|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321. ‘‘Idha pana, brāhmaṇa, ekacco puggalo saddhā agārasmā
anagāriyaṃ pabbajito hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Idha pana, brāhmaṇa,
ekacco puggalo saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti – (319-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、またここに一部の人が、信により家から出家する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘otiṇṇomhi jātiyā
jarāya maraṇena…pe… (318-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は生、老、死…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
antakiriyā paññāyethā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
antakiriyā
paññāyethā’ti. (318-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……終滅が〔私によって〕知られるべきであろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ pabbajito samāno lābhasakkārasilokaṃ
abhinibbatteti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ pabbajito
samāno lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti. (318-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はそのように出家者となり、利得と恭敬と名声をおこさせます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena lābhasakkārasilokena na attamano hoti na
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
lābhasakkārasilokena na attamano hoti na paripuṇṇasaṅkappo. (319-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその利得と恭敬と名声によって、悦意せず、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena lābhasakkārasilokena na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
lābhasakkārasilokena na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (319-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその利得と恭敬と名声によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lābhasakkārasilokena ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā
ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Lābhasakkārasilokena
ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca hoti asāthaliko. (319-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ利得と恭敬と名声よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sīlasampadaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So sīlasampadaṃ
ārādheti. (319-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、戒の成就に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya attamano hoti, no ca kho
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya
attamano hoti, no ca kho paripuṇṇasaṅkappo. (320-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその戒の具足によって、悦意し、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya
na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (320-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその戒の具足によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sīlasampadāya ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sīlasampadāyaca ye
aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca hoti asāthaliko. (320-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ戒の具足よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So samādhisampadaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So samādhisampadaṃ
ārādheti. (320-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、定の成就に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya samādhisampadāya attamano hoti, no ca kho
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya
samādhisampadāya attamano hoti, no ca kho paripuṇṇasaṅkappo. (320-12.) |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその定の具足によって、悦意し、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya samādhisampadāya na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya
samādhisampadāya na attānukkaṃseti,
na paraṃ vambheti.
(320-13.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその定の具足によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samādhisampadāya ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samādhisampadāya ca ye
aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko
ca hoti asāthaliko.
(320-15.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ定の具足よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So ñāṇadassanaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So ñāṇadassanaṃ
ārādheti. (319-7.) |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
持 |
智慧 |
|
|
|
|
dassanaṃ |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、智見に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena attamano hoti, paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
ñāṇadassanena attamano hoti, paripuṇṇasaṅkappo.
(319-8.) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
相 |
智慧 |
|
|
|
|
dassanena |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその智見によって、悦意し、満足した思いのものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena attānukkaṃseti, paraṃ vambheti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
ñāṇadassanena attānukkaṃseti, paraṃ vambheti –
(319-9.) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
持 |
智慧 |
|
|
|
|
dassanena |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその智見によって、自分を誉め、他人を貶します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ahamasmi jānaṃ passaṃ viharāmi, ime panaññe bhikkhū ajānaṃ
apassaṃ viharantī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘aham |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
asmi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
jānaṃ |
jñā |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
知者 |
|
|
|
|
passaṃ |
paś |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
見者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharāmi, |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
aññe |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
他の |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
ajānaṃ |
a-jñā |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
知者 |
|
|
|
|
apassaṃ |
a-paś |
現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
見者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharantī’ |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『わたしは知者であり、見者として住す。しかるにこれらの他の比丘たちは、知者ならず、見者ならずして住す』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ñāṇadassanena ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya na chandaṃ janeti, na vāyamati, olīnavuttiko
ca hoti sāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
持 |
智慧 |
|
|
|
|
dassanena |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
見 |
|
|
|
|
ca ye aññe dhammā
uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya na chandaṃ janeti,
na vāyamati, olīnavuttiko ca hoti sāthaliko. (319-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ智見よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生まず、励まず、執着の行為ある、怠慢の者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seyyathāpi so, brāhmaṇa, puriso sāratthiko sāragavesī
sārapariyesanaṃ caramāno mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato atikkammeva
sāraṃ, phegguṃ chetvā ādāya pakkanto ‘sāra’nti maññamāno. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Seyyathāpi so,
brāhmaṇa, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno mahato
rukkhassa tiṭṭhato sāravato atikkammeva sāraṃ, phegguṃ chetvā ādāya pakkanto
‘sāra’nti maññamāno. (318-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかも婆羅門よ、心髄を希求し、心髄を求めるその男が、心髄を遍求して行きながら、心髄を有して立つ大樹の心髄を行き過ぎ、辺材を切り取って『心髄を〔得た〕』と考えて出発するごとくです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañcassa sārena sārakaraṇīyaṃ tañcassa atthaṃ
nānubhavissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañcassa sārena
sārakaraṇīyaṃ tañcassa atthaṃ nānubhavissati. (318-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ心髄による、彼のその心髄の成果。彼は、彼のその利益を領受できないでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
321-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathūpamāhaṃ, brāhmaṇa, imaṃ puggalaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathūpamāhaṃ,
brāhmaṇa, imaṃ puggalaṃ vadāmi. (318-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、かくのごとき譬喩を、私はその人に対して述べます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322. ‘‘Idha pana, brāhmaṇa, ekacco puggalo saddhā agārasmā
anagāriyaṃ pabbajito hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Idha pana, brāhmaṇa,
ekacco puggalo saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti – (319-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、またここに一部の人が、信により家から出家する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi
domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo dukkhapareto, appeva nāma imassa kevalassa
dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘otiṇṇomhi jātiyā
jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, dukkhotiṇṇo
dukkhapareto, appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā
paññāyethā’ti. (318-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は生、老、死、愁悲苦憂悩に悩まされている。私は苦に悩まされ、打ち負かされている。おそらく、これら全ての苦蘊の終滅が〔私によって〕知られるべきであろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ pabbajito samāno lābhasakkārasilokaṃ
abhinibbatteti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ pabbajito
samāno lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti. (318-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はそのように出家者となり、利得と恭敬と名声をおこさせます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena lābhasakkārasilokena na attamano hoti, na
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
lābhasakkārasilokena na attamano hoti, na paripuṇṇasaṅkappo. (319-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその利得と恭敬と名声によって、悦意せず、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena lābhasakkārasilokena na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena
lābhasakkārasilokena na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (319-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその利得と恭敬と名声によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lābhasakkārasilokena ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā
ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Lābhasakkārasilokena
ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca hoti asāthaliko. (319-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ利得と恭敬と名声よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So sīlasampadaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So sīlasampadaṃ
ārādheti. (319-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、戒の成就に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya attamano hoti, no ca kho
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya
attamano hoti, no ca kho paripuṇṇasaṅkappo. (320-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその戒の具足によって、悦意し、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya sīlasampadāya
na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (320-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその戒の具足によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sīlasampadāya ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sīlasampadāya ca ye
aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca hoti asāthaliko. (320-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ戒の具足よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So samādhisampadaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So samādhisampadaṃ
ārādheti. (320-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、定の成就に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya samādhisampadāya attamano hoti, no ca kho
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya
samādhisampadāya attamano hoti, no ca kho paripuṇṇasaṅkappo. (321-13.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその定の具足によって、悦意し、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tāya samādhisampadāya na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tāya
samādhisampadāya na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (321-14.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその定の具足によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samādhisampadāya ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samādhisampadāya ca ye
aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca hoti asāthaliko. (321-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ定の具足よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So ñāṇadassanaṃ ārādheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So ñāṇadassanaṃ
ārādheti. (321-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれは、智見に至ります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena attamano hoti, no ca kho
paripuṇṇasaṅkappo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena
attamano hoti, no ca kho paripuṇṇasaṅkappo.
(321-17.) |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かれはその智見によって、悦意し、満足した思いのものとなりません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena na attānukkaṃseti, na paraṃ
vambheti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So tena ñāṇadassanena na attānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. (321-18.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその智見によって、自分を誉めず、他人を貶しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
322-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ñāṇadassanena ca ye aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca
tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko ca
hoti asāthaliko. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ñāṇadassanena ca ye
aññe dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca tesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya
chandaṃ janeti, vāyamati, anolīnavuttiko
ca hoti asāthaliko.
(321-20.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ智見よりすぐれ、より勝妙なる諸法、それら諸法の作証のため、意欲を生み、励み、執着の行為なき、怠慢ならぬ者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323. ‘‘Katame ca, brāhmaṇa, dhammā ñāṇadassanena uttaritarā ca
paṇītatarā ca? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
dhammā ñāṇadassanena
uttaritarā ca paṇītatarā ca? (321-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では婆羅門よ、いかなるものが、智見よりすぐれ、より勝妙なる諸法なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, brāhmaṇa, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi
dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ
upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
vivicca |
vi-vic |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
離れて、遠離して |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kāmehi |
|
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
欲、愛欲、欲念、欲情、欲楽 |
|
|
|
|
vivicca |
vi-vic |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
離れて、遠離して |
|
|
|
|
akusalehi |
|
形 |
a |
男 |
複 |
奪 |
不善の |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
法 |
|
|
|
|
savitakkaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
有尋 |
|
|
|
|
savicāraṃ |
sa-vi-car |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
有伺 |
|
|
|
|
vivekajaṃ |
vi-vic,
jan |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
遠離、独処より生じた |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
有(相) |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
paṭhamaṃ |
|
数 |
a |
中 |
単 |
対 |
初の、第一の |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、ここに比丘が、じつに欲から遠離し、不善の諸法から遠離して、尋をともない、伺をともない、遠離より生じた喜と楽ある初禅に達して住します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・すでに「定」は出ているが、ここでまた九次第定が出てくる。samādhiとjhānaは別ということか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayam |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
dhammo |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
持 |
智慧 |
|
|
|
|
dassanena |
dṛś |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
見 |
|
|
|
|
uttaritaro |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
よりすぐれた |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
paṇītataro |
pra-nī |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
より勝妙の |
|
|
|
|
ca. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これが、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā
ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ
pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
vitakka |
|
名 |
a |
男 |
相 |
尋 |
|
|
|
|
vicārānaṃ |
vi-car |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
伺 |
|
|
|
|
vūpasamā |
vi-upa-śam |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
寂静、寂滅、寂止 |
|
|
|
|
ajjhattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
自らの、内の、個人的 |
|
|
|
|
sampasādanaṃ |
saṃ-pra-sad |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
浄、浄潔 |
|
|
|
|
cetaso |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
ekodi |
|
形 |
i |
‐ |
有(属) |
専一の、一点の |
|
|
|
|
bhāvaṃ |
bhū |
名 |
a |
男→中 |
単 |
対 |
本性、性、状態、態 →一境性 |
|
|
|
|
avitakkaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
尋なき |
|
|
|
|
avicāraṃ |
a-vi-car |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
伺なき |
|
|
|
|
samādhijaṃ |
saṃ-ā-dhā,
jan |
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
三昧より生じた |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
有(相) |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
dutiyaṃ |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
対 |
第二の |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、尋と伺の寂止のゆえに、内なる浄あり、心の一境性あり、尋なく伺なく、三昧より生じた喜と楽ある第二禅に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca
viharati, sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā
ācikkhanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
pītiyā |
|
名 |
i |
女 |
単 |
属 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
virāgā |
vi-raj |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
離貧、離、遠離、離欲、離貧者 |
|
|
|
|
upekkhako |
upa-īkṣ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨なる、無関心な |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati, |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sato |
smṛ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
憶念した、念の、念のある、具念、正念の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
sampajāno |
saṃ-pra-jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
正知の、意識的の、正知者、故意の |
|
|
|
|
sukhañ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kāyena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
身、身体 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedeti, |
prati-saṃ-vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
感知する、経験する、受ける |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
それ、彼、彼女 |
|
|
|
|
ariyā |
|
名形 |
a |
男 |
複 |
主 |
聖なる |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ācikkhanti – |
ā-khyā 強 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
告げる、のべる、説く、宣説する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、喜の遠離ゆえに捨あって住し、正念正知にして、身体によって楽を受け、それについて聖者たちが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja
viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘upekkhako |
upa-īkṣ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
捨なる、無関心な |
|
|
|
|
satimā |
smṛ |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
念ある、憶念ある |
|
|
|
|
sukha |
|
名形 |
a |
中 |
依(処) |
楽 |
|
|
|
|
vihārī’ |
vi-hṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
住者、住ある |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
tatiyaṃ |
|
数 |
a |
中 |
単 |
対 |
第三 |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『〔そこに到達した者は〕捨にして念あり楽に住す』と述べるような第三禅に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampikho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa
ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ
upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sukhassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
楽、楽の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pahānā |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
捨、断、捨断、捨離 |
|
|
|
|
dukkhassa |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
属 |
苦、苦の |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
pahānā |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
捨、断、捨断、捨離 |
|
|
|
|
pubbe |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
処 |
先の、前の、昔の |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
somanassa |
su-man |
名 |
a |
中 |
相 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
domanassānaṃ |
dur-man |
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
憂、憂悩 |
|
|
|
|
atthaṅgamā |
gam |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
没、滅没 |
|
|
|
|
adukkha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
不苦の |
|
|
|
|
asukhaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
不楽の |
|
|
|
|
upekkhā |
upa-īkṣ |
名 |
ā |
女 |
依(具) |
捨 |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
有(属) |
念、憶念、記憶、正念 |
|
|
|
|
pārisuddhiṃ |
pari-śudh 受 |
名 |
i |
女→中 |
単 |
対 |
遍浄、清浄 |
|
|
|
|
catutthaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
第四 |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、楽の捨断ゆえ、また苦の捨断ゆえ、じつにすでに喜と憂が没しているゆえ、不苦不楽であり、捨によって念が清浄である第四禅に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ
samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto
ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく、まったく(単数奪格) |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質 |
|
|
|
|
saññānaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
samatikkamā |
saṃ-ati-kram |
形 |
a |
中 |
単 |
奪 |
超える、越度する |
|
|
|
|
paṭigha |
prati-han |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
瞋恚、いかり、障碍、対碍、有対 |
|
|
|
|
saññānaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
想、想念、概念、表象 →有対想 |
|
|
|
|
atthaṅgamā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
滅没 |
|
|
|
|
nānatta |
|
名 |
a |
中 |
持 |
種々、雑多 |
|
|
|
|
saññānaṃ |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
amanasikārā |
a-man,
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
不作意 |
|
|
|
|
‘ananto |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無辺の、無限の、無量の |
|
|
|
|
ākāso’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
虚空、空 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
ākāsānañca |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
空無辺 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →空無辺処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、あまねく色想を超えることより、有対想の滅没より、種々の想の不作意より、『虚空は無辺なり』と、空無辺処に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ
samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja
viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく、まったく(単数奪格) |
|
|
|
|
ākāsānañca |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
空無辺 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →空無辺処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samatikkamma |
saṃ-ati-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
超える、越度する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘anantaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
無辺の、無限の、無量の |
|
|
|
|
viññāṇa’n |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
識、認識、意識 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
viññāṇañca |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
識無辺 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →識無辺処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、あまねく空無辺処を超えて『識は無辺なり』と、識無辺処に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ
samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく、まったく(単数奪格) |
|
|
|
|
viññāṇañca |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
識無辺 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →識無辺処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samatikkamma |
saṃ-ati-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
超える、越度する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kiñcī’ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
ākiñcañña |
|
名 |
a |
中 |
持 |
無所有 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →無所有処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、あまねく識無辺処を超えて『何も存在しない』と、無所有処に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ
samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく、まったく(単数奪格) |
|
|
|
|
ākiñcañña |
|
名 |
a |
中 |
持 |
無所有 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →無所有処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samatikkamma |
saṃ-ati-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
超える、越度する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
相 |
想 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
asañña |
a-saṃ-jñā |
形 |
a |
‐ |
持 |
非想 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →非想非非想処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati. |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、あまねく無所有処を超えて、非想非非想処に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sabbaso
nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja
viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabbaso |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あまねく、まったく(単数奪格) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
相 |
想 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
asañña |
a-saṃ-jñā |
形 |
a |
‐ |
持 |
非想 |
|
|
|
|
āyatanaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
処、入 →非想非非想処 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samatikkamma |
saṃ-ati-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
超える、越度する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
相 |
想 |
|
|
|
|
vedayita |
vid 使 |
過分 |
a |
‐ |
依(属) |
感受した、経験した |
|
|
|
|
nirodhaṃ |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
滅 →想受滅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati, |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paññāya |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
智慧、般若 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
disvā |
dṛś |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
āsavā |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
漏、煩悩 |
|
|
|
|
parikkhīṇā |
pari-kṣi |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
消尽した、滅尽した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
honti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた婆羅門よ、比丘が、あまねく非想非非想処を超えて、想受滅に達して住します。智慧によって見る彼には、諸漏が滅尽しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa, dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca
paṇītataro ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayampi kho, brāhmaṇa,
dhammo ñāṇadassanena uttaritaro ca paṇītataro ca. (323-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これもまた、智見よりすぐれ、より勝妙なる法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
323-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime kho, brāhmaṇa, dhammā ñāṇadassanena uttaritarā ca
paṇītatarā ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
brāhmaṇa, dhammā
ñāṇadassanena uttaritarā ca paṇītatarā ca. (323-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、これらが、智見よりすぐれ、より勝妙なる諸法なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324. ‘‘Seyyathāpi so, brāhmaṇa, puriso sāratthiko sāragavesī
sārapariyesanaṃ caramāno mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato sāraṃyeva chetvā
ādāya pakkanto ‘sāra’nti jānamāno. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi so,
brāhmaṇa, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno mahato
rukkhassa tiṭṭhato sāravato sāraṃyeva chetvā ādāya pakkanto ‘sāra’nti
(318-8.) |
|
|
|
|
jānamāno. |
jñā |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
知る |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかも婆羅門よ、心髄を希求し、心髄を求める男が、心髄を遍求して行き、心髄を有して立つ大樹の、まさに心髄を切り取って『心髄を〔得た〕』と知って出発するごとくです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yañcassa sārena sārakaraṇīyaṃ tañcassa atthaṃ
anubhavissati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yañcassa sārena
sārakaraṇīyaṃ tañcassa atthaṃ nānubhavissati. (318-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ心髄による、彼のその心髄の成果。彼は、彼のその利益を領受するでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathūpamāhaṃ, brāhmaṇa, imaṃ puggalaṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathūpamāhaṃ,
brāhmaṇa, imaṃ puggalaṃ vadāmi. (318-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、かくのごとき譬喩を、私はその人に対して述べます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Iti kho, brāhmaṇa, nayidaṃ brahmacariyaṃ
lābhasakkārasilokānisaṃsaṃ, na sīlasampadānisaṃsaṃ, na
samādhisampadānisaṃsaṃ, na ñāṇadassanānisaṃsaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
brahmacariyaṃ |
bṛh,
car |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
梵行 |
|
|
|
|
lābha |
labh |
名 |
a |
男 |
相 |
利得、利養 |
|
|
|
|
sakkāra |
sat-kṛ |
名 |
a |
男 |
相 |
恭敬、尊敬 |
|
|
|
|
siloka |
|
名 |
a |
男 |
有(持) |
名声、偈頌 |
|
|
|
|
ānisaṃsaṃ, |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
功徳、利益、勝利 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sīla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
戒 |
|
|
|
|
sampadā |
saṃ-pad |
名 |
ā |
女 |
有(持) |
具足、成就 |
|
|
|
|
ānisaṃsaṃ, |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
功徳、利益、勝利 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
依(属) |
定、三昧、精神統一 |
|
|
|
|
sampadā |
saṃ-pad |
名 |
ā |
女 |
有(持) |
具足、成就 |
|
|
|
|
ānisaṃsaṃ, |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
功徳、利益、勝利 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
持 |
智慧 |
|
|
|
|
dassana |
dṛś |
名 |
a |
中 |
有(持) |
見 |
|
|
|
|
ānisaṃsaṃ. |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
功徳、利益、勝利 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、このように、この梵行は、利得と恭敬と名声を功徳とするものでなく、戒の具足を功徳とするものでなく、定の具足を功徳とするものでなく、智見を功徳とするものでないのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yā ca kho ayaṃ, brāhmaṇa, akuppā cetovimutti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yā |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
akuppā |
|
形 |
a |
女 |
単 |
主 |
不動の、堅固な |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimutti – |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、およそ、かの不動の心解脱。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
etadatthamidaṃ, brāhmaṇa, brahmacariyaṃ, etaṃ sāraṃ etaṃ
pariyosāna’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
attham |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、目的 |
|
|
|
|
idaṃ, |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
brāhmaṇa, |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
婆羅門 |
|
|
|
|
brahmacariyaṃ, |
bṛh,
car |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
梵行 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
sāraṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
堅材、心材、堅実、真髄 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
pariyosāna’’n |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
終結、完了 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
婆羅門よ、この梵行は、これを目的とし、これを心髄とし、これを終結とするのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ vutte, piṅgalakoccho brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vutte, |
vac 受 |
過分 |
a |
男中 |
単 |
処 |
いわれた |
|
|
|
|
piṅgalakoccho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、ピンガラコッチャ |
|
|
|
|
brāhmaṇo |
bṛh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
bhagavantaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
対 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようにいわれて、ピンガラコッチャ婆羅門は、世尊へこういった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘abhikkantaṃ, |
abhi-kram |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
希有なり、素晴らしい |
|
|
|
|
bho |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお |
|
|
|
|
gotama, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、ゴータマ |
|
|
|
|
abhikkantaṃ, |
abhi-kram |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
希有なり、素晴らしい |
|
|
|
|
bho |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお |
|
|
|
|
gotama…pe… |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、ゴータマ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「素晴らしい、尊者ゴータマよ。素晴らしい、尊者ゴータマよ…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
324-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ
gata’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upāsakaṃ |
upa-ās |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
優婆塞 |
|
|
|
|
maṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
対 |
私 |
|
|
|
|
bhavaṃ |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
主 |
尊師、尊者 |
|
|
|
|
gotamo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、ゴータマ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
dhāretu |
|
動 |
命 |
能 |
単 |
三 |
持たせる、保持する、憶持する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ajja |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
今日、今 |
|
|
|
|
agge |
|
形 |
a |
中 |
単 |
処 |
第一、最高、最上、首位、頂点 →今日以降 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生類、生命 |
|
|
|
|
upetaṃ |
upa-i |
過分 |
a |
中 |
単 |
副対 |
そなえた、具備した →命ある限り |
|
|
|
|
saraṇaṃ |
sṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
帰依処 |
|
|
|
|
gata’’n |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
行った →帰依した |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……尊者ゴータマは私を、今日以降、命ある限り、帰依をなした優婆塞であるとご記憶下さい」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cūḷasāropamasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cūḷa |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
小さい |
|
|
|
|
sāra |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
堅材、心材、堅実、真髄 |
|
|
|
|
upama |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
譬喩 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
dasamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第十の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「根本五十篇」「譬喩品」〕第十〔経〕「小心髄喩経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Opammavaggo niṭṭhito tatiyo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Opamma |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
譬喩 |
|
|
|
|
vaggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
章、品 |
|
|
|
|
niṭṭhito |
nih-sthā |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
tatiyo. |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第三の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「根本五十篇」〕第三〔品〕」「譬喩品」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassuddānaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
uddānaṃ – |
ud-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
摂頌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その摂頌は、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Moḷiyaphaggunariṭṭhañca nāmo, andhavane kathipuṇṇaṃ nivāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Moḷiyaphagguna |
|
名 |
a |
男 |
相 |
人名、モーリヤパッグナ |
|
|
|
|
ariṭṭhañ |
|
名 |
a |
男(中) |
単 |
主 |
人名、アリッタ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
nāmo, |
|
名 |
an |
中(男) |
単 |
主 |
名 |
|
|
|
|
andha |
|
名 |
a |
‐ |
持 |
地名、アンダ |
|
|
|
|
vane |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
林 |
|
|
|
|
kathi |
|
名形 |
in |
男 |
持 |
説く、説者 |
|
|
|
|
puṇṇaṃ |
|
名 |
a |
男(中) |
単 |
主 |
人名、プンナ |
|
|
|
|
nivāpo; |
ni-vap |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
撒餌、餌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪モーリヤパッグナ〔の出る「鋸喩経」〕、またアリッタという名〔でもある「蛇喩経」〕、アンダ林における〔「蟻塚経」〕、説者プンナ〔の出る「伝車経」〕、「撒餌〔経〕」、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rāsikaṇerumahāgajanāmo, sārūpamo [sāravaro (syā.), sāravano
(ka.)] puna piṅgalakoccho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Rāsi |
|
名 |
i |
男 |
相 |
集積、聚、財 |
|
|
|
|
kaṇeru |
|
名 |
u |
男 |
相 |
幼象 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
gaja |
|
名 |
a |
男 |
持 |
象 |
|
|
|
|
nāmo, |
|
名 |
an |
中(男) |
単 |
主 |
名 |
|
|
|
|
sāra |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
堅材、心材、堅実、真髄 |
|
|
|
|
upamo |
|
名 |
ā |
女(男) |
単 |
主 |
譬喩 |
|
|
|
|
puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
piṅgalakoccho. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、ピンガラコッチャ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪「〔罠〕聚〔経〕」、「小象〔跡喩経〕」、「大象〔跡喩〕という名の〔経〕」、「〔大〕心髄喩〔経〕」、さらにピンガラコッチャ〔の出る「小心髄喩経」〕である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ |