|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85. ‘‘Seyyathāpi, cunda, visamo maggo assa, tassa [maggo
tassāssa (sī. syā. pī.)] añño samo maggo parikkamanāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
visamo |
|
名形 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
不正の、不等の |
|
|
|
|
maggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa, |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
añño |
|
名形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
他の、異なる |
|
|
|
|
samo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
同じ、等しい、正しい |
|
|
|
|
maggo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
parikkamanāya; |
pari-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
歩き回ること、回避、出離 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
チュンダよ、あたかも不正な道があり、別な正しい道がその出離のためになるように、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
seyyathā vā pana, cunda, visamaṃ titthaṃ assa, tassa aññaṃ
samaṃ titthaṃ parikkamanāya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
visamaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
主 |
不正の、不等の |
|
|
|
|
titthaṃ |
tṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
渡し場 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa, |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
aññaṃ |
|
名形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
他の、異なる |
|
|
|
|
samaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
同じ、等しい、正しい |
|
|
|
|
titthaṃ |
tṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
渡し場 |
|
|
|
|
parikkamanāya; |
pari-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
歩き回ること、回避、出離 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あるいはまたチュンダよ、あたかも不正な渡し場があり、別な正しい渡し場がその出離のためのなるように、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evameva kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
vihiṃsakassa |
vi-hiṃs |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
害者 |
|
|
|
|
purisa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
人、男 |
|
|
|
|
puggalassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、個人 |
|
|
|
|
avihiṃsā |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
不害、不殺生 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
parikkamanāya, |
pari-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
歩き回ること、回避、出離 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのようにチュンダよ、害する人にとって、不害は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『原始』は「悩害する人物を避ければ悩害はなくなる」、『南伝』は「害を為す者たるを避くる為に、害を為さざるあり」、『パーリ』は「害する人にとって、不害が回避のためとなります」としている。ここでは次節、次次節との整合性のため、『パーリ』に従った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生物、生類 |
|
|
|
|
atipātissa |
ati-pat |
名形 |
in |
男 |
単 |
属 |
倒す、打つ →殺生する |
|
|
|
|
purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
pāṇa |
pra-an |
名 |
a |
男 |
依(対) |
生物、生類 |
|
|
|
|
atipātā |
ati-pat |
形 |
a |
男 |
単 |
奪 |
倒すこと、打つこと →殺生 |
|
|
|
|
veramaṇī |
vi-ram |
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
離、離れること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
殺生の人にとって、殺生から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
adinnādāyissa purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādāyissa |
ā-dā |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
取る →偸盗する |
|
|
|
|
purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
adinna |
a-dā |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
与えられないもの |
|
|
|
|
ādānā |
ā-dā |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
取、取ること →偸盗 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
偸盗の人にとって、偸盗から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abrahmacārissa purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abrahmacārissa |
a-bṛh,
car |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
非梵行者 |
|
|
|
|
purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
abrahmacariyā |
a-bṛh,
car |
名 |
a |
中 |
単 |
奪 |
非梵行 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
非梵行者たる人にとって、非梵行から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
musāvādissa purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādissa |
vad |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
説、語、論ある →妄語の |
|
|
|
|
purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
musā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
虚妄に、偽って |
|
|
|
|
vādā |
vad |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
説、語、論 →妄語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
妄語の人にとって、妄語から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pisuṇavācassa purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pisuṇa |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
離間の、中傷の |
|
|
|
|
vācassa |
vac |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
属 |
語、言葉 →両舌の |
|
|
|
|
purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
pisuṇāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
離間の、中傷の |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
語、言葉 →両舌 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
両舌の人にとって、両舌から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pharusavācassa purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pharusa |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
粗暴な、麁悪な |
|
|
|
|
vācassa |
vac |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
属 |
語、言葉 →悪口の |
|
|
|
|
purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
pharusāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
粗暴な、麁悪な |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
語、言葉 →悪口 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪口の人にとって、悪口から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
samphappalāpissa purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sampha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
雑穢の、綺(かざ)った |
|
|
|
|
palāpissa |
|
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
駄弁の、談論の; もみがらの →綺語の |
|
|
|
|
purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti
parikkamanāya, (85-4.) |
|
|
|
|
sampha |
|
形 |
a |
‐ |
持 |
雑穢の、綺(かざ)った |
|
|
|
|
palāpā |
|
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
駄弁、談論; もみがら →綺語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
綺語の人にとって、綺語から離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abhijjhālussa purisapuggalassa anabhijjhā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abhijjhālussa |
abhi-dhyā |
形 |
u |
男 |
単 |
属 |
貪欲の |
|
|
|
|
purisapuggalassa anabhijjhā hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
anabhijjhā |
an-abhi-dhyā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
無貪、不貪欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲の人にとって、不貪欲は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpannacittassa purisapuggalassa abyāpādo hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpanna |
vi-ā-pad |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
瞋害した、瞋恚の |
|
|
|
|
cittassa |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
属 |
心 |
|
|
|
|
purisapuggalassa abyāpādo hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
abyāpādo |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
不瞋、無瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚心の人にとって、不瞋恚は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchādiṭṭhissa purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
diṭṭhissa |
dṛś |
名 |
i |
女→男 |
単 |
属 |
見、見解、意見 |
|
|
|
|
purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
見、見解、意見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪見の人にとって、正見は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāsaṅkappassa purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāsaṅkappassa purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti parikkamanāya,
(85-13.) |
|
|
|
|
saṅkappassa |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
saṅkappo |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪思惟の人にとって、正思惟は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāvācassa purisapuggalassa sammāvācā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāvācassa purisapuggalassa sammāvācā hoti parikkamanāya, (85-13.) |
|
|
|
|
vācassa |
vac |
名 |
ā |
女→男 |
単 |
属 |
言葉、語 |
|
|
|
|
vācā |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
言葉、語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪語の人にとって、正語は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchākammantassa purisapuggalassa sammākammanto hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchākammantassa purisapuggalassa sammākammanto hoti parikkamanāya,
(85-13.) |
|
|
|
|
kammantassa |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
業、作業、業務、家業、職業 |
|
|
|
|
kammanto |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
業、作業、業務、家業、職業 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪業の人にとって、正業は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāājīvassa purisapuggalassa sammāājīvo hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāājīvassa purisapuggalassa sammāājīvo hoti parikkamanāya, (85-13.) |
|
|
|
|
ājīvassa |
ā-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
活命、命、生活 |
|
|
|
|
ājīvo |
ā-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
活命、命、生活 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪命の人にとって、正命は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāvāyāmassa purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāvāyāmassa purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti parikkamanāya, (85-13.) |
|
|
|
|
vāyāmassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
精進、勤 |
|
|
|
|
vāyāmo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
精進、勤 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪精進の人にとって、正精進は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāsatissa purisapuggalassa sammāsati hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāsatissa purisapuggalassa sammāsati hoti parikkamanāya, (85-13.) |
|
|
|
|
satissa |
smṛ |
名 |
i |
女→男 |
単 |
属 |
念、記憶 |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
念、記憶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪念の人にとって、正念は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāsamādhissa purisapuggalassa sammāsamādhi hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāsamādhissa purisapuggalassa sammāsamādhi hoti parikkamanāya,
(85-13.) |
|
|
|
|
samādhissa |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
属 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪定の人にとって、正定は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāñāṇissa purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāñāṇissa purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti parikkamanāya, (85-13.) |
|
|
|
|
ñāṇissa |
jñā |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
智ある |
|
|
|
|
ñāṇaṃ |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
智慧 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪智の人にとって、正智は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
micchāvimuttissa purisapuggalassa sammāvimutti hoti
parikkamanāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
micchāvimuttissa purisapuggalassa sammāvimutti hoti parikkamanāya.
(85-13.) |
|
|
|
|
vimuttissa |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女→男 |
単 |
属 |
解脱 |
|
|
|
|
vimutti |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
解脱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪解脱の人にとって、正解脱は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Thīnamiddhapariyuṭṭhitassa purisapuggalassa
vigatathinamiddhatā hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Thīna |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middha |
|
名 |
a |
中 |
依(具) |
睡眠(すいめん) →惛眠 |
|
|
|
|
pariyuṭṭhitassa |
pari-ud-sthā |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
纏縛された |
|
|
|
|
purisapuggalassa vigatathinamiddhatā hoti
parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
vigata |
vi-gam |
過分 |
a |
‐ |
持 |
離れた、去った |
|
|
|
|
thina |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middhatā |
|
名 |
a |
女 |
単 |
主 |
睡眠(すいめん)性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
惛眠に纏縛された人にとって、惛眠を離れることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uddhatassa purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uddhatassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
掉挙した |
|
|
|
|
purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
anuddhaccaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
掉挙なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
掉挙した人にとって、掉挙なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vicikicchissa purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vicikicchissa |
vi-cit 意 |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
疑惑の |
|
|
|
|
purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti
parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
tiṇṇa |
tṛ |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
渡った、度脱した |
|
|
|
|
vicikicchatā |
vi-cit 意 |
名 |
ā |
女 |
複 |
主 |
疑惑性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
疑惑の人にとって、疑惑を度脱することは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kodhanassa purisapuggalassa akkodho hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kodhanassa |
krudh |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
忿怒の |
|
|
|
|
purisapuggalassa akkodho hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
akkodho |
a-krudh |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
忿怒なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
忿怒の人にとって、忿怒なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upanāhissa purisapuggalassa anupanāho hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upanāhissa |
upa-nah |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
怨恨の |
|
|
|
|
purisapuggalassa anupanāho hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
anupanāho |
an-upa-nah |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
怨恨なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怨恨の人にとって、怨恨なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
makkhissa purisapuggalassa amakkho hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
makkhissa |
mṛkṣ |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
覆、偽善の |
|
|
|
|
purisapuggalassa amakkho hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
amakkho |
a-mṛkṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
偽善なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
偽善の人にとって、偽善なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paḷāsissa purisapuggalassa apaḷāso hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paḷāsissa |
|
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
悩、悩害の |
|
|
|
|
purisapuggalassa apaḷāso hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
apaḷāso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
悩害なき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悩害の人にとって、悩害なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
issukissa purisapuggalassa anissukitā hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
issukissa |
|
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
嫉、嫉妬の |
|
|
|
|
purisapuggalassa anissukitā hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
anissukitā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
不嫉性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
嫉妬の人にとって、嫉妬なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
maccharissa purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
maccharissa |
|
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
慳、もの惜しみの |
|
|
|
|
purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
amacchariyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
不慳吝 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
慳吝の人にとって、慳吝なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saṭhassa purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṭhassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
諂の |
|
|
|
|
purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
asāṭheyyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
不諂曲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諂いの人にとって、諂いなきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
māyāvissa purisapuggalassa amāyā [amāyāvitā (ka.)] hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
māyāvissa |
|
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
誑、幻術の |
|
|
|
|
purisapuggalassa amāyā hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
amāyā |
|
形 |
ā |
女 |
単 |
主 |
不誑の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
誑かしの人にとって、誑かしなきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・名詞māyāからの連想以外に、形容詞amāyaが女性化する意味はないので、異版を採用すべきかもしれない。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
thaddhassa purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
thaddhassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
強情、傲慢の |
|
|
|
|
purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
atthaddhiyaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
強情ならぬ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
強情の人にとって、強情なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
atimānissa purisapuggalassa anatimāno hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
atimānissa |
ati-man |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
過慢の |
|
|
|
|
purisapuggalassa anatimāno hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
anatimāno |
an-ati-man |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
無過慢 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
過慢の人にとって、過慢なきことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dubbacassa purisapuggalassa sovacassatā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dubbacassa |
dur-vac |
名形 |
a |
中→男 |
単 |
属 |
悪語 |
|
|
|
|
purisapuggalassa sovacassatā hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
sovacassatā |
su-vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
善語 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪語の人にとって、善語は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pāpamittassa purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pāpa |
|
名形 |
a |
中 |
有(持) |
悪の |
|
|
|
|
mittassa |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
友 |
|
|
|
|
purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
kalyāṇa |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
よい、善巧の |
|
|
|
|
mittatā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
友性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪友ある人にとって、善友あることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pamattassa purisapuggalassa appamādo hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pamattassa |
pra-mad |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
放逸の |
|
|
|
|
purisapuggalassa appamādo hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
appamādo |
a-pra-mad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
不放逸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
放逸の人にとって、不放逸は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
assaddhassa purisapuggalassa saddhā hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
assaddhassa |
a-śrad-dhā |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
信なき |
|
|
|
|
purisapuggalassa saddhā hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
saddhā |
śrad-dhā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
信 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不信の人にとって、信は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ahirikassa purisapuggalassa hirī hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ahirikassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
慚なき |
|
|
|
|
purisapuggalassa hirī hoti parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
hirī |
|
名 |
i,
ī |
女 |
単 |
主 |
慚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
慚なき人にとって、慚は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anottāpissa purisapuggalassa ottappaṃ hoti parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anottāpissa |
an-ud-tap |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
愧なき |
|
|
|
|
purisapuggalassa ottappaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
ottappaṃ |
ud-tap |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
愧 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愧なき人にとって、愧は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
appassutassa purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appassutassa |
appa-śru |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
小聞の、未聞の |
|
|
|
|
purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
bāhusaccaṃ |
bahu-śru |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
多聞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
小聞の人にとって、多聞は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kusītassa purisapuggalassa vīriyārambho hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kusītassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
懈怠の、怠惰の |
|
|
|
|
purisapuggalassa vīriyārambho hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
精進 |
|
|
|
|
ārambho |
ā-rabh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
努力、発勤 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
懈怠の人にとって、精進に励むことは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
muṭṭhassatissa purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
muṭṭha |
mṛṣ |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
忘れた、忘却した |
|
|
|
|
satissa |
smṛ |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
念の →失念した |
|
|
|
|
purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti
parikkamanāya, (85-3.) |
|
|
|
|
upaṭṭhita |
upa-sthā |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
現起した、現前した |
|
|
|
|
satitā |
smṛ |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
念性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
失念の人にとって、念現前たることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
duppaññassa purisapuggalassa paññāsampadā hoti
parikkamanāya, |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
duppaññassa |
dur-pra-jñā |
名形 |
a |
男 |
単 |
属 |
悪慧の、劣慧の |
|
|
|
|
purisapuggalassa paññāsampadā hoti parikkamanāya,
(85-3.) |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
智慧、般若 |
|
|
|
|
sampadā |
saṃ-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
具足 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪慧の人にとって、智慧の具足は、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
85-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsianādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti
parikkamanāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sandiṭṭhi |
saṃ/sva-dṛś |
名 |
i |
女 |
依(対) |
自見、同見 |
|
|
|
|
parāmāsi- |
parā-mṛś |
形 |
in |
‐ |
持 |
取著ある |
|
|
|
|
ādhāna |
ā-dhā |
名 |
a |
中 |
依(対) |
布置、任持 |
|
|
|
|
gāhi- |
grah |
名形 |
in |
男 |
持 |
執する →意固地の |
|
|
|
|
duppaṭinissaggissa |
dur-prati-ni-sṛj |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
喜捨しがたい |
|
|
|
|
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsianādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti parikkamanāya. (85-3.) |
|
|
|
|
asandiṭṭhi |
a-saṃ/sva-dṛś |
形 |
i |
‐ |
依(対) |
自見、同見ならず |
|
|
|
|
parāmāsi |
parā-mṛś |
形 |
in |
‐ |
相 |
取著ある |
|
|
|
|
anādhāna |
an-ā-dhā |
名 |
a |
中 |
依(対) |
布置、任持ならず |
|
|
|
|
gāhi- |
grah |
名形 |
in |
男 |
相 |
執する →意固地ならず |
|
|
|
|
suppaṭinissaggitā |
su-prati-ni-sṛj |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
よく喜捨すること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
自見に執する、意固地な、〔自説を〕捨てられない人にとって、自見に執せず、意固地にならず、〔自説を〕捨てることは、出離のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
86-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
86. ‘‘Seyyathāpi, cunda, ye keci akusalā dhammā sabbe te
adhobhāgaṅgamanīyā [adhobhāvaṅgamanīyā (sī. syā. pī.)], ye keci kusalā dhammā
sabbe te uparibhāgaṅgamanīyā [uparibhāvaṅgamanīyā (sī. syā. pī.)], evameva
kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti uparibhāgāya
[uparibhāvāya (sī. syā. ka.)], pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā
veramaṇī hoti uparibhāgāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
keci |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sabbe |
|
名形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
すべて |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
adho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
下に |
|
|
|
|
bhāgaṅ |
bhaj |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
部分 →下方、下分 |
|
|
|
|
gamanīyā, |
gam 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
行かせるべき |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
keci |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sabbe |
|
名形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
すべて |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
upari |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
上に |
|
|
|
|
bhāgaṅ |
bhaj |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
部分 →上方、上分 |
|
|
|
|
gamanīyā, |
gam 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
行かせるべき |
|
|
|
|
evameva kho, cunda,
vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti (85-3.) |
|
|
|
|
upari |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
上に |
|
|
|
|
bhāgāya, |
bhaj |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
部分 →上方、上分 |
|
|
|
|
pāṇātipātissa
purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti (85-4.) |
|
|
|
|
upari |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
上に |
|
|
|
|
bhāgāya…pe… |
bhaj |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
部分 →上方、上分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
例えばチュンダよ、およそ何らかの不善の諸法。それらはすべて、下方〔の境遇〕へ導くものです。およそ何らかの善の諸法。それらはすべて、上方〔の境遇〕へ導くものです。まさにそのようにチュンダよ、害する人にとって、不害は、向上のためになるのです。殺生の人にとって、殺生は、向上のためになるのです。…… |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・PTS辞書によればgamanīyāはgacchatiとgameti双方の未来義務分詞であるという。そこで後者でとって、『原始』も参考に補訳した。また「向上」という訳語は『パーリ』によった。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
86-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti
uparibhāgāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti
(85-46.) |
|
|
|
|
upari |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
上に |
|
|
|
|
bhāgāya. |
bhaj |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
部分 →上方、上分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
自見に執する、意固地な、〔自説を〕捨てられない人にとって、自見に執せず、意固地にならず、〔自説を〕捨てることは、向上のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87. ‘‘So vata, cunda, attanā palipapalipanno paraṃ
palipapalipannaṃ uddharissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
vata, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
attanā |
|
名 |
an |
男 |
単 |
具 |
自己、我 |
|
|
|
|
palipa |
pra-lip |
名 |
a |
男 |
依(対) |
ぬかるみ、泥沼 |
|
|
|
|
palipanno |
pari-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
落ちた、沈んだ |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他の |
|
|
|
|
palipa |
pra-lip |
名 |
a |
男 |
依(対) |
ぬかるみ、泥沼 |
|
|
|
|
palipannaṃ |
pari-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
落ちた、沈んだ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uddharissatī |
ud-dhṛ |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
引き上げる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
ṭhānaṃ |
sthā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
場所、状態、理由、道理 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vijjati. |
vid 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
見出される、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつにチュンダよ、自分でぬかるみに落ちたその者が、他のぬかるみに落ちた者を引き上げるという、このことはあり得ません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā apalipapalipanno paraṃ palipapalipannaṃ
uddharissatīti ṭhānametaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā
apalipapalipanno paraṃ
palipapalipannaṃ uddharissatīti ṭhānametaṃ vijjati. (87-1.) |
|
|
|
|
apalipa |
a-pra-lip |
形 |
a |
‐ |
依(対) |
否定+ぬかるみ、泥沼 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつにチュンダよ、自分でぬかるみに落ちていないその者が、他のぬかるみに落ちた者を引き上げるという、このことはあり得ます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā adanto avinīto aparinibbuto paraṃ
damessati vinessati parinibbāpessatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā
(87-1.) |
|
|
|
|
adanto |
a-dam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
調御されざる |
|
|
|
|
avinīto |
a-vi-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
教導されざる |
|
|
|
|
aparinibbuto |
a-pari-nir-vā? |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
般涅槃せざる |
|
|
|
|
paraṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
damessati |
dam 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
調御する |
|
|
|
|
vinessati |
vi-nī |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
教導する |
|
|
|
|
parinibbāpessatī |
pari-nir-vā? 使 |
動 |
未 |
能 |
単 |
三 |
般涅槃させる、寂静ならしむ |
|
|
|
|
ti netaṃ ṭhānaṃ
vijjati. (87-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつにチュンダよ、調御されず、教導されず、般涅槃せざるその者が、他の者を調御し、教導し、般涅槃せしむるという、このことはあり得ません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā danto vinīto parinibbuto paraṃ damessati
vinessati parinibbāpessatīti ṭhānametaṃ vijjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So vata, cunda, attanā
danto vinīto parinibbuto paraṃ
damessati vinessati parinibbāpessatīti ṭhānametaṃ vijjati. (87-3.) |
|
|
|
|
danto |
dam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
調御された |
|
|
|
|
vinīto |
vi-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
教導された |
|
|
|
|
parinibbuto |
pari-nir-vā? |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
般涅槃した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつにチュンダよ、調御され、教導され、般涅槃したその者が、他の者を調御し、教導し、般涅槃せしむるという、このことはあり得ます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti
parinibbānāya, pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evameva kho, cunda,
vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti (85-3.) |
|
|
|
|
parinibbānāya, |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
|
pāṇātipātissa
purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti (85-4.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのようにチュンダよ、害する人にとって、不害は、般涅槃のためになるのです。殺生の人にとって、殺生から離れることは、般涅槃のためになるのです…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adinnādāyissa purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Adinnādāyissa
purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti (85-5.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
偸盗の人にとって、偸盗から離れることは、涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Abrahmacārissa purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Abrahmacārissa
purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti (85-6.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
非梵行者たる人にとって、非梵行から離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Musāvādissa purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Musāvādissa
purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti (85-7.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
妄語の人にとって、妄語から離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pisuṇavācassa purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pisuṇavācassa
purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti (85-8.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
両舌の人にとって、両舌から離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pharusavācassa purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pharusavācassa
purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti (85-9.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪口の人にとって、悪口から離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samphappalāpissa purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samphappalāpissa
purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti (85-10.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
綺語の人にとって、綺語から離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Abhijjhālussa purisapuggalassa anabhijjhā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Abhijjhālussa
purisapuggalassa anabhijjhā hoti (85-11.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲の人にとって、不貪欲は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Byāpannacittassa purisapuggalassa abyāpādo hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Byāpannacittassa
purisapuggalassa abyāpādo hoti (85-12.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚心の人にとって、不瞋恚は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchādiṭṭhissa purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchādiṭṭhissa
purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti (85-13.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪見の人にとって、正見は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāsaṅkappassa purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāsaṅkappassa
purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti (85-14.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪思惟の人にとって、正思惟は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāvācassa purisapuggalassa sammāvācā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāvācassa
purisapuggalassa sammāvācā hoti (85-15.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪語の人にとって、正語は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchākammantassa purisapuggalassa sammākammanto hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchākammantassa
purisapuggalassa sammākammanto hoti (85-16.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪業の人にとって、正業は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāājīvassa purisapuggalassa sammāājīvo hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāājīvassa
purisapuggalassa sammāājīvo hoti (85-17.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪命の人にとって、正命は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāvāyāmassa purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāvāyāmassa
purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti (85-18.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪精進の人にとって、正精進は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāsatissa purisapuggalassa sammāsati hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāsatissa
purisapuggalassa sammāsati hoti (85-19.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪念の人にとって、正念は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāsamādhissa purisapuggalassa sammāsamādhi hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāsamādhissa
purisapuggalassa sammāsamādhi hoti (85-20.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪定の人にとって、正定は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāñāṇissa purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāñāṇissa
purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti (85-21.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪智の人にとって、正智は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Micchāvimuttissa purisapuggalassa sammāvimutti hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Micchāvimuttissa
purisapuggalassa sammāvimutti hoti (85-22.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
邪解脱の人にとって、正解脱は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Thīnamiddhapariyuṭṭhitassa purisapuggalassa
vigatathinamiddhatā hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Thīnamiddhapariyuṭṭhitassa
purisapuggalassa vigatathinamiddhatā hoti (85-23.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
惛眠に纏縛された人にとって、惛眠を離れることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Uddhatassa purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Uddhatassa
purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti (85-24.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
掉挙した人にとって、掉挙なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vicikicchissa purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Vicikicchissa
purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti (85-25.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
疑惑の人にとって、疑惑を度脱することは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kodhanassa purisapuggalassa akkodho hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kodhanassa
purisapuggalassa akkodho hoti (85-26.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
忿怒の人にとって、忿怒なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Upanāhissa purisapuggalassa anupanāho hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Upanāhissa
purisapuggalassa anupanāho hoti (85-27.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
怨恨の人にとって、怨恨なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Makkhissa purisapuggalassa amakkho hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Makkhissa
purisapuggalassa amakkho hoti (85-28.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
偽善の人にとって、偽善なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paḷāsissa purisapuggalassa apaḷāso hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paḷāsissa
purisapuggalassa apaḷāso hoti (85-29.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悩害の人にとって、悩害なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Issukissa purisapuggalassa anissukitā hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Issukissa
purisapuggalassa anissukitā hoti (85-30.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
嫉妬の人にとって、嫉妬なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Maccharissa purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Maccharissa
purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti (85-31.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
慳吝の人にとって、慳吝なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saṭhassa purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saṭhassa
purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti (85-32.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諂いの人にとって、諂いなきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Māyāvissa purisapuggalassa amāyā hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Māyāvissa
purisapuggalassa amāyā hoti (85-33.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
誑かしの人にとって、誑かしなきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thaddhassa purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Thaddhassa
purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti (85-34.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
強情の人にとって、強情なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atimānissa purisapuggalassa anatimāno hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atimānissa
purisapuggalassa anatimāno hoti (85-35.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
過慢の人にとって、過慢なきことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dubbacassa purisapuggalassa sovacassatā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Dubbacassa
purisapuggalassa sovacassatā hoti (85-36.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪語の人にとって、善語は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pāpamittassa purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pāpamittassa
purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti (85-37.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪友ある人にとって、善友あることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pamattassa purisapuggalassa appamādo hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pamattassa
purisapuggalassa appamādo hoti (85-38.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
放逸の人にとって、不放逸は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Assaddhassa purisapuggalassa saddhā hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Assaddhassa
purisapuggalassa saddhā hoti (85-39.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
不信の人にとって、信は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ahirikassa purisapuggalassa hirī hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ahirikassa
purisapuggalassa hirī hoti (85-40.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
慚なき人にとって、慚は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Anottāpissa purisapuggalassa ottappaṃ hoti parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Anottāpissa
purisapuggalassa ottappaṃ hoti (85-41.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
愧なき人にとって、愧は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Appassutassa purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Appassutassa
purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti (85-42.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
小聞の人にとって、多聞は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kusītassa purisapuggalassa vīriyārambho hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kusītassa
purisapuggalassa vīriyārambho hoti (85-43.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
懈怠の人にとって、精進に励むことは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Muṭṭhassatissa purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Muṭṭhassatissa
purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti (85-44.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
失念の人にとって、念現前たることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Duppaññassa purisapuggalassa paññāsampadā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Duppaññassa
purisapuggalassa paññāsampadā hoti (85-45.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪慧の人にとって、智慧の具足は、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
87-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti
parinibbānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa
purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti
(85-46.) |
|
|
|
|
parinibbānāya. |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
般涅槃 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
自見に執する、意固地な、〔自説を〕捨てられない人にとって、自見に執せず、意固地にならず、〔自説を〕捨てることは、般涅槃のためになるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88. ‘‘Iti kho, cunda, desito mayā sallekhapariyāyo, desito
cittuppādapariyāyo, desito parikkamanapariyāyo, desito uparibhāgapariyāyo,
desito parinibbānapariyāyo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
desito |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
説かれた |
|
|
|
|
mayā |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
sallekha |
saṃ-likh |
名 |
a |
男 |
依(与) |
削減、損減、倹約 |
|
|
|
|
pariyāyo, |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、理趣 |
|
|
|
|
desito |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
説かれた |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
uppāda |
ud-pad |
名 |
a |
男 |
依(与) |
生起 |
|
|
|
|
pariyāyo, |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、理趣 |
|
|
|
|
desito |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
説かれた |
|
|
|
|
parikkamana |
pari-kram |
名 |
a |
中 |
依(与) |
歩き回ること、回避、出離 |
|
|
|
|
pariyāyo, |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、理趣 |
|
|
|
|
desito |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
説かれた |
|
|
|
|
upari |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
上に |
|
|
|
|
bhāga |
bhaj |
名 |
a |
男 |
依(与) |
部分 →上方、上分 |
|
|
|
|
pariyāyo, |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、理趣 |
|
|
|
|
desito |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
説かれた |
|
|
|
|
parinibbāna |
pari-nir-vā? |
名 |
a |
中 |
依(与) |
般涅槃 |
|
|
|
|
pariyāyo. |
pari-i |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
法門、教説、理趣 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
このようにチュンダよ、私によって、削減のための法門が説かれ、心の生起のための法門が説かれ、出離のための法門が説かれ、向上のための法門が説かれ、般涅槃のための法門が説かれました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃ kho, cunda, satthārā karaṇīyaṃ sāvakānaṃ hitesinā
anukampakena anukampaṃ upādāya, kataṃ vo taṃ mayā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
satthārā |
śās |
名 |
ar |
男 |
単 |
具 |
師 |
|
|
|
|
karaṇīyaṃ |
kṛ |
名未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
なされるべき |
|
|
|
|
sāvakānaṃ |
śru |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
弟子、声聞 |
|
|
|
|
hita |
dhā |
名過分 |
a |
中 |
依(対) |
有益な、利益 |
|
|
|
|
esinā |
ā-iṣ |
形 |
in |
男 |
単 |
具 |
求める、尋求する →利益者 |
|
|
|
|
anukampakena |
anu-kamp |
形 |
a |
男 |
単 |
具 |
同情ある、憐愍ある |
|
|
|
|
anukampaṃ |
anu-kamp |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
同情、憐愍 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upādāya, |
upa-ā-dā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
取る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kataṃ |
kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
vo |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
対 |
あなたたち |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
mayā. |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
チュンダよ、およそ弟子たちの利益者にして憐愍者である師によって、憐愍をもってなされるべきこと。それは私によってあなた方へなされました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Etāni, cunda, rukkhamūlāni, etāni suññāgārāni, jhāyatha,
cunda, mā pamādattha, mā pacchāvippaṭisārino ahuvattha’ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Etāni, |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これ |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
rukkha |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
木、樹木 |
|
|
|
|
mūlāni, |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
根、根本 |
|
|
|
|
etāni |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
主 |
これ |
|
|
|
|
suñña |
|
名形 |
a |
中 |
持 |
空の |
|
|
|
|
agārāni, |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
家、家屋 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jhāyatha, |
dhyai |
動 |
命 |
能 |
複 |
二 |
禅定をなす |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cunda, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人名、チュンダ |
|
|
|
|
mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pamādattha, |
pra-mad |
動 |
ア |
能 |
複 |
二 |
放逸となる、酔う |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
mā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
なかれ |
|
|
|
|
pacchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
後に、背後に、西方に |
|
|
|
|
vippaṭisārino |
vi-prati-smṛ |
形 |
in |
男 |
複 |
対 |
後悔ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ahuvattha’ – |
bhū |
動 |
ア |
能 |
複 |
二 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
チュンダよ、これらの木の根、これらの空屋があります。チュンダよ、あなた方は禅定をなしなさい。放逸となるなかれ。後に後悔することなかれ。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・四禅(jhāna)や四無色定を削減ではない、としておきながら、ここではjhāyathaといわれているが、どう解釈したものか。我論や世間論の捨断に関する質問と、それ以降の解答の関係も理解が難しく、なお検討を要する経典である。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ayaṃ kho amhākaṃ anusāsanī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
amhākaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
複 |
属 |
私たち |
|
|
|
|
anusāsanī’’ |
anu-śās |
名 |
ī |
女 |
単 |
主 |
教誡、訓誡 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、我々の教誡です」 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・「我々」とは諸仏のことであろうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamavoca bhagavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attamano āyasmā mahācundo bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attamano |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
適意の、悦意の |
|
|
|
|
āyasmā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
尊者、具寿 |
|
|
|
|
mahācundo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、マハーチュンダ |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
bhāsitaṃ |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
いった、言説、所説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinandī |
abhi-nand |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
歓喜する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心に適った尊者マハーチュンダは、世尊の所説に歓喜した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Catuttālīsapadā vuttā, sandhayo pañca desitā; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Catuttālīsa |
|
数 |
a |
中 |
帯 |
四十 |
|
|
|
|
padā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
足、句 |
|
|
|
|
vuttā, |
vac |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
いわれた |
|
|
|
|
sandhayo |
saṃ-dhā |
名 |
i |
男 |
複 |
主 |
結合、接合 |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
desitā; |
diś 使 |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
説示された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪四十の句がいわれ、五の結合が説示された。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・諸訳はこの文と次文を出さない。経の本文にも含まれるか不明。偈文であるかも不確定。 |
|
|
|
・本経で繰り返されるトピックスは害・不害から自説への執・不執までで四十四個である。誤って四十プラス五としたものか、あるいは「約四十のトピックスと、削減・心の生起・出離・向上・般涅槃という五つの観点」という意味か。不明につき直訳だけしておく。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
88-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sallekho nāma suttanto, gambhīro sāgarūpamoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sallekho |
saṃ-likh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
削減、損減、倹約 |
|
|
|
|
nāma |
|
名 |
an |
中 |
単 |
副対 |
と、という名の、じつに |
|
|
|
|
suttanto, |
sīv |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
経、経典 |
|
|
|
|
gambhīro |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
深い、深遠な |
|
|
|
|
sāgara |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
海 |
|
|
|
|
upamo |
|
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
譬喩 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
♪削減という名の、海の如く深い経典が。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sallekhasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sallekha |
saṃ-likh |
名 |
a |
男 |
依(属) |
削減、損減、倹約 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「根本五十篇」「根本法門品」〕第八〔経〕「削減経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |