←前へ トップへ 次へ→ | |||||||||||
Bodhisattaabhiniveso | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Bodhisatta | budh | 名 | a | 男 | 依(具) | 菩薩 | |||||
abhiniveso | abhi-ni-vas? | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 執持、現貧、執着 | ||||
訳文 | |||||||||||
【菩薩による把握】 | |||||||||||
メモ | |||||||||||
・文脈を鑑み、「執持」から転じて上記のようにしたが、これでよいかどうか。 | |||||||||||
・この章では名色と識の循環で終わる十支縁起が説かれる。ここに限らず、縁起支や蘊などの訳語は基本的に伝統語にならった。というのも、たとえば「形成力」とか「感受作用」などという比較的ひろく使われている訳語であっても、それが本当に適切なものかどうか疑義が残るからである。 | |||||||||||
・また、縁起支や蘊などの法数を列挙しつつ繰り返すパートなどでは、その法数項目を〈 〉でくくって強調する場合がある。 | |||||||||||
57-1. | |||||||||||
57. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa vāsūpagatassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘kicchaṃ vatāyaṃ loko āpanno, jāyati ca jīyati ca mīyati ca [jiyyati ca miyyati ca (ka.)] cavati ca upapajjati ca, atha ca panimassa dukkhassa nissaraṇaṃ nappajānāti jarāmaraṇassa, kudāssu nāma imassa dukkhassa nissaraṇaṃ paññāyissati jarāmaraṇassā’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassissa | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 属絶 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisattassa | budh | 名 | a | 男 | 単 | 属絶 | 菩薩 | ||||
vāsa | vas | 名 | a | 男 | 依(対) | 住、住所、家、状態 | |||||
upagatassa | upa-gaṃ | 過分 | a | 男 | 単 | 属絶 | 近づく、接近する →家に入った、就寝した | ||||
raho | rah | 名 | as | 中 | 依(対) | 静処、独処、秘密 | |||||
gatassa | gam | 過分 | a | 男 | 単 | 属絶 | 行った →独処した | ||||
paṭisallīnassa | prati-saṃ-lī | 過分 | a | 男 | 単 | 属絶 | 独座した、禅思した | ||||
evaṃ | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | このように、かくの如き | |||||
cetaso | cit | 名 | as | 中 | 単 | 属 | 心 | ||||
parivitakko | pari-vṛt | 形 | a | 男 | 単 | 主 | 転変の、回転の | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
udapādi – | ud-pad | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | 起こる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘kicchaṃ | 形 | a | 中 | 単 | 対 | 困難な、苦難の | |||||
vata | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに | |||||
ayaṃ | 代 | 代的 | 男 | 単 | 主 | これ | |||||
loko | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 世、世界、世間 | |||||
āpanno, | ā-pad | 過分 | a | 男 | 単 | 主 | 来られた、会った、遭遇された、到達された | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
jāyati | jan | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 生まれる、再生する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ca | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
jīyati | ji 受 | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 失う、損失する、敗れる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ca | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
mīyati | mṛ | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 死ぬ | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ca | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
cavati | cyu | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 死没する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ca | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
upapajjati | upa-pad | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 再生、往生する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ca, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
ca | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、また、そして、しかし | |||||
pana | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | さらに、ふたたび | |||||
imassa | 代 | 代的 | 中 | 単 | 属 | これ | |||||
dukkhassa | 名形 | a | 中 | 単 | 属 | 苦 | |||||
nissaraṇaṃ | ni-sṛ | 名 | a | 中 | 単 | 対 | 出離、遠離 | ||||
na | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ない | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
pajānāti | pra-jñā | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 知る、了知する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇassa, | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 属 | 死 | ||||
kudā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | いつ | |||||
assu | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 単 | 副対 | と、という名の、じつに | |||||
imassa | 代 | 代的 | 中 | 単 | 属 | これ | |||||
dukkhassa | 名形 | a | 中 | 単 | 属 | 苦 | |||||
nissaraṇaṃ | ni-sṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 出離、遠離 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
paññāyissati | pra-jñā 受 | 動 | 未 | 能 | 単 | 三 | 知られる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇassā’ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 属 | 死 | ||||
ti? | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
ときに比丘たちよ、ヴィパッシン菩薩が住居に入り、独処し、独座しているとき、このような心の変化が起こりました。『じつにこの世間〔の衆生〕は、苦難に陥っている。生まれ、老い、死に、没し、また再生している。しかして、この苦の、老死の出離を知らない。いつになれば、この苦の、老死の出離は知られるのであろうか』と。 | |||||||||||
メモ | |||||||||||
・生まれたり死んだり苦しんだりする主体は世間ではなく有情なので、lokoを一応補訳したが、もしかしたらここには知覚される世界と個体に関する哲学的な含みがあるのかもしれない。 | |||||||||||
・jīyatiはjiの受動で「勝たれる」だが、PTS辞書にto become oldとあるので、文脈を鑑み「老いる」とした。jīratiの誤記という可能性もあるか。 | |||||||||||
57-2. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, kiṃpaccayā jarāmaraṇa’nti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassissa | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 属 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisattassa | budh | 名 | a | 男 | 単 | 属 | 菩薩 | ||||
etad | 代 | 代的 | 中 | 単 | 主 | これ | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
ahosi – | bhū | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | ある | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘kimhi | 代 | 代的 | 中 | 単 | 処絶 | 何、誰 | |||||
nu | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | いったい、たぶん、〜かどうか、〜ではないか | |||||
kho | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
sati | as | 現分 | ant | 中 | 単 | 処絶 | ある、なる | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
hoti, | bhū | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
kiṃ | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | 何、いかなる | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇa’n | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
ti? | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈老死〉があるのか。何によって〈老死〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-3. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘jātiyā kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātipaccayā jarāmaraṇa’nti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassissa | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 属 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisattassa | budh | 名 | a | 男 | 単 | 属 | 菩薩 | ||||
yoniso | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | 根源より、根本的に、如理に | |||||
manasikārā | man, kṛ | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 作意、思念、注意 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
ahu | bhū | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
paññāya | pra-jñā | 名 | ā | 女 | 単 | 具 | 智慧 | ||||
abhisamayo – | abhi-saṃ-i | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 現観、領解、理論的理解 | ||||
‘jātiyā | jan | 名 | i | 女 | 単 | 処絶 | 生 | ||||
kho | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
sati | as | 現分 | ant | 中 | 単 | 処絶 | ある、なる | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
hoti, | bhū | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 持 | 生 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇa’n | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
ti. | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈生〉があるとき〈老死〉がある。〈生〉によって〈老死〉がある』と。 | |||||||||||
メモ | |||||||||||
・なぜかsatiyāになっていない。 | |||||||||||
57-4. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jāti hoti, kiṃpaccayā jātī’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jāti hoti, kiṃpaccayā jātī’ti? (57-2.) | |||||||||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 単 | 主 | 生 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈生〉があるのか。何によって〈生〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-5. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī’ti. (57-3.) | |||||||||||
‘bhave | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 処絶 | 有 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 単 | 主 | 生 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 持 | 有 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈有〉があるとき〈生〉がある。〈有〉によって〈生〉がある』と。 | |||||||||||
57-6. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati bhavo hoti, kiṃpaccayā bhavo’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati bhavo hoti, kiṃpaccayā bhavo’ti? (57-2.) | |||||||||||
bhavo | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 有 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈有〉があるのか。何によって〈有〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-7. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho sati bhavo hoti, upādānapaccayā bhavo’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho sati bhavo hoti, upādānapaccayā bhavo’ti. (57-3.) | |||||||||||
‘upādāne | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 取 | ||||
bhavo | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 有 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 持 | 取 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈取〉があるとき〈有〉がある。〈取〉によって〈有〉がある』と。 | |||||||||||
57-8. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati upādānaṃ hoti, kiṃpaccayā upādāna’nti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati upādānaṃ hoti, kiṃpaccayā upādāna’nti? (57-2.) | |||||||||||
upādānaṃ | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 取 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈取〉があるのか。何によって〈取〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-9. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho sati upādānaṃ hoti, taṇhāpaccayā upādāna’nti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho sati upādānaṃ hoti, taṇhāpaccayā upādāna’nti. (57-3.) | |||||||||||
‘taṇhāya | 名 | ā | 女 | 単 | 処絶 | 渇愛 | |||||
upādānaṃ | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 取 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 持 | 渇愛 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈渇愛〉があるとき〈取〉がある。〈渇愛〉によって〈取〉がある』と。 | |||||||||||
57-10. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati taṇhā hoti, kiṃpaccayā taṇhā’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati taṇhā hoti, kiṃpaccayā taṇhā’ti? (57-2.) | |||||||||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 渇愛 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈渇愛〉があるのか。何によって〈渇愛〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-11. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho sati taṇhā hoti, vedanāpaccayā taṇhā’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho sati taṇhā hoti, vedanāpaccayā taṇhā’ti. (57-3.) | |||||||||||
‘vedanāya | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 処絶 | 受 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 渇愛 | |||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 持 | 受 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈受〉があるとき〈渇愛〉がある。〈受〉によって〈渇愛〉がある』と。 | |||||||||||
57-12. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati vedanā hoti, kiṃpaccayā vedanā’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati vedanā hoti, kiṃpaccayā vedanā’ti? (57-2.) | |||||||||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈受〉があるのか。何によって〈受〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-13. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho sati vedanā hoti, phassapaccayā vedanā’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho sati vedanā hoti, phassapaccayā vedanā’ti.(57-3.) | |||||||||||
‘phasse | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 処絶 | 触 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 持 | 触 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈触〉があるとき〈受〉がある。〈触〉によって〈受〉がある』と。 | |||||||||||
57-14. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati phasso hoti, kiṃpaccayā phasso’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati phasso hoti, kiṃpaccayā phasso’ti? (57-2.) | |||||||||||
phasso | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 触 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈触〉があるのか。何によって〈触〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-15. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho sati phasso hoti, saḷāyatanapaccayā phasso’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho sati phasso hoti, saḷāyatanapaccayā phasso’ti.(57-3.) | |||||||||||
‘saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatane | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 処 | ||||
phasso | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 触 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 持 | 処 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈六処〉があるとき〈触〉がある。〈六処〉によって〈触〉がある』と。 | |||||||||||
57-16. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati saḷāyatanaṃ hoti, kiṃpaccayā saḷāyatana’nti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati saḷāyatanaṃ hoti, kiṃpaccayā saḷāyatana’nti? (57-2.) | |||||||||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatanaṃ | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 処 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈六処〉があるのか。何によって〈六処〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-17. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati saḷāyatanaṃ hoti, nāmarūpapaccayā saḷāyatana’nti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati saḷāyatanaṃ hoti, nāmarūpapaccayā saḷāyatana’nti.(57-3.) | |||||||||||
‘nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpe | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 色 | |||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatanaṃ | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 処 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 持 | 色 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈名色〉があるとき〈六処〉がある。〈名色〉によって〈六処〉がある』と。 | |||||||||||
57-18. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati nāmarūpaṃ hoti, kiṃpaccayā nāmarūpa’nti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati nāmarūpaṃ hoti, kiṃpaccayā nāmarūpa’nti? (57-2.) | |||||||||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpaṃ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈名色〉があるのか。何によって〈名色〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-19. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho sati nāmarūpaṃ hoti, viññāṇapaccayā nāmarūpa’nti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho sati nāmarūpaṃ hoti, viññāṇapaccayā nāmarūpa’nti.(57-3.) | |||||||||||
‘viññāṇe | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 識 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpaṃ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 持 | 識 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈識〉があるとき〈名色〉がある。〈識〉によって〈名色〉がある』と。 | |||||||||||
57-20. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati viññāṇaṃ hoti, kiṃpaccayā viññāṇa’nti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati viññāṇaṃ hoti, kiṃpaccayā viññāṇa’nti? (57-2.) | |||||||||||
viññāṇaṃ | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何があるとき〈識〉があるのか。何によって〈識〉があるのか』と。 | |||||||||||
57-21. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇa’nti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇa’nti.(57-3.) | |||||||||||
‘nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpe | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 色 | |||||
viññāṇaṃ | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 持 | 色 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈名色〉があるとき〈識〉がある。〈名色〉によって〈識〉がある』と。 | |||||||||||
58-1. | |||||||||||
58. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘paccudāvattati kho idaṃ viññāṇaṃ nāmarūpamhā, nāparaṃ gacchati. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassissa | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 属 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisattassa | budh | 名 | a | 男 | 単 | 属 | 菩薩 | ||||
etad | 代 | 代的 | 中 | 単 | 主 | これ | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
ahosi – | bhū | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | ある | ||||
‘paccudāvattati | prati-ud-ā-vṛt | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 戻る、還帰する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
kho | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
idaṃ | 代 | 代的 | 中 | 単 | 主 | これ | |||||
viññāṇaṃ | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpamhā, | 名 | a | 中 | 単 | 奪 | 色 | |||||
na | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ない | |||||
aparaṃ | 形 | 代的 | 中 | 単 | 対 | 他の、次の、後の | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
gacchati. | gam | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | 行く | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『じつにこの〈識〉は、〔その縁を遡及しても〕〈名色〉より〔識そのものへ〕戻り、他〔の縁〕へ行くことはない。 | |||||||||||
メモ | |||||||||||
・〈名色〉と〈識〉が互いに縁となる関係をなしているということ。死の瞬間の識が結生識(新たに母胎に宿る心)とをおこし、それが発達して名色(心身をそなえた個体)となり、それがまた末期の識をおこす、というような輪廻のサイクルをいったものであろう。 | |||||||||||
・十二支縁起における〈諸行〉と〈無明〉には言及されないが、『註』はその点に関し「しかしそれは彼によって、じつに〈有〉〈取〉〈渇愛〉として見られた」iminā pana te bhavaupādānataṇhāvaseneva diṭṭhāti. としている。この十支縁起では現在生と未来生は各々の支分で説かれ、それ以前は無始のサイクルという形で表現されているが、過去生においても〈有〉〈取〉〈渇愛〉という惑と業はあるのであって、そこをクローズアップし、〈諸行〉と〈無明〉と換言すればいわゆる十二支縁起となるということである。つまり異なる説が説かれているのではなく、同じ縁起説を違う表現でいったにすぎない。 | |||||||||||
58-2. | |||||||||||
Ettāvatā jāyetha vā jiyyetha vā miyyetha vā cavetha vā upapajjetha vā, yadidaṃ nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Ettāvatā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | これだけで | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
jāyetha | jan | 動 | 願 | 反 | 単 | 三 | 生まれる、再生する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
vā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | あるいは | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
jiyyetha | ji 受 | 動 | 願 | 反 | 単 | 三 | 失う、損失する、敗れる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
vā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | あるいは | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
miyyetha | mṛ | 動 | 願 | 反 | 単 | 三 | 死ぬ | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
vā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | あるいは | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
cavetha | cyu | 動 | 願 | 反 | 単 | 三 | 死没する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
vā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | あるいは | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
upapajjetha | upa-pad | 動 | 願 | 反 | 単 | 三 | 再生、往生する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
vā, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | あるいは | |||||
yadidaṃ | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | すなわち、いわゆる | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 持 | 色 | ||||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
viññāṇaṃ, | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 持 | 識 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpaṃ, | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 持 | 色 | ||||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatanaṃ, | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 処 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 持 | 処 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
phasso, | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 触 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 持 | 触 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
vedanā, | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 持 | 受 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
taṇhā, | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 渇愛 | |||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 持 | 渇愛 | ||||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
upādānaṃ, | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 取 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 持 | 取 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
bhavo, | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 有 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 持 | 有 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
jāti, | jan | 名 | i | 女 | 単 | 主 | 生 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 持 | 生 | |||||
paccayā | prati-i | 名 | a | 男 | 単 | 副奪 | 縁より、よって | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
soka | śuc | 名 | a | 男 | 相 | 愁、憂、うれい | |||||
parideva | pari-div | 名 | a | 男 | 相 | 悲、悲泣 | |||||
dukkha | 名形 | a | 中 | 相 | 苦 | ||||||
domanassa | 名 | a | 中 | 相 | 憂、憂悩 | ||||||
upāyāsā | 名 | a | 男 | 複 | 主 | 悩、愁、絶望、悶 | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
sambhavanti. | saṃ-bhū | 動 | 現 | 能 | 複 | 三 | 発生する、生成する、できる、可能である | ||||
訳文 | |||||||||||
以上〔の仕組み〕によって、〔衆生は〕生まれ、老い、死に、没し、あるいは再生するのである。すなわち、 〈名色〉によって〈識〉が、〈識〉によって〈名色〉が、〈名色〉によって〈六処〉が、〈六処〉によって〈触〉が、〈触〉によって〈受〉が、〈受〉によって〈渇愛〉が、〈渇愛〉によって〈取〉が、〈取〉によって〈有〉が、〈有〉によって〈生〉が、〈生〉によって〈老死〉が、〈愁悲苦悩憂〉が生ずるのである。 |
|||||||||||
58-3. | |||||||||||
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti’. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Evam | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | このように、かくの如き | |||||
etassa | 代 | 代的 | 男 | 単 | 属 | これ | |||||
kevalassa | 形 | a | 男 | 単 | 属 | 独一、独存、全部、完全な | |||||
dukkha | 名形 | a | 中 | 依(属) | 苦 | ||||||
khandhassa | 名 | a | 男 | 単 | 属 | 蘊、集まり | |||||
samudayo | saṃ-ud-i | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 集、生起、原因 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
hoti’. | bhū | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
訳文 | |||||||||||
このように、この苦の集まりすべての原因があるのだ』と。 | |||||||||||
59-1. | |||||||||||
59. ‘‘‘Samudayo samudayo’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘‘Samudayo | saṃ-ud-i | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 集、生起、原因 | ||||
samudayo’ | saṃ-ud-i | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 集、生起、原因 | ||||
ti | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassissa | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 属 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisattassa | budh | 名 | a | 男 | 単 | 属 | 菩薩 | ||||
pubbe | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | 前に、以前に | |||||
ananussutesu | an-anu-śru | 名 | a | 男中 | 複 | 処 | 未聞の、未曾有の | ||||
dhammesu | dhṛ | 名 | a | 男中 | 複 | 処 | 法 | ||||
cakkhuṃ | 名 | us | 中 | 単 | 対 | 眼 | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
udapādi, | ud-pad | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | 起こる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ñāṇaṃ | jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 智、智慧 | ||||
udapādi, | 同上 | ||||||||||
paññā | pra-jñā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 慧、智慧 | ||||
udapādi, | 同上 | ||||||||||
vijjā | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 明、智、呪 | ||||
udapādi, | 同上 | ||||||||||
āloko | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 光明 | |||||
udapādi. | 同上 | ||||||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、じつにヴィパッシン菩薩に、『生起なり、生起なり』と、過去に聞いたことのない諸法に関する眼が生じ、智が、慧が、明が、光が生じたのでした。 | |||||||||||
60-1. | |||||||||||
60. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho (57-2.) | |||||||||||
asati | a-as | 現分 | ant | 中 | 単 | 処絶 | ない | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
na | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ない | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
hoti, | bhū | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
kissa | 代 | 代的 | 中 | 単 | 属 | 何、誰 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇa | mṛ | 名 | a | 中 | 依(属) | 死 | |||||
nirodho’ | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
ti? | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈老死〉がないのか。何の滅によって〈老死〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-2. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘jātiyā kho (57-3.) | |||||||||||
asati | a-as | 現分 | ant | 中 | 単 | 処絶 | ない | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
na | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ない | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
hoti, | bhū | 動 | 現 | 能 | 単 | 三 | ある、なる | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 依(属) | 何、誰 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇa | mṛ | 名 | a | 中 | 依(属) | 死 | |||||
nirodho’ | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
ti. | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈生〉がないとき〈老死〉がない。〈生〉の滅によって〈老死〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-3. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jāti na hoti, kissa nirodhā jātinirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jāti na hoti, kissa nirodhā jātinirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 単 | 主 | 生 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 依(属) | 生 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈生〉がないのか。何の滅によって〈生〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-4. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho asati jāti na hoti, bhavanirodhā jātinirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho asati jāti na hoti, bhavanirodhā jātinirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
bhave | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 処絶 | 有 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 単 | 主 | 生 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 依(属) | 有 | |||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 依(属) | 生 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈有〉がないとき〈生〉がない。〈有〉の滅によって〈生〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-5. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhavanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhavanirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
bhavo | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 有 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 依(属) | 有 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈有〉がないのか。何の滅によって〈有〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-6. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho asati bhavo na hoti, upādānanirodhā bhavanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho asati bhavo na hoti, upādānanirodhā bhavanirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘upādāne | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 取 | ||||
bhavo | bhū | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 有 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 依(属) | 有 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈取〉がないとき〈有〉がない。〈取〉の滅によって〈有〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-7. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati upādānaṃ na hoti, kissa nirodhā upādānanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati upādānaṃ na hoti, kissa nirodhā upādānanirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
upādānaṃ | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 取 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈取〉がないのか。何の滅によって〈取〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-8. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho asati upādānaṃ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho asati upādānaṃ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘taṇhāya | 名 | ā | 女 | 単 | 処絶 | 渇愛 | |||||
upādānaṃ | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 取 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 依(属) | 渇愛 | ||||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈渇愛〉がないとき〈取〉がない。〈渇愛〉の滅によって〈取〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-9. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 渇愛 | |||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 依(属) | 渇愛 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈渇愛〉がないのか。何の滅によって〈渇愛〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-10. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘vedanāya | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 処絶 | 受 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 渇愛 | |||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 依(属) | 受 | |||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 依(属) | 渇愛 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈受〉がないとき〈渇愛〉がない。〈受〉の滅によって〈渇愛〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-11. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati vedanā na hoti, kissa nirodhā vedanānirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati vedanā na hoti, kissa nirodhā vedanānirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 依(属) | 受 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈受〉がないのか。何の滅によって〈受〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-12. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho asati vedanā na hoti, phassanirodhā vedanānirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho asati vedanā na hoti, phassanirodhā vedanānirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘phasse | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 処絶 | 触 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 依(属) | 触 | |||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 依(属) | 受 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈触〉がないとき〈受〉がない。〈触〉の滅によって〈受〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-13. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati phasso na hoti, kissa nirodhā phassanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati phasso na hoti, kissa nirodhā phassanirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
phasso | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 触 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 依(属) | 触 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈触〉がないのか。何の滅によって〈触〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-14. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho asati phasso na hoti, saḷāyatananirodhā phassanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho asati phasso na hoti, saḷāyatananirodhā phassanirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatane | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 処 | ||||
phasso | spṛś | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 触 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 依(属) | 処 | |||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 依(属) | 触 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈六処〉がないとき〈触〉がない。〈六処〉の滅によって〈触〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-15. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, kissa nirodhā saḷāyatananirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, kissa nirodhā saḷāyatananirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatanaṃ | ā-yam? | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 処 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 依(属) | 処 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈六処〉がないのか。何の滅によって〈六処〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-16. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpe | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 色 | |||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatanaṃ | ā-yam? | 名 | ā | 中 | 単 | 主 | 処 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | ā | 中 | 依(属) | 処 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈名色〉がないとき〈六処〉がない。〈名色〉の滅によって〈六処〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-17. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṃ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṃ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpaṃ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈名色〉がないのか。何の滅によって〈名色〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-18. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṃ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṃ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘viññāṇe | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 識 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpaṃ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 依(属) | 識 | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈識〉がないとき〈名色〉がない。〈識〉の滅によって〈名色〉の滅がある』と。 | |||||||||||
60-19. | |||||||||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṃ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṃ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? (60-1.) | |||||||||||
viññāṇaṃ | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 依(属) | 識 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『何がないとき〈識〉がないのか。何の滅によって〈識〉の滅があるのか』と。 | |||||||||||
60-20. | |||||||||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati viññāṇaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati viññāṇaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho’ti. (60-2.) | |||||||||||
‘nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpe | 名 | a | 中 | 単 | 処絶 | 色 | |||||
viññāṇaṃ | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 依(属) | 識 | |||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、根源よりの作意ゆえの、智慧による領解が起こりました。『〈名色〉がないとき〈識〉がない。〈名色〉の滅によって〈識〉の滅がある』と。 | |||||||||||
61-1. | |||||||||||
61. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘adhigato kho myāyaṃ maggo sambodhāya yadidaṃ – nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – (60-1.) | |||||||||||
‘adhigato | adhi-gam | 過分 | a | 男 | 単 | 主 | 到達する、証得する | ||||
kho | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
me | 代 | 代的 | ‐ | 単 | 具 | 私 | |||||
ayaṃ | 代 | 代的 | 男 | 単 | 主 | これ | |||||
maggo | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 道 | |||||
sambodhāya | saṃ-budh | 名 | a | 男 | 単 | 与 | 正覚、等覚 | ||||
yadidaṃ – | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | すなわち、いわゆる | |||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 依(属) | 識 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
viññāṇa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 依(属) | 識 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
nāma | 名 | an | 中 | 相 | 名 | ||||||
rūpa | 名 | a | 中 | 依(属) | 色 | ||||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 依(属) | 処 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
saḷ | 数 | 特 | ‐ | 帯 | 六 | ||||||
āyatana | ā-yam? | 名 | a | 中 | 依(属) | 処 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 依(属) | 触 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
phassa | spṛś | 名 | a | 男 | 依(属) | 触 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 依(属) | 受 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
vedanā | vid | 名 | ā | 女 | 依(属) | 受 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 依(属) | 渇愛 | ||||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
taṇhā | 名 | ā | 女 | 依(属) | 渇愛 | ||||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 依(属) | 有 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
bhava | bhū | 名 | a | 男 | 依(属) | 有 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 依(属) | 生 | |||||
nirodho, | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
jāti | jan | 名 | i | 女 | 依(属) | 生 | |||||
nirodhā | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 奪 | 滅 | ||||
jarā | jṝ | 名 | ā | 女 | 相 | 老 | |||||
maraṇaṃ | mṛ | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 死 | ||||
soka | śuc | 名 | a | 男 | 相 | 愁、憂、うれい | |||||
parideva | pari-div | 名 | a | 男 | 相 | 悲、悲泣 | |||||
dukkha | 名形 | a | 中 | 相 | 苦 | ||||||
domanassa | 名 | a | 中 | 相 | 憂、憂悩 | ||||||
upāyāsā | 名 | a | 男 | 複 | 主 | 悩、愁、絶望、悶 | |||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
nirujjhanti. | ni-rudh 受 | 動 | 現 | 能 | 複 | 三 | 滅する、滅ぶ | ||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、そのときヴィパッシン菩薩に、このような〔思い〕が起こりました。『じつにこれが、私によって証得された、正覚のための道である。すなわち、〈名色〉の滅によって〈識〉の滅が、〈識〉の滅によって〈名色〉の滅が、〈名色〉の滅によって〈六処〉の滅が、〈六処〉の滅によって〈触〉の滅が、〈触〉の滅によって〈受〉の滅が、〈受〉の滅によって〈渇愛〉の滅が、〈渇愛〉の滅によって〈取〉の滅が、〈取〉の滅によって〈有〉の滅が、〈有〉の滅によって〈生〉の滅があり、〈生〉の滅によって〈老死〉が、〈愁悲苦悩憂〉が滅ぶのである。 | |||||||||||
61-2. | |||||||||||
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti’. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti’. (58-3.) | |||||||||||
nirodho | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
訳文 | |||||||||||
このように、この苦の集まりすべての滅尽があるのだ』と。 | |||||||||||
62-1. | |||||||||||
62. ‘‘‘Nirodho nirodho’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘‘Nirodho | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
nirodho’ | ni-rudh 受 | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅 | ||||
ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.(59-1.) | |||||||||||
訳文 | |||||||||||
比丘たちよ、じつにヴィパッシン菩薩に、『滅尽なり、滅尽なり』と、過去に聞いたことのない諸法に関する眼が生じ、智が、慧が、明が、光が生じたのでした。 | |||||||||||
63-1. | |||||||||||
63. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto aparena samayena pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassī vihāsi – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘‘Atha | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ときに、また、そこに | |||||
kho, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | じつに、たしかに | |||||
bhikkhave, | bhikṣ | 名 | u | 男 | 複 | 呼 | 比丘 | ||||
vipassī | vi-paś? | 名 | in | 男 | 単 | 主 | 人名、ヴィパッシン | ||||
bodhisatto | budh | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 菩薩 | ||||
aparena | 形 | 代的 | 男 | 単 | 副具 | 別の、他の、次の | |||||
samayena | 名 | a | 男 | 単 | 副具 | 時 | |||||
pañcasu | 数 | 特 | ‐ | 複 | 処 | 五 | |||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
khandhesu | 名 | a | 男 | 複 | 処 | 蘊 | |||||
udaya | ud-i | 名 | a | 男 | 相 | 生起、興起 | |||||
baya | vi-i | 名 | a | 男 | 依(対) | 衰、衰滅、壊滅 | |||||
anupassī | anu-paś | 形 | in | 男 | 単 | 主 | 随観する | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
vihāsi – | vi-hṛ | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | 住する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
‘iti | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
rūpaṃ, | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 色 | |||||
iti | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
rūpassa | 名 | a | 中 | 単 | 属 | 色 | |||||
samudayo, | saṃ-ud-i | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 集、生起、原因 | ||||
iti | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
rūpassa | 名 | a | 中 | 単 | 属 | 色 | |||||
atthaṅgamo; | gam | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 滅没 | ||||
訳文 | |||||||||||
ときに比丘たちよ、別の時、ヴィパッシン菩薩は五取蘊における生起と壊滅を随観して住しました。『〈色〉はかくのごとし。〈色〉の生起はかくのごとし。〈色〉の滅没はかくのごとし。 | |||||||||||
63-2. | |||||||||||
iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; (63-1.) | |||||||||||
vedanā, | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 受 | ||||
vedanāya | vid | 名 | ā | 女 | 単 | 属 | 受 | ||||
訳文 | |||||||||||
〈受〉はかくのごとし。〈受〉の生起はかくのごとし。〈受〉の滅没はかくのごとし。 | |||||||||||
63-3. | |||||||||||
iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; (63-1.) | |||||||||||
saññā, | saṃ-jñā | 名 | ā | 女 | 単 | 主 | 想 | ||||
saññāya | saṃ-jñā | 名 | ā | 女 | 単 | 属 | 想 | ||||
訳文 | |||||||||||
〈想〉はかくのごとし。〈想〉の生起はかくのごとし。〈想〉の滅没はかくのごとし。 | |||||||||||
63-4. | |||||||||||
iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; (63-1.) | |||||||||||
saṅkhārā, | saṃ-kṛ | 名 | a | 男 | 複 | 主 | 諸行 | ||||
saṅkhārānaṃ | saṃ-jñā | 名 | a | 男 | 複 | 属 | 諸行 | ||||
訳文 | |||||||||||
〈諸行〉はかくのごとし。〈諸行〉の生起はかくのごとし。〈諸行〉の滅没はかくのごとし。 | |||||||||||
メモ | |||||||||||
・saṅkhāraは縁起支の場合も、五蘊の場合も、ほぼ常に複数形である。 | |||||||||||
63-5. | |||||||||||
iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti, tassa pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassino viharato na cirasseva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccī’’ti. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo (63-1.) | |||||||||||
viññāṇaṃ, | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 識 | ||||
viññāṇassa | vi-jñā | 名 | a | 中 | 単 | 属 | 想 | ||||
ti, | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
tassa | 代 | 代的 | 男 | 単 | 属絶 | それ、彼 | |||||
pañcasu | 数 | 特 | ‐ | 複 | 処 | 五 | |||||
upādāna | upa-ā-dā | 名 | a | 中 | 依(属) | 取 | |||||
khandhesu | 名 | a | 男 | 複 | 処 | 蘊 | |||||
udaya | ud-i | 名 | a | 男 | 相 | 生起、興起 | |||||
baya | vi-i | 名 | a | 男 | 依(対) | 衰、衰滅、壊滅 | |||||
anupassino | anu-paś | 形 | in | 男 | 単 | 属絶 | 随観する | ||||
viharato | vi-hṛ | 現分 | ant | 男 | 単 | 属絶 | 住する | ||||
na | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | ない | |||||
cirassa | 形 | a | 中 | 単 | 副絶 | ひさしく | |||||
eva | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | まさに、のみ、じつに | |||||
anupādāya | an-upa-ā-dā | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | 取着なく(連続体の副詞化) | ||||
āsavehi | ā-sru | 名 | a | 男 | 複 | 奪 | 漏、煩悩 | ||||
cittaṃ | cit | 名 | a | 中 | 単 | 主 | 心 | ||||
述語 | 語根 | 品詞 | 活用 | 態 | 数 | 人称 | 意味 | ||||
vimuccī’’ | vi-muc 受 | 動 | ア | 能 | 単 | 三 | 解脱する | ||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
ti. | 不変 | ‐ | ‐ | ‐ | ‐ | と、といって、かく、このように、ゆえに | |||||
訳文 | |||||||||||
〈識〉はかくのごとし。〈識〉の生起はかくのごとし。〈識〉の滅没はかくのごとし』と。かれは五取蘊における生起と壊滅を随観して住し、久しからずして、取着なく、諸漏より心が解脱したのでした。 | |||||||||||
63-6. | |||||||||||
Dutiyabhāṇavāro. | |||||||||||
語 | 語根 | 品詞 | 語基 | 性 | 数 | 格 | 意味 | ||||
Dutiya | 名形 | a | 男 | 持 | 第二 | ||||||
bhāṇa | bhaṇ | 名 | a | 男 | 依(属) | 誦、習誦 | |||||
vāro. | vṛ | 名 | a | 男 | 単 | 主 | 回、順番、順、時、機会、分、章、曜日 | ||||
訳文 | |||||||||||
第二誦分〔終わる〕。 | |||||||||||
←前へ トップへ 次へ→ |