|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183. ‘‘Tatrāvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ anuminitabbaṃ
[anumānitabbaṃ (sī.)] – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhunā |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
具 |
比丘 |
|
|
|
|
attanā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
具 |
自己、我 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
attānaṃ |
|
名 |
an |
男 |
単 |
対 |
自己、我 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そのように |
|
|
|
|
anuminitabbaṃ– |
anu-mā |
未分 |
an |
中 |
単 |
主 |
推論・考察されるべき |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこで友等よ、比丘は、自ら自己についてこのように推論すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yo khvāyaṃ puggalo pāpiccho, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato,
ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
悪 |
|
|
|
|
iccho, |
iṣ |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
欲 |
|
|
|
|
pāpikānaṃ |
|
形 |
a |
女 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
icchānaṃ |
iṣ |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
欲 |
|
|
|
|
vasaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
力、自在 |
|
|
|
|
gato, |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行った →支配された、抑制された |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
puggalo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、個人 |
|
|
|
|
appiyo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不愛の |
|
|
|
|
amanāpo; |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不可意の、不適意の |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が悪欲の者であり、悪しき欲に支配されているならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ pāpiccho pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assaṃ |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāpiccho pāpikānaṃ
icchānaṃ vasaṃ gato, (183-2.) |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
assaṃ |
同上 |
|
|
|
|
paresaṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
他の |
|
|
|
|
appiyo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不愛の |
|
|
|
|
amanāpo’ |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不可意の、不適意の |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が悪欲の者であり、悪しき欲に支配されているならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na pāpiccho bhavissāmi, na
pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
bhū |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そのように |
|
|
|
|
jānantena |
jñā |
現分 |
ant |
男 |
単 |
具 |
知る |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhunā |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
具 |
比丘 |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
悪 |
|
|
|
|
iccho |
iṣ |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
欲 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhavissāmi, |
bhū |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
pāpikānaṃ |
|
形 |
a |
女 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
icchānaṃ |
iṣ |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
欲 |
|
|
|
|
vasaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
力、自在 |
|
|
|
|
gato’ |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行った →支配された、抑制された |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
uppādetabbaṃ. |
ud-pad 使 |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
生じさせられるべき、おこされるべき、得られるべき |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は悪欲なき者、悪しき欲に支配されない者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo attukkaṃsako paravambhī, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo attukkaṃsako paravambhī, ayaṃ me
puggalo appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
atta |
|
名 |
an |
男 |
依(対) |
自己、我 |
|
|
|
|
ukkaṃsako |
ud-kṛṣ |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
賞賛する |
|
|
|
|
para |
|
形 |
代的 |
‐ |
依(対) |
他の |
|
|
|
|
vambhī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
軽蔑する、謗る |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が自己を賞賛し他者を謗る者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ attukkaṃsako paravambhī, ahaṃpāssaṃ
paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
attukkaṃsako paravambhī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が自己を賞賛し他者を謗る者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘anattukkaṃsako bhavissāmi
aparavambhī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘anattukkaṃsako
bhavissāmi aparavambhī’ti
cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 5.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、自己を賞賛せず、他者を謗らない者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhābhibhūto, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhābhibhūto, ayaṃ me
puggalo appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
kodhano |
krudh |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
忿怒ある |
|
|
|
|
kodha |
krudh |
名 |
a |
男 |
依(具) |
忿、忿怒 |
|
|
|
|
abhibhūto, |
abhi-bhū |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
征服された、打ち勝たれた |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が忿怒あり、忿怒に打ち勝たれた者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhābhibhūto, ahaṃpāssaṃ paresaṃ
appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ahañceva kho panassaṃ
kodhano kodhābhibhūto, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 8.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が忿怒あり、忿怒に打ち勝たれた者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na
kodhābhibhūto’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhābhibhūto’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
(183-4, 8.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、忿怒なき、忿怒に打ち勝たれない者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhahetu upanāhī, ayaṃ me
puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
kodhano kodhahetu upanāhī, ayaṃ
me puggalo appiyo amanāpo; (183-8.) |
|
|
|
|
kodha |
krudh |
名 |
a |
男 |
有(持) |
忿、忿怒 |
|
|
|
|
hetu |
hi |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
因、原因 |
|
|
|
|
upanāhī, |
upa-nah |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
怨恨ある |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が忿怒あり、忿怒を因とした怨恨ある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhahetu upanāhī, ahaṃpāssaṃ
paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
kodhano kodhahetu upanāhī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 11.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が忿怒あり、忿怒を因とした怨恨ある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na
kodhahetu upanāhī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhahetu upanāhī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
(183-4, 11.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、忿怒なき、忿怒を因とした怨恨なき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ayaṃ me
puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ayaṃ
me puggalo appiyo amanāpo; (183-11.) |
|
|
|
|
abhisaṅgī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
執念の |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が忿怒あり、忿怒を因とした執念ある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ahaṃpāssaṃ
paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
kodhano kodhahetu abhisaṅgī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3,
14.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が忿怒あり、忿怒を因とした執念ある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na
kodhahetu abhisaṅgī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhahetu abhisaṅgī’ti cittaṃ
uppādetabbaṃ. (183-4, 14.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、忿怒なき、忿怒を因とした執念なき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā,
ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-8.) |
|
|
|
|
kodha |
krudh |
名 |
a |
男 |
依(属) |
忿、忿怒 |
|
|
|
|
sāmantaṃ |
|
形 |
a |
女 |
単 |
対 |
周辺の、近隣の |
|
|
|
|
vācaṃ |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
言葉 |
|
|
|
|
nicchāretā, |
nis-car 使 |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
出すもの |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が忿怒あり、忿怒にまつわる語を発する者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti.
(183-3, 17.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が忿怒あり、忿怒にまつわる語を発する者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na
kodhasāmantā vācaṃ nicchāressāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘na kodhano bhavissāmi na kodhasāmantā vācaṃ nicchāressāmī’ti
cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-4, 17.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、忿怒なき、忿怒にまつわる語を発さない者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakaṃ paṭippharati,
ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakaṃ paṭippharati, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
codito |
cud 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
難詰、呵責、叱責された |
|
|
|
|
codakena |
cud 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
難詰者、呵責者、叱責者 |
|
|
|
|
codakaṃ |
cud 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
難詰者、呵責者、叱責者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭippharati, |
prati-sphur |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
対して出す、流す、敵対する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が叱責者に叱責されて、叱責者へ敵対するならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho pana codito codakena codakaṃ paṭipphareyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho pana
codito codakena codakaṃ paṭipphareyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 20.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭipphareyyaṃ, |
prati-sphur |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
対して出す、流す、敵対する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が叱責者に叱責されて、叱責者へ敵対するならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ
nappaṭippharissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ nappaṭippharissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 20.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭippharissāmī |
prati-sphur |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
対して出す、流す、敵対する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、叱責者に叱責されても叱責者へ敵対すまい』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakaṃ apasādeti, ayaṃ
me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
codito codakena codakaṃ apasādeti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-20.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
apasādeti, |
apa-sad 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が叱責者に叱責されて、叱責者を非難するならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho pana codito codakena codakaṃ apasādeyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho pana
codito codakena codakaṃ apasādeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 23.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
apasādeyyaṃ, |
apa-sad 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が叱責者に叱責されて、叱責者を非難するならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ na
apasādessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘codito codakena codakaṃ na apasādessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 23.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
apasādessāmī |
apa-sad 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、叱責者に叱責されても叱責者を非難すまい』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena codakassa paccāropeti,
ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
codito codakena codakassa paccāropeti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-20.) |
|
|
|
|
codakassa |
cud 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
難詰者、呵責者、叱責者 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccāropeti, |
prati-ā-ruh 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
言い返す、反駁する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が叱責者に叱責されて、叱責者へ反駁するならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho pana codito codakena codakassa paccāropeyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho pana
codito codakena codakassa paccāropeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 26.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccāropeyyaṃ, |
prati-ā-ruh 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が叱責者に叱責されて、叱責者へ反駁するならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena codakassa na
paccāropessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘codito codakena codakassa na paccāropessāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 26.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccāropessāmī |
prati-ā-ruh 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、叱責者に叱責されても叱責者へ反駁すまい』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena aññenaññaṃ paṭicarati,
bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, ayaṃ me
puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
codito codakena aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ
apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-20.) |
|
|
|
|
aññena |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
別の、異なる |
|
|
|
|
aññaṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
別の、異なる |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicarati, |
prati-car |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
徘徊する、答えをそらす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bahiddhā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
外に、外部に |
|
|
|
|
kathaṃ |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
話 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
apanāmeti, |
apa-nam 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
駆除する、下向する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kopañ |
kup |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
憤怒、怒気 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
dosañ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
瞋恚 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
appaccayañ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
不機嫌、不興 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pātukaroti, |
pātu-kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
明らかにする |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が叱責者に叱責されて、別のことをもって別に答えをそらし、話をほかに向け、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにするならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho pana codito codakena aññenaññaṃ paṭicareyyaṃ,
bahiddhā kathaṃ apanāmeyyaṃ, kopañca dosañca appaccayañca pātukareyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho pana
codito codakena aññenaññaṃ paṭicareyyaṃ, bahiddhā kathaṃ apanāmeyyaṃ, kopañca dosañca appaccayañca pātukareyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3,
29.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicareyyaṃ, |
prati-car |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
徘徊する、答えをそらす |
|
|
|
|
apanāmeyyaṃ, |
apa-nam 使 |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
駆除する、下向する |
|
|
|
|
pātukareyyaṃ, |
pātu-kṛ |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
明らかにする |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が叱責者に叱責されて、別のことをもって別に答えをそらし、話をほかに向け、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにするならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena na aññenaññaṃ
paṭicarissāmi, na bahiddhā kathaṃ apanāmessāmi, na kopañca dosañca
appaccayañca pātukarissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘codito codakena na aññenaññaṃ paṭicarissāmi, na bahiddhā kathaṃ apanāmessāmi, na kopañca dosañca appaccayañca pātukarissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 29.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicarissāmi, |
prati-car |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
徘徊する、答えをそらす |
|
|
|
|
apanāmessāmi, |
apa-nam 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
駆除する、下向する |
|
|
|
|
pātukarissāmī’ |
pātu-kṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
明らかにする |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、叱責者に叱責されても、別のことをもって別に答えをそらさず、話をほかに向けず、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにすまい』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo codito codakena apadāne na sampāyati,
ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo
codito codakena apadāne na sampāyati, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-20.) |
|
|
|
|
apadāne |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
除去、譬喩 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampāyati, |
saṃ-pra-ā-i? |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
解答できる |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が叱責者に叱責されて、自分の行為に関して説明できないならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho pana codito codakena apadāne na sampāyeyyaṃ,
ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho pana
codito codakena apadāne na sampāyeyyaṃ, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 32.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampāyeyyaṃ, |
saṃ-pra-ā-i? |
動 |
願 |
能 |
単 |
一 |
解答できる |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が叱責者に叱責されて、自分の行為に関して説明できないならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘codito codakena apadāne
sampāyissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘codito codakena apadāne sampāyissāmī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.(183-4, 26.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampāyissāmī’ |
saṃ-pra-ā-i? |
動 |
未 |
能 |
単 |
一 |
解答できる |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、叱責者に叱責されたら、自分の行為に関して説明しよう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo makkhī paḷāsī, ayaṃ me puggalo appiyo
amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo makkhī paḷāsī, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
makkhī |
mṛkṣ |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
覆悪の、偽善の |
|
|
|
|
paḷāsī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
悩害者、欺瞞者、悪意ある |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が覆悪ある、欺瞞ある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ makkhī paḷāsī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo
amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
makkhī paḷāsī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 35.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が覆悪ある、欺瞞ある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘amakkhī bhavissāmi apaḷāsī’ti
cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘amakkhī bhavissāmi apaḷāsī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-7, 35.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、覆悪なき、欺瞞なき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo issukī maccharī, ayaṃ me puggalo appiyo
amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo issukī maccharī, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
issukī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
嫉妬ある |
|
|
|
|
maccharī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
慳吝の、物惜しみある |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が嫉妬ある、慳吝ある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ issukī maccharī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ
appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
issukī maccharī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 38.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が嫉妬ある、慳吝ある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘anissukī bhavissāmi amaccharī’ti
cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘anissukī bhavissāmi amaccharī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-7, 38.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、嫉妬なき、慳吝なき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo saṭho māyāvī, ayaṃ me puggalo appiyo
amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo saṭho māyāvī, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
saṭho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
狡猾な、へつらう |
|
|
|
|
māyāvī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
偽詐の、誑者、幻術士 |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が諂いある、誑かしある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ saṭho māyāvī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo
amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
saṭho māyāvī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 41.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が諂いある、誑かしある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘asaṭho bhavissāmi amāyāvī’ti
cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘asaṭho bhavissāmi amāyāvī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-7, 41.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、諂いなき、誑かしなき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo thaddho atimānī, ayaṃ me puggalo appiyo
amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo thaddho atimānī, ayaṃ me puggalo
appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
thaddho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
堅い、傲慢の |
|
|
|
|
atimānī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
過慢ある |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が強情ある、過慢ある者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ thaddho atimānī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ
appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
thaddho atimānī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. (183-3, 44.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が強情ある、過慢ある者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘atthaddho bhavissāmi
anatimānī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘atthaddho bhavissāmi anatimānī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-7,
44.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、強情なき、過慢なき者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī
duppaṭinissaggī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Yo khvāyaṃ puggalo sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī, ayaṃ me puggalo appiyo amanāpo; (183-2.) |
|
|
|
|
sandiṭṭhi |
saṃ-dṛś |
名 |
i |
女 |
依(対) |
自見、同見 |
|
|
|
|
parāmāsī |
parā-mṛś |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
取著ある |
|
|
|
|
ādhāna |
|
名 |
a |
中 |
依(対) |
布置、任持 |
|
|
|
|
gāhī |
grah |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
取る →意固地の、堅固執者 |
|
|
|
|
duppaṭinissaggī, |
dur-prati-ni-sṛj |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
捨てがたい |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『およそ、その人が自見への執著ある、意固地で〔自説を〕捨てられない者ならば、その人は私にとって不愛の、不適意の者である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī
duppaṭinissaggī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo amanāpo’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahañceva kho panassaṃ
sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī, ahaṃpāssaṃ paresaṃ appiyo
amanāpo’ti. (183-3, 47.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、私が自見への執著ある、意固地で〔自説を〕捨てられない者ならば、私もまた他の者たちにとって不愛の、不適意の者となろう』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
183-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso, bhikkhunā ‘asandiṭṭhiparāmāsī bhavissāmi
anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ jānantenāvuso,
bhikkhunā ‘asandiṭṭhiparāmāsī bhavissāmi anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. (183-7, 47.) |
|
|
|
|
suppaṭinissaggī. |
su-prati-ni-sṛj |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
よく捨てる |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘はこのように知って、『私は、自見への執著なく、意固地でなく、〔自説を〕捨てうる者となろう』と心をおこすべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184. ‘‘Tatrāvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Tatrāvuso, bhikkhunā
attanāva attānaṃ evaṃ (183-1.) |
|
|
|
|
paccavekkhitabbaṃ
– |
prati-ava-īkṣ |
未分 |
an |
中 |
単 |
主 |
観察、省察されるべき |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこで友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi pāpiccho, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
amhi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāpiccho, pāpikānaṃ
icchānaṃ vasaṃ gato’ (183-2.) |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、悪欲の者であり、悪しき欲に支配されているであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
paccavekkhamāno |
prati-ava-īkṣ |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
観察、省察する |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jānāti – |
jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘pāpiccho khomhi, pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti, tenāvuso,
bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘pāpiccho khomhi,
pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti, (184-2.) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhunā |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
具 |
比丘 |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
pāpakānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
不善の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
pahānāya |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
|
vāyamitabbaṃ. |
vi-ā-yam |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
努力されるべき、励まれるべき |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、悪欲の者であり、悪しき欲に支配されている』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno
evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na khomhi pāpiccho, na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato’ti,
tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā
kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
khomhi pāpiccho, na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ
gato’ti, (184-2.) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhunā |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
具 |
比丘 |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
相 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
pāmojjena |
pra-mud |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
悦、喜悦、欣悦 |
|
|
|
|
vihātabbaṃ |
vi-hā (hṛ?) |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
捨てられるべき(「住されるべき」viharitabbaの異体?) |
|
|
|
|
aho |
|
名 |
as |
中 |
相 |
日 |
|
|
|
|
ratta |
|
名 |
a |
中 |
依(処) |
夜 |
|
|
|
|
anusikkhinā |
anu-śak 意 |
形 |
in |
男 |
単 |
具 |
随学する、学習する |
|
|
|
|
kusalesu |
|
形 |
a |
男 |
複 |
処 |
善き、巧みな |
|
|
|
|
dhammesu. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
法 |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、悪欲の者でなく、悪しき欲に支配されていない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他に |
|
|
|
|
āvuso, bhikkhunā
attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-1.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi attukkaṃsako paravambhī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi
attukkaṃsako paravambhī’ti? (183-5, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、自己を賞賛し他者を謗る者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘attukkaṃsako khomhi paravambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā
tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘attukkaṃsako khomhi
paravambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ
pahānāya vāyamitabbaṃ. (183-5, 184-4.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、自己を賞賛し他者を謗る者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘anattukkaṃsako khomhi aparavambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā
teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘anattukkaṃsako khomhi aparavambhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (183-5, 184-6.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、自己を賞賛せず他者を謗らない者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhābhibhūto’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano
kodhābhibhūto’ti? (183-8, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、忿怒あり、忿怒に打ち勝たれた者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kodhano khomhi kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kodhano khomhi
kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (183-8, 184-4.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒に打ち勝たれた者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano
kodhābhibhūto’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (183-8, 184-6.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒に打ち勝たれた者ではない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhahetu upanāhī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano
kodhahetu upanāhī’ti? (183-11, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、忿怒あり、忿怒を因とした怨恨ある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘kodhano
khomhi kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti (184-3.) |
|
|
|
|
‘kodhano khomhi
kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (183-11, 184-4.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。『私は、忿怒あり、忿怒を因とした怨恨ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘na khomhi
kodhano kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti (184-5.) |
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano
kodhahetu upanāhī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (183-11, 184-6.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。『私は、忿怒あり、忿怒を因とした怨恨ある者ではない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhahetu abhisaṅgī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano
kodhahetu abhisaṅgī’ti? (183-14, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、忿怒あり、忿怒を因とした執念ある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kodhano khomhi kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā
tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kodhano khomhi
kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (183-14, 184-4.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒を因とした執念ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā
teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na khomhi kodhano
kodhahetu abhisaṅgī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (183-14, 184-6.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒を因とした執念ある者ではない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi kodhano
kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti? (183-17, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、忿怒あり、忿怒にまつわる語を発する者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kodhano khomhi kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso,
bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kodhano khomhi
kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (183-17, 184-4.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒にまつわる語を発する者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na khomhi kodhano
kodhasāmantā vācaṃ nicchāretā’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (183-17, 184-6.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、忿怒あり、忿怒にまつわる語を発する者ではない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito
codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti?
(183-20, 184-2.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭippharāmī’ |
prati-sphur |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
対して出す、流す、敵対する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、叱責者に叱責されて、叱責者へ敵対するであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘codito khomhi
codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti (184-3.) |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakaṃ paṭippharāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 36.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。『私は、叱責者に叱責されて、叱責者へ敵対する』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena codakaṃ nappaṭippharāmī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakaṃ nappaṭippharāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-6, 36.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されても叱責者へ敵対しない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakaṃ apasādemī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito
codakena codakaṃ apasādemī’ti?
(183-23, 184-2.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
apasādemī’ |
apa-sad 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
拒否する、非難する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、叱責者に叱責されて、叱責者を非難するであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti ‘codito khomhi
codakena codakaṃ apasādemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti (184-3.) |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakaṃ apasādemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 41.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。『私は、叱責者に叱責されて、叱責者を非難する』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena codakaṃ na apasādemī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakaṃ na apasādemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-6, 41.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されても叱責者を非難しない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito codakena codakassa paccāropemī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito
codakena codakassa paccāropemī’ti?
(183-26, 184-2.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paccāropemī’ |
prati-ā-ruh 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
言い返す、反駁する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、叱責者に叱責されて、叱責者へ反駁するであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena codakassa paccāropemī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakassa paccāropemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 46.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されて、叱責者へ反駁する』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena codakassa na paccāropemī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena codakassa na paccāropemī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-6, 46.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されても叱責者へ反駁しない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā
kathaṃ apanāmemi, kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito
codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā kathaṃ apanāmemi, kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti? (183-29, 184-2.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicarāmi, |
prati-car |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
徘徊する、答えをそらす |
|
|
|
|
apanāmemi, |
apa-nam 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
駆除する、下向する |
|
|
|
|
pātukaromī’ |
pātu-kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
明らかにする |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、叱責者に叱責されて、別のことをもって別に答えをそらし、話をほかに向け、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにするであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā kathaṃ
apanāmemi, kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso, bhikkhunā
tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena aññenaññaṃ paṭicarāmi, bahiddhā kathaṃ apanāmemi, kopañca dosañca
appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 52.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されて、別のことをもって別に答えをそらし、話をほかに向け、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにする』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena na aññenaññaṃ paṭicarāmi, na bahiddhā
kathaṃ apanāmemi, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena na aññenaññaṃ paṭicarāmi, na bahiddhā kathaṃ apanāmemi, na kopañca
dosañca appaccayañca pātukaromī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-6, 52.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されても、別のことをもって別に答えをそらさず、話をほかに向けず、憤怒と瞋恚と不機嫌とを露わにしない』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito codakena apadāne na sampāyāmī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi codito
codakena apadāne na sampāyāmī’ti?
(183-32, 184-2.) |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampāyāmī’ |
saṃ-pra-ā-i? |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
解答できる |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、叱責者に叱責されても、自分の行為に関して説明できないであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena apadāne na sampāyāmī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena apadāne na sampāyāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 58.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されても、自分の行為に関して説明できない』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘codito khomhi codakena apadāne sampāyāmī’ti, tenāvuso,
bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘codito khomhi
codakena apadāne sampāyāmī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-6, 58.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、叱責者に叱責されたら、自分の行為に関して説明できる』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi makkhī paḷāsī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi makkhī
paḷāsī’ti? (183-35, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、覆悪ある、欺瞞ある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘makkhī khomhi paḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘makkhī khomhi
paḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ
pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 64.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、覆悪ある、欺瞞ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘amakkhī khomhi apaḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘amakkhī khomhi
apaḷāsī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-12, 64.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、覆悪なき、欺瞞なき者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi issukī maccharī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi issukī
maccharī’ti? (183-38, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、嫉妬ある、慳吝ある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘issukī khomhi maccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘issukī khomhi
maccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ
pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 70.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、嫉妬ある、慳吝ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘anissukī khomhi amaccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘anissukī khomhi
amaccharī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-12, 70.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、嫉妬なき、慳吝なき者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi saṭho māyāvī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi saṭho
māyāvī’ti? (183-41, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、諂いある、誑かしある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-77. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-78. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘saṭho khomhi māyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘saṭho khomhi
māyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ
pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 76.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、嫉妬ある、慳吝ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-79. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-80. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘asaṭho khomhi amāyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘asaṭho khomhi
amāyāvī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-12, 76.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、嫉妬なき、慳吝なき者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-81. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-82. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi thaddho atimānī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi thaddho
atimānī’ti? (183-44, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、強情ある、過慢ある者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-83. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-84. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘thaddho khomhi atimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘thaddho khomhi
atimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ
pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 82.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、強情ある、過慢ある者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-85. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-86. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘atthaddho khomhi anatimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘atthaddho khomhi
anatimānī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ
ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-12, 82.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、嫉妬なき、慳吝なき者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-87. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ
paccavekkhitabbaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhunā attanāva attānaṃ evaṃ paccavekkhitabbaṃ – (184-7.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘は、自ら自己について省察すべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-88. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī
duppaṭinissaggī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kiṃ nu khomhi
sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī’ti? (183-47, 184-2.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『いったい私は、自見への執著ある、意固地で〔自説を〕捨てられない者であろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-89. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace, āvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-3.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-90. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘sandiṭṭhiparāmāsī khomhi ādhānaggāhī duppaṭinissaggī’ti,
tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘sandiṭṭhiparāmāsī
khomhi ādhānaggāhī duppaṭinissaggī’ti, tenāvuso, bhikkhunā tesaṃyeva
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4, 88.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、自見への執著ある、意固地で〔自説を〕捨てられない者である』と。その比丘は、それら悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-91. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno evaṃ jānāti – (184-5.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、このように知るとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-92. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘asandiṭṭhiparāmāsī khomhi anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti,
tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā
kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘asandiṭṭhiparāmāsī
khomhi anādhānaggāhī suppaṭinissaggī’ti, tenāvuso, bhikkhunā teneva
pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. (184-12, 49.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『私は、自見への執著なく、意固地でなく、〔自説を〕捨てうる者である』と。その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-93. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Sace, āvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale
dhamme appahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā sabbesaṃyeva imesaṃ
pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Sace, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
paccavekkhamāno |
prati-ava-īkṣ |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
観察、省察する |
|
|
|
|
sabbe |
|
名形 |
代的 |
中→男 |
複 |
対 |
すべて |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
対 |
これら |
|
|
|
|
pāpake |
|
形 |
a |
男 |
複 |
対 |
悪しき |
|
|
|
|
akusale |
|
形 |
a |
男 |
複 |
対 |
不善の |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
対 |
法 |
|
|
|
|
appahīne |
a-pra-hā |
過分 |
a |
男中 |
複 |
対 |
捨断されない |
|
|
|
|
attani |
|
名 |
an |
男 |
単 |
処 |
自己、我 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samanupassati, |
saṃ-anu-paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見る、認める、みなす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tenāvuso, bhikkhunā sabbesaṃyeva imesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-4.) |
|
|
|
|
sabbesaṃ |
|
名形 |
代的 |
中→男 |
複 |
属 |
すべて |
|
|
|
|
imesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
これら |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、もし比丘が省察して、これらすべての悪しき不善の諸法が捨断されていないのを己のうちに見たならば、友等よ、その比丘は、それらすべての悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-94. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale
dhamme pahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno
sabbepime pāpake akusale dhamme pahīne attani samanupassati, (184-93.) |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
pahīne |
apra-hā |
過分 |
a |
男中 |
複 |
対 |
捨断された |
|
|
|
|
tenāvuso, bhikkhunā
teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.
(184-92.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、これらすべての悪しき不善の諸法が捨断されているのを己のうちに見たならば、友等よ、その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-95. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, āvuso, itthī vā puriso vā, daharo yuvā
maṇḍanajātiko, ādāse vā parisuddhe pariyodāte, acche vā udakapatte, sakaṃ
mukhanimittaṃ paccavekkhamāno, sace tattha passati rajaṃ vā aṅgaṇaṃ vā,
tasseva rajassa vā aṅgaṇassa vā pahānāya vāyamati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
たとえば、その如き |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
itthī |
|
名 |
i,
ī |
女 |
単 |
主 |
女性、婦人 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
男 |
|
|
|
|
vā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
daharo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
幼い、若い |
|
|
|
|
yuvā |
|
形 |
an |
男 |
単 |
主 |
青年 |
|
|
|
|
maṇḍana |
|
名 |
a |
中 |
依(対) |
装飾、荘厳 |
|
|
|
|
jātiko, |
jan |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
生の、類の →派手好みの |
|
|
|
|
ādāse |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
鏡 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
parisuddhe |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
清浄の |
|
|
|
|
pariyodāte, |
pari-ava-dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
浄化した、清白の、すぐれた |
|
|
|
|
acche |
|
形 |
a |
中 |
単 |
処 |
輝いた |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
udaka |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
水 |
|
|
|
|
patte, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
鉢 |
|
|
|
|
sakaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
自分の |
|
|
|
|
mukha |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
口、顔 |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
相 |
|
|
|
|
paccavekkhamāno, |
prati-ava-īkṣ |
現分 |
a |
男 |
単 |
主 |
観察、省察する |
|
|
|
|
sace |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし |
|
|
|
|
tattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
passati |
paś |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
rajaṃ |
raj |
名 |
as |
中 |
単 |
対 |
塵、不浄 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
aṅgaṇaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
穢、煩悩 |
|
|
|
|
vā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
rajassa |
raj |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
塵、不浄 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
aṅgaṇassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
穢、煩悩 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pahānāya |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vāyamati; |
vi-ā-yam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
努力する、励む |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
たとえば友等よ、若く、青年期にある、洒落者の女性あるいは男性が、清浄清白の輝く鏡あるいは水鉢で、自分の面相を観察するに、もしそこに塵あるいは汚れを見つけたならば、その塵あるいは汚れの捨断のため、励むことでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-96. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
no ce tattha passati rajaṃ vā aṅgaṇaṃ vā, teneva attamano hoti
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
ce |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
もし、たとえ |
|
|
|
|
tattha passati rajaṃ
vā aṅgaṇaṃ vā, (184-95.) |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼 |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
attamano |
man |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
心に適う、適意の、悦意の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti – |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
もしそこに塵あるいは汚れを見なかったならば、そのことで心に適う者となるでしょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-97. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘lābhā vata me, parisuddhaṃ vata me’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘lābhā |
labh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
利得 |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
me, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
parisuddhaṃ |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
清浄の |
|
|
|
|
vata |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
me’ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
属 |
私 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『じつに私には諸々の利得がある。じつに私には清浄がある』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-98. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, āvuso, sace bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime
pāpake akusale dhamme appahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā
sabbesaṃyeva imesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya
vāyamitabbaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, sace bhikkhu
paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme appahīne attani
samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā sabbesaṃyeva imesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ pahānāya vāyamitabbaṃ. (184-93.) |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、友等よ、もし比丘が省察して、これらすべての悪しき不善の諸法が捨断されていないのを己のうちに見たならば、友等よ、その比丘は、それらすべての悪しき不善の諸法の捨断のため、励むべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-99. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale
dhamme pahīne attani samanupassati, tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena
vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesū’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sace panāvuso, bhikkhu
paccavekkhamāno sabbepime pāpake akusale dhamme pahīne attani samanupassati,
tenāvuso, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ, ahorattānusikkhinā
kusalesu dhammesū’’ (184-94.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また友等よ、もし比丘が省察して、これらすべての悪しき不善の諸法が捨断されているのを己のうちに見たならば、友等よ、その比丘は、その喜と悦をもって、日夜、善なる諸法について随学し、住するべきです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-100. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamavocāyasmā mahāmoggallāno. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
mahāmoggallāno. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、マハーモッガッラーナ |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者マハーモッガッラーナはこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
184-101. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attamanā te bhikkhū āyasmato mahāmoggallānassa bhāsitaṃ
abhinandunti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attamanā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
適意の、悦意の |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
bhikkhū |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
主 |
比丘たち |
|
|
|
|
āyasmato |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
属 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
mahāmoggallānassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人名、マハーモッガッラーナ |
|
|
|
|
bhāsitaṃ |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
いった、言説、所説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinandun |
abhi-nand |
動 |
ア |
能 |
複 |
三 |
歓喜する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心に適った彼ら比丘たちは、尊者マハーモッガッラーナの所説に歓喜した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Anumānasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Anumāna |
anu-man |
名 |
a |
男 |
依(属) |
比量、推論 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
pañcamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「根本五十篇」「獅子吼品」〕第五〔経〕「比量経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |