|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca dhammā |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
【五法】 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355. ‘‘Pañca dhammā bahukārā…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
bahu |
|
形 |
u |
‐ |
有(持) |
多い |
|
|
|
|
kārā |
kṛ |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
行為、作者 →多益、援助者 |
|
|
|
|
…pe… |
|
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(略) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
多益なる五法……(略) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-2. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pañca dhammā sacchikātabbā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
sacchikātabbā. |
sacchi-kṛ |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
作証されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
……作証されるべき五法があります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ka) ‘‘katame pañca dhammā bahukārā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
いずれの、どちらの |
|
|
|
|
pañca dhammā bahukārā?
(355-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が多益なる五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-4. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca padhāniyaṅgāni – idhāvuso, bhikkhu saddho hoti, saddahati
tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho
vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā
devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
padhāniya |
pra-dhā |
形 |
a |
‐ |
持 |
精勤の |
|
|
|
|
aṅgāni – |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
部分、支分、肢体 |
|
|
|
|
idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
saddho |
śrad-dhā |
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
信ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti, |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
saddahati |
śrad-dhā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
信じる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
tathāgatassa |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
如来 |
|
|
|
|
bodhiṃ – |
budh |
名 |
i |
女 |
単 |
対 |
菩提、覚り |
|
|
|
|
‘iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
pi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
bhagavā |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
arahaṃ |
arh |
名現分 |
ant |
男 |
単 |
主 |
阿羅漢、応供 |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
sambuddho |
saṃ-budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
等覚者 |
|
|
|
|
vijjā |
vid |
名 |
ā |
女 |
相 |
明、智、呪,陀羅尼、学術、魔術 |
|
|
|
|
caraṇa |
car |
名 |
a |
中 |
依(具) |
行、行為、実践、徳行 |
|
|
|
|
sampanno |
saṃ-pad |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具足した、成就した →明行足 |
|
|
|
|
sugato |
su-gam |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
よく行ったもの、善逝 |
|
|
|
|
loka |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
世間、世界 |
|
|
|
|
vidū |
vid |
形 |
ū |
男 |
単 |
主 |
賢い、知者 →世間解 |
|
|
|
|
anuttaro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
この上ない、無上士 |
|
|
|
|
purisa |
|
名 |
a |
男 |
持 |
人、男 |
|
|
|
|
damma |
dam |
未分 |
a |
‐ |
依(属) |
ならされるべき |
|
|
|
|
sārathi |
|
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
御者 →調御丈夫 |
|
|
|
|
satthā |
śās |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
師、先生 |
|
|
|
|
deva |
|
名 |
a |
男 |
相 |
天、神、王、陛下 |
|
|
|
|
manussānaṃ |
|
名 |
a |
男 |
複 |
属 |
人間 →天人師 |
|
|
|
|
buddho |
budh |
名過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
仏陀、覚者 |
|
|
|
|
bhagavā’ |
|
名 |
ant |
男 |
単 |
主 |
世尊 |
|
|
|
|
ti. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五つの精勤の支分があります。友等よ、ここに、信ある比丘が、如来の菩提を信じます。『かく、彼は世尊なり。応供、正等覚、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊なり』と。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Appābādho hoti appātaṅko samavepākiniyā gahaṇiyā samannāgato
nātisītāya nāccuṇhāya majjhimāya padhānakkhamāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Appābādho |
appa-ā-bādh |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
小病、無病、息災 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、なる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
appātaṅko |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
少悩、少疾、健康、息災 |
|
|
|
|
samavepākiniyā |
sama-vi-pac |
名 |
ī |
女 |
単 |
具 |
等熟力ある、よく消化させる |
|
|
|
|
gahaṇiyā |
|
名 |
ī |
女 |
単 |
具 |
消化器官、消化力 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
atisītāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
具 |
冷たすぎない |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
accuṇhāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
具 |
熱すぎない |
|
|
|
|
majjhimāya |
|
形 |
a |
女 |
単 |
具 |
中の |
|
|
|
|
padhāna |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
精勤 |
|
|
|
|
khamāya. |
kṣaṃ |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
忍耐、我慢 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
無病息災の者、冷たすぎず熱すぎない、よく消化する、中庸で、精勤に耐える消化器官を具えた者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-6. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Asaṭho hoti amāyāvī yathābhūtamattānaṃ āvīkattā satthari vā
viññūsu vā sabrahmacārīsu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Asaṭho |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
諂いなき |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
amāyāvī |
|
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
誑かしなき |
|
|
|
|
yathābhūtaṃ |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
如実に |
|
|
|
|
attānaṃ |
|
名 |
an |
男 |
単 |
対 |
自己、我 |
|
|
|
|
āvi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
明瞭に、露わに |
|
|
|
|
kattā |
kṛ |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
作者 |
|
|
|
|
satthari |
|
名 |
ar |
男 |
単 |
処 |
師 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
viññūsu |
vi-jñā |
名形 |
ū |
男 |
複 |
処 |
有知、知者 |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
sabrahmacārīsu. |
sa-bṛh,
car |
名 |
in |
男 |
複 |
処 |
同梵行者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諂いなく、誑かしなく、師や有智の同梵行者たちのうちにあって、如実に自己を明らかにする者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ
dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu
dhammesu. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Āraddha |
ā-rabh |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
開始した、励んだ |
|
|
|
|
vīriyo |
|
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
精進 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
viharati |
vi-hṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
住する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
akusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
不善 |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
pahānāya, |
pra-hā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
捨断 |
|
|
|
|
kusalānaṃ |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
属 |
善、善巧の |
|
|
|
|
dhammānaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
法 |
|
|
|
|
upasampadāya, |
upa-saṃ-pad |
名 |
ā |
女 |
単 |
与 |
具足、受戒 |
|
|
|
|
thāmavā |
|
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
強力な、力勢ある |
|
|
|
|
daḷha |
|
形 |
a |
‐ |
相 |
堅固の |
|
|
|
|
parakkamo |
para-kram |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
努力、勇猛 |
|
|
|
|
anikkhitta |
a-ni-kṣip |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
布置しない、放置しない、貯蓄しない |
|
|
|
|
dhuro |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
荷物、責任、忍持、先頭 |
|
|
|
|
kusalesu |
|
形 |
a |
男中 |
複 |
処 |
善、善巧の |
|
|
|
|
dhammesu. |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
法 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
精進に励んで住し、諸不善法の捨断のため、諸善法の具足のため、強力で、堅固勇猛で、諸善法に関して重荷を捨て置かない者となります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-8. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya
nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Paññavā |
pra-jñā |
形 |
ant |
男 |
単 |
主 |
慧ある |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
udaya |
|
名 |
a |
男 |
相 |
生起 |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
中 |
依(対) |
滅没 |
|
|
|
|
gāminiyā |
gam |
名形 |
in |
男→女 |
単 |
具 |
行く、導くもの |
|
|
|
|
paññāya |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
智慧 |
|
|
|
|
samannāgato |
saṃ-anu-ā-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
具備した、具足の |
|
|
|
|
ariyāya |
|
名形 |
a |
男→女 |
単 |
具 |
聖なる |
|
|
|
|
nibbedhikāya |
nir-vyadh |
形 |
ā |
女 |
単 |
具 |
決択の、洞察の |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
dukkha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
苦 |
|
|
|
|
khaya |
kṣi |
名 |
a |
男 |
依(対) |
滅尽 |
|
|
|
|
gāminiyā. |
gam |
名形 |
in |
男→女 |
単 |
具 |
行く、導くもの |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
智慧ある者となり、生滅〔の把握〕へ導く、聖なる、洞察の、正しい苦の滅尽へ導く智慧を具足します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-9. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā bahukārā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これ |
|
|
|
|
pañca dhammā bahukārā.
(355-1.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、多益なる五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-10. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Kha) ‘‘katame pañca dhammā bhāvetabbā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
bhāvetabbā? |
bhū 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
修習されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が修習されるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-11. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcaṅgiko sammāsamādhi – pītipharaṇatā, sukhapharaṇatā,
cetopharaṇatā, ālokapharaṇatā, paccavekkhaṇanimittaṃ [paccavekkhaṇānimittaṃ
(syā. kaṃ.)]. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
aṅgiko |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
支分の |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
samādhi – |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
依(属) |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
pharaṇatā, |
sphur |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍満 |
|
|
|
|
sukha |
|
名形 |
a |
中 |
依(属) |
楽 |
|
|
|
|
pharaṇatā, |
sphur |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍満 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心、心想 |
|
|
|
|
pharaṇatā, |
sphur |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍満 |
|
|
|
|
āloka |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
光明 |
|
|
|
|
pharaṇatā, |
sphur |
名 |
ā |
女 |
単 |
主 |
遍満 |
|
|
|
|
paccavekkhaṇa |
pra-ava-īkṣ |
名 |
a |
中 |
依(属) |
観察、省察 |
|
|
|
|
nimittaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五支の正定があります。喜の遍満、楽の遍満、心の遍満、光明の遍満、観察の相。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-12. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā bhāvetabbā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
bhāvetabbā. |
bhū 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
修習されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、修習されるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-13. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ga) ‘‘katame pañca dhammā pariññeyyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
pariññeyyā? |
pari-jñā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
遍知されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が遍知されるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-14. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcupādānakkhandhā [seyyathīdaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] –
rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho,
saṅkhārupādānakkhandho viññāṇupādānakkhandho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandhā – |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
|
rūpa |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
|
vedanā |
vid |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
|
saññā |
saṃ-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
想、想念、概念、表象 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
|
saṅkhāra |
saṃ-kṛ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
行、為作、形成力、現象 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandho |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
|
viññāṇa |
vi-jñā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
識、認識、意識 |
|
|
|
|
upādāna |
upa-ā-dā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
取、取着 |
|
|
|
|
khandho. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、肩、集まり |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五取蘊があります。色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-15. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā pariññeyyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
pariññeyyā. |
pari-jñā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
遍知されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、遍知されるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-16. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Gha) ‘‘katame pañca dhammā pahātabbā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
pahātabbā? |
pra-hā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が捨断されるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-17. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca nīvaraṇāni – kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ,
thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
nīvaraṇāni – |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
相 |
欲 |
|
|
|
|
chanda |
chad |
名 |
a |
男 |
持 |
欲、意欲 |
|
|
|
|
nīvaraṇaṃ, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
持 |
瞋恚 |
|
|
|
|
nīvaraṇaṃ, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
thina |
|
名 |
a |
中 |
相 |
惛沈 |
|
|
|
|
middha |
|
名 |
a |
中 |
持 |
睡眠(すいめん) →惛眠 |
|
|
|
|
nīvaraṇaṃ, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
uddhacca |
|
名 |
a |
中 |
相 |
掉挙 |
|
|
|
|
kukucca |
|
名 |
a |
中 |
持 |
悪作、悔 →掉悔 |
|
|
|
|
nīvaraṇaṃ, |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
蓋 |
|
|
|
|
vicikicchā |
vi-cit 意 |
名 |
ā |
女 |
持 |
疑、疑惑 |
|
|
|
|
nīvaraṇaṃ. |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
蓋 |
|
|
|
訳文文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五蓋があります。欲貪なる蓋、瞋恚なる蓋、惛眠なる蓋、掉悔なる蓋、疑なる蓋。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-18. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā pahātabbā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
pahātabbā. |
pra-hā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
捨断されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、捨断されるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-19. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ṅa) ‘‘katame pañca dhammā hānabhāgiyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
hāna |
hā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
退失、捨棄 |
|
|
|
|
bhāgiyā? |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
分有する、部分の →退分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が退分の五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-20. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca cetokhilā – idhāvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati
vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khilā – |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
satthari |
|
名 |
ar |
男 |
単 |
処 |
師 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kaṅkhati |
kāṅkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、期待する |
|
|
|
|
vicikicchati |
vi-cit 意 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、猶予する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
adhimuccati |
adhi-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
勝解する、信解する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
sampasīdati. |
saṃ-pra-sad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
信じる、歓喜する、浄信をもつ |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五つの心の荒廃があります。友等よ、ここに比丘が、師に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しない〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-21. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yo so, āvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati
nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya
sātaccāya padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
āvuso, bhikkhu
satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, (355-20.) |
|
|
|
|
tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
namati |
nam |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
曲げる、屈する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
ātappāya |
ā-tap |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
熱勤、熱心、勇猛 |
|
|
|
|
anuyogāya |
anu-yuj |
名 |
a |
男 |
単 |
与 |
実践、従事、専念 |
|
|
|
|
sātaccāya |
|
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
常恒、堅忍、不抜 |
|
|
|
|
padhānāya. |
pra-dhā |
名 |
a |
中 |
単 |
与 |
精勤 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、およそ、師に対して疑念し、疑惑し、信解せず、浄信しないようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-22. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (355-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないようなそのこと。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-23. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ paṭhamo cetokhilo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男女 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
paṭhamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
最初の、第一の |
|
|
|
|
ceto |
cit |
名 |
as |
中 |
依(属) |
心 |
|
|
|
|
khilo. |
|
名 |
a |
男中 |
単 |
主 |
頑固、荒地 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第一の心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-24. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu dhamme kaṅkhati
vicikicchati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他の、後の、次の |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kaṅkhati |
kāṅkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、期待する |
|
|
|
|
vicikicchati |
vi-cit 意 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、猶予する |
|
|
|
|
…pe… |
|
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(略) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、ここに比丘が、法に対して疑念し、疑惑し……(略) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-25. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
saṅghe kaṅkhati vicikicchati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
saṅghe |
saṃ-hṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
僧伽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kaṅkhati |
kāṅkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、期待する |
|
|
|
|
vicikicchati… |
vi-cit 意 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、猶予する |
|
|
|
|
…pe… |
|
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(略) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
僧伽に対して疑念し、疑惑し……(略) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-26. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sikkhāya kaṅkhati vicikicchati…pe… |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sikkhāya |
śak 意 |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
学 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
kaṅkhati |
kāṅkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、期待する |
|
|
|
|
vicikicchati |
vi-cit 意 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
疑う、猶予する |
|
|
|
|
…pe… |
|
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
(略) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
学に対して疑念し、疑惑し……(略) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-27. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, yo
so, āvuso, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto
khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sabrahmacārīsu |
sa-bṛh,
car |
名 |
in |
男 |
複 |
処 |
同梵行者 |
|
|
|
|
kupito |
kup |
名過分 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
怒った、瞋恚の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
anattamano |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
不適意 |
|
|
|
|
āhata |
ā-han |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
打たれた |
|
|
|
|
citto |
cit |
名 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
khila |
|
名 |
a |
男中 |
依(対) |
頑固、荒地 |
|
|
|
|
jāto, |
jan |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
生じた |
|
|
|
|
yo |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
so, |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
sabrahmacārīsu kupito
hoti anattamano āhatacitto khilajāto, (同上) |
|
|
|
|
tassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (355-21.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼が、同梵行者たちに対して怒り、不機嫌となり、打撃を受けた心あり、荒廃を生じる〔とします〕。友等よ、およそ、同梵行者たちに対して怒り、不機嫌となり、打撃を受けた心あり、荒廃を生じるようなその比丘。彼の心は熱勤、専念、兼任、精勤へ向かいません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-28. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya
padhānāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yassa cittaṃ na namati
ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. (355-22.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
およそ彼の心が熱勤、専念、兼任、精勤へ向かわないようなそのこと。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-29. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ayaṃ pañcamo cetokhilo. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ayaṃ pañcamo cetokhilo. (355-23.) |
|
|
|
|
pañcamo |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
第五の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第五の心の荒廃なのです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-30. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā hānabhāgiyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
hāna |
hā |
名 |
a |
中 |
依(属) |
退失、捨棄 |
|
|
|
|
bhāgiyā. |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
分有する、部分の →退分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、退分の五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-31. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ca) ‘‘katame pañca dhammā visesabhāgiyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
visesa |
vi-śiṣ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
差別、殊勝 |
|
|
|
|
bhāgiyā? |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
分有する、部分の →勝分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が勝分の五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-32. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañcindriyāni – saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ,
samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
indriyāni – |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
saddha |
śrad-dhā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
信 |
|
|
|
|
indriyaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
vīriya |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
精進 |
|
|
|
|
indriyaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
sati |
smṛ |
名 |
i |
女 |
依(属) |
念、憶念、正念 |
|
|
|
|
indriyaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
依(属) |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
indriyaṃ, |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
智慧、般若 |
|
|
|
|
indriyaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
根、感覚器官 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五根があります。信根、勤根、念根、定根、慧根。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-33. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā visesabhāgiyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
visesa |
vi-śiṣ |
名 |
a |
男 |
依(属) |
差別、殊勝 |
|
|
|
|
bhāgiyā. |
|
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
分有する、部分の →勝分 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、勝分の五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-34. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Cha) ‘‘katame pañca dhammā duppaṭivijjhā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
duppaṭivijjhā? |
dur-prati-vyadh |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
理解しがたい |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が難解な五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-35. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca nissaraṇiyā dhātuyo – idhāvuso, bhikkhuno kāme
manasikaroto kāmesu cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na
vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
nissaraṇiyā |
ni-śṛ |
未分 |
a |
女 |
複 |
主 |
出離すべき |
|
|
|
|
dhātuyo – |
|
名 |
u |
女 |
複 |
主 |
界、要素 |
|
|
|
|
idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
属絶 |
比丘 |
|
|
|
|
kāme |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
対 |
欲 |
|
|
|
|
manasikaroto |
man,
kṛ |
現分 |
ant |
男 |
単 |
属絶 |
作意する |
|
|
|
|
kāmesu |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
処 |
欲 |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pakkhandati |
pra-skand |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
跳躍する、跳入する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
pasīdati |
pra-sad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
清まる、喜ぶ、信じる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
santiṭṭhati |
saṃ-sthā |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
立つ、停止する、住立する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vimuccati. |
vi-muc 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
解脱する、脱する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五の出離すべき界があります。友等よ、ここに、比丘が諸欲へ作意した場合、諸々の欲に関して心は、はずまず、喜ばず、留まらず、志向しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-36. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nekkhammaṃ kho panassa manasikaroto nekkhamme cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Nekkhammaṃ |
nis-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
対 |
出離、離欲 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属絶 |
これ |
|
|
|
|
manasikaroto nekkhamme cittaṃ pakkhandati
pasīdati santiṭṭhati vimuccati. (355-35.) |
|
|
|
|
nekkhamme |
nis-kram |
名 |
a |
中 |
単 |
処 |
出離、離欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、彼が離欲を作意した場合、離欲に関して心は、はずみ、喜び、留まり、志向します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-37. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ
visaṃyuttaṃ kāmehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
それ |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
sugataṃ |
su-gam |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく行った、善逝 |
|
|
|
|
subhāvitaṃ |
su-bhū 使 |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく修習された |
|
|
|
|
suvuṭṭhitaṃ |
su-vi-ud-sthā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく出起、出定、出罪した |
|
|
|
|
suvimuttaṃ |
su-vi-muc |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく解脱した |
|
|
|
|
visaṃyuttaṃ |
vi-saṃ-yuj |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
離縛した |
|
|
|
|
kāmehi. |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
具 |
欲 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその心は、よく行き、よく修習され、よく出起し、よく解脱し、諸欲より離縛しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-38. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ye ca kāmapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so
tehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ye |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
(関係代名詞) |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kāma |
|
名 |
a |
男中 |
持 |
欲 |
|
|
|
|
paccayā |
prati-i |
名 |
a |
男 |
単 |
奪 |
縁、資具 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjanti |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
複 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
āsavā |
ā-sru |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
漏、煩悩 |
|
|
|
|
vighātā |
vi-han |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
破壊、殺戮、困惑、悩害、反論 |
|
|
|
|
pariḷāhā, |
pari-ḍah |
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
熱悩、、苦悩、焦熱 |
|
|
|
|
mutto |
muc |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
脱した |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
tehi. |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
奪 |
それら、彼ら |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸欲という縁より起こる諸々の漏、悩害、苦悩。それらから彼は脱しており、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-39. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ vedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
taṃ |
|
代 |
代的 |
女 |
単 |
対 |
それ |
|
|
|
|
vedanaṃ |
vid |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
受、感受、苦痛 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vedeti. |
vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、感受する、経験する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその感受を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-40. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ kāmānaṃ nissaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idam |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
akkhātaṃ |
ā-khyā |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
語られた、言われた |
|
|
|
|
kāmānaṃ |
|
名 |
a |
男中 |
複 |
属 |
欲 |
|
|
|
|
nissaraṇaṃ. |
ni-sṛ |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
出離、遠離 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、諸欲に関する出離と呼ばれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-41. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno byāpādaṃ manasikaroto byāpāde
cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他の、後の、次の |
|
|
|
|
āvuso, bhikkhuno byāpādaṃ manasikaroto byāpāde cittaṃ na pakkhandati na
pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. (355-35.) |
|
|
|
|
byāpādaṃ |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
瞋恚 |
|
|
|
|
byāpāde |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が瞋恚へ作意した場合、瞋恚に関して心は、はずまず、喜ばず、留まらず、志向しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-42. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Abyāpādaṃ kho panassa manasikaroto abyāpāde cittaṃ pakkhandati
pasīdati santiṭṭhati vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Abyāpādaṃ |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
無瞋 |
|
|
|
|
kho panassa
manasikaroto abyāpāde cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. (355-36.) |
|
|
|
|
abyāpāde |
a-vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
無瞋 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、彼が無瞋を作意した場合、無瞋に関して心は、はずみ、喜び、留まり、志向します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-43. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ
visaṃyuttaṃ byāpādena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ
sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ (355-37.) |
|
|
|
|
byāpādena. |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその心は、よく行き、よく修習され、よく出起し、よく解脱し、瞋恚より離縛しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-44. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ye ca byāpādapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto
so tehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ye ca byāpādapaccayā uppajjanti āsavā
vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. (355-38.) |
|
|
|
|
byāpāda |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
持 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
瞋恚という縁より起こる諸々の漏、悩害、苦悩。それらから彼は脱しており、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-45. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ vedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ
vedeti. (355-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその感受を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-46. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ byāpādassa nissaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ byāpādassa nissaraṇaṃ. (355-40.) |
|
|
|
|
byāpādassa |
vi-ā-pad |
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
瞋恚 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、瞋恚に関する出離と呼ばれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-47. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno vihesaṃ manasikaroto vihesāya
cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhuno vihesaṃ manasikaroto
vihesāya cittaṃ na
pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. (355-35.) |
|
|
|
|
vihesaṃ |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
害、悩害 |
|
|
|
|
vihesāya |
vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
害、悩害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が害意へ作意した場合、害意に関して心は、はずまず、喜ばず、留まらず、志向しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-48. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Avihesaṃ kho panassa manasikaroto avihesāya cittaṃ pakkhandati
pasīdati santiṭṭhati vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Avihesaṃ |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
対 |
不害 |
|
|
|
|
kho panassa
manasikaroto abyāpāde cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. (355-36.) |
|
|
|
|
avihesāya |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
処 |
不害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、彼が不害を作意した場合、不害に関して心は、はずみ、喜び、留まり、志向します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-49. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ
visaṃyuttaṃ vihesāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ
sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ (355-37.) |
|
|
|
|
vihesāya. |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
害、悩害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその心は、よく行き、よく修習され、よく出起し、よく解脱し、害意より離縛しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-50. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ye ca vihesāpaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so
tehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ye ca vihesāpaccayā uppajjanti āsavā
vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. (355-38.) |
|
|
|
|
vihesā |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
持 |
害、悩害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
害意という縁より起こる諸々の漏、悩害、苦悩。それらから彼は脱しており、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-51. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ vedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ
vedeti. (355-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその感受を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-52. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ vihesāya nissaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ vihesāya nissaraṇaṃ. (355-40.) |
|
|
|
|
vihesāya |
a-vi-hiṃs |
名 |
ā |
女 |
単 |
属 |
害、悩害 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、害意に関する出離と呼ばれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-53. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno rūpe manasikaroto rūpesu
cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhuno rūpe manasikaroto rūpesu cittaṃ na pakkhandati na
pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. (355-35.) |
|
|
|
|
rūpe |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
対 |
色 |
|
|
|
|
rūpesu |
|
名 |
a |
中 |
複 |
処 |
色 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が諸色へ作意した場合、諸色に関して心は、はずまず、喜ばず、留まらず、志向しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-54. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Arūpaṃ kho panassa manasikaroto arūpe cittaṃ pakkhandati
pasīdati santiṭṭhati vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Arūpaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
対 |
非色の、無色の |
|
|
|
|
kho panassa
manasikaroto arūpe cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. (355-36.) |
|
|
|
|
arūpe |
|
形 |
a |
中 |
単 |
処 |
非色の、無色の |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、彼が色ならぬものを作意した場合、色ならぬものに関して心は、はずみ、喜び、留まり、志向します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-55. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ
visaṃyuttaṃ rūpehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ
sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ (355-37.) |
|
|
|
|
rūpehi. |
|
名 |
a |
中 |
複 |
具 |
色 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその心は、よく行き、よく修習され、よく出起し、よく解脱し、諸色より離縛しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-56. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ye ca rūpapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so
tehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ye ca rūpa paccayā uppajjanti āsavā
vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. (355-38.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
諸色という縁より起こる諸々の漏、悩害、苦悩。それらから彼は脱しており、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-57. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ vedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ
vedeti. (355-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその感受を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-58. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ rūpānaṃ nissaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ rūpānaṃ nissaraṇaṃ. (355-40.) |
|
|
|
|
rūpānaṃ |
|
名 |
a |
中 |
複 |
属 |
色、物質、肉体、形相 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、諸色に関する出離と呼ばれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-59. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno sakkāyaṃ manasikaroto sakkāye
cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhuno sakkāyaṃ manasikaroto
sakkāye cittaṃ na
pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. (355-35.) |
|
|
|
|
sakkāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
有身 |
|
|
|
|
sakkāye |
|
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
有身 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、比丘が有身へ作意した場合、有身に関して心は、はずまず、喜ばず、留まらず、志向しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-60. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sakkāyanirodhaṃ kho panassa manasikaroto sakkāyanirodhe cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Sakkāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
有身 |
|
|
|
|
nirodhaṃ |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
滅尽 |
|
|
|
|
kho panassa
manasikaroto sakkāyanirodhe cittaṃ
pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. (355-36.) |
|
|
|
|
sakkāya |
|
名 |
a |
男 |
依(属) |
有身 |
|
|
|
|
nirodhe |
ni-rudh 受 |
名 |
a |
男 |
単 |
処 |
滅尽 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかるに、彼が有身の滅尽を作意した場合、有身の滅尽に関して心は、はずみ、喜び、留まり、志向します。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-61. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ
visaṃyuttaṃ sakkāyena. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa taṃ cittaṃ
sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ (355-37.) |
|
|
|
|
sakkāyena. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
有身 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼のその心は、よく行き、よく修習され、よく出起し、よく解脱し、有身より離縛しています。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-62. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ye ca sakkāyapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto
so tehi. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ye ca sakkāyapaccayā uppajjanti āsavā
vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. (355-38.) |
|
|
|
|
sakkāya |
|
名 |
a |
男 |
持 |
有身 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
有身という縁より起こる諸々の漏、悩害、苦悩。それらから彼は脱しており、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-63. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ vedeti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Na so taṃ vedanaṃ
vedeti. (355-39.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
彼はその感受を経験しません。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-64. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ sakkāyassa nissaraṇaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idamakkhātaṃ sakkāyassa nissaraṇaṃ. (355-40.) |
|
|
|
|
sakkāyassa |
|
名 |
a |
男 |
単 |
属 |
有身 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、有身に関する出離と呼ばれます。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-65. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā duppaṭivijjhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
duppaṭivijjhā. |
dur-prati-vyadh |
形 |
a |
男 |
複 |
主 |
理解しがたい |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、難解な五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-66. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ja) ‘‘katame pañca dhammā uppādetabbā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
uppādetabbā? |
ud-pad 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
起こされるべき、得られるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が得られるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-67. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca ñāṇiko sammāsamādhi – ‘ayaṃ samādhi paccuppannasukho ceva
āyatiñca sukhavipāko’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
ñāṇiko |
jñā |
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
智の |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
samādhi – |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
‘ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
paccuppanna |
prati-ud-pad |
名過分 |
a |
男 |
有(処) |
現在 |
|
|
|
|
sukho |
|
名形 |
a |
中→男 |
単 |
主 |
楽 |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
āyatiñ |
|
名 |
i |
女 |
単 |
副対 |
未来に |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
sukha |
|
名形 |
a |
中 |
有(属) |
楽 |
|
|
|
|
vipāko’ |
vi-pac |
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
異熟 |
|
|
|
|
ti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
paccattaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
副対 |
各自の |
|
|
|
|
yeva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
ñāṇaṃ |
jñā |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
智慧 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
uppajjati. |
ud-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
起こる、生ずる、発生する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五智の正定があります。『この定は、現在の楽あり、また未来に楽の異熟あり』と各々に智が起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-68. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Ayaṃ samādhi ariyo nirāmiso’ti paccattaññeva ñāṇaṃ
uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
ariyo |
|
名形 |
a |
男 |
単 |
主 |
聖なる |
|
|
|
|
nirāmiso’ |
|
形 |
a |
男 |
単 |
主 |
無食味、無雑染、離材、非物質の |
|
|
|
|
ti paccattaññeva ñāṇaṃ
uppajjati. (355-67.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この定は、聖なる、無雑染のものである』と各々に智が起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-69. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Ayaṃ samādhi akāpurisasevito’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ
uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
akāpurisa |
|
形 |
a |
‐ |
依(具) |
悪人ならぬ |
|
|
|
|
sevito’ |
sev |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
親しまれた、仕えられた |
|
|
|
|
ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ
uppajjati. (355-68.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この定は、悪人によっては親しまれないものである』と各々に智が起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-70. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘Ayaṃ samādhi santo paṇīto paṭippassaddhaladdho
ekodibhāvādhigato, na sasaṅkhāraniggayhavāritagato’ti [na ca
sasaṅkhāraniggayha vāritavatoti (sī. syā. kaṃ. pī.), na
sasaṅkhāraniggayhavārivāvato (ka.), na sasaṅkhāraniggayhavāriyādhigato (?)]
paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘Ayaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
主 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
santo |
śam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
寂静の |
|
|
|
|
paṇīto |
pra-nī |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
適用された、勝妙の |
|
|
|
|
paṭippassadha |
prati-pra-śrambh |
過分 |
a |
‐ |
依(対) |
安息した、止滅した |
|
|
|
|
laddho |
labh |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
得られた |
|
|
|
|
ekodi |
|
形 |
i |
‐ |
持 |
専一の、一点の |
|
|
|
|
bhāva |
bhū |
名 |
a |
男 |
依(対) |
本性、状態 |
|
|
|
|
adhigato, |
adhi-gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
到達、証得した |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
sasaṅkhāra |
sa-saṃ-kṛ |
形 |
a |
‐ |
依(具) |
有行の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
niggayha |
|
動 |
連 |
‐ |
‐ |
‐ |
抑止して、叱責して |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
vārita |
vṛ 使 |
過分 |
a |
‐ |
依(具) |
防止した、妨げられた |
|
|
|
|
gato’ |
gam |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
行った |
|
|
|
|
ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ
uppajjati. (355-68.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『この定は、寂静の、勝妙の、安息が得られた、専一の状態へ到達したものであり、〔ことさらの〕有行によって〔障礙法を〕抑止し〔煩悩を〕防止することなくして到ったものである』と各々に智が起こります。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・「少功徳の有漏の者の定の如く、有行・加行(努力)の心によって障礙法を抑止し、煩悩を防止して証得したのではないゆえに」Appaguṇasāsavasamādhi viya sasaṅkhārena sappayogena cittena
paccanīkadhamme niggayha kilese vāretvā anadhigatattāという『註』の説明に従って解釈した。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-71. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘So kho panāhaṃ imaṃ samādhiṃ satova samāpajjāmi sato
vuṭṭhahāmī’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘So |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
pana |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
また、しかし、しからば、しかも、しかるに、さて |
|
|
|
|
ahaṃ |
|
代 |
代的 |
‐ |
単 |
主 |
私 |
|
|
|
|
imaṃ |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
対 |
これ |
|
|
|
|
samādhiṃ |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
単 |
対 |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
sato |
smṛ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
憶念した、正念の |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samāpajjāmi |
saṃ-ā-pad |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
到達する、入定する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sato |
smṛ |
過分 |
a |
男 |
単 |
主 |
憶念した、正念の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vuṭṭhahāmī’ |
vi-ud-sthā |
動 |
現 |
能 |
単 |
一 |
立ち上がる、出定する |
|
|
|
|
ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ
uppajjati. (355-68.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
『しかしてその私は、念をそなえてこれへ入定し、念をそなえて出定する』と各々に智が起こります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-72. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā uppādetabbā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
uppādetabbā. |
ud-pad 使 |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
起こされるべき、得られるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、得られるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-73. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Jha) ‘‘katame pañca dhammā abhiññeyyā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
abhiññeyyā? |
abhi-jñā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
了知されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が了知されるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-74. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca vimuttāyatanāni – idhāvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ
deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
vimutta |
vi-muc |
過分 |
a |
‐ |
依(属) |
解脱した |
|
|
|
|
āyatanāni – |
|
名 |
a |
中 |
複 |
主 |
処、入処 |
|
|
|
|
idha |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ここに、この世で、いま、さて |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
与 |
比丘 |
|
|
|
|
satthā |
śās |
名 |
ar |
男 |
単 |
主 |
師 |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
deseti |
diś 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
示す |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
aññataro |
|
形 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
随一の、とある |
|
|
|
|
vā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
あるいは |
|
|
|
|
garu |
|
名形 |
u |
男 |
依(対) |
重い、重要な、師 |
|
|
|
|
ṭhāniyo |
sthā |
未分 |
a |
男 |
単 |
主 |
あるべき、地位の |
|
|
|
|
sabrahmacārī. |
|
名 |
in |
男 |
単 |
主 |
同梵行者 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、ここに、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、比丘のために法を説く〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-75. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti, aññataro
vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, tathā tathā so [bhikkhu (syā. kaṃ.)] tasmiṃ
dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āvuso, bhikkhuno
satthā dhammaṃ deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, (355-74.) |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
so |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
主 |
それ、彼 |
|
|
|
|
tasmiṃ |
|
代 |
代的 |
男中 |
単 |
処 |
それ、彼 |
|
|
|
|
dhamme |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
処 |
法 |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
男中 |
依(対) |
義、利益、道理、意味、必要 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedī |
prati-saṃ-vid 使 |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
経験する、感知する、受ける |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(対) |
法 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedī |
prati-saṃ-vid 使 |
形 |
in |
男 |
単 |
主 |
経験する、感知する、受ける |
|
|
|
|
ca. |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、おのおの比丘のために法を説いた、それぞれの如くに彼は、その法における義を感知し、また法を感知するようになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-76. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati,
pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ
vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
それ、彼 |
|
|
|
|
attha |
|
名 |
a |
男中 |
依(対) |
義、利益、道理、意味、必要 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedino |
prati-saṃ-vid 使 |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
経験する、感知する、受ける |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(対) |
法 |
|
|
|
|
paṭisaṃvedino |
prati-saṃ-vid 使 |
形 |
in |
男 |
単 |
属 |
経験する、感知する、受ける |
|
|
|
|
pāmojjaṃ |
pra-mud |
名未分 |
a |
中 |
単 |
主 |
悦、喜悦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
jāyati, |
jan 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
生まれる |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
pamuditassa |
pra-mud |
過分 |
a |
男 |
単 |
属 |
喜悦した、大いに喜んだ |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
単 |
主 |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
jāyati, |
同上 |
|
|
|
|
pīti |
|
名 |
i |
女 |
有(属) |
喜、喜悦 |
|
|
|
|
manassa |
man |
名 |
as |
中 |
単 |
属 |
意 |
|
|
|
|
kāyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
身 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
passambhati, |
pra-śrambh |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
軽安となる、止息する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
passaddha |
pra-śrambh |
過分 |
a |
‐ |
有(持) |
軽安となった |
|
|
|
|
kāyo |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
身 |
|
|
|
|
sukhaṃ |
|
名形 |
a |
中 |
単 |
対 |
楽 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
vedeti, |
vid 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
知る、感受する、経験する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sukhino |
|
形 |
in |
中 |
単 |
属 |
楽ある |
|
|
|
|
cittaṃ |
cit |
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
samādhiyati. |
saṃ-ā-dhā 受 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
定められる、統一される、入定する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その、義を感知し、法を感知する者には、悦が生じます。悦した者には喜が生じます。喜の意ある者の身は軽安となります。軽安な身ある者は楽を感受します。楽ある者は、心が定まります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-77. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ paṭhamaṃ vimuttāyatanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ |
|
代 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
これ |
|
|
|
|
paṭhamaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
最初の、第一の |
|
|
|
|
vimutta |
vi-muc |
過分 |
a |
‐ |
持 |
解脱した |
|
|
|
|
āyatanaṃ. |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
処、入処 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第一の解脱の入口です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-78. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ
deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, api ca kho yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti yathā yathā, āvuso, bhikkhu
yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
さらに、ふたたび |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
aparaṃ, |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
副対 |
他の、後の、次の |
|
|
|
|
āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti,
aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, (355-75.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
hi |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、なぜなら |
|
|
|
|
eva |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
まさに、のみ、じつに |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
sutaṃ |
śru |
名過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
聞かれた、所聞 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
pariyattaṃ |
pari-āp |
過分 |
a |
男中 |
単 |
対 |
学得した |
|
|
|
|
dhammaṃ |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
単 |
対 |
法 |
|
|
|
|
vitthārena |
vi-stṛ |
名 |
a |
男 |
単 |
副具 |
詳細、広説 |
|
|
|
|
paresaṃ |
|
形 |
代的 |
男 |
複 |
与 |
他の |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
deseti |
diś 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
示す |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. (同上) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、比丘のためには法を説かず、しかし、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に他の者たちに示す〔とします〕。友等よ、比丘は、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に他の者たちに示す、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti
dhammapaṭisaṃvedī ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tathā tathā so tasmiṃ
dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. (355-75.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
それぞれの如くに、その法における義を感知し、また法を感知するようになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-80. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati,
pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ
vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti
jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino
cittaṃ samādhiyati. (355-76.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その、義を感知し、法を感知する者には、悦が生じます。悦した者には喜が生じます。喜の意ある者の身は軽安となります。軽安な身ある者は楽を感受します。楽ある者は、心が定まります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-81. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ dutiyaṃ vimuttāyatanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ dutiyaṃ
vimuttāyatanaṃ. (355-77.) |
|
|
|
|
dutiyaṃ |
|
名形 |
a |
男→中 |
単 |
主 |
第二、伴侶 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第二の解脱の入口です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-82. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ
deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo
sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. (355-78.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、比丘のためには法を説かず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に他の者たちに示さず、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-83. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca kho, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena
sajjhāyaṃ karoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca kho, yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena (355-78.) |
|
|
|
|
sajjhāyaṃ |
|
名 |
a |
男 |
単 |
対 |
読誦 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
karoti. |
kṛ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
なす |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に読誦する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-84. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathā yathā, āvuso, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ
vitthārena sajjhāyaṃ karoti tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca
hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti (355-83.) |
|
|
|
|
tathā tathā so tasmiṃ
dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. (355-75.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘は、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に読誦する、それぞれの如くに、その法における義を感知し、また法を感知するようになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-85. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati,
pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ
vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti
jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino
cittaṃ samādhiyati. (355-76.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その、義を感知し、法を感知する者には、悦が生じます。悦した者には喜が生じます。喜の意ある者の身は軽安となります。軽安な身ある者は楽を感受します。楽ある者は、心が定まります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-86. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ tatiyaṃ vimuttāyatanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ tatiyaṃ
vimuttāyatanaṃ. (355-77.) |
|
|
|
|
tatiyaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第三 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第三の解脱の入口です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-87. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ
deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso,
bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo
sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, (355-78.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
api yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti. (355-83.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、比丘のためには法を説かず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に他の者たちに示さず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に読誦せず、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-88. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Api ca kho, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā
anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Api ca kho, yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ (355-78.) |
|
|
|
|
cetasā |
cit |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
心 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anuvitakketi |
|
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
随尋する、思惟する |
|
|
|
|
anuvicāreti |
anu-vi-car 使 |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
思考する、思惟する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
manasā |
man |
名 |
as |
中 |
単 |
具 |
意 |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
anupekkhati. |
anu-pra-īkṣ |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
観察する、考慮する、熟慮する |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、聞いた如く、学得した如くに、法を心によって思惟し、思考し、意によって考慮する〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-89. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathā yathā, āvuso, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ
cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati tathā tathā so tasmiṃ dhamme
atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhu |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
主 |
比丘 |
|
|
|
|
athāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati
(355-88.) |
|
|
|
|
tathā tathā so tasmiṃ
dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. (355-75.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘は、聞いた如く、学得した如くに、法を心によって思惟し、思考し、意によって考慮する、それぞれの如くに、その法における義を感知し、また法を感知するようになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-90. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati,
pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ
vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti
jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino
cittaṃ samādhiyati. (355-76.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その、義を感知し、法を感知する者には、悦が生じます。悦した者には喜が生じます。喜の意ある者の身は軽安となります。軽安な身ある者は楽を感受します。楽ある者は、心が定まります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-91. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ catutthaṃ vimuttāyatanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ catutthaṃ
vimuttāyatanaṃ. (355-77.) |
|
|
|
|
catutthaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第四 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第四の解脱の入口です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-92. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ
deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti
manasānupekkhati; |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ
deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, nāpi yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti, (355-87.) |
|
|
|
|
na |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
ない |
|
|
|
|
api yathāsutaṃ
yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati;
(355-88.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
さらにまた友等よ、師、あるいはだれか師の地位にある同梵行者が、比丘のためには法を説かず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に他の者たちに示さず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を詳細に読誦せず、また、聞いた如く、学得した如くに、法を心によって思惟し、思考し、意によって考慮せず、 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-93. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
api ca khvassa aññataraṃ samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti
sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
api |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜もまた、けれども、たとえ |
|
|
|
|
ca |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、また、そして、しかし |
|
|
|
|
kho |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
じつに、たしかに |
|
|
|
|
assa |
|
代 |
代的 |
男 |
単 |
属 |
これ |
|
|
|
|
aññataraṃ |
|
形 |
代的 |
中 |
単 |
主 |
とある |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
依(属) |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
nimittaṃ |
|
名 |
a |
中 |
単 |
主 |
相、因相、前兆 |
|
|
|
|
suggahitaṃ |
su-grah |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく把持された |
|
|
|
|
述語 |
語根 |
品詞 |
活用 |
態 |
数 |
人称 |
意味 |
|
|
|
|
hoti |
bhū |
動 |
現 |
能 |
単 |
三 |
ある、存在する |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
sumanasikataṃ |
su-man,
kṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく作意された |
|
|
|
|
sūpadhāritaṃ |
su-upa-dhṛ |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく考慮された |
|
|
|
|
suppaṭividdhaṃ |
su-prati-vyadh |
過分 |
a |
中 |
単 |
主 |
よく洞察された |
|
|
|
|
paññāya. |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
単 |
具 |
智慧 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
しかし、彼(師もしくは同梵行者)に、智慧によってよく把持され、よく作意され、よく考慮され、よく洞察されたなにがしかの定相がある〔とします〕。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-94. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno aññataraṃ samādhinimittaṃ
suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya tathā tathā
so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Yathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
yathā, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
〜のごとくに、〜のように |
|
|
|
|
āvuso, |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
友よ |
|
|
|
|
bhikkhuno |
bhikṣ |
名 |
u |
男 |
単 |
与 |
比丘 |
|
|
|
|
aññataraṃ
samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ
paññāya (355-93.) |
|
|
|
|
tathā tathā so tasmiṃ
dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. (355-75.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
友等よ、比丘のため、おのおの智慧によってよく把持され、よく作意され、よく考慮され、よく洞察されたなにがしかの定相がある、それぞれの如くに彼は、その法における義を感知し、また法を感知するようになります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-95. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammappaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati,
pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ
vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Tassa
atthappaṭisaṃvedino dhammappaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti
jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino
cittaṃ samādhiyati. (355-76.) |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
その、義を感知し、法を感知する者には、悦が生じます。悦した者には喜が生じます。喜の意ある者の身は軽安となります。軽安な身ある者は楽を感受します。楽ある者は、心が定まります。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-96. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Idaṃ pañcamaṃ vimuttāyatanaṃ. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Idaṃ pañcamaṃ
vimuttāyatanaṃ. (355-77.) |
|
|
|
|
pañcamaṃ |
|
形 |
a |
中 |
単 |
主 |
第五 |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これが、第五の解脱の入口です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-97. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā abhiññeyyā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
abhiññeyyā. |
abhi-jñā |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
了知されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、了知されるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-98. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(Ña) ‘‘katame pañca dhammā sacchikātabbā? |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘katame pañca dhammā
(355-3.) |
|
|
|
|
sacchikātabbā? |
sacchi-kṛ |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
作証されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
何が作証されるべき五法でしょうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-99. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pañca dhammakkhandhā – sīlakkhandho, samādhikkhandho,
paññākkhandho, vimuttikkhandho, vimuttiñāṇadassanakkhandho. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Pañca |
|
数 |
特 |
‐ |
複 |
主 |
五 |
|
|
|
|
dhamma |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
依(属) |
法 |
|
|
|
|
khandhā – |
|
名 |
a |
男 |
複 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
|
sīla |
|
名 |
a |
中 |
依(属) |
戒 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
|
samādhi |
saṃ-ā-dhā |
名 |
i |
男 |
依(属) |
定、三昧、精神集中 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
|
paññā |
pra-jñā |
名 |
ā |
女 |
依(属) |
智慧、般若 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
|
vimutti |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
依(属) |
解脱 |
|
|
|
|
khandho, |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
|
vimutti |
vi-muc 受 |
名 |
i |
女 |
依(属) |
解脱 |
|
|
|
|
ñāṇa |
jñā |
名 |
a |
中 |
相 |
智慧 |
|
|
|
|
dassana |
dṛś |
名 |
a |
男 |
持 |
見 |
|
|
|
|
khandho. |
|
名 |
a |
男 |
単 |
主 |
蘊、集まり |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
五つの法の集まりがあります。戒の集まり、定の集まり、慧の集まり、解脱の集まり、解脱智見の集まり。 |
|
|
|
メモ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
・ñāṇadassanaが持業釈であるのは『長部』02「沙門果経」のメモを見よ。その上で、vimuttiとñāṇadassanaを相違釈としたのは『増支部』5-24「悪戒経」に対する『註』のVimuttiñāṇadassananti
phalavimutti ca paccavekkhaṇañāṇañca.という説明によったものだが、果たしてこの説明はニカーヤ全体に敷衍しうるものであるかどうか。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-100. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ime pañca dhammā sacchikātabbā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
Ime pañca dhammā
(355-9.) |
|
|
|
|
sacchikātabbā. |
sacchi-kṛ |
未分 |
a |
男 |
複 |
主 |
作証されるべき |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
これらが、作証されるべき五法です。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
355-101. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‘‘Iti ime paññāsa dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā
sammā tathāgatena abhisambuddhā. |
|
|
|
|
語 |
語根 |
品詞 |
語基 |
性 |
数 |
格 |
意味 |
|
|
|
|
‘‘Iti |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
と、といって、かく、このように、ゆえに |
|
|
|
|
ime |
|
代 |
代的 |
男 |
複 |
主 |
これら |
|
|
|
|
paññāsa |
|
数 |
a |
中 |
帯 |
五十 |
|
|
|
|
dhammā |
dhṛ |
名 |
a |
男中 |
複 |
主 |
法 |
|
|
|
|
bhūtā |
bhū |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
あった、真実 |
|
|
|
|
tacchā |
|
名 |
a |
中(男) |
複 |
主 |
如実、如真 |
|
|
|
|
tathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
かく、その如く |
|
|
|
|
avitathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
不異如に、不離如に、正しく |
|
|
|
|
anaññathā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
不異に、真実に |
|
|
|
|
sammā |
|
不変 |
‐ |
‐ |
‐ |
‐ |
正しい、正しく |
|
|
|
|
tathāgatena |
tathā-(ā-)gam |
名 |
a |
男 |
単 |
具 |
如来 |
|
|
|
|
abhisambuddhā. |
abhi-saṃ-budh |
過分 |
a |
男 |
複 |
主 |
現等覚された |
|
|
|
訳文 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
かかるこれら五十法は、真実、如真、如実、不離如、不異如であり、如来によって正しく現等覚されたものです。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
←前へ トップへ 次へ→ |