ
bhavissati parisuddhaṃ pariyodātanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘sassato attā ca loko
ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti, (27-2.) |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
aññatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他所で、除いて |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
saddhāya |
śrad-dhā |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
信 |
|
|
|
|
aññatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他所で、除いて |
|
|
|
|
ruciyā |
ruc |
名 |
i |
女 |
単 |
奪 |
光輝、愛好、意欲 |
|
|
|
|
aññatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他所で、除いて |
|
|
|
|
anussavā |
anu-śru |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
随聞、伝説、風聞 |
|
|
|
|
aññatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他所で、除いて |
|
|
|
|
ākāra |
ā-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
形相、様相 |
|
|
|
|
parivitakkā |
pari-vi-tark |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
尋求、審慮 |
|
|
|
|
aññatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
他所で、除いて |
|
|
|
|
diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
依(属) |
見、見解、謬見 |
|
|
|
|
nijjhāna |
ni-dhyai |
名 |
a |
中 |
依(対) |
審慮、理解、歓受 |
|
|
|
|
khantiyā |
kṣam |
名 |
i,
ī |
女 |
単 |
奪 |
忍、忍耐、信忍 →見審諦忍 |
|
|
|
|
paccattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
各自の、独自の |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
ñāṇaṃ |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
智 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissati |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parisuddhaṃ |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
清浄の |
|
|
|
|
pariyodātan |
pari-ava-dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
浄化された、清白の |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは常住である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と。彼らに、信より他に、愛好より他に、伝承より他に、形相の審慮より他に、見解の歓受信忍より他に、独力で清浄、清白の智が起こるであろうという、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・信云々の五つは、必ずしも正しいとは限らない信頼の根拠として『中部』95「チャンキン経」に出る。 |
|
|
|
・「独力で」という訳は、PTS辞書のadv.
separately, individually, singly, by himself, in his own heartという説明によったもの。 |
|
|
|
・「清浄、清白」は三明智の定型句に出るものであるから、「智」とはそれをいったものであろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vijjati. |
vid 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見出される、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paccattaṃ kho pana, bhikkhave, ñāṇe asati parisuddhe pariyodāte
yadapi [yadipi (ka.)] te bhonto samaṇabrāhmaṇā tattha ñāṇabhāgamattameva
pariyodapenti tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ upādānamakkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paccattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
各自の、独自の |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ñāṇe |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
処絶 |
智 |
|
|
|
|
asati |
a-as |
現分 |
ant |
中 |
単 |
処絶 |
存在しない |
|
|
|
|
parisuddhe |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
処絶 |
清浄の |
|
|
|
|
pariyodāte |
pari-ava-dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
処絶 |
浄化された、清白の |
|
|
|
|
yad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhonto |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
複 |
主 |
尊者 |
|
|
|
|
samaṇa |
śram |
名 |
a |
男 |
相 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇā |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
tattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
智 |
|
|
|
|
bhāga |
bhaj |
名 |
a |
男 |
持 |
部分、領域 |
|
|
|
|
mattam |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
量、程度、のみ |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pariyodapenti |
pari-ava-dā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
浄化する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhavataṃ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
複 |
属 |
ある、なる |
|
|
|
|
samaṇa |
śram |
名 |
a |
男 |
相 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇānaṃ |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
婆羅門 |
|
|
|
|
upādānam |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
取、取着、執着 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
akkhāyati. |
ā-khyā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
言われる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかして比丘たちよ、独力で清浄、清白の智がないのであれば、たとえおよそ彼ら沙門婆羅門たる者たちがその智の一部分だけを浄化するとしても、それは彼ら沙門婆羅門たる者たちの執着である〔と〕言われるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
saṅkhataṃ |
saṃ-kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
為作された、有為の |
|
|
|
|
oḷārikaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
粗なる、広大な |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
saṅkhārānaṃ |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
行、為作、潜勢力、現象 |
|
|
|
|
nirodho |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
eta’n |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
28-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viditvā |
vid |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
知る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
nissaraṇa |
ni-sru |
名 |
a |
中 |
依(対) |
出離、遠離 |
|
|
|
|
dassāvī |
dṛś |
名形 |
in |
男 |
単 |
主 |
見る |
|
|
|
|
tathāgato |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
如来 |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
upātivatto. |
upa-ati-vṛt |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
超えた、脱した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの出離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino
evaṃdiṭṭhino – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra, bhikkhave, ye
te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – (28-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのうち、およそこのように説き、このように見る彼ら沙門婆羅門たち。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘asassato attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti…pe…
[yathā sassatavāre, tathā vitthāretabbaṃ] |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘asassato attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamañña’nti…pe…
(27-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは無常である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sassato ca asassato ca attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sassato ca asassato ca attā ca loko ca… (27-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは常住かつ無常である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nevasassato nāsassato attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nevasassato nāsassato attā ca loko ca… (27-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは常住なのでなく無常なのでもない。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
antavā attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
antavā attā ca loko ca… (27-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは有限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anantavā attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anantavā attā ca loko ca… (27-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは無限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
antavā ca anantavā ca attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
antavā ca anantavā ca attā ca loko ca… (27-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは有限かつ無限である。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nevantavā nānantavā attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nevantavā nānantavā attā ca loko ca… (27-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは有限なのではなく無限なのでもない。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ekattasaññī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekattasaññī attā ca loko ca… (27-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは単一の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nānattasaññī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nānattasaññī attā ca loko ca… (27-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは種々の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
parittasaññī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parittasaññī attā ca loko ca… (27-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは小さい想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
appamāṇasaññī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appamāṇasaññī attā ca loko ca… (27-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは無量の想あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ekantasukhī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekantasukhī attā ca loko ca… (27-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とはただ楽あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ekantadukkhī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ekantadukkhī attā ca loko ca… (27-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とはただ苦あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sukhadukkhī attā ca loko ca… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sukhadukkhī attā ca loko ca… (27-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『我と世界とは楽苦あるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
adukkhamasukhī attā ca loko ca, idameva saccaṃ moghamaññanti,
tesaṃ vata aññatreva saddhāya aññatra ruciyā aññatra anussavā aññatra
ākāraparivitakkā aññatra diṭṭhinijjhānakkhantiyā paccattaṃyeva ñāṇaṃ
bhavissati parisuddhaṃ pariyodātanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
adukkhamasukhī attā ca
loko ca, idameva saccaṃ moghamaññanti, (27-17.) |
|
|
|
|
tesaṃ vata aññatreva
saddhāya aññatra ruciyā aññatra anussavā aññatra ākāraparivitakkā aññatra
diṭṭhinijjhānakkhantiyā paccattaṃyeva ñāṇaṃ bhavissati parisuddhaṃ
pariyodātanti – (28-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……『我と世界とは不苦不楽なるものである。これのみが真理であり、他は虚妄である』と。彼らに、信より他に、愛好より他に、伝承より他に、形相の審慮より他に、見解の歓受信忍より他に、独力で清浄、清白の智が起こるであろうという、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
(28-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
この道理は、存在しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paccattaṃ kho pana, bhikkhave, ñāṇe asati parisuddhe pariyodāte
yadapi te bhonto samaṇabrāhmaṇā tattha ñāṇabhāgamattameva pariyodapenti
tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ upādānamakkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paccattaṃ kho pana,
bhikkhave, ñāṇe asati parisuddhe pariyodāte yadapi te bhonto samaṇabrāhmaṇā
tattha ñāṇabhāgamattameva pariyodapenti tadapi tesaṃ bhavataṃ
samaṇabrāhmaṇānaṃ upādānamakkhāyati. (28-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかして比丘たちよ、独力で清浄、清白の智がないのであれば、たとえおよそ彼ら沙門婆羅門たる者たちがその智の一部分だけを浄化するとしても、それは彼ら沙門婆羅門たる者たちの執着である〔と〕言われるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ
oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho attheta’nti – (28-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti viditvā tassa
nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. (28-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの出離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā
pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一類の |
|
|
|
|
samaṇo |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
沙門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
brāhmaṇo |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
極限、辺、目的 →前際、過去世 |
|
|
|
|
anudiṭṭhīnañ |
anu-dṛś |
名 |
i |
女 |
複 |
属 |
随見、邪見 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
paṭinissaggā, |
prati-ni-sṛj |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
捨遺、捨離 |
|
|
|
|
apara |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
後の、次の、他の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
極限、辺、目的 →後際、後辺、未来世 |
|
|
|
|
anudiṭṭhīnañ |
anu-dṛś |
名 |
i |
女 |
複 |
属 |
随見、邪見 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
paṭinissaggā, |
prati-ni-sṛj |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
捨遺、捨離 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲 |
|
|
|
|
saṃyojanānaṃ |
saṃ-yuj |
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
繋縛、結縛 |
|
|
|
|
anadhiṭṭhānā, |
an-adhi-sthā |
形 |
a |
中 |
単 |
奪 |
確立、決意、受持、依処なき |
|
|
|
|
pavivekaṃ |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
対 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pītiṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati – |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ここに、一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦に達して住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. という初禅の定型句に似る。『註』は初禅および第二禅の喜悦と解しているようである。 |
|
|
|
・30-3.などの記述より、pavivekaṃは男性名詞だが形容詞化していると解して訳した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ pavivekaṃ pītiṃ upasampajja
viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
santaṃ |
śam |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
寂止の |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
paṇītaṃ |
pra-nī |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
適用された、勝妙の |
|
|
|
|
yadidaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
すなわち |
|
|
|
|
pavivekaṃ |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男 |
単 |
対 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pītiṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharāmī’ |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち遠離の喜悦に達して住する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā pavivekā pīti nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
pavivekā |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
主 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhati. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その遠離の喜悦が消失します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati domanassaṃ, domanassassa
nirodhā uppajjati pavivekā pīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pavivekāya |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
属 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pītiyā |
|
名 |
i |
女 |
単 |
属 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
nirodhā |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
domanassaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
domanassassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
nirodhā |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
uppajjati |
同上 |
|
|
|
|
pavivekā |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
主 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pīti. |
|
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
喜、喜悦 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
遠離の喜悦の滅ゆえに憂悩が生じ、憂悩の滅ゆえに遠離の喜悦が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, yaṃ chāyā jahati taṃ ātapo pharati, yaṃ
ātapo jahati taṃ chāyā pharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
chāyā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
影 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jahati |
hā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
捨てる、断ずる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
ātapo |
ā-tap |
名 |
as |
男 |
単 |
主 |
陽光、熱 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pharati, |
sphur |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
広がる、充満する |
|
|
|
|
yaṃ ātapo jahati taṃ
chāyā pharati; (同上) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば比丘たちよ、それを影が放せばそれへ陽光が広がり、それを陽光が放せばそれへ影が広がる、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati
domanassaṃ, domanassassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
pavivekāya pītiyā
nirodhā uppajjati domanassaṃ, domanassassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti.
(30-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、遠離の喜悦の滅ゆえに憂悩が生じ、憂悩の滅ゆえに遠離の喜悦が生じるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato abhijānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
idaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
tathāgato |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
如来 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhijānāti. |
abhi-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
証知する、自証する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのことを如来はこう証知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ
anadhiṭṭhānā, pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhavaṃ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
主 |
尊師、尊者 |
|
|
|
|
samaṇo vā brāhmaṇo vā
pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati –
(30-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊き一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦に達して住している。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ pavivekaṃ pītiṃ upasampajja
viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ
paṇītaṃ yadidaṃ pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharāmī’ti. (30-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち遠離の喜悦に達して住する―と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā pavivekā pīti nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa sā pavivekā pīti
nirujjhati. (30-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その遠離の喜悦が消失する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati domanassaṃ, domanassassa
nirodhā uppajjati pavivekā pīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pavivekāya pītiyā
nirodhā uppajjati domanassaṃ, domanassassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti.
(30-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
遠離の喜悦の滅ゆえに憂悩が生じ、憂悩の滅ゆえに遠離の喜悦が生じる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ
oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho attheta’nti – (28-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのである』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti viditvā tassa
nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. (28-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの遠離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31. ‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā
pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā
nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco samaṇo vā
brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja viharati – (30-1.) |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
pavivekāya |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
属 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
pītiyā |
|
名 |
i |
女 |
単 |
属 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
samatikkamā |
saṃ-ati-kram |
形 |
a |
中 |
単 |
奪 |
超越した |
|
|
|
|
nirāmisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここに、一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽に達して住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』のいうとおり、喜のない楽ということは第三禅のことであろう。ゆえに色界禅であるから「非物質的な」の訳語は採用しなかった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja
viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ
paṇītaṃ yadidaṃ nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja viharāmī’ti. (30-2.) |
|
|
|
|
nirāmisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち無雑染の楽に達して住する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ nirāmisaṃ sukhaṃ nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
nirāmisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
楽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhati. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その無雑染の楽が消失します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti,
pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirāmisassa |
|
形 |
a |
中 |
単 |
属 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
楽 |
|
|
|
|
nirodhā uppajjati
pavivekā pīti, pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati (30-4.) |
|
|
|
|
nirāmisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhaṃ. |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
楽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無雑染の楽の滅ゆえに遠離の喜悦が生じ、遠離の喜悦の滅ゆえに無雑染の楽が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, yaṃ chāyā jahati taṃ ātapo pharati, yaṃ
ātapo jahati taṃ chāyā pharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave,
yaṃ chāyā jahati taṃ ātapo pharati, yaṃ ātapo jahati taṃ chāyā pharati;
(30-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば比丘たちよ、それを影が放せばそれへ陽光が広がり、それを陽光が放せばそれへ影が広がる、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati
pavivekā pīti, pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evameva kho,
bhikkhave, nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti, pavivekāya
pītiyā nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ. (30-6, 31-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、無雑染の楽の滅ゆえに遠離の喜悦が生じ、遠離の喜悦の滅ゆえに無雑染の楽が生じるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato abhijānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave,
tathāgato abhijānāti. (30-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのことを如来はこう証知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ
anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā, nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja
viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo
vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā
samatikkamā, nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja viharati – (30-8, 31-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊き一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽に達して住している。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja
viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ
paṇītaṃ yadidaṃ nirāmisaṃ sukhaṃ upasampajja viharāmī’ti. (31-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち無雑染の楽に達して住する―と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ nirāmisaṃ sukhaṃ nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ nirāmisaṃ
sukhaṃ nirujjhati. (31-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その無雑染の楽が消失する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati pavivekā pīti,
pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirāmisassa sukhassa
nirodhā uppajjati pavivekā pīti, pavivekāya pītiyā nirodhā uppajjati
nirāmisaṃ sukhaṃ. (31-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無雑染の滅ゆえに遠離の喜悦が生じ、遠離の喜悦の滅ゆえに無雑染の楽が生じる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ
oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho attheta’nti – (28-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのである』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
31-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti viditvā tassa
nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. (28-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの出離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32. ‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā
pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā,
nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja
viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā,
pavivekāya pītiyā samatikkamā, nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhaṃ
vedanaṃ upasampajja viharati – (31-1.) |
|
|
|
|
nirāmisassa |
|
形 |
a |
中 |
単 |
属 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
sukhassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
楽 |
|
|
|
|
adukkhamasukhaṃ |
|
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここに、一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽の超越ゆえに、不苦不楽の感受に達して住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・第四禅を指したものであろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ
upasampajja viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ
paṇītaṃ yadidaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharāmī’ti. (30-2.) |
|
|
|
|
adukkhamasukhaṃ |
|
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち不苦不楽の感受に達して住する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā adukkhamasukhā vedanā nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
sā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
それ、彼女 |
|
|
|
|
adukkhamasukhā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanā |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhati. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その不苦不楽の感受が消失します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ,
nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati adukkhamasukhā vedanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Adukkhamasukhāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
属 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanāya |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
nirodhā uppajjati
nirāmisaṃ sukhaṃ, nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati (31-4.) |
|
|
|
|
adukkhamasukhā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanā. |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不苦不楽の感受の滅ゆえに無雑染の楽が生じ、無雑染の楽の滅ゆえに不苦不楽の感受が生じます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave, yaṃ chāyā jahati taṃ ātapo pharati, yaṃ
ātapo jahati taṃ chāyā pharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi, bhikkhave,
yaṃ chāyā jahati taṃ ātapo pharati, yaṃ ātapo jahati taṃ chāyā pharati;
(30-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えば比丘たちよ、それを影が放せばそれへ陽光が広がり、それを陽光が放せばそれへ影が広がる、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, bhikkhave, adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā
uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ, nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati
adukkhamasukhā vedanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evameva kho,
bhikkhave, adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ,
nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati adukkhamasukhā vedanā. (30-6, 32-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘たちよ、不苦不楽の感受の滅ゆえに無雑染の楽が生じ、無雑染の楽の滅ゆえに不苦不楽の感受が生じるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato abhijānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave,
tathāgato abhijānāti. (30-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのことを如来はこう証知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ
anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā, nirāmisassa sukhassa
samatikkamā, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo
vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā
samatikkamā, nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ
upasampajja viharati – (30-8, 32-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊き一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽の超越ゆえに、不苦不楽の感受に達して住している。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ
upasampajja viharāmī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘etaṃ santaṃ etaṃ
paṇītaṃ yadidaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharāmī’ti. (32-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―私は、かの寂静なるもの、かの勝妙なるもの、すなわち不苦不楽の感受に達して住する―と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa sā adukkhamasukhā vedanā nirujjhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa sā
adukkhamasukhā vedanā nirujjhati. (32-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼の、その不苦不楽の感受が消失する。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ,
nirāmisassa sukhassa nirodhā uppajjati adukkhamasukhā vedanā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Adukkhamasukhāya
vedanāya nirodhā uppajjati nirāmisaṃ sukhaṃ, nirāmisassa sukhassa nirodhā
uppajjati adukkhamasukhā vedanā. (32-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不苦不楽の感受の滅ゆえに無雑染の楽が生じ、無雑染の楽の滅ゆえに不苦不楽の感受が生じる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ
oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho attheta’nti – (28-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのである』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti viditvā tassa
nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. (28-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの出離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33. ‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā
pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā,
nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhāya vedanāya samatikkamā
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana,
bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā,
aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā,
pavivekāya pītiyā samatikkamā, nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhāya vedanāya samatikkamā
– (32-1.) |
|
|
|
|
adukkhamasukhāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
属 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vedanāya |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また比丘たちよ、ここに、一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽の超越ゆえに、不苦不楽の感受の超越ゆえに、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘santohamasmi, nibbutohamasmi, anupādānohamasmī’ti
samanupassati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘santo |
śam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
寂静の |
|
|
|
|
aham |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
asmi, |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
nibbuto |
nir-vā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
寂滅した、涅槃に達した |
|
|
|
|
aham |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
asmi, |
同上 |
|
|
|
|
anupādāno |
an-upa-ā-dā |
名(形) |
a |
中→男 |
単 |
主 |
無取著の |
|
|
|
|
aham |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
asmī’ |
同上 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samanupassati. |
saṃ-anu-paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見る、見なす、考える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は寂静なる者となった。私は寂滅した者となった。私は無取著なる者となった』と考えます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato abhijānāti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tayidaṃ, bhikkhave,
tathāgato abhijānāti. (30-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、そのことを如来はこう証知します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ
anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā samatikkamā, nirāmisassa sukhassa
samatikkamā, adukkhamasukhāya vedanāya samatikkamā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ kho bhavaṃ samaṇo
vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhīnañca paṭinissaggā, aparantānudiṭṭhīnañca
paṭinissaggā, sabbaso kāmasaṃyojanānaṃ anadhiṭṭhānā, pavivekāya pītiyā
samatikkamā, nirāmisassa sukhassa samatikkamā, adukkhamasukhāya vedanāya
samatikkamā – (30-8, 33-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この尊き一部の沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見の捨棄ゆえに、未来に関する随見の捨棄ゆえに、あまねく諸欲の繋縛の不確立ゆえに、遠離の喜悦の超越ゆえに、無雑染の楽の超越ゆえに、不苦不楽の感受の超越ゆえに、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘santohamasmi, nibbutohamasmi, anupādānohamasmī’ti
samanupassati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘santohamasmi,
nibbutohamasmi, anupādānohamasmī’ti samanupassati; (33-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―私は寂静なる者となった。私は寂滅した者となった。私は無取著なる者となった―と考えている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
addhā ayamāyasmā nibbānasappāyaṃyeva paṭipadaṃ abhivadati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
addhā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まことに、たしかに |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
nibbāna |
nir-vā? |
名 |
a |
中 |
有(与) |
涅槃、寂滅 |
|
|
|
|
sappāyaṃ |
saṃ-pra-i |
名形 |
a |
中→女 |
単 |
対 |
適当な、随応の、有益 |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
paṭipadaṃ |
prati-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
道、行道 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhivadati. |
abhi-vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
よく話す、挨拶する、迎える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
確かにこの尊者は涅槃のために適切な行道を主張している。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha ca panāyaṃ bhavaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā pubbantānudiṭṭhiṃ
vā upādiyamāno upādiyati, aparantānudiṭṭhiṃ vā upādiyamāno upādiyati,
kāmasaṃyojanaṃ vā upādiyamāno upādiyati, pavivekaṃ vā pītiṃ upādiyamāno
upādiyati, nirāmisaṃ vā sukhaṃ upādiyamāno upādiyati, adukkhamasukhaṃ vā
vedanaṃ upādiyamāno upādiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhavaṃ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
主 |
尊師、尊者 |
|
|
|
|
samaṇo |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
沙門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
brāhmaṇo |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pubba |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
前の、先の、昔の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
極限、辺、目的 →前際、過去世 |
|
|
|
|
anudiṭṭhiṃ |
anu-dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
随見、邪見 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upādiyati, |
upa-ā-dā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
取る、執受する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
apara |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
後の、次の、他の |
|
|
|
|
anta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
極限、辺、目的 →後際、後辺、未来世 |
|
|
|
|
anudiṭṭhiṃ |
anu-dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
随見、邪見 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
upādiyati, |
同上 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲 |
|
|
|
|
saṃyojanaṃ |
saṃ-yuj |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
繋縛、結縛 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
upādiyati, |
同上 |
|
|
|
|
pavivekaṃ |
pra-vi-vic |
名(形) |
a |
男→女 |
単 |
対 |
遠離、独居 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pītiṃ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
upādiyati, |
同上 |
|
|
|
|
nirāmisaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
無食味の、無雑染の、無財の、非物質的な |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
upādiyati, |
同上 |
|
|
|
|
adukkhamasukhaṃ |
|
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
不苦不楽の |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
upādiyamāno |
upa-ā-dā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
取る、執受する |
|
|
|
|
upādiyati. |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかしこの尊き沙門あるいは婆羅門は、過去に関する随見に執取し、未来に関する随見に執取し、諸欲の繋縛に執取し、遠離の喜悦に執取し、無雑染の楽に執取し、不苦不楽の感受に執取している。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・samatikkamāとあるのだから、超越したのではなかったか。これはあるいはupādiyamāno upādiyatiという現在分詞+動詞という表現になにか特殊なニュアンスがあるのか(たとえば「してはならないにもかかわらずしてしまった」というような)。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañca kho ayamāyasmā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
āyasmā – |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそこの尊者が、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘santohamasmi, nibbutohamasmi, anupādānohamasmī’ti
samanupassati tadapi imassa bhoto samaṇassa brāhmaṇassa
upādānamakkhāyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘santohamasmi,
nibbutohamasmi, anupādānohamasmī’ti samanupassati (33-2.) |
|
|
|
|
tad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
imassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
bhoto |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
属 |
尊師、尊者 |
|
|
|
|
samaṇassa |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇassa |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
婆羅門 |
|
|
|
|
upādānam |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
取、取着、執着 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
akkhāyati. |
ā-khyā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
言われる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―私は寂静なる者となった。私は寂滅した者となった。私は無取著なる者となった―と考えている、そのこと。それはこの尊き沙門婆羅門にとって執着である〔と〕言われる。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・釈尊自身も覚者を自認しているが、それとはどう異なるのか。以前にも書いたが、ニカーヤ中には涅槃を求めたり自覚したりすることをシンプルに賞揚する記述と、メタな視点からそれもまた執着だとしていましめる記述とが混在しているように思われる。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho
attheta’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Tayidaṃ saṅkhataṃ
oḷārikaṃ atthi kho pana saṅkhārānaṃ nirodho attheta’nti – (28-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そうしたそれは為作された粗大なものであり、しかして、為作されたものの滅が、かの〔涅槃〕なのである』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti viditvā tassa nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti viditvā tassa
nissaraṇadassāvī tathāgato tadupātivatto. (28-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
如来は、このように知って、それの出離を見、それを超えたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Idaṃ kho pana, bhikkhave, tathāgatena anuttaraṃ
santivarapadaṃ abhisambuddhaṃ yadidaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
tathāgatena |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
如来 |
|
|
|
|
anuttaraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
無上の |
|
|
|
|
santi |
śam |
名 |
i |
女 |
依(属) |
寂静、寂止 |
|
|
|
|
vara |
|
名形 |
a |
男中 |
持 |
すぐれた、高貴な |
|
|
|
|
padaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
足、句 |
|
|
|
|
abhisambuddhaṃ |
abhi-saṃ-budh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
現等覚された |
|
|
|
|
yadidaṃ – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
すなわち |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに比丘たちよ、如来はこの無上の、寂静に関するすぐれた句を現等覚しています。すなわち、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca
ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā [anupādāvimokkho. tayidaṃ
bhikkhave tathāgatena anuttaraṃ santivarapadaṃ abhisambuddhaṃ, yadidaṃ
channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca
nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimokkhoti (sī. syā. kaṃ. pī.)]
anupādāvimokkho’’ti [anupādāvimokkho. tayidaṃ bhikkhave tathāgatena anuttaraṃ
santivarapadaṃ abhisambuddhaṃ, yadidaṃ channaṃ phassāyatanaṃ samudayañca
atthaṅgamañca assādañca adīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā
anupādāvimokkhoti (sī. syā. kaṃ. pī.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
channaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
六 |
|
|
|
|
phassa |
spṛś |
名 |
a |
男 |
依(属) |
触、接触 |
|
|
|
|
āyatanānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
処 |
|
|
|
|
samudayañ |
saṃ-ud-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
集、生起、原因 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
atthaṅgamañ |
gam |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
没、滅没 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
assādañ |
ā-svad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
味、楽味、愛味、快味 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ādīnavañ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
過患、患難、過失、危難 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
nissaraṇañ |
ni-sṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
出離、出要、遠離 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
bhū |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
如実に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viditvā |
vid |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
知る |
|
|
|
|
anupādā |
an-upa-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
取着ない |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vimokkho’’ |
vi-muc |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『六触処の生起と滅没、楽味と過患、そして出離を如実に知って、取著なく解脱がある』と」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamavoca bhagavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attamanā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
適意の、悦意の |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘たち |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
bhāsitaṃ |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
いった、言説、所説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinandun |
abhi-nand |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
歓喜する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
33-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcattayasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
五 |
|
|
|
|
taya |
|
数 |
特 |
‐ |
依(属) |
三 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
dutiyaṃ. |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二の、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「後分五十篇」「デーヴァダハ品」〕第二〔経〕「五三経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |