|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. Kiṃsukopamasuttaṃ |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiṃsuka |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
upama |
|
名 |
ā |
女 |
依(属) |
譬喩 |
|
|
|
|
suttaṃ |
sīv |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
経、糸 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「キンスカ喩経」(『相応部』35-245) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245. Atha kho aññataro bhikkhu yenaññataro bhikkhu
tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkami; |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときに、とある比丘が、とある比丘へちかづいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
bhikkhuṃ |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
対 |
比丘 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘kittāvatā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
どれだけで、どの範囲で、どの点から |
|
|
|
|
nu |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
属 |
比丘 |
|
|
|
|
dassanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
見、見ること |
|
|
|
|
suvisuddhaṃ |
su-vi-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく清まった |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hotī’’ |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca
atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ
suvisuddhaṃ hotī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yato |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこから、〜なるが故に、何となれば(yaの奪格) |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
channaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
六 |
|
|
|
|
phassa |
spṛś |
名 |
a |
男 |
依(属) |
触、接触 |
|
|
|
|
āyatanānaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
処、入処 |
|
|
|
|
samudayañ |
saṃ-ud-i |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
集、生起、原因 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
atthaṅgamañ |
gam |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
没、滅没 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pajānāti, |
pra-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、了知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ettāvatā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
これだけ、この範囲で |
|
|
|
|
kho, āvuso, bhikkhuno
dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、比丘が六触処の生起と滅没を如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena [pañhāveyyākaraṇena (syā. kaṃ. ka.)], yenaññataro bhikkhu
tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
asantuṭṭho |
a-saṃ-tuṣ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
満足しない |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhussa |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
属 |
比丘 |
|
|
|
|
pañha |
|
名 |
a |
男 |
依(与) |
問い |
|
|
|
|
veyyākaraṇena, |
vi-ā-kṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
具 |
解答、授記 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkami; |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにその比丘は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、〔別の〕とある比丘へ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
bhikkhuṃ etadavoca – (245-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti? (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso, bhikkhu pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ
samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso,
bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso,
bhikkhu pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. (245-4.) |
|
|
|
|
pañcannaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
五 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着、執着 |
|
|
|
|
khandhānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
蘊、集まり |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、比丘が五取蘊の生起と滅没を如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu
asantuṭṭho tassa bhikkhussa pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu
tenupasaṅkami; (245-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにその比丘は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、〔別の〕とある比丘へ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
bhikkhuṃ etadavoca – (245-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti? (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso, bhikkhu catunnaṃ mahābhūtānaṃ samudayañca
atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ
suvisuddhaṃ hotī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso,
bhikkhu catunnaṃ mahābhūtānaṃ
samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso,
bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. (245-4.) |
|
|
|
|
catunnaṃ |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
属 |
四 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
bhūtānaṃ |
bhū |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
存在した →四大種 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、比丘が四大種の生起と滅没を如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu
asantuṭṭho tassa bhikkhussa pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu
tenupasaṅkami; (245-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにその比丘は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、〔別の〕とある比丘へ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
bhikkhuṃ etadavoca – (245-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘kittāvatā nu kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti? (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso, bhikkhu yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ
taṃ nirodhadhammanti yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā, kho, āvuso, bhikkhuno
dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Yato kho, āvuso,
bhikkhu yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ
nirodhadhammanti yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā,
kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’’ti. (245-4.) |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
kiñci |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何らかの、何者であれ |
|
|
|
|
samudaya |
saṃ-ud-i |
名 |
a |
男 |
有(属) |
集、生起、原因 |
|
|
|
|
dhammaṃ, |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sabbaṃ |
|
名形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
すべて |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
nirodha |
ni-rudh 使 |
名 |
a |
男 |
有(属) |
滅尽 |
|
|
|
|
dhamman |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
主対 |
法 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、比丘が『何であれ生起の性質あるもの、それはすべて滅尽の性質あるものである』と如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena, yena bhagavā tenupasaṅkami; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu
asantuṭṭho tassa bhikkhussa pañhaveyyākaraṇena, yena bhagavā tenupasaṅkami; (245-5.) |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ときにその比丘は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、世尊へ近づいた。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavoca – |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
bhagavantaṃ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
対 |
世尊 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、世尊へこう言った。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘idhāhaṃ, bhante, yenaññataro bhikkhu tenupasaṅkamiṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamiṃ; |
upa-saṃ-kram |
動 |
ア |
能 |
単 |
一 |
近づいた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「尊者よ、ここなる私は、とある比丘へ近づきました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavocaṃ – |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
bhikkhuṃ |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
対 |
比丘 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avocaṃ – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
一 |
言う、語る、説く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言いました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kittāvatā nu kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’ti? (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ vutte, bhante, so bhikkhu maṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vutte, |
vac 受 |
過分 |
a |
中 |
単 |
処 |
いわれた |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
maṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
対 |
私 |
|
|
|
|
etad |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
avoca – |
vac |
動 |
ア |
能 |
単 |
三 |
いう |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、このように言われて、その比丘は私へこう言いました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yato kho, āvuso, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca
atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ
suvisuddhaṃ hotī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yato kho, āvuso,
bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ
pajānāti, ettāvatā kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’ti.
(245-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友よ、比丘が六触処の生起と滅没を如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha khvāhaṃ, bhante, asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu tenupasaṅkamiṃ; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha khvāhaṃ, bhante,
asantuṭṭho tassa bhikkhussa pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro bhikkhu
tenupasaṅkamiṃ; (245-5, 19.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ときに私は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、〔別の〕とある比丘へ近づきました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ etadavocaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
bhikkhuṃ etadavocaṃ – (245-20.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その比丘へこう言いました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kittāvatā nu kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kittāvatā nu kho,
āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’ti? (245-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「友よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evaṃ vutte, bhante, so bhikkhu maṃ etadavoca – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evaṃ vutte, bhante, so
bhikkhu maṃ etadavoca – (245-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、このように言われて、その比丘は私へこう言いました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘yato kho, āvuso, bhikkhu pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘yato kho, āvuso,
bhikkhu pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ…pe… (245-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友よ、比丘が五取蘊の…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
catunnaṃ mahābhūtānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ
pajānāti…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
catunnaṃ mahābhūtānaṃ
samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti…pe… (245-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
四大種の生起と滅没を如実に知ったならば…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhammanti
yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yaṃ kiñci
samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhammanti yathābhūtaṃ pajānāti, ettāvatā
kho, āvuso, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ hotī’ti. (245-16.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
―何であれ生起の性質あるもの、それはすべて滅尽の性質あるものである―と如実に知ったならば、友よ、それだけをもって比丘の見はよく清まります』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha khvāhaṃ, bhante, asantuṭṭho tassa bhikkhussa
pañhaveyyākaraṇena yena bhagavā tenupasaṅkamiṃ ( ) [(upasaṅkamitvā
bhagavantaṃ etadavocaṃ) (ka.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha khvāhaṃ, bhante,
asantuṭṭho tassa bhikkhussa pañhaveyyākaraṇena yena bhagavā tenupasaṅkamiṃ.(245-24.) |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ときに私は、その比丘の問いへの解答によって満足できず、世尊へ近づいたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhuno dassanaṃ suvisuddhaṃ
hotī’’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhuno dassanaṃ
suvisuddhaṃ hotī’’ti? (245-3.) |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いったい、どれだけをもって比丘の見はよく清まるのでしょうか」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhu, purisassa kiṃsuko adiṭṭhapubbo
assa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
purisassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsuko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
adiṭṭha |
a-dṛś |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
見られない |
|
|
|
|
pubbo |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
過去 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa. |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
「たとえば比丘よ、キンスカを見たことがない男がいるとしましょう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So yenaññataro puriso kiṃsukassa dassāvī tenupasaṅkameyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
yena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
(関係代名詞、〜tenaで「〜の所に」) |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、随一の |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsukassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
dassāvī |
dṛś |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
見る |
|
|
|
|
tena |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkameyya. |
upa-saṃ-kram |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
近づく |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼が、キンスカを見たことがある、とある男へ近づきます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Upasaṅkamitvā taṃ purisaṃ evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
Upasaṅkamitvā |
upa-saṃ-kram |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
近づく |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ、彼、彼女、そのとき(副対) |
|
|
|
|
purisaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
人、男 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その男へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa, kiṃsuko’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kīdiso, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
いかような、どのような |
|
|
|
|
bho |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsuko’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、キンスカとはどのようなものであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kāḷako kho, ambho purisa, kiṃsuko – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kāḷako |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
黒い |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ambho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
おい、こら、ばかな |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsuko – |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『おい、男よ、キンスカとは黒いものだ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
seyyathāpi jhāmakhāṇū’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
jhāma |
kṣai |
名 |
a |
中 |
依(具) |
燃焼、大火 |
|
|
|
|
khāṇū’ |
|
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
株、切株、杭、楔 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかも焼け木杭のように』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tena kho pana, bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko yathāpi
[yathā (sī. syā. kaṃ.) dutiyavārādīsu pana ‘‘yathāpi’’tveva dissati] tassa
purisassa dassanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tena |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
副具 |
それ、彼、それによって、それゆえ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
samayena |
|
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
時 |
|
|
|
|
tādiso |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
その如き、そのような |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
kiṃsuko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
purisassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、男 |
|
|
|
|
dassanaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
見、見ること |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しからば比丘よ、そのときには、彼にとってキンスカとはその男の見解どおりのものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho, so bhikkhu, puriso asantuṭṭho tassa purisassa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro puriso kiṃsukassa dassāvī
tenupasaṅkameyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho, so bhikkhu, puriso asantuṭṭho tassa purisassa pañhaveyyākaraṇena,
yenaññataro puriso
kiṃsukassa dassāvī tenupasaṅkameyya; (245-5, 34.) |
|
|
|
|
puriso |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
人、男 |
|
|
|
|
purisassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
人、男 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ときにその男は、その男の問いへの解答によって満足できず、キンスカを見たことがある〔別の〕とある男へ近づきます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ purisaṃ evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
purisaṃ evaṃ vadeyya – (245-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その男へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa, kiṃsuko’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa,
kiṃsuko’ti? (245-36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、キンスカとはどのようなものであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya –
(245-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘lohitako kho, ambho purisa, kiṃsuko – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘lohitako |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
赤い、血の |
|
|
|
|
kho, ambho purisa,
kiṃsuko – (245-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『おい、男よ、キンスカとは赤いものだ。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
seyyathāpi maṃsapesī’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
maṃsa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
肉 |
|
|
|
|
pesī’ |
|
名 |
i, ī |
女 |
単 |
主 |
断片 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかも肉片のように』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tena kho pana, bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko yathāpi
tassa purisassa dassanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tena kho pana,
bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko yathāpi tassa purisassa dassanaṃ.
(245-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しからば比丘よ、そのときには、彼にとってキンスカとはその男の見解どおりのものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu puriso asantuṭṭho tassa purisassa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro puriso kiṃsukassa dassāvī
tenupasaṅkameyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu
puriso asantuṭṭho tassa purisassa pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro puriso
kiṃsukassa dassāvī tenupasaṅkameyya; (245-41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ときにその男は、その男の問いへの解答によって満足できず、キンスカを見たことがある〔別の〕とある男へ近づきます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ purisaṃ evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
purisaṃ evaṃ vadeyya – (245-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その男へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa, kiṃsuko’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa,
kiṃsuko’ti? (245-36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、キンスカとはどのようなものであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya –
(245-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘ocīrakajāto [ojīrakajāto (sī.), odīrakajāto (pī.)] kho, ambho
purisa, kiṃsuko ādinnasipāṭiko – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘ocīraka |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
樹皮が剥がれた |
|
|
|
|
jāto |
jan |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
生まれた |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ambho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
おい、こら、ばかな |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsuko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
|
ādinna |
ā-dṛ 受 |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
破れた、裂けた、破壊された |
|
|
|
|
sipāṭiko – |
|
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
果皮、小箱 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『おい、男よ、キンスカとは樹皮が剥がれた種類の、果皮が破れたものだ。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・ādinnaはādiṇṇaの異体あるいは誤記か。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
seyyathāpi sirīso’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
sirīso’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、シリーサ、アカシアの類 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかもシリーサのように』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tena kho pana, bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko, yathāpi
tassa purisassa dassanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tena kho pana,
bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko, yathāpi tassa purisassa dassanaṃ.
(245-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しからば比丘よ、そのときには、彼にとってキンスカとはその男の見解どおりのものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu puriso asantuṭṭho tassa purisassa
pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro puriso kiṃsukassa dassāvī
tenupasaṅkameyya; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho so bhikkhu
puriso asantuṭṭho tassa purisassa pañhaveyyākaraṇena, yenaññataro puriso
kiṃsukassa dassāvī tenupasaṅkameyya; (245-41.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘たちよ、ときにその男は、その男の問いへの解答によって満足できず、キンスカを見たことがある〔別の〕とある男へ近づきます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ purisaṃ evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
upasaṅkamitvā taṃ
purisaṃ evaṃ vadeyya – (245-35.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
近づいて、その男へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa, kiṃsuko’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kīdiso, bho purisa,
kiṃsuko’ti? (245-36.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、キンスカとはどのようなものであろうか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya –
(245-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘bahalapattapalāso sandacchāyo [saṇḍacchāyo (syā. kaṃ.)] kho,
ambho purisa, kiṃsuko – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘bahala |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
厚い、濃い |
|
|
|
|
patta |
|
名 |
a |
中 |
相 |
羽毛、葉 |
|
|
|
|
palāso |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
樹葉 |
|
|
|
|
saṇḍa |
|
名 |
a |
男 |
有(属) |
群、集、叢 |
|
|
|
|
chāyo |
|
名 |
ā |
女→男 |
単 |
主 |
影 |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ambho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
おい、こら、ばかな |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
kiṃsuko – |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、キンスカ、肉色花 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『おい、男よ、キンスカとは濃い葉があり、影の群をつくるものだ。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・異版を採用。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
seyyathāpi nigrodho’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
nigrodho’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
植物名、ニグローダ、榕樹 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
あたかもニグローダのように』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tena kho pana, bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko, yathāpi
tassa purisassa dassanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tena kho pana,
bhikkhu, samayena tādisovassa kiṃsuko, yathāpi tassa purisassa dassanaṃ.
(245-40.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しからば比丘よ、そのときには、彼にとってキンスカとはその男の見解どおりのものとなります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Evameva kho, bhikkhu, yathā yathā adhimuttānaṃ tesaṃ
sappurisānaṃ dassanaṃ suvisuddhaṃ hoti, tathā tathā kho tehi sappurisehi
byākataṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Evam |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
adhimuttānaṃ |
|
過分 |
a |
男 |
複 |
属絶 |
信解した、志向した |
|
|
|
|
tesaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
属絶 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
sappurisānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属絶 |
善人 |
|
|
|
|
dassanaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
見、見ること |
|
|
|
|
suvisuddhaṃ |
su-vi-śudh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく清まった |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
tehi |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
具 |
それら、彼ら |
|
|
|
|
sappurisehi |
|
名 |
a |
男 |
複 |
具 |
善人、善士、正士 |
|
|
|
|
byākataṃ. |
vi-ā-kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
対 |
解答された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
まさにそのように、比丘よ、かれら善士たちが信解したとき見がよく清まったものとなった、それぞれそのとおりに、彼ら善士たちは解答したのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Seyyathāpi, bhikkhu, rañño paccantimaṃ nagaraṃ daḷhuddhāpaṃ
[daḷhuddāpaṃ (sī. pī.)] daḷhapākāratoraṇaṃ chadvāraṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Seyyathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
その如き、たとえば |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
rañño |
|
名 |
an |
男 |
単 |
属 |
王 |
|
|
|
|
paccantimaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
辺境の |
|
|
|
|
nagaraṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
城、都市 |
|
|
|
|
daḷha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
堅固な |
|
|
|
|
uddhāpaṃ |
|
名 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
城塁、土塁 |
|
|
|
|
daḷha |
|
形 |
a |
‐ |
有(持) |
堅固な |
|
|
|
|
pākāra |
|
名 |
a |
男 |
相 |
垣、城壁 |
|
|
|
|
toraṇaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
楼門、城門 |
|
|
|
|
cha |
|
数 |
特 |
‐ |
有(持) |
六 |
|
|
|
|
dvāraṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
門 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
またたとえば比丘よ、王に、堅固な城塁あり、堅固な城壁と城門あり、六つの門がある辺境の城がある〔としましょう〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tatrassa dovāriko paṇḍito byatto medhāvī, aññātānaṃ nivāretā,
ñātānaṃ pavesetā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tatra |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
そこで、そこに、そのとき、そのなかで |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
assa |
as |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dovāriko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
門番、守衛 |
|
|
|
|
paṇḍito |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
賢い |
|
|
|
|
byatto |
vi-añj |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
聡明、有能 |
|
|
|
|
medhāvī, |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
智慧ある、賢い |
|
|
|
|
aññātānaṃ |
a-jñā |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
知られない |
|
|
|
|
nivāretā, |
ni-vṛ 使 |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
遮止者、防護者 |
|
|
|
|
ñātānaṃ |
jñā |
過分 |
a |
男 |
複 |
属 |
知られた、有名な、理解した |
|
|
|
|
pavesetā. |
pra-viś 使 |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
案内者、令入者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこに、賢く、聡明で、智慧あり、見知らぬ者たちを斥け、見知った者たちを迎え入れる門番がいるとします。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Puratthimāya disāya āgantvā sīghaṃ dūtayugaṃ taṃ dovārikaṃ evaṃ
vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Puratthimāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
東の |
|
|
|
|
disāya |
diś |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
方向、方角 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
āgantvā |
ā-gam |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
来る |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sīghaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
速い、急速の |
|
|
|
|
dūta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
使者、使節 |
|
|
|
|
yugaṃ |
yuj |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
軛、一対 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
dovārikaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
門番、守衛 |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadeyya – |
vad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
東の方角から一対の急ぎの使者が来て、その門番へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kahaṃ, bho purisa, imassa nagarassa nagarassāmī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kahaṃ, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
どこに |
|
|
|
|
bho |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、君よ、友よ、ああ、おお |
|
|
|
|
purisa, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
呼 |
人、男 |
|
|
|
|
imassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
nagarassa |
|
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
城、都市 |
|
|
|
|
nagara |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
都市 |
|
|
|
|
sāmī’ |
|
名 |
in |
男 |
単 |
主 |
主人 |
|
|
|
|
ti? |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、この城の城主はどこにおられるか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya –
(245-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘eso, bhante, majjhe siṅghāṭake nisinno’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘eso, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
majjhe |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
処 |
中、中間の |
|
|
|
|
siṅghāṭake |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
四つ辻、十字路 |
|
|
|
|
nisinno’ |
ni-sad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
坐った |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊き方よ、彼は中央の十字路に坐っておられます』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho taṃ sīghaṃ dūtayugaṃ nagarassāmikassa yathābhūtaṃ
vacanaṃ niyyātetvā yathāgatamaggaṃ paṭipajjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ときに、また、そこに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
sīghaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
速い、急速の |
|
|
|
|
dūta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
使者、使節 |
|
|
|
|
yugaṃ |
yuj |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
軛、一対 |
|
|
|
|
nagara |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
都市 |
|
|
|
|
sāmikassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
所有者、主人、夫 |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
如実に |
|
|
|
|
vacanaṃ |
vac |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
言葉 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
niyyātetvā |
|
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
与える、受け取らせる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āgata |
ā-gam |
過分 |
a |
‐ |
持 |
来た |
|
|
|
|
maggaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
道 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭipajjeyya. |
prati-pad |
動 |
願 |
能 |
単 |
三 |
向かって歩く |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこでその一対の急ぎの使者は、城主へ如実に言葉をつたえると、来たとおりの道へ向かって行きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pacchimāya disāya āgantvā sīghaṃ dūtayugaṃ…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pacchimāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
奪 |
西方の |
|
|
|
|
disāya āgantvā sīghaṃ
dūtayugaṃ…pe… (245-65.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
西の方角から一対の急ぎの使者が来て…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
uttarāya disāya… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
uttarāya |
|
形 |
代的 |
女 |
単 |
奪 |
北の |
|
|
|
|
disāya… |
diś |
名 |
ā |
女 |
単 |
奪 |
方向、方角 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
北の方角から…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dakkhiṇāya disāya āgantvā sīghaṃ dūtayugaṃ taṃ dovārikaṃ evaṃ
vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dakkhiṇāya |
|
形 |
代的 |
女 |
単 |
奪 |
右の、南の、巧みな |
|
|
|
|
disāya āgantvā sīghaṃ
dūtayugaṃ taṃ dovārikaṃ evaṃ vadeyya – (245-65.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
南の方角から一対の急ぎの使者が来て、その門番へこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘kahaṃ, bho purisa, imassa nagarassāmī’ti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘kahaṃ, bho purisa,
imassa nagarassāmī’ti? (245-66.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『友なる男よ、この〔城の〕城主はどこにおられるか』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
So evaṃ vadeyya –
(245-37.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その男はこのように言います。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘eso, bhante, majjhe siṅghāṭake nisinno’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘eso, bhante, majjhe
siṅghāṭake nisinno’ti. (245-68.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『尊き方よ、彼は中央の十字路に坐っておられます』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Atha kho taṃ sīghaṃ dūtayugaṃ nagarassāmikassa yathābhūtaṃ
vacanaṃ niyyātetvā yathāgatamaggaṃ paṭipajjeyya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Atha kho taṃ sīghaṃ
dūtayugaṃ nagarassāmikassa yathābhūtaṃ vacanaṃ niyyātetvā yathāgatamaggaṃ
paṭipajjeyya. (245-69.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そこでその一対の急ぎの使者は、城主へ如実に言葉をつたえると、来たとおりの道へ向かって行きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-77. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Upamā kho myāyaṃ, bhikkhu, katā atthassa viññāpanāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Upamā |
|
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
譬喩 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
me |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
具 |
私 |
|
|
|
|
ayaṃ, |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
katā |
kṛ |
過分 |
a |
女 |
単 |
主 |
なされた |
|
|
|
|
atthassa |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
義、意味 |
|
|
|
|
viññāpanāya. |
vi-jñā 使 |
形 |
a |
男中 |
単 |
与 |
令知の、教授する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、私は、意義を教えるためにこの譬喩をなしました。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-78. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayañcettha attho – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayañ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
ettha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに |
|
|
|
|
attho – |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
義、意味 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、そこにおける意義です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-79. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘nagara’nti kho, bhikkhu, imassetaṃ cātumahābhūtikassa kāyassa
adhivacanaṃ mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa
aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammassa. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘nagara’n |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
城、都市 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
imassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
cātu |
|
数 |
特 |
‐ |
有(帯) |
四 |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
bhūtikassa |
bhū |
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
要素の、大種の →四大種所成 |
|
|
|
|
kāyassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
身体、集まり |
|
|
|
|
adhivacanaṃ |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
|
mātā |
|
名 |
ar |
女 |
相 |
母 |
|
|
|
|
pettika |
|
形 |
a |
‐ |
有(具) |
父の |
|
|
|
|
sambhavassa |
saṃ-bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
発生、生成、存在、共存 →母父所成 |
|
|
|
|
odana |
|
名 |
a |
男中 |
相 |
飯、粥 |
|
|
|
|
kummāsa |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
粥、酸粥 |
|
|
|
|
upacayassa |
upa-ci |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
集積、積集 |
|
|
|
|
anicca |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
無常の |
|
|
|
|
ucchādana |
ud-chid |
名 |
a |
中 |
相 |
破壊、削減 |
|
|
|
|
parimaddana |
pari-mṛd |
名 |
a |
中 |
相 |
摩滅、粉砕、按摩 |
|
|
|
|
bhedana |
bhid |
名 |
a |
中 |
相 |
断絶、分裂、破壊 |
|
|
|
|
viddhaṃsana |
vi-dhvaṃs |
名 |
a |
中 |
有(属) |
破砕、破壊、分散 |
|
|
|
|
dhammassa. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
属 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『城』というこれは、四大種所成、母父所成であり、飯と粥の積集であり、無常・破壊・摩滅・分断・破砕の性質を持つ、この身の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-80. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Cha dvārā’ti kho, bhikkhu, channetaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ
adhivacanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Cha |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
六 |
|
|
|
|
dvārā’ |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
門、戸 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
channaṃ |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
属 |
六 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
ajjhattikānaṃ |
|
形 |
a |
中 |
複 |
属 |
内の |
|
|
|
|
āyatanānaṃ |
ā-yam |
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
処、入処 |
|
|
|
|
adhivacanaṃ. |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『六つの門』というこれは、六内処の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-81. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Dovāriko’ti kho, bhikkhu, satiyā etaṃ adhivacanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Dovāriko’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
門番、守衛 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
satiyā |
smṛ |
名 |
i |
女 |
単 |
属 |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
adhivacanaṃ. |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『門番』というこれは、正念の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-82. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Sīghaṃ dūtayuga’nti kho, bhikkhu, samathavipassanānetaṃ
adhivacanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Sīghaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
速い、急速の |
|
|
|
|
dūta |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
使者、使節 |
|
|
|
|
yuga’n |
yuj |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
軛、一対 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
samatha |
śam |
名 |
a |
男 |
相 |
止、サマタ |
|
|
|
|
vipassanānaṃ |
vi-paś |
名 |
ā |
女 |
複 |
属 |
観、ヴィパッサナー |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
adhivacanaṃ. |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『一対の急ぎの使者』というこれは、止と観の隠喩です。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・アビダンマでは、サティパッターナとヴィパッサナーがしばしば同視されるように見受けられるが、この経典においてはsatiとvipassanāは別のものとして描かれているようである。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-83. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Nagarassāmī’ti kho, bhikkhu, viññāṇassetaṃ adhivacanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Nagara |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
都市 |
|
|
|
|
sāmī’ |
|
名 |
in |
男 |
単 |
主 |
主人 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
viññāṇassa |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
識 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
adhivacanaṃ. |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『城主』というこれは、〈識〉の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-84. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Majjhe siṅghāṭako’ti kho, bhikkhu, catunnetaṃ mahābhūtānaṃ
adhivacanaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Majjhe |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
処 |
中、中間の |
|
|
|
|
siṅghāṭako’ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
四つ辻、十字路 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
catunnaṃ |
|
数 |
特 |
男中 |
複 |
属 |
四 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
mahā |
|
形 |
ant |
‐ |
持 |
大きい |
|
|
|
|
bhūtānaṃ |
bhū |
過分 |
a |
男中 |
複 |
属 |
存在した →四大種 |
|
|
|
|
adhivacanaṃ – |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『中央の十字路』というこれは、四大種の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-85. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pathavīdhātuyā, āpodhātuyā, tejodhātuyā, vāyodhātuyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pathavī |
|
名 |
ī |
女 |
持 |
地 |
|
|
|
|
dhātuyā, |
|
名 |
u |
女 |
単 |
属 |
界、要素 |
|
|
|
|
āpo |
|
名 |
as |
中 |
持 |
水 |
|
|
|
|
dhātuyā, |
|
名 |
u |
女 |
単 |
属 |
界、要素 |
|
|
|
|
tejo |
|
名 |
as |
中 |
持 |
火 |
|
|
|
|
dhātuyā, |
|
名 |
u |
女 |
単 |
属 |
界、要素 |
|
|
|
|
vāyo |
|
名 |
as |
中 |
持 |
風 |
|
|
|
|
dhātuyā. |
|
名 |
u |
女 |
単 |
属 |
界、要素 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
〔すなわち〕地界、水界、火界、風界の。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-86. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Yathābhūtaṃ vacana’nti kho, bhikkhu, nibbānassetaṃ
adhivacanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Yathābhūtaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
如実に |
|
|
|
|
vacana’n |
vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
言葉 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
nibbānassa |
nir-vā? |
名 |
a |
中 |
単 |
属 |
涅槃 |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
adhivacanaṃ. |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『如実な言葉』というこれは、涅槃の隠喩です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-87. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Yathāgatamaggo’ti kho, bhikkhu, ariyassetaṃ aṭṭhaṅgikassa
maggassa adhivacanaṃ, seyyathidaṃ – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āgata |
ā-gam |
過分 |
a |
‐ |
持 |
来た |
|
|
|
|
maggo’ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
道 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
bhikkhu, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
ariyassa |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
属 |
聖なる |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
aṭṭha |
|
数 |
特 |
‐ |
帯 |
八 |
|
|
|
|
aṅgikassa |
|
形 |
a |
男 |
単 |
属 |
支分ある |
|
|
|
|
maggassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
道 |
|
|
|
|
adhivacanaṃ, |
adhi-vac |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
同義語、名辞 |
|
|
|
|
seyyathidaṃ – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
それはこの如し、あたかも〜の如し |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
比丘よ、『来たとおりの道』というこれは、八支聖道の隠喩です。すなわち、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-88. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sammādiṭṭhiyā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
diṭṭhiyā…pe… |
dṛś |
名 |
i |
女 |
単 |
属 |
見、見解、意見 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
正見…… |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245-89. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sammāsamādhissā’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
samādhissā’’ |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
属 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……正定の」 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Aṭṭhamaṃ. |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第八の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
第八〔経〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |