|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264. ‘‘Katame ca, thapati, akusalā sīlā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā? |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかなるものが、悪しき諸戒なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Akusalaṃ kāyakammaṃ, akusalaṃ vacīkammaṃ, pāpako ājīvo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Akusalaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
kammaṃ, |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
akusalaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
kammaṃ, |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
pāpako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
ājīvo – |
a-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
生活、活命 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
悪しき身業、悪しき口業、悪しき生活です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ime vuccanti, thapati, akusalā sīlā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuccanti, |
vac 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
言われる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā. |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、これらが、悪しき諸戒といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, akusalā sīlā kiṃsamuṭṭhānā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
kiṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
有(奪) |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
samuṭṭhānā? |
saṃ-ud-sthā |
過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
起立、等起 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら悪しき諸戒は何から起こるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samuṭṭhānam |
saṃ-ud-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
起立、等起 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属 |
それら |
|
|
|
|
vuttaṃ. |
vac 受 |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの生起は説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Cittasamuṭṭhānā’tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Citta |
cit |
名 |
a |
中 |
有(奪) |
心 |
|
|
|
|
samuṭṭhānā’ |
saṃ-ud-sthā |
過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
起立、等起 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
vacanīyaṃ. |
vac |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『心によって起こる』と、それに関して言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamaṃ cittaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamaṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
cittaṃ? |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる心か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cittampi hi bahuṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cittam |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
bahuṃ |
|
形 |
u |
中 |
単 |
主 |
多くの |
|
|
|
|
aneka |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
一つならぬ、多くの |
|
|
|
|
vidhaṃ |
vi-dhā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
置かれた、整えられた →種々の |
|
|
|
|
nāna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
種々に、異なって |
|
|
|
|
pakārakaṃ. |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
種類、方法 →多種の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつに心は数多く、多種多様ですが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃ cittaṃ sarāgaṃ sadosaṃ samohaṃ, itosamuṭṭhānā akusalā sīlā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
sarāgaṃ |
sa-raj |
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
有貪の |
|
|
|
|
sadosaṃ |
sa-dviṣ |
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
有瞋の |
|
|
|
|
samohaṃ, |
sa-muh |
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
有痴の |
|
|
|
|
ito |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
これより、ここより |
|
|
|
|
samuṭṭhānā |
saṃ-ud-sthā |
過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
起立、等起 |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā. |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ有貪、有瞋、有痴なる心、そこから悪しき諸戒は起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, akusalā sīlā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
kuhiṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
どこ |
|
|
|
|
aparisesā |
a-pari-śiṣ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
残余なき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhanti? |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら悪しき諸戒はどこにおいて余すことなく滅するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirodho |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nesaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
複 |
属 |
それら |
|
|
|
|
vutto. |
vac |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの滅尽もまた説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu kāyaduccaritaṃ pahāya kāyasucaritaṃ
bhāveti, vacīduccaritaṃ pahāya vacīsucaritaṃ bhāveti, manoduccaritaṃ pahāya
manosucaritaṃ bhāveti, micchājīvaṃ pahāya sammājīvena jīvitaṃ kappeti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pahāya |
pra-hā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
捨てる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
sucaritaṃ |
su-car |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
善行 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
bhāveti, |
bhū 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
修習する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
pahāya |
同上 |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
sucaritaṃ |
su-car |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
善行 |
|
|
|
|
bhāveti, |
同上 |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
依(具) |
意 |
|
|
|
|
duccaritaṃ |
dur-car |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
悪行 |
|
|
|
|
pahāya |
同上 |
|
|
|
|
mano |
man |
名 |
as |
中 |
依(具) |
意 |
|
|
|
|
sucaritaṃ |
su-car |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
善行 |
|
|
|
|
bhāveti, |
同上 |
|
|
|
|
micchā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
邪、よこしま、邪悪 |
|
|
|
|
ājīvaṃ |
ā-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
生活、活命 |
|
|
|
|
pahāya |
同上 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
ājīvena |
ā-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
生活、活命 |
|
|
|
|
jīvitaṃ |
jīv |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
生命、活命 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kappeti – |
kḷp |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
なす、営む、整える |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、身による悪行を捨てて身による善行を修習し、語による悪行を捨てて語による善行を修習し、意による悪行を捨てて意による善行を修習し、邪命を捨てて正命によって生活を営みます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
etthete akusalā sīlā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ettha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに |
|
|
|
|
ete |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
aparisesā |
a-pari-śiṣ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
残余なき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhanti. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ここにおいて、これら悪しき諸戒は余すところなく滅します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno, thapati, akusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いかに、なぜに |
|
|
|
|
paṭipanno, |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行道した |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
中 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
戒 |
|
|
|
|
nirodhāya |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
paṭipanno |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行道した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti? |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかに行道する者が、悪しき諸戒の滅尽のために行道する者なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ
paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
anuppannānaṃ |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
pāpakānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
不善の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
anuppādāya |
an-ud-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
不生 |
|
|
|
|
chandaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
欲、意欲、志欲 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
janeti |
jan 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
生む、生ずる |
|
|
|
|
vāyamati |
vi-ā-yam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
努力する、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vīriyaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
精進 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ārabhati |
ā-rabh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
始める、励む |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paggaṇhāti |
pra-grah |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
さしのべる、策励する |
|
|
|
|
padahati; |
pra-dhā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
努力する、励む、精勤する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、いまだ生じざる悪しき不善の諸法の不生起のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・八支聖道中の正精進や三十七菩提分法中の四正勤のフレーズ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ
janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ |
ud-pad |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
生起した、発生した |
|
|
|
|
pāpakānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
不善の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
pahānāya |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断、捨離 |
|
|
|
|
chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた悪しき不善の諸法の捨断のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anuppannānaṃ |
an-ud-pad |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
未生の |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
善の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
uppādāya |
ud-pad |
名 |
a |
男中 |
単 |
与 |
生起 |
|
|
|
|
chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いまだ生じざる善き諸法の生起のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya
vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati
cittaṃ paggaṇhāti padahati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ |
ud-pad |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
生起した、発生した |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
善の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
ṭhitiyā |
sthā |
名 |
i |
女 |
単 |
与 |
住、止住、定立 |
|
|
|
|
asammosāya |
a-saṃ-muh |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
不妄、不惑乱 |
|
|
|
|
bhiyyo |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに多く |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
性質、状態 →増大 |
|
|
|
|
vepullāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
広大、方広 |
|
|
|
|
bhāvanāya |
bhū |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
修習 |
|
|
|
|
pāripūriyā |
pari-pūr |
名 |
ī |
女 |
単 |
与 |
完全、円満 |
|
|
|
|
chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた善き諸法の住立、不惑乱、増大、拡大、修習の完成のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
264-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho, thapati, akusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
paṭipanno |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行道した |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
中 |
複 |
属 |
悪しき |
|
|
|
|
sīlānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
戒 |
|
|
|
|
nirodhāya |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
滅、滅尽 |
|
|
|
|
paṭipanno |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行道した |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti. |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、このように行道する者が、悪しき諸戒の滅尽のために行道する者なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265. ‘‘Katame ca, thapati, kusalā sīlā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame ca, thapati, kusalā sīlā? (264-1.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかなるものが、善き諸戒なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kusalaṃ kāyakammaṃ, kusalaṃ vacīkammaṃ, ājīvaparisuddhampi kho
ahaṃ, thapati, sīlasmiṃ vadāmi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kusalaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
|
kāya |
|
名 |
a |
男 |
依(具) |
身体、集まり |
|
|
|
|
kammaṃ, |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
kusalaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
|
vacī |
vac |
名 |
as |
中 |
依(具) |
語、言、口 |
|
|
|
|
kammaṃ, |
kṛ |
名 |
an |
中 |
単 |
主 |
業、行為 |
|
|
|
|
ājīva |
a-jīv |
名 |
a |
男 |
依(属) |
生活、活命 |
|
|
|
|
parisuddham |
pari-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
清浄の |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
sīlasmiṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
戒 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadāmi. |
vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、私は、善き身業、善き口業、戒における生活の清浄である〔と〕いいます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime vuccanti, thapati, kusalā sīlā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime vuccanti, thapati,
kusalā sīlā. (264-3.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、これらが、善き諸戒といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā sīlā kiṃsamuṭṭhānā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā sīlā kiṃsamuṭṭhānā? (264-3.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら善き諸戒は何から起こるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ
vuttaṃ. (264-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの生起は説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Cittasamuṭṭhānā’tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Cittasamuṭṭhānā’tissa
vacanīyaṃ. (264-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『心によって起こる』と、それに関して言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamaṃ cittaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamaṃ cittaṃ?
(264-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる心か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cittampi hi bahuṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Cittampi hi bahuṃ
anekavidhaṃ nānappakārakaṃ. (264-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつに心は数多く、多種多様ですが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yaṃ cittaṃ vītarāgaṃ vītadosaṃ vītamohaṃ, itosamuṭṭhānā kusalā
sīlā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yaṃ cittaṃ vītarāgaṃ vītadosaṃ vītamohaṃ, itosamuṭṭhānā
kusalā sīlā. (264-9.) |
|
|
|
|
vīta |
vi-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
はなれた |
|
|
|
|
rāgaṃ |
raj |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
貪 |
|
|
|
|
vīta |
vi-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
はなれた |
|
|
|
|
dosaṃ |
dviṣ |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
瞋 |
|
|
|
|
vīta |
vi-i |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
はなれた |
|
|
|
|
mohaṃ |
muh |
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
痴 |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ離貪、離瞋、離痴なる心、そこから善き諸戒は起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā sīlā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā sīlā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? (264-10.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら善き諸戒はどこにおいて余すことなく滅するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto.
(264-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの滅尽もまた説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu sīlavā hoti no ca sīlamayo, tañca
cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sīlavā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
持戒の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
no |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない、否 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
sīlamayo, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
戒所成の |
|
|
|
|
tañ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ、彼、彼女、そのとき(副対) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
慧 |
|
|
|
|
vimuttiṃ |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
解脱 |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
bhū |
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti; |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が持戒者となり、しかし戒〔のみ〕よりなる者とはならず、かの心解脱・慧解脱を如実に了知します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『註』はこれを阿羅漢果としている。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yatthassa te kusalā sīlā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yattha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜ところのその場所、〜の所 |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
te |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
|
sīlā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
戒 |
|
|
|
|
aparisesā |
a-pari-śiṣ |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
残余なき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
nirujjhanti. |
ni-rudh 受 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
滅する、滅ぶ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこにおいて、この者の、それら善き諸戒は余すところなく滅します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca, thapati, kusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca, thapati, kusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti? (264-14.) |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかに行道する者が、善き諸戒の滅尽のために行道する者なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ
paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu
anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、いまだ生じざる悪しき不善の諸法の不生起のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… (264-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた悪しき不善の諸法の捨断のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ uppādāya…pe… (264-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いまだ生じざる善き諸法の生起のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya
vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati
cittaṃ paggaṇhāti padahati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā
chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.
(264-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた善き諸法の住立、不惑乱、増大、拡大、修習の完成のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
265-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho, thapati, kusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho,
thapati, kusalānaṃ sīlānaṃ
nirodhāya paṭipanno hoti. (264-19.) |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、このように行道する者が、善き諸戒の滅尽のために行道する者なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266. ‘‘Katame ca, thapati, akusalā saṅkappā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame ca, thapati,
akusalā (264-1.) |
|
|
|
|
saṅkappā? |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかなるものが、悪しき諸思惟なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāmasaṅkappo, byāpādasaṅkappo, vihiṃsāsaṅkappo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害、害意 |
|
|
|
|
saṅkappo – |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
欲の思惟、瞋恚の思惟、害意の思惟です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ime vuccanti, thapati, akusalā saṅkappā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime vuccanti, thapati,
akusalā (264-3.) |
|
|
|
|
saṅkappā. |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、これらが、悪しき諸思惟といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, akusalā saṅkappā kiṃsamuṭṭhānā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati,
akusalā saṅkappā kiṃsamuṭṭhānā?
(264-4.) |
|
|
|
|
saṅkappā |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら悪しき諸思惟は何から起こるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ
vuttaṃ. (264-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの生起は説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Saññāsamuṭṭhānā’tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
有(奪) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
samuṭṭhānā’ |
saṃ-ud-sthā |
過分 |
a |
中→男 |
複 |
主 |
起立、等起 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
vacanīyaṃ. |
vac |
未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『想によって起こる』と、それに関して言われるべきです。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・先ほどのcittaが意思・意欲であり、こちらのsaññāが認識・知覚をいったものと解せばよいのか。 |
|
|
|
・「心」と「想」の組み合わせということでいえば「ポッタパーダ経」の、色界の「意所成manomayoの我」と、無色界の「想所成saññāmayoの我」などが思い出されるが、何か関連があろうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamā saññā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamaṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
saññā? |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる想か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saññāpi hi bahū anekavidhā nānappakārakā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
複 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
bahū |
|
形 |
u |
女 |
複 |
主 |
多くの |
|
|
|
|
aneka |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
一つならぬ、多くの |
|
|
|
|
vidhā |
vi-dhā |
過分 |
a |
女 |
複 |
主 |
置かれた、整えられた →種々の |
|
|
|
|
nāna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
種々に、異なって |
|
|
|
|
pakārakā. |
|
名 |
a |
男→女 |
複 |
主 |
種類、方法 →多種の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつに想は数多く、多種多様ですが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kāmasaññā, byāpādasaññā, vihiṃsāsaññā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kāma |
|
名 |
a |
男中 |
依(属) |
欲 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
瞋恚 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
vihiṃsā |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
害、害意 |
|
|
|
|
saññā – |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
欲想、瞋想、害想、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
itosamuṭṭhānā akusalā saṅkappā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
itosamuṭṭhānā akusalā
(264-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこから悪しき諸思惟は起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, akusalā saṅkappā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati,
akusalā saṅkappā kuhiṃ
aparisesā nirujjhanti? (264-10.) |
|
|
|
|
saṅkappā |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら悪しき諸思惟はどこにおいて余すことなく滅するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto.
(264-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの滅尽もまた説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
vivicca |
vi-vic |
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
離れて、遠離して |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kāmehi…pe… |
|
名 |
a |
男 |
複 |
奪 |
欲、愛欲、欲念、欲情、欲楽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、欲から遠離し…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
paṭhamaṃ |
|
数 |
a |
中 |
単 |
対 |
初の、第一の |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati; |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
初禅に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
etthete akusalā saṅkappā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
etthete akusalā saṅkappā aparisesā
nirujjhanti.(264-13.) |
|
|
|
|
saṅkappā |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこにおいて、それら悪しき諸思惟は余すところなく滅します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca, thapati, akusalānaṃ saṅkappānaṃ
nirodhāya paṭipanno hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca, thapati, akusalānaṃ saṅkappānaṃ nirodhāya paṭipanno
hoti? (264-14.) |
|
|
|
|
ca, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
saṅkappānaṃ |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかに行道する者が、悪しき諸思惟の滅尽のために行道する者なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ
paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu
anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、いまだ生じざる悪しき不善の諸法の不生起のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… (264-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた悪しき不善の諸法の捨断のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ uppādāya…pe… (264-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いまだ生じざる善き諸法の生起のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya
vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati
cittaṃ paggaṇhāti padahati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā
chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.
(264-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた善き諸法の住立、不惑乱、増大、拡大、修習の完成のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
266-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho, thapati, akusalānaṃ saṅkappānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho,
thapati, akusalānaṃ saṅkappānaṃ nirodhāya paṭipanno hoti. (264-19.) |
|
|
|
|
saṅkappānaṃ |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
思惟、思念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、このように行道する者が、悪しき諸思惟の滅尽のために行道する者なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267. ‘‘Katame ca, thapati, kusalā saṅkappā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katame ca, thapati, kusalā saṅkappā? (266-1.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかなるものが、善き諸思惟なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nekkhammasaṅkappo, abyāpādasaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappo – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nekkhamma |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
離欲、出離 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
abvyāpāda |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
無瞋 |
|
|
|
|
saṅkappo, |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
|
avihiṃsā |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
無害、不害 |
|
|
|
|
saṅkappo – |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
思惟、思念、想念 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
離欲の思惟、無瞋の思惟、不害の思惟です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ime vuccanti, thapati, kusalā saṅkappā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ime vuccanti, thapati,
kusalā saṅkappā. (266-3.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、これらが、善き諸思惟といわれるのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā saṅkappā kiṃsamuṭṭhānā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati,
kusalā saṅkappā kiṃsamuṭṭhānā? (266-4.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら善き諸思惟は何から起こるのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samuṭṭhānampi nesaṃ
vuttaṃ. (264-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの生起は説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Saññāsamuṭṭhānā’tissa vacanīyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Saññāsamuṭṭhānā’tissa
vacanīyaṃ. (266-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『想によって起こる』と、それに関して言われるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katamā saññā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Katamā saññā? (266-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いかなる想か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saññāpi hi bahū anekavidhā nānappakārakā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Saññāpi hi bahū
anekavidhā nānappakārakā. (266-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
じつに想は数多く、多種多様ですが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nekkhammasaññā, abyāpādasaññā, avihiṃsāsaññā – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nekkhamma |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
離欲、出離 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
abvyāpāda |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(属) |
無瞋 |
|
|
|
|
saññā, |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
avihiṃsā |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
無害、不害 |
|
|
|
|
saññā – |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
離欲想、無瞋想、不害想、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
itosamuṭṭhānā kusalā saṅkappā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
itosamuṭṭhānā kusalā saṅkappā.(266-10.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこから善き諸思惟は起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā saṅkappā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Ime ca, thapati, kusalā saṅkappā kuhiṃ aparisesā
nirujjhanti? (266-11.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、これら善き諸思惟はどこにおいて余すことなく滅するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nirodhopi nesaṃ vutto.
(264-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それらの滅尽もまた説かれています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
vitakka |
|
名 |
a |
男 |
相 |
尋 |
|
|
|
|
vicārānaṃ |
vi-car |
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
伺 |
|
|
|
|
vūpasamā…pe... |
vi-upa-śam |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
寂静、寂滅、寂止 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、尋と伺の寂止のゆえに…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dutiyaṃ |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
対 |
第二の |
|
|
|
|
jhānaṃ |
dhyai |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
禅 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasampajja |
upa-saṃ-pad |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
到達する、成就する、具足する |
|
|
|
|
viharati; |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第二禅に達して住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
etthete kusalā saṅkappā aparisesā nirujjhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
etthete kusalā saṅkappā aparisesā
nirujjhanti. (266-15.) |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこにおいて、それら善き諸思惟は余すところなく滅します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca, thapati, kusalānaṃ saṅkappānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃ paṭipanno ca,
thapati, kusalānaṃ saṅkappānaṃ
nirodhāya paṭipanno hoti? (266-16.) |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、いかに行道する者が、善き諸思惟の滅尽のために行道する者なのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ
dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ
paggaṇhāti padahati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu
anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti
vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; (264-15.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、いまだ生じざる悪しき不善の諸法の不生起のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤し、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ pāpakānaṃ
akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… (264-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた悪しき不善の諸法の捨断のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anuppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ uppādāya…pe… (264-17.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
いまだ生じざる善き諸法の生起のため…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya
vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati
cittaṃ paggaṇhāti padahati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uppannānaṃ kusalānaṃ
dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā
chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.
(264-18.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
すでに生じた善き諸法の住立、不惑乱、増大、拡大、修習の完成のため、意欲を生じて努力し、精進に励み、心を策励して精勤します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho, thapati, kusalānaṃ saṅkappānaṃ nirodhāya
paṭipanno hoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ paṭipanno kho,
thapati, kusalānaṃ saṅkappānaṃ
nirodhāya paṭipanno hoti. (266-21.) |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男 |
複 |
属 |
善き、善巧の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、このように行道する者が、悪しき諸思惟の滅尽のために行道する者なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268. ‘‘Katamehi cāhaṃ, thapati, dasahi dhammehi samannāgataṃ
purisapuggalaṃ paññapemi sampannakusalaṃ paramakusalaṃ uttamapattipattaṃ
samaṇaṃ ayojjhaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Katamehi |
|
形 |
代的 |
男中 |
単 |
具 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
dasahi |
|
数 |
特 |
男中 |
単 |
具 |
十 |
|
|
|
|
dhammehi |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
法 |
|
|
|
|
samannāgataṃ |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
具備した、具足した |
|
|
|
|
purisa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
人、男 |
|
|
|
|
puggalaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人、個人 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paññapemi |
pra-jñā 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
知らしめる、告知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sampanna |
saṃ-pad |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
具足した、成就した |
|
|
|
|
kusalaṃ |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
善の、善巧な |
|
|
|
|
parama |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
最上の、最高の |
|
|
|
|
kusalaṃ |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
善の、善巧な |
|
|
|
|
uttama |
|
形 |
代的 |
‐ |
持 |
最上の、最高の |
|
|
|
|
patti |
pra-āp |
名 |
i |
女 |
依(対) |
得達、利得 |
|
|
|
|
pattaṃ |
pra-āp |
過分 |
a |
男 |
単 |
対 |
得た |
|
|
|
|
samaṇaṃ |
śram |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
沙門 |
|
|
|
|
ayojjhaṃ? |
a-yudh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
無能勝の、戦うべきでない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
では棟梁よ、私は、いかなる十の諸法を具えた人物を、善を成就した、最上の善ある、最高の利得を得た無敵の沙門として説くのでしょうか。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この「では」caは、263-5.をうけたもの。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, thapati, bhikkhu asekhāya sammādiṭṭhiyā samannāgato hoti,
asekhena sammāsaṅkappena samannāgato hoti, asekhāya sammāvācāya samannāgato
hoti, asekhena sammākammantena samannāgato hoti, asekhena sammāājīvena
samannāgato hoti, asekhena sammāvāyāmena samannāgato hoti, asekhāya
sammāsatiyā samannāgato hoti, asekhena sammāsamādhinā samannāgato hoti,
asekhena sammāñāṇena samannāgato hoti, asekhāya sammāvimuttiyā samannāgato
hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
thapati, |
|
名 |
i |
男 |
単 |
呼 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
asekhāya |
a-śikṣ |
名 |
a |
女 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhiyā |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
見、見解、意見 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
saṅkappena |
saṃ-kḷp |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
思惟、思念 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhāya |
a-śikṣ |
名 |
a |
女 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
vācāya |
vac |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
言葉、語 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
kammantena |
kṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
業、作業、業務、家業、職業 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
ājīvena |
ā-jīv |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
活命、命、生活 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
vāyāmena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
精進、勤 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhāya |
a-śikṣ |
名 |
a |
女 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
satiyā |
smṛ |
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
念、記憶 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
samādhinā |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
具 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhena |
a-śikṣ |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
ñāṇena |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
智慧 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti, |
同上 |
|
|
|
|
asekhāya |
a-śikṣ |
名 |
a |
女 |
単 |
具 |
無学 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
vimuttiyā |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
単 |
具 |
解脱 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
hoti – |
同上 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、ここに比丘が、無学の正見を具足した者となり、無学の正思惟を具足した者となり、無学の正語を具足した者となり、無学の正業を具足した者となり、無学の正命を具足した者となり、無学の正精進を具足した者となり、無学の正念を具足した者となり、無学の正定を具足した者となり、無学の正智を具足した者となり、無学の正解脱を具足した者となります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・『中部』65「バッダーリ経」にパラレル。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
imehi kho ahaṃ, thapati, dasahi dhammehi samannāgataṃ
purisapuggalaṃ paññapemi sampannakusalaṃ paramakusalaṃ uttamapattipattaṃ
samaṇaṃ ayojjha’’nti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
imehi |
|
代 |
代的 |
男中 |
複 |
具 |
これら |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ahaṃ, thapati, dasahi
dhammehi samannāgataṃ purisapuggalaṃ paññapemi sampannakusalaṃ paramakusalaṃ
uttamapattipattaṃ samaṇaṃ ayojjha’’n (268-1.) |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
棟梁よ、私は、これら十の諸法を具えた人物を、善を成就した、最上の善ある、最高の利得を得た無敵の沙門として説くのです」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamavoca bhagavā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
世尊はこう仰った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Attamano pañcakaṅgo thapati bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Attamano |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
適意の、悦意の |
|
|
|
|
pañcakaṅgo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人名、パンチャカンガ |
|
|
|
|
thapati |
|
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
大工、棟梁 |
|
|
|
|
bhagavato |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
属 |
世尊 |
|
|
|
|
bhāsitaṃ |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
いった、言説、所説 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhinandī |
abhi-nand |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
歓喜する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
心に適ったパンチャカンガ棟梁は、世尊の所説に歓喜した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samaṇamuṇḍikasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Samaṇamuṇḍika |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
人名、サマナムンディカー |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
|
niṭṭhitaṃ |
nih-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
完了した、終わった |
|
|
|
|
aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔『中部』「中分五十篇」「遍歴行者品」〕第八〔経〕「サマナムンディカー経」おわり。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |