|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114. ‘‘‘Cittuppādaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
uppādaṃ |
ud-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
生起 |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhikkhave, |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
複 |
呼 |
比丘 |
|
|
|
|
duvidhena |
|
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
二種 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vadāmi – |
vad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
言う |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は心の生起を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbam |
sev |
未分 |
a |
男 |
単 |
対 |
親近すべき、従うべき |
|
|
|
|
pi, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
asevitabbam |
a-sev |
未分 |
a |
男 |
単 |
対 |
親近すべきでない |
|
|
|
|
pi; |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ cittuppāda’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aññamaññaṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他と他、相互、展転 |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
uppāda’n |
ud-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
生起 |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる心の生起を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ bhagavatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
vuttaṃ |
vac |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
|
bhagavatā. |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
具 |
世尊 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、このことが世尊によって言われましたが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
何、なぜ、いかに |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vuttaṃ? |
vac |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ではこのことによって何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti evarūpo cittuppādo na
sevitabbo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
そのような(関係代名詞的) |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
uppādaṃ |
ud-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
生起 |
|
|
|
|
sevato |
sev |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
親近する、従う |
|
|
|
|
akusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
不善の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhivaḍḍhanti, |
abhi-vṛdh |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
増大する、育成する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
kusalā |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
善なる、善巧の |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
parihāyanti |
pari-hā |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
衰退する、衰亡する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
そのような |
|
|
|
|
citta |
cit |
名 |
a |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
uppādo |
ud-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
生起 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sevitabbo; |
sev |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
親近すべき、従うべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、およそそのような心の生起に親近する者に不善の法が増大し、善なる法が衰退するのであれば、そのような心の生起は親近されるべきではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yathārūpañca kho, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti evarūpo cittuppādo sevitabbo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathārūpañca kho, bhante, cittuppādaṃ sevato
akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti evarūpo cittuppādo
sevitabbo.(114-6.) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また尊者よ、およそそのような心の生起に親近する者に不善の法が衰退し、善なる法が増大するのであれば、そのような心の生起は親近されるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
いかなる |
|
|
|
|
bhante, cittuppādaṃ
sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti? (114-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる心の生起に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco abhijjhālu hoti, abhijjhāsahagatena cetasā
viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
一部の、一類の |
|
|
|
|
abhijjhālu |
abhi-dhī |
形 |
u |
男 |
単 |
主 |
貪ある、貪欲の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abhijjhā |
|
名 |
ā |
女 |
依(具) |
貪欲 |
|
|
|
|
sahagatena |
saha-gam |
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
ともなる |
|
|
|
|
cetasā |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati; |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ここに一部の者は貪欲の者であり、貪欲をともなう心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādavā hoti, byāpādasahagatena cetasā viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpādavā |
vi-ā-pad |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
瞋恚の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
依(具) |
瞋恚 |
|
|
|
|
sahagatena |
saha-gam |
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
ともなる |
|
|
|
|
cetasā |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati; |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚の者であり、瞋恚をともなう心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihesavā hoti, vihesāsahagatena cetasā viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihesavā |
vi-hiṃs |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
害の、悩害ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihesā |
vi-hiṃs |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
害、悩害 |
|
|
|
|
sahagatena |
saha-gam |
形 |
a |
中 |
単 |
具 |
ともなる |
|
|
|
|
cetasā |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati – |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害意の者であり、害意をともなう心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
かくのごとき |
|
|
|
|
bhante, cittuppādaṃ
sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti. (114-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき心の生起に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante,
cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti? (114-8.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる心の生起に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco anabhijjhālu hoti, anabhijjhāsahagatena
cetasā viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco anabhijjhālu hoti, anabhijjhāsahagatena cetasā
viharati; (114-9.) |
|
|
|
|
an |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ここに一部の者は貪欲なき者であり、貪欲をともなわない心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyāpādavā hoti, abyāpādasahagatena cetasā viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyāpādavā hoti, abyāpādasahagatena cetasā viharati; (114-10.) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚なき者であり、瞋恚をともなわない心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
avihesavā hoti, avihesāsahagatena cetasā viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
avihesavā hoti, avihesāsahagatena cetasā viharati – (114-11.) |
|
|
|
|
a |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(否定の接頭辞) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害意なき者であり、害意をともなわない心をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante,
cittuppādaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti.
(114-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき心の生起に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Cittuppādaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Cittuppādaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (114-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は心の生起を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ cittuppāda’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
cittuppāda’nti – (114-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる心の生起を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
yaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
vuttaṃ |
vac |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
|
bhagavatā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
具 |
世尊 |
|
|
|
|
idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
etaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
paṭicca |
prati-i |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
縁りて、〜のために |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vuttaṃ. |
vac |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
言われた |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、およそ世尊によって〔簡略に〕言われた、そのこと。それによって、〔いま詳説した〕このことが言われたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115. ‘‘‘Saññāpaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
paṭilābhaṃ |
prati-labh |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
獲得、得達 |
|
|
|
|
pāhaṃ, bhikkhave,
duvidhena vadāmi – (114-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は想の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ saññāpaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
saññāpaṭilābha’nti – (114-3,115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる想の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ bhagavatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ
bhagavatā. (114-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、このことが世尊によって言われましたが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (114-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ではこのことによって何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti evarūpo saññāpaṭilābho na
sevitabbo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante,
saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti evarūpo saññāpaṭilābho na sevitabbo; (114-6, 115-1.) |
|
|
|
|
paṭilābho |
prati-labh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
獲得、得達 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、およそそのような想の獲得に親近する者に不善の法が増大し、善なる法が衰退するのであれば、そのような想の獲得は親近されるべきではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yathārūpañca kho, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti evarūpo saññāpaṭilābho sevitabbo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathārūpañca kho,
bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti evarūpo saññāpaṭilābho sevitabbo. (115-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また尊者よ、およそそのような想の獲得に親近する者に不善の法が衰退し、善なる法が増大するのであれば、そのような想の獲得は親近されるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, |
|
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
いかなる |
|
|
|
|
bhante,
saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti? (114-8, 115-6) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる想の獲得に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco abhijjhālu hoti, abhijjhāsahagatāya
saññāya viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco
abhijjhālu hoti, abhijjhāsahagatāya saññāya viharati; (114-9.) |
|
|
|
|
sahagatāya |
saha-gam |
形 |
a |
女 |
単 |
具 |
ともなる |
|
|
|
|
saññāya |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ここに一部の者は貪欲の者であり、貪欲をともなう想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byāpādavā hoti, byāpādasahagatāya saññāya viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
byāpādavā hoti,
byāpādasahagatāya saññāya viharati; (114-10, 115-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚の者であり、瞋恚をともなう想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vihesavā hoti, vihesāsahagatāya saññāya viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vihesavā hoti,
vihesāsahagatāya saññāya viharati – (114-11, 115-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害意の者であり、害意をともなう想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante,
saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti.(114-12, 115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき想の獲得に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante,
saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti? (114-13, 115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる想の獲得に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco anabhijjhālu hoti, anabhijjhāsahagatāya
saññāya viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco
anabhijjhālu hoti, anabhijjhāsahagatāya saññāya viharati; (114-14, 115-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
貪欲なき者であり、貪欲をともなわない想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyāpādavā hoti, abyāpādasahagatāya saññāya viharati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyāpādavā hoti,
abyāpādasahagatāya saññāya viharati; (114-15, 115-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚なき者であり、瞋恚をともなわない想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
avihesavā hoti, avihesāsahagatāya saññāya viharati – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
avihesavā hoti,
avihesāsahagatāya saññāya viharati – (114-16, 115-9.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害意なき者であり、害意をともなわない想をもって住します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante,
saññāpaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti. (115-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき想の獲得に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Saññāpaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Saññāpaṭilābhaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は想の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ saññāpaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
saññāpaṭilābha’nti – (115-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる想の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
115-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ
bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (114-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、およそ世尊によって〔簡略に〕言われた、そのこと。それによって、〔いま詳説した〕このことが言われたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116. ‘‘‘Diṭṭhipaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Diṭṭhi |
dṛś |
名 |
i |
女 |
依(属) |
見、見解 |
|
|
|
|
paṭilābhaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は見の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ diṭṭhipaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
diṭṭhipaṭilābha’nti – (115-3, 116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる見の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ bhagavatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ
bhagavatā. (114-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、このことが世尊によって言われましたが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (114-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ではこのことによって何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti evarūpo diṭṭhipaṭilābho na
sevitabbo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante,
diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti evarūpo diṭṭhipaṭilābho na sevitabbo; (115-6, 116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、およそそのような見の獲得に親近する者に不善の法が増大し、善なる法が衰退するのであれば、そのような見の獲得は親近されるべきではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yathārūpañca kho, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā
dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathārūpañca kho,
bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti – (116-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また尊者よ、およそそのような見の獲得に親近する者に不善の法が衰退し、善なる法が増大するのであれば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpo diṭṭhipaṭilābho sevitabbo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpo
diṭṭhipaṭilābho sevitabbo. (116-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのような見の獲得は親近されるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante,
diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti? (115-8, 116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる見の獲得に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco evaṃdiṭṭhiko hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
ekacco |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
とある、一類の |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
diṭṭhiko |
dṛś |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
見ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti – |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる、存在する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ここに一部の者はかくのごとき見ある者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi
sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko,
natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā
sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā
sacchikatvā pavedentī’ti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
atthi |
as |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dinnaṃ, |
dā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
所施 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
yiṭṭhaṃ, |
yaj |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
供犠した、供養した、犠牲 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
hutaṃ, |
hu |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
供養した、供物 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
sukata |
su-kṛ |
形 |
a |
‐ |
相 |
善行、善行の |
|
|
|
|
dukkaṭānaṃ |
dur-kṛ |
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
悪行、悪行の、悪作、突吉羅 |
|
|
|
|
kammānaṃ |
kṛ |
名 |
an |
中 |
複 |
属 |
業、行為 |
|
|
|
|
phalaṃ |
phal |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
果、結果 |
|
|
|
|
vipāko, |
vi-pac |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
異熟、果報 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
loko, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
世界、世間 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
paro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
他 |
|
|
|
|
loko, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
世界、世間 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
mātā, |
|
名 |
ar |
女 |
単 |
主 |
母 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
pitā, |
|
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
父 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
sattā |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
衆生、有情 |
|
|
|
|
opapātikā, |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
化生の |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atthi |
同上 |
|
|
|
|
loke |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
世界、世間 |
|
|
|
|
samaṇa |
śram |
名 |
a |
男 |
相 |
沙門 |
|
|
|
|
brāhmaṇā |
bṛh |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
婆羅門 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
gatā |
gam |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
いった →正行者、完成者 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
paṭipannā |
prati-pad |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
行道した、向道の、行者 →正行者 |
|
|
|
|
ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
imañ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
parañ |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
他 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
lokaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
世界、世間 |
|
|
|
|
sayaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
自ら、自分で |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
abhiññā |
abhi-jñā |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
了知する、証知する |
|
|
|
|
sacchikatvā |
sacchi-kṛ |
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
作証する、証明する、さとる |
|
|
|
|
pavedentī’ |
pra-vid 使 |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
知らせる、説く |
|
|
|
|
ti – |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『布施〔の果報〕はなく、供犠〔の果報〕はなく、供養〔の果報〕はない。善悪業の異熟はない。〔あの世の住人にとって〕この世はなく、〔この世の住人にとって〕あの世はない。母〔への行為の果報〕はなく、父〔への行為の果報〕はない。化生の有情たちはない。この世とあの世とを自ら知り、証明し、説くような、世における完成者、正行者たる沙門婆羅門たちは存在しない』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante,
diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti. (115-12, 116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき見の獲得に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante,
diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti? (115-13, 116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる想の獲得に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco evaṃdiṭṭhiko hoti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idha, bhante, ekacco
evaṃdiṭṭhiko hoti – (116-10.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、ここに一部の者はかくのごとき見ある者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi
sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko,
atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā
sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā
sacchikatvā pavedentī’ti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘atthi dinnaṃ, atthi
yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi
ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā,
atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca
lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti – (116-11.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『布施〔の果報〕はあり、供犠〔の果報〕はあり、供養〔の果報〕はある。善悪業の異熟はある。〔あの世の住人にとって〕この世はあり、〔この世の住人にとって〕あの世はある。母〔への行為の果報〕はあり、父〔への行為の果報〕はある。化生の有情たちはある。この世とあの世とを自ら知り、証明し、説くような、世における完成者、正行者たる沙門婆羅門たちは存在する』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante, diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpaṃ, bhante,
diṭṭhipaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti. (116-12.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、かくのごとき見の獲得に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Diṭṭhipaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Diṭṭhipaṭilābhaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (116-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は見の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ diṭṭhipaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
diṭṭhipaṭilābha’nti – (116-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる見の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ
bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (114-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、およそ世尊によって〔簡略に〕言われた、そのこと。それによって、〔いま詳説した〕このことが言われたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117. ‘‘‘Attabhāvapaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi
– |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘‘Atta |
|
名 |
an |
男 |
依(属) |
自己、我 |
|
|
|
|
bhāva |
bhū |
名 |
a |
男 |
依(属) |
本性、状態 →自体 |
|
|
|
|
paṭilābhaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (115-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は自体の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ attabhāvapaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
attabhāvapaṭilābha’nti – (115-3, 117-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる自体の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ bhagavatā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti kho panetaṃ vuttaṃ
bhagavatā. (114-4.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、このことが世尊によって言われましたが、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Kiñcetaṃ paṭicca
vuttaṃ? (114-5.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ではこのことによって何が言われたのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante, attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathārūpaṃ, bhante,
attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti – (115-6, 117-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、およそそのような自体の獲得に親近する者に不善の法が増大し、善なる法が衰退するのであれば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpo attabhāvapaṭilābho na sevitabbo; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpo
attabhāvapaṭilābho na sevitabbo; (115-6, 117-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのような自体の獲得は親近されるべきではありません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
yathārūpañca kho, bhante, attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā
dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathārūpañca kho,
bhante, attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti – (117-6.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
また尊者よ、およそそのような自体の獲得に親近する者に不善の法が衰退し、善なる法が増大するのであれば、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
evarūpo attabhāvapaṭilābho sevitabbo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
evarūpo
attabhāvapaṭilābho sevitabbo. (116-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのような自体の獲得は親近されるべきです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante, attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā
dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Kathaṃrūpaṃ, bhante,
attabhāvapaṭilābhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā
parihāyanti? (115-8, 116-7.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、いかなる自体の獲得に親近する者には、不善の法が増大し、善なる法が衰退するのでしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sabyābajjhaṃ [sabyāpajjhaṃ (sī. syā. kaṃ. pī. ka.)], bhante,
attabhāvapaṭilābhaṃ abhinibbattayato apariniṭṭhitabhāvāya akusalā dhammā
abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sabyābajjhaṃ, |
sa-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害ある |
|
|
|
|
bhante,
attabhāvapaṭilābhaṃ abhinibbattayato apariniṭṭhitabhāvāya akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti;
(117-6.) |
|
|
|
|
abhinibbattayato |
abhi-ni-vṛt |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属 |
生起、転生、再生させる |
|
|
|
|
apariniṭṭhita |
a-pari-ni-sthā |
過分 |
a |
‐ |
持 |
完成、完結しない |
|
|
|
|
bhāvāya |
bhū |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
状態、本性 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、悩害ある自体の獲得を転起させる者には、〔輪廻の〕完結せざる状態のための不善の法が増大し、善なる法が衰退します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
abyābajjhaṃ, bhante, attabhāvapaṭilābhaṃ abhinibbattayato
pariniṭṭhitabhāvāya akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
abyābajjhaṃ, |
a-vi-ā-bādh |
形 |
a |
男 |
単 |
対 |
悩害なき |
|
|
|
|
bhante,
attabhāvapaṭilābhaṃ abhinibbattayato pariniṭṭhitabhāvāya akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā
abhivaḍḍhanti. (117-11.) |
|
|
|
|
pariniṭṭhita |
pari-ni-sthā |
過分 |
a |
‐ |
持 |
完成、完結した |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、悩害なき自体の獲得を転起させる者には、〔輪廻の〕完結した状態のための不善の法が衰退し、善なる法が増大します。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・この前に「尊者よ、いかなる自体の獲得に親近する者には、不善の法が衰退し、善なる法が増大するのでしょうか」とあるべきであろう。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Attabhāvapaṭilābhaṃpāhaṃ, bhikkhave, duvidhena vadāmi – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Attabhāvapaṭilābhaṃpāhaṃ,
bhikkhave, duvidhena vadāmi – (117-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『比丘たちよ、私は自体の獲得を二種に説きます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sevitabbampi, asevitabbampi; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sevitabbampi,
asevitabbampi; (114-2.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
親近すべきものと、親近すべきでないもの、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ attabhāvapaṭilābha’nti – |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tañca aññamaññaṃ
attabhāvapaṭilābha’nti – (117-3.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
そのそれぞれ異なる自体の獲得を』と、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
iti yaṃ taṃ vuttaṃ
bhagavatā idametaṃ paṭicca vuttaṃ. (114-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かく、およそ世尊によって〔簡略に〕言われた、そのこと。それによって、〔いま詳説した〕このことが言われたのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
117-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Imassa kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa,
vitthārena atthaṃ avibhattassa, evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmī’’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Imassa |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
ahaṃ, |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
bhante, |
bhū |
名現分 |
ant(特) |
男 |
単 |
呼 |
尊者よ、大徳よ |
|
|
|
|
bhagavatā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
具 |
世尊 |
|
|
|
|
saṃkhittena |
saṃ-kṣip |
形 |
a |
中 |
単 |
副具 |
要略すれば、簡潔には |
|
|
|
|
bhāsitassa, |
bhāṣ |
名過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
語った、所説 |
|
|
|
|
vitthārena |
vi-stṛ 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
広説すれば、詳細には |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味 |
|
|
|
|
avibhattassa, |
a-vi-bhaj |
過分 |
a |
中 |
単 |
属 |
分別・解説されない |
|
|
|
|
evaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
このように、かくの如き |
|
|
|
|
vitthārena |
vi-stṛ 使 |
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
広説すれば、詳細には |
|
|
|
|
atthaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
義、意味 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
ājānāmi. |
ā-jñā |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
よく知る、了知する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
尊者よ、私は、この世尊によって簡略に説かれ、詳細には分別されなかったことの意味を、このような詳細な意味として了知しています」と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |